{"guid": "1963ccac-05be-46ff-9b1e-3d84b277c8c4:ed029e36-749d-438b-8300-3f8ffdce4d94", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4014200009.3", "spisova_znacka": "11S/2/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/2/2014 z 2. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 2. septembra 2014, sp. zn. 11S/2/2014, ECLI:SK:KSNR:2014:4014200009.3", "identifikacne_cislo": "4014200009", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Daniel Ilavský", "sudca_id": 483, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-ilavsky-483", "datum_vydania": "2014-09-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503", "nazov": "zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/503-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ed029e36-749d-438b-8300-3f8ffdce4d94", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4014200009.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2014:4014200009.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2014:4014200009.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/2/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200009
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4014200009.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: C. B., nar. XX. XX. XXXX,
R.. F. XX, G., zastúpeného JUDr. Katarínou Kováčovou, MBA, advokátkou, Vysoká 2/B, Bratislava,
proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. októbra 2013 č. DE/2013/056580/16924/PER-500, takto

r o z h o d o l :

Súd   z r u š u j e   rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. októbra 2013 č. DE/2013/056580/16924/PER-500
podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 237,78  eur na účet právnej
zástupkyne žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v žalobe zo dňa 07. 01. 2014 uviedol, že vyššie uvedeným rozhodnutím žalovaný rozhodol
o poskytnutí náhrady oprávnenej osobe (žalobcovi) v peniazoch za pozemky, ktoré nebolo možné zo
zákonných dôvodov vydať. Poukázal na rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Leviciach zo
dňa 19. 09. 2006, ktorým bolo žalobcovi (a jeho trom sestrám ako oprávneným osobám) podľa zák.
č. 503/2003 Z .z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
v znení neskorších predpisov priznané právo na náhradu za pozemok (parc. č. XXXX - orná pôda vo
výmere 848 m2 v podiele 18/105 na LV č. XXXX v katastrálnom území G.), ktorý prešiel do vlastníctva
štátu na základe kúpnej zmluvy, uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Ako oprávnenej
osobe mu tento správny orgán predmetným rozhodnutím priznal právo na  náhradu za vyššie uvedený
pozemok z dôvodu, že tento bol po prevode na štát zastavaný, čo je zákonná prekážka pre navrátenie
do vlastníctva. Zároveň bolo žalobcovi priznané právo na bezplatné prevedenie iných pozemkov vo
vlastníctve štátu v primeranej výmere a bonite, v akej bol pôvodný pozemok, ak s tým oprávnená osoba
súhlasí alebo sa oprávnenej osobe poskytne finančná náhrada. Pozemky, resp. finančnú náhradu mal
poskytnúť Slovenský pozemkový fond.

V ďalšej časti svojej žaloby žalobca popísal priebeh správneho konania vedeného u žalovaného vo veci
priznania náhrady za pozemky, ktoré nebolo možné zo zákonných dôvodov vydať, ktoré bolo ukončené
vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa                 21. 10. 2013 č. DE/2013/056580/16924/
PER-500. Tvrdil, že týmto nezákonným rozhodnutím a postupom bol ako účastník správneho konania
poškodený na svojich právach a chránených záujmoch tým, že žalovaný s ním protiprávne nekonal o
ponúknutom náhradnom pozemku v primeranej výmene a bonite a zákonom ustanoveným postupom,
pričom zároveň poukázal na prieťahy v danom konaní a nešpecifikovanie výšky finančnej náhrady



ako i odôvodnenie stanovenia jej výšky. Uviedol, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. 10. 2013
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom
spisov a taktiež je nedostačujúce na posúdenie veci, pričom rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok dôvodov a zároveň sa v konaní správneho orgánu vyskytla taká
vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Žalobca tvrdil že žalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťou vyplývajúcou z administratívneho spisu,
a to s tým, že ako oprávnená osoba opakovane požadoval náhradu formou náhradného pozemku a
výslovne odmietal náhradu v peniazoch, pričom zároveň  namietal i výšku finančnej náhrady určenej
žalovaným. Podľa názoru žalobcu žalovaný nepostupoval v zmysle vyššie citovaného zákona, nakoľko
rozhodol o finančnej náhrade napriek tomu, že pri prerokovaní ponuky náhradného pozemku č. 1 (časti
parcely registra „E“, parc. XXXX - orná pôda vo výmere 21 8861 m2 na LV XXXX v katastrálnom území
G.) dňa 25. 08. 2011 žalobca súhlasil s poskytnutím tohto náhradného pozemku a nie je zrejmé, z akého
dôvodu žalovaný prerokovanie tohto náhradného pozemku vo svojom rozhodnutí vôbec nespomína a
abstrahuje od skutočnosti, že žalobca s jeho pridelením súhlasil. K tvrdeniu žalovaného, že nesúhlasil s
pridelením náhradného pozemku ponúknutom v liste žalovaného zo dňa 15. 08. 2013, žalobca uviedol,
že sa jednalo o náhradný pozemok č. 2, pričom ponukou tohto pozemku nemohlo dôjsť k splneniu
povinnosti ponúknuť náhradný pozemok, nakoľko mu bol ponúknutý pozemok, resp. iba spoluvlastnícky
podiel na pozemku, ktorý nezodpovedal zákonným požiadavkám uvedeným v ust. § 6 ods. 2 vyššie
citovaného zákona, a to pokiaľ ide o primeranosť výmery a bonity pozemku.

Žalobca taktiež uviedol, že postup žalovaného je v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti
konania, pretože k ponuke náhradného pozemku č. 2 došlo až s odstupom viac ako dvoch rokov, keď mu
žalovaný listom zo dňa 15. 08. 2013 bez akejkoľvek nadväznosti na prerokovanie pridelenia náhradného
pozemku č. 1 ponúkol riešenie reštitučného nároku bezodplatným prevodom spoluvlastníckych podielov
(každý spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 730/170046) k pozemku v katastrálnom území G., parcely
registra „E“, parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere 4269 m2 na LV XXXX. Vzhľadom k tomu, že tento
ponúknutý náhradný pozemok č. 2 nezodpovedal požiadavkám zákona, nebola ponúknutá primeraná
výmera a bonita zodpovedajúca pôvodnému pozemku, ako i vzhľadom k ponuke nadobudnutia výlučne
spoluvlastníckych podielov na pozemku, ktorého bonita bola výrazne horšia ako pôvodného pozemku
a výmera predstavovala iba zlomok výmery pôvodného pozemku, pričom ponúkaný náhradný pozemok
č. 2 nemá zabezpečený ani prístup, žalobca ponuku neprijal.

Žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, keď vydal rozhodnutie o poskytnutí náhrady v peniazoch
hoci bez oznámenia dôvodu nepokračovať v prerokovaní ponuky náhradného pozemku č. 1 s tým, že
v odôvodnení svojho rozhodnutia abstrahoval od tohto prerokovania a účelovo vôbec neuviedol fakty
týkajúce sa ponuky tohto pozemku a ani skutočnosť, že žalobca s týmto pozemkom súhlasil. Pokiaľ by
žalovaný v konaní postupoval efektívne a v snahe dohodnúť sa na náhrade majetkovej ujmy žalobcu a
jeho právnych predchodcov, pokračoval by v rokovaní.

V ďalšej časti svojej žaloby žalobca poukázal na príslušné ustanovenia zák. č. 503/2003 Z. z. o
navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších
predpisov ako i na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa reštitučných vecí tvrdiac,
že vyššie citovaný zákon neponecháva otázku náhrady za pozemky, ktoré prešli do vlastníctva štátu
na správnu úvahu žalovaného, ale jednoznačne stanovuje postup, ktorý má smerovať k vyriešeniu
reštitučného nároku nielen formalisticky, ale aj reálne správne a spravodlivo. Tvrdil, že v konaní, ktoré
viedol žalovaný, nebola zabezpečená spravodlivá ochrana jeho práv a záujmov. Zároveň žalovanému
vytkol, že zdôvodnenie nutnosti poskytnúť náhradu v peniazoch je v napadnutom rozhodnutí nesprávne,
zmätočné a nepreskúmateľné, a teda i nezákonné. Žalobou napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne
zdôvodnenie skutočnosti, prečo žalovaný nepokračoval v prerokovaní ponuky náhradného pozemku č.
1 a prečo ponúkol náhradný pozemok č. 2 napriek tomu, že tento nespĺňal podmienky primeranosti
výmery a bonity vo vzťahu k pôvodnému pozemku. Toto je podľa názoru žalobcu zásadným pochybením,
ktoré spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorému chýba zdôvodnenie výroku rozhodnutia.
Tvrdil, že v celom  konaní žalovaného absentovala transparentnosť, keď žalobcu neupozornil na to, že



napriek jeho výslovnému nesúhlasu s poskytnutím finančnej náhrady mu bude táto priznaná, ak nebude
súhlasiť s prevodom spoluvlastníckych podielov na náhradnom pozemku č. 2.

Žalobca žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. 10. 2013 č.DE/2013/056580/16924/
PER-500 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 14. 02. 2014,  v  ktorom uviedol, že sa
nestotožňuje s podanou žalobou a má za to, že jeho rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného
skutkového stavu a správneho právneho posúdenia. Poukázal na ust. § 6, ako i prechodné ust. § 8b, ust.
§ 8c zák. č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom v znení neskorších predpisov. Zdôraznil, že rokovanie o výzve oprávnenej osobe (žalobcu),
ako i rokovanie o návrhoch náhradného pozemku neboli do 28. 02. 2011 ukončené podpísaním návrhu
zmluvy, a preto je v predmetnej veci potrebné postupovať podľa predpisov účinných do 01. 03. 2011.

Bol toho názoru, že jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade s vyššie citovaným zákonom, pretože
listom zo dňa 15. 08. 2013 ponúkol žalobcovi ako oprávnenej osobe konkrétny náhradný pozemok v
katastrálnom území G., a to parcelu registra „E“, č. XXXX so samostatným prístupom, pričom žalobca s
prevodom ponúknutého spoluvlastníckeho podielu nesúhlasil. Tvrdil že pôvodný pozemok vo vlastníctve
predchodcov žalobcu bol ornou pôdou a bol zapísaný na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX vo výmere
848 m2 v podiele 18/105. Pri stanovení hodnoty pozemku musel znalec vychádzať z príslušnej BPEJ
a pokiaľ by pôvodný pozemok bol stavebným pozemkom,  nemohlo by ísť o reštitúciu podľa zák.
č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
v znení neskorších predpisov. Hodnota pôvodného pozemku bola znalcom stanovená na 879,50 Sk a
žalovaný pri poskytovaní náhradného pozemku musel zohľadniť nielen zákonom požadovanú primeranú
výmeru a bonitu, ale aj cenu pozemkov ako jediné možné univerzálnej kritérium pre určenie primeranosti
reštitučnej náhrady s pôvodným pozemkom. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že náhradný
pozemok mal byť ocenený podľa cenového predpisu v súčasnosti platného (t. j. vyhl. MS SR č. 492/2004
Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov). Pokiaľ sa pri oceňovaní
pôvodného pozemku oceňuje pozemok podľa druhu pozemku v čase prechodu na štát a záväzným
druhom pozemku pre stanovenie ceny je druh pozemku uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia
správneho orgánu, tak náhradný pozemok sa oceňuje v závislosti od druhu pozemku v čase prevodu
na oprávnenú osobu a na základe jeho využitia v zmysle územnoplánovacej informácie. Podkladom pre
vydanie rozhodnutia bol list žalovaného zo dňa 15. 08. 2013 (ponuka náhradného pozemku) a záznam
z rokovania o ponuke náhradného pozemku zo dňa 11. 10. 2013 (nesúhlase s prevodom ponúkaného
náhradného pozemku), a nie list žalovaného zo dňa 26. 07. 2011, ktorým žalovaný ponúkol žalobcovi
riešenie reštitučného nároku bezodplatným prevodom vlastníctva k pozemku v katastrálnom území G.
parcely registra „E“ č. XXXX s tým, že z uvedenej parcely budú odčlenené pozemky o výmere, ktorá
bude zodpovedať výške reštitučných nárokov aj ďalších oprávnených osôb. Pri rokovaní so žalobcom
nedošlo k dohode o prevedení spoluvlastníckeho podielu vytvoreného z parc. č. XXXX, nemohol byť
jeho reštitučný nárok v tejto etape riešený. Žalobca trval na výmere náhradného pozemku minimálne
900 m2 s tým, aby minimálna šírka vymeraného pozemku od cesty bola 15 m, čo vzhľadom na výšku
jeho reštitučného nároku nie je možné, pričom na tomto svojom stanovisku trval i napriek upozorneniu,
že vzhľadom k výške jeho reštitučného nároku je jeho požiadavka neuskutočniteľná.  Žalovaný navrhol,
aby súd podanú žalobu zamietol.

V podaní zo dňa 14. 03. 2014 žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podal stanovisko k
vyjadreniu žalovaného zo dňa 14. 02. 2014, v ktorom uviedol, že žalovaný účelovo a nesprávne aplikuje
právny predpis, t. j. zák. č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Do 28. 02. 2011 žalovaný neponúkol žalobcovi
žiadny náhradný pozemok, ale ponúkal mu iba možnosť finančnej náhrady. Náhradný pozemok č. 1
ponúkol žalobcovi až v podaní zo dňa 26. 07. 2011, t.j. niekoľko mesiacov po účinnosti  novely vyššie
citovaného zákona, a preto je jeho výklad o aplikácii predpisov účinných do 01. 03. 2011 v rámci zákazu



retroaktivity právnych noriem v rozpore s Ústavou SR. Účelová je i jeho argumentácia o tom, že nemal
povinnosť ponúknuť náhradný pozemok trikrát. Žalobca sa na rokovaní dňa 23. 08. 2011 jednoznačne
vyjadril, že s náhradným pozemkom súhlasí a navrhol odkúpenie ďalšej časti pozemku tak, aby celková
výmera predstavovala 900 m2 a bola tak využiteľná primerane využiteľnosti pôvodného pozemku, ale
toto jeho vyjadrenie nebolo správne zachytené do záznamu. Žalovaný žalobcovi žiadnym spôsobom
neoznámil, že rokovanie o náhradnom pozemku č. 1 považuje za ukončené a z akých dôvodov.  Až
vo svojom vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol argumenty, ktoré mali byť súčasťou odôvodnenia jeho
rozhodnutia, ktoré je z toho dôvodu nepreskúmateľné.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. 10. 2013, ako i konanie, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu  podľa § 247 ods. 1 a nasl. OSP  v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že podaná
žaloba je dôvodná, a preto vyššie označené rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že toto jeho rozhodnutie  je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov. Súd takto rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom v pomere hlasov 3:0, a
to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, pričom rozsudok pri splnení podmienok podľa ust. § 250f ods. 1, 2 OSP
(súhlas žalovaného a žalobcu s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, pričom prejednanie veci
bez nariadenia pojednávania nie je v rozpore s verejným záujmom)  verejne vyhlásil dňa 03. 09. 2014.

Zo spisového materiálu, ktorý súdu predložil žalovaný, súd zistil, že sa v ňom nachádza i rozhodnutie
Obvodného pozemkového úradu v Leviciach zo dňa 19. 09. 2006 č. 114/2006 P 2006/00393, v zmysle
ktorého žalobca (ako jedna z oprávnených osôb podľa ust. § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z. o navrátení
vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995
Z. . o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov)
spĺňa podmienky ust. § 3 ods. 1, písm. j/ vyššie citovaného zákona na priznanie práva na náhradu
za pozemky, ktoré prešli do vlastníctva štátu na základe kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok, pričom sa jedná o pozemok v katastrálnom území G. zapísaný na LV č. XXXX
ako parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere 848 m2 v podiele 18/105. V predmetnom rozhodnutí je
okrem iného uvedené, že oprávnenej osobe sa priznáva právo na náhradu za vyššie uvedené pozemky
z dôvodu, že tieto boli po prechode na štát zastavané, čo je zákonnou prekážkou na navrátenie do
vlastníctva a bezplatne sa prevedú do jej (oprávnenej osoby, teda žalobcovi) vlastníctva iné pozemky
vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, ak s tým oprávnená
osoba súhlasí alebo sa jej poskytne finančná náhrada. Pozemky, ktoré sa prevedú oprávnenej osobe
za jej pôvodné pozemky alebo finančnú náhradu za pôvodné pozemky, poskytne Slovenský pozemkový
fond. Obvodný pozemkový úrad v Leviciach dňa 19. 09. 2006 určil bonitované pôdno-ekologické jednotky
parc. č. XXXX v katastrálnom území G.  a následne dňa 26. 03. 2007 bol vypracovaný znalecký posudok
č. RO 14/2006-26-8 za účelom stanovenia hodnoty predmetného pozemku parc. č. XXXX - orná pôda
vo výmere 848 m2 v podiele 18/105, ktorá bola určená na 879,50 Sk, pričom podiel 1 z ceny pozemku
- orná pôda bol určený na 220,- Sk.  Znalecký posudok bol zaslaný žalobcovi, ktorému bolo zároveň v
podaní zo dňa 03. 04. 2007 ponúknuté riešenie výplatou finančnej hotovosti, a to vzhľadom na výšku
reštitučnej náhrady, ktorá bola u žalobcu stanovená na 220,-Sk.

Podaním zo dňa 16. 04. 2007, ktoré bolo doručené žalovanému (jeho pracovisku v Leviciach) dňa 18.
04. 2007, žalobca oznámil, že s navrhovanou formou finančného vysporiadania nesúhlasí a navrhol
štyri alternatívne riešenia. Následne správny orgán v podaní zo dňa 25. 04. 2007 žalobcovi oznámil,
že jeho reštitučný nárok môže byť riešený buď finančnou náhradou v sume 220,- Sk alebo pridelením
náhradného pozemku vo výmere 36,3 m2 v cene 6,05 Sk za m2. Žalobca v podaniach zo dňa 29. 04.
2007 žalovanému oznámil, že žiada o náhradu za pozemky, ktoré nemožno vydať, pričom túto náhradu
žiada poskytnúť bezodplatným prevodom vlastníctva k pozemku z parcely č. XXXX a že s navrhovaným
spôsobom finančného vysporiadania v úhrnnej cene 220,- Sk nesúhlasí, žiada o poskytnutie náhradného
pozemku v časti P. F. G. P. X., teda pred parc. č. XXXX/XXXXX  za cestou vo výmere 145,37 m2 za
jeho diel a diel jeho súrodencov, a to z parc. č. XXXX časť P. H.. Žalovaný (jeho pracovisko v Leviciach)
v podaní zo dňa 14. 05. 2007 oznámil žalobcovi, že parc. č. XXXX nie je vo vlastníctve štátu, a preto
nemôže byť  predmetom reštitučného konania. Výplatu finančnej hotovosti 7,30 eur navrhol žalovaný
žalobcovi opätovne v podaní zo dňa 24. 03. 2009.



Pozvánkou zo dňa 26. 07. 2011 (viac ako štyri roky po podaní žiadosti o poskytnutie náhrady) žalovaný
žalobcu a jeho tri sestry pozval na prerokovanie plnenia reštitučného nároku vyplývajúceho z rozhodnutia
č. 114/2006, P 2006/000393, a to na deň 25. 08. 2011. V predmetnej pozvánke je uvedené, že žalovaný
ponúkol žalobcovi a jeho sestrám riešenie ich reštitučného nároku bezodplatným prevodom vlastníctva k
pozemku v katastrálnom území G., a to časti parcely registra „E“, parc. č. XXXX vedenej na LV XXXX ako
orná pôda vo výmere 21 8861 m2 s tým, že časť z tohto pozemku bude odčlenená geometrickým plánom,
aby všeobecná hodnota pozemku zodpovedala výške reštitučného nároku. Podľa záznamu z rokovania
o ponuke náhradného pozemku spísaného dňa 23. 08. 2011 žalobca ako oprávnená osoba uviedol,
že s ponúknutým pozemkom súhlasí, ale trvá na výmere minimálne 900 m2, pričom minimálna šírka
vymeraného pozemku od cesty by bola 15 m. V predloženom administratívnom spise sa nachádzajú i
splnomocnenia pre žalobcu od jeho sestier (doručené pracovisku žalovaného v Leviciach dňa 23. 08.
2011), v ktorých je okrem iného uvedené, že splnomocňujú svojho brata na zatupovanie pri prerokovaní
plnenia reštitučného nároku a zriekajú sa svojho podielu na reštitučnom nároku v prospech žalobcu.

Dňa 15. 08. 2013 žalovaný vypracoval ďalší návrh ponuky náhradných pozemkov č. LV/XXXX/XXXXXX/
Fá pre oprávnené osoby (žalobcu, jeho tri sestry a dve ďalšie oprávnené osoby), v ktorom je uvedené,
že bol nájdený vhodný pozemok v katastrálnom území G., parcela KN-E, parc. č. XXXX, orná pôda o
výmere 4269 m2, ktorý má samostatný prístup, pričom reštitučné nároky navrhol riešiť bezodplatným
prevodom spoluvlastníckych podielov podľa výšky reštitučného nároku tak, že podiel žalobcu a jeho
troch sestier bol určený na 730/170046 pre každého a podiel ďalších dvoch oprávnených osôb
bol určený na 1769/170046 a 2161/170046. Pozvánkou zo dňa 24. 09. 2013 žalovaný opätovne
pozval žalobcu na prerokovanie ponuky plnenia reštitučného nároku vyplývajúceho z rozhodnutia č.
114/2006, P 2006/000393, a to na deň 11. 10. 2013. V predmetnej pozvánke je uvedené, že žalovaný
ponúkol žalobcovi a jeho sestrám riešenie ich reštitučného nároku bezodplatným prevodom náhradných
pozemkov, a to spoluvlastníckeho podielu k pozemku pre žalobcu a jeho tri sestry (každému podiel po
730/170046), pričom sa jednalo o pozemok v katastrálnom území G., parcely KN-E, parc. č. XXXX orná
pôda o výmere 4269 m2 zapísaná na LV XXXX. Podľa záznamu z rokovania o ponuke náhradného
pozemku spísaného dňa 11. 10. 2013 žalobca ako oprávnená osoba uviedol, že s ponúknutým
vyššie označeným pozemkom nesúhlasí z dôvodu, že zobratý pozemok bol zhodnotený ako stavebný
pozemok, ktorý bol vyčlenený z vinice a ako náhradu požaduje poskytnúť použiteľný stavebný pozemok
vo veľkosti odňatej pôdy alebo poskytnúť v záhradkárskej oblasti použiteľný pozemok v celku vo veľkosti
minimálne 400 m2, pričom oba pozemky požadoval pri prístupovej ceste.

Žalovaný dňa 21. 10. 2013 pod č. DE/2013/056580/16924/PER-500 vydal rozhodnutie, v zmysle ktorého
žalobcovi ako oprávnenej osobe poskytol náhradu v peniazoch  za pozemky, ktoré nebolo možné zo
zákonných dôvodov vydať. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca ako oprávnená
osoba požiadal o poskytnutie náhrady na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu zo dňa
19. 09. 2006, pričom sám navrhol náhradný pozemok v katastrálnom území G., a to parc. č. XXXX
v časti P. H., ktorá však nebola vo vlastníctve Slovenskej republiky, a preto nemohla byť predmetom
reštitučného konania. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného je zároveň uvedené, že žalobcovi bolo
ponúknuté riešenie jeho reštitučného nároku finančnou náhradou, s čím nesúhlasil a následne mu bol
ponúknutý náhradný pozemok v katastrálnom území G., a to parc. č. XXXX na LV č. XXXX - orná
pôda vo výmere 4269 m2 s  tým, že vzhľadom na výšku reštitučného nároku bude predmetom zmluvy
o bezodplatnom prevode vlastníctva spoluvlastnícky podiel, ktorý činí 2920/170046, t. j. 73,30 m2.
Žalobca s ponukou tohto náhradného pozemku nesúhlasil. Žalovaný vo svojom rozhodnutí zároveň
citoval ust. § 6 ods. 11 zák. č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a
doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého, ak oprávnená
osoba s náhradným pozemkom nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch.

Podľa § 6 ods. 1, 2, 5 zák. č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2007 (teda v čase začatia
správneho konania), vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak



a/ pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1),

b/ na pozemku sa nachádza cintorín,

c/ pozemok sa nachádza v pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov prvého stupňa alebo tvorí
koryto vodného toku, alebo na pozemku sú prírodné liečivé zdroje a zdroje prirodzene sa vyskytujúcich
stolových minerálnych vôd,

d/ pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný,

e/ na pozemku bola zriadená záhradková alebo chatová osada, botanická záhrada a arborétum
zamerané na záchranu a zachovanie genefondu, šľachtiteľská plocha na šľachtenie nových druhov a
odrôd rastlín alebo les určený na lesný výskum,

f/ na pozemku sú telovýchovné zariadenia a športové zariadenia, alebo

g/ pozemok je podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho územného celku určený na
vyvlastnenie vo verejnom záujme,

h/ pozemok sa nachádza v obvode projektu pozemkových úprav a jeho vykonanie bolo schválené.

V prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky
vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to ak možno v tej
istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, ak s tým oprávnená osoba súhlasí,
alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada.

Pozemky, ktoré sa prevedú oprávneným osobám za ich pôvodný pozemok, poskytne Slovenský
pozemkový fond, ak pôvodný pozemok bol súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo
spoločnej nehnuteľnosti, alebo ich poskytne štátna organizácia lesného hospodárstva, ak pôvodný
pozemok bol súčasťou lesného pôdneho fondu. Finančnú náhradu za pôvodné pozemky, ku ktorým sa
vlastníctvo nevracia a za ktoré nebol poskytnutý náhradný pozemok, poskytne Slovenský pozemkový
fond podľa druhu pozemku v čase jeho prechodu na štát alebo inú právnickú osobu.

Podľa § 6 ods. 2, 5, 6, 7, 8, 9 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 30.7.2008, v prípade
uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo
vlastníctve štátu (ďalej len \"náhradný pozemok\") v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné
pozemky, a to ak možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov,
ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada. Náhradný
pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za
pozemky, alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takéhoto nároku predstavuje výmeru
nad 400 m2 a ak nárok v peniazoch je väčší ako 5 000 Sk. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na
priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch.

Pozemky, ktoré sa prevedú oprávneným osobám za ich pôvodný pozemok, poskytne Slovenský
pozemkový fond, ak pôvodný pozemok bol súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo
spoločnej nehnuteľnosti, alebo ich poskytne správca lesného majetku vo vlastníctve štátu (ďalej len
\"správca\"), ak pôvodný pozemok bol súčasťou lesného pôdneho fondu. Finančnú náhradu za pôvodné
pozemky, ku ktorým sa vlastníctvo nevracia a za ktoré nebol poskytnutý náhradný pozemok, poskytne
Slovenský pozemkový fond podľa druhu pozemku v čase jeho prechodu na štát alebo inú právnickú
osobu.

Oprávnená osoba môže vyzvať Slovenský pozemkový fond alebo správcu na vydanie náhrady do
troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia obvodného pozemkového úradu. Vo
výzve oprávnená osoba uvedie, či náhradu požaduje v peniazoch alebo formou náhradného pozemku.
Slovenský pozemkový fond alebo správca je povinný do jedného roka od výzvy oprávnenej osoby jej
ponúknuť náhradný pozemok. Po uplynutí lehoty na výzvu právo oprávnenej osoby na náhradu zaniká.

Ak oprávnená osoba požaduje náhradu v primeranom náhradnom pozemku, môže sama takýto
pozemok navrhnúť. Navrhnutý pozemok musí byť v okrese, ktorého súčasťou je katastrálne územie, v



ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok. Prílohou k žiadosti je výpis z katastra nehnuteľností obsahujúci
údaje o náhradnom pozemku.

Ak rozhodnutie, ktorým bolo priznané právo na náhradu, nadobudlo právoplatnosť pred 1. januárom
2008, lehota na uplatnenie výzvy na náhradu sa skončí 1. januára 2009, táto lehota sa však neskončí
skôr ako tri roky od právoplatnosti rozhodnutia, inak právo zaniká.

Slovenský pozemkový fond alebo správca neposkytne oprávnenej osobe ako náhradu pozemok, ku
ktorému nemožno navrátiť vlastníctvo podľa odseku 1, a ani pozemok, na ktorý sa vzťahuje zákaz
prevodu vlastníckeho práva štátu podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 10 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 05. 2010, postup Slovenského
pozemkového fondu pri poskytovaní náhradných pozemkov podrobnejšie upraví vláda Slovenskej
republiky nariadením.

Podľa § 6 ods. 7, 9, 11, 12 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 28. 02. 2011, o ponuke
náhradného pozemku sa uskutočňuje prerokovanie, ktorého podrobnosti upravuje nariadenie vlády
Slovenskej republiky vydané podľa odseku 10. Ak oprávnená osoba požaduje náhradu v primeranom
náhradnom pozemku, môže sama takýto pozemok navrhnúť písomne najneskôr päť pracovných
dní pred prerokovaním ponuky náhradného pozemku Slovenským pozemkovým fondom. Na návrhy
doručené po tejto lehote Slovenský pozemkový fond neprihliada. Navrhnutý pozemok musí byť v okrese,
ktorého súčasťou je katastrálne územie, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok. Prílohou k žiadosti
je výpis z katastra nehnuteľností obsahujúci údaje o náhradnom pozemku.

Slovenský pozemkový fond alebo správca neposkytne oprávnenej osobe ako náhradu pozemok, ku
ktorému nemožno navrátiť vlastníctvo podľa odseku 1, a ani pozemok, na ktorý sa vzťahuje zákaz
prevodu vlastníckeho práva štátu podľa osobitných predpisov. Rovnako pozemkový fond nemôže
poskytnúť oprávnenej osobe ako náhradu ani pozemok, ktorý

a/ sa nachádza v katastrálnom území alebo jeho časti, o ktorom tak vo verejnom záujme rozhodne vláda
Slovenskej republiky; to neplatí, ak ide o oprávnenú osobu, ktorej vznikol nárok na náhradu v obci, ktorej
súčasťou je toto katastrálne územie,

b/ je podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie určený na umiestnenie verejnoprospešnej
stavby,

c/ možno vo verejnom záujme vyvlastniť,

d/ je určený na umiestnenie priemyselného parku,

e/ je súčasťou podnikového pozemku,

f/ bol pred návrhom oprávnenej osoby určený pozemkovým fondom na iné využitie podľa osobitných
predpisov.

Náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch, ak oprávnená osoba

a/ nenavrhla sama náhradný pozemok a nesúhlasí s prevodom ponúknutého náhradného pozemku
alebo

b/ ako náhradný pozemok sama navrhla taký pozemok, ktorý podľa odseku 9 nemožno poskytnúť, a ak
nesúhlasí s prevodom ponúknutého náhradného pozemku.

Ak sa náhrada poskytuje v pozemkoch, nárok oprávnenej osoby na náhradu možno previesť na tretiu
osobu, ak je dohodnutý konkrétny náhradný pozemok. Takáto zmluva musí byť uzavretá písomne a musí
obsahovať úradne osvedčené podpisy účastníkov zmluvy.



Podľa § 8b vyššie citovaného zákona, slovenský pozemkový fond je povinný ponúknuť nový náhradný
pozemok oprávnenej osobe, ktorej ponúkol náhradný pozemok do 31. mája 2010. Prerokovanie tejto
novej ponuky náhradného pozemku postupom podľa § 6 ods. 7 sa môže uskutočniť najskôr 1. septembra
2010.

Podľa § 6 ods. 2, 7, 9 vyššie citovaného zákona v znení do 30. 06. 2013,  v prípade uvedenom v odseku
1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu (ďalej len
\"náhradný pozemok\") v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to

a/ v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v
inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok,

b/ v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej
katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo

c/ v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok,

ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada. Ak
oprávnená osoba s náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch.
Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu
za pozemky alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takého nároku predstavuje výmeru
nad 400 m2 a ak nárok v peniazoch je väčší ako 166 eur. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na
priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch.

O ponuke náhradného pozemku sa uskutočňuje prerokovanie, ktorého podrobnosti upravuje nariadenie
vlády Slovenskej republiky vydané podľa odseku 10. Ak oprávnená osoba požaduje náhradu v
primeranom náhradnom pozemku, môže sama takýto pozemok navrhnúť písomne najneskôr päť
pracovných dní pred prerokovaním ponuky náhradného pozemku Slovenským pozemkovým fondom. Na
návrhy doručené po tejto lehote Slovenský pozemkový fond neprihliada. Navrhnutý pozemok musí byť

a/ v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v
inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok,

b/ v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej
katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo

c/ v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok.

Prílohou k žiadosti je výpis z katastra nehnuteľností obsahujúci údaje o náhradnom pozemku.

Slovenský pozemkový fond alebo správca neposkytne oprávnenej osobe ako náhradu pozemok, ku
ktorému nemožno navrátiť vlastníctvo podľa odseku 1, a ani pozemok, na ktorý sa vzťahuje zákaz
prevodu vlastníckeho práva štátu podľa osobitných predpisov. Rovnako pozemkový fond nemôže
poskytnúť oprávnenej osobe ako náhradu ani pozemok, ktorý

a/ je podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie určený na umiestnenie verejnoprospešnej
stavby,

b/ možno vo verejnom záujme vyvlastniť,

c/ je určený na umiestnenie priemyselného parku,

d/ je súčasťou podnikového pozemku,

e/ bol pred návrhom oprávnenej osoby určený pozemkovým fondom na iné využitie podľa osobitných
predpisov.

Podľa § 8c vyššie citovaného zákona, rokovania o výzvach oprávnených osôb Slovenskému
pozemkovému fondu alebo správcovi podľa § 6 ods. 6 na vydanie náhrady, rokovania o návrhoch



náhradných pozemkov podľa § 6 ods. 7 alebo rokovania o ponukách Slovenského pozemkového fondu
alebo správcu náhradného pozemku podľa § 6 s oprávnenou osobou, ktoré neboli do 28. februára
2011 ukončené podpísaním návrhu zmluvy územným organizačným útvarom alebo zmluvy medzi
Slovenským pozemkovým fondom alebo správcom a oprávnenou osobou sa dokončia podľa predpisov
účinných do 1. marca 2011.

Podľa § 6 ods. 5 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pozemky,
ktoré sa prevedú oprávneným osobám za ich pôvodný pozemok, poskytne Slovenský pozemkový fond,
ak pôvodný pozemok bol súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo spoločnej nehnuteľnosti,
alebo ich poskytne správca lesného majetku vo vlastníctve štátu (ďalej len \"správca\"), ak pôvodný
pozemok bol súčasťou lesného pôdneho fondu. Ak ide o bezodplatný prevod pozemku z vlastníctva štátu
do vlastníctva oprávnenej osoby, ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka sa nepoužije. Finančnú
náhradu za pôvodné pozemky, ku ktorým sa vlastníctvo nevracia a za ktoré nebol poskytnutý náhradný
pozemok, poskytne Slovenský pozemkový fond podľa druhu pozemku v čase jeho prechodu na štát
alebo inú právnickú osobu.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, správne
orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy
štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie
ich povinností.

Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými
osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a
záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom
konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány
poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníci konania (§ 14) spolupracujú so správnymi orgánmi
v priebehu celého konania.

Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa                  21.
10. 2013  a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď týmto
rozhodnutím žalobcovi ako oprávnenej osobe poskytol náhradu za pozemok (výšku ktorej ale vo
výrokovej časti svojho rozhodnutia neuviedol), ktorý nebolo možné zo zákonných dôvodov vydať, pričom
svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ust. § 6 ods. 11 vyššie citovaného zákona a tým, že žalobca
žiadal o poskytnutie náhrady na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu zo dňa 19. 09.
2006, pričom sám navrhol náhradný pozemok (ktorý však nie je vo vlastníctve Slovenskej republiky) a
nesúhlasil s prevodom ponúknutého pozemku č. 2 v katastrálnom území G. (s uvedením parc. č., LV,
druhu pozemku, výmery a spoluvlastníckeho podielu).

Účelom správneho súdnictva je preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda preskúmať,
či správne orgány v konkrétnej veci vymedzenej žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a
procesnoprávne predpisy, resp. preskúmať i postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s
prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania. V predmetnej
veci súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom



a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, (podľa ktorého
žalovaný rozhodoval) nevylúčil aplikáciu zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov pre konanie o žiadosti žalobcu zo dňa 29. 04. 2007 o poskytnutie náhrady za pozemky,
ktoré nemožno vydať. Uvedené potom znamená, že i pre správne konanie začaté u žalovaného na
základe žiadosti žalobcu zo dňa 29. 04. 2007 o poskytnutie náhrady za pozemky, ktoré s poukazom na
rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Leviciach zo dňa 19. 09. 2006 nemožno vydať, platia
základné pravidlá správneho konania zakotvené v ust. § 3 a § 4 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov, ktoré podľa názoru súdu žalovaný nedodržal a neriadil sa nimi.

V prvom rade je potrebné žalovanému vytknúť závažné pochybenie, ktorého sa dopustil vo svojom
rozhodnutí zo dňa 21. 10. 2013, ktorým rozhodol tak, že žalobcovi ako oprávnenej osobe poskytoval
náhradu v peniazoch za pozemky, ktoré nebolo možné zo zákonných dôvodov vydať a ktoré spočíva v
tom, že vo výrokovej časti tohto rozhodnutia neuviedol sumu náhrady v peniazoch. Výrok rozhodnutia
je pritom jeho najdôležitejšou súčasťou, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci samej a je jadrom
celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí v presnej,
stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia.
V predmetnej veci je nepostačujúce, že žalovaný uviedol vo výrokovej časti rozhodnutia iba to, že
oprávnenej osobe, teda žalovanému poskytuje náhradu v peniazoch, ale jednoznačne bolo potrebné
uviesť i sumu tejto náhrady.

Ďalšou a nemenej dôležitou náležitosťou rozhodnutia popri jeho výrokovej časti je samotné odôvodnenie
rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie skutočnosti, ktoré boli podkladom
rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na
základe ktorých rozhodol. Odôvodnenie musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s
ňou v súlade. Správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti,
ktoré boli podkladom rozhodnutia, t. j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť
dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov,
prípadne s ich námietkami k vykonaným dôkazom. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť
i záver o tom, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania citované, resp. príslušné právne predpisy
a v prípade ich zmeny v priebehu správneho konania, musí na túto skutočnosť reagovať.

Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že posledným stanoviskom žalobcu v prebiehajúcom
správnom konaní, bolo jeho vyjadrenie spísané pri rokovaní o ponuke náhradného pozemku
(bezodplatného prevodu spoluvlastníckych podielov po 730/170046 pre žalobcu a jeho tri sestry)
konanom dňa 11. 10. 2013 v tom zmysle, že s ponúkaným pozemkom (parc. č. XXXX vo výmere 4269
m2, na LV XXXX v katastrálnom území G.)  nesúhlasí, pričom uviedol i dôvody svojho nesúhlasu.
Tomuto rokovaniu však predchádzalo rokovanie konané dňa 23. 08. 2011, na ktorom bol žalobcovi
ponúkaný iný pozemok (časť parc. č. XXXX - orná pôda na LV XXXX vo výmere 21 8861 m2), s
ktorým žalobca súhlasil, trval však na výmere minimálne 900 m2 a minimálnej šírke pozemku od cesty
15 m. Z obsahu predloženého administratívneho spisu nie je zrejmé, prečo napokon nebol reštitučný
nárok žalobcu riešený týmto pozemkom, t. j. pozemkom parc. č. XXXX (s ktorým žalobca súhlasil) a
prečo mu bol o dva roky po tejto ponuke ponúknutý iný pozemok (parc. č. XXXX), s ktorým nesúhlasil.
Povinnosťou žalovaného bolo v predmetnom konaní postupovať v úzkej súčinnosti so žalobcom a
umožniť mu ako účastníkovi konania, aby mohol realizovať svoje  práva, čo znamená, že žalovaný mal
oznámiť žalobcovi, prečo jeho reštitučný nárok nie je možné riešiť pôvodne ponúkaným náhradným
pozemkom, čo bolo dôvodom vyhľadania nového náhradného pozemku a mal mu poskytnúť možnosť,
aby sa k tejto zmene vyjadril, osobitne vzhľadom na jeho súhlasné stanovisko s prevodom náhradného
pozemku parc. č.  XXXX - orná pôda. Žalovaný teda po uplynutí takmer dvoch rokov od spísania prvého
záznamu z rokovania (23. 08. 2011) ponúkol žalobcovi v podaní zo dňa 15. 08. 2013 na riešenie jeho
reštitučného nároku iný náhradný pozemok, pričom dôvody tohto postupu nevyplývajú z predloženého
administratívneho spisu, ale ani zo žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, v ktorom úplne
absentuje čo i len zmienka o rokovaní konanom dňa 23. 0.2 011 a súhlase žalobcu s prevodom
náhradného pozemku, resp. dôvod zmeny stanoviska žalovaného k ponúkanému náhradnému pozemku
(v roku 2011 parc. č. XXXX a v roku 2013 parc. č. XXXX).



Podľa názoru súdu sa žalovaný dopustil ďalšieho závažného pochybenia v tom, že jeho rozhodnutie
zo dňa 21. 10. 2013 nie je dostatočne a náležite zdôvodnené, nakoľko neobsahuje zákonom
požadované náležitosti, v dôsledku čoho ho súd posúdil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale
zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. Nepostačuje, že rozhodnutie
je zrozumiteľné pre žalovaného, teda pre správny orgán, ktorý ho vydal, ale  rozhodnutie musí byť
zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania (najmä v prípade, ak správny orgán rozhodol inak, ako
žiadal účastník konania), ako i pre súd, ktorý rozhodnutie preskúmava v správnom súdnictve na základe
žaloby podľa druhej hlavy piatej časti OSP. Aby súd mohol žalobou napadnuté rozhodnutie v rozsahu
dôvodov žaloby náležite preskúmať, musí byť výrok rozhodnutia správneho orgánu riadne a dostatočne
odôvodnený. V opačnom prípade nie je možné súdny prieskum napadnutého rozhodnutia zrealizovať.
Po oboznámení sa s obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného súd dospel k tomu záveru,
že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia žalovaného neuviedol všetky skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z
obsahu predloženého administratívneho spisu a ktoré sú podstatné pre jeho rozhodnutie.  Úlohou súdu
však nie je dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovaného, ktorá mala byť už uvedená
v odôvodnení jeho rozhodnutia.

Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate citáciou ust. § 6 ods. 11 zák. č. 503/2003 Z. z. o
navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších
predpisov a tým, že žalobca požiadal o poskytnutie náhrady, pričom sám navrhol náhradný pozemok,
ktorý však nemohol byť predmetom reštitučného konania, nakoľko nie je vo vlastníctve Slovenskej
republiky. V priebehu ďalšieho konania však bol žalobcovi v roku 2011 ponúknutý na riešenie jeho
reštitučného nároku pozemok parc. č. XXXX, s ktorým žalobca súhlasil. Žalovaný ale v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol iba to, že žalobcovi bol ponúknutý v roku 2013 pozemok parc. č. XXXX,
s ktorým nesúhlasil a z toho dôvodu mu bola poskytnutá náhrada v peniazoch. Takéto odôvodnenie
neobsahuje všetky skutkové zistenia, z ktorých žalovaný vyvodil záver o tom, že žalobcovi sa poskytne
náhrada v peniazoch, napriek tomu, že žiadal o poskytnutie náhradných pozemkov a dňa 23. 08. 2011 s
ponúknutým náhradným pozemkom i súhlasil. Nedostatok skutkových zistení v odôvodnení rozhodnutia
robí rozhodnutie žalovaného nezrozumiteľným pre nedostatok dôvodov. Ani z obsahu predloženého
administratívneho spisu nemožno vyvodiť záver, ktorý urobil žalovaný vo svojom rozhodnutí, a to najmä
s poukazom na nespornú skutočnosť, že žalobca v roku 2011 s ponúkaným náhradným pozemkom
súhlasil.

Stručný odkaz na dikciu zákona bez uvedenia dôvodov zmeny ponúknutého náhradného pozemku,
skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného a bez uvedenia úvah, akými bol žalovaný
vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov nezodpovedá zákonným náležitostiam
odôvodnenia rozhodnutia. Rozhodnutie musí byť  presvedčivo individuálne zdôvodnené tak, aby bolo
možné ho preskúmať s prihliadnutím na jeho odôvodnenie a nie na obsah administratívneho spisu, ktorý
je iba podkladom rozhodnutia.

Naviac je potrebné zdôrazniť, že v priebehu trvania správneho konania vedeného u žalovaného na
základe žiadosti žalobcu zo dňa 29. 04. 2007 bolo niekoľkokrát novelizované ust. § 6 vyššie citovaného
zákona, ktoré upravuje postup žalovaného ako správneho orgánu v prípade, ak vlastníctvo k pozemkom
nemožno zo zákonných dôvodov vrátiť, čo je i prípad žalobcu, ktorému pôvodný pozemok nebolo
možné vrátiť z dôvodu, že po prechode na štát bol tento pozemok zastavaný, čo vyplýva z rozhodnutia
Obvodného pozemkového  úradu v Leviciach zo dňa 19. 09. 2006. Žalovaný sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia so zmenami ust. § 6 vyššie citovaného zákona, ku ktorým došlo v priebehu správneho
konania, ako ani s prechodnými ustanoveniami tohto zákona, žiadnym spôsobom nevysporiadal.
Z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, podľa ktorého znenia ust. § 6 vyššie citovaného zákona
postupoval, prečo a z akých dôvodov, akým spôsobom reagoval na zmeny tohto zákonného ustanovenia,
ktoré v podstatnej miere spresnili postup žalovaného a jeho povinnosti, ako i práva a povinnosti
oprávnenej osoby v konaní o poskytnutie náhrady za pozemky, ktoré nemožno vydať.



V predmetnej veci súd zároveň dáva do pozornosti žalovaného, že žalobca je podľa rozhodnutia
Obvodného úradu v Leviciach zo dňa 19. 09. 2006 č. 114/2006 P 2006/00393 jednou z oprávnených
osôb a ďalšími oprávnenými osobami sú jeho sestry (každý v podiele 1).  Žalovaný sa teda mal zaoberať
i tým, či si žalobca tento nárok vyplývajúci z vyššie uvedeného rozhodnutia uplatnil samostatne v podiele
zodpovedajúcom jeho reštitučnému nároku, t .j. 1, resp. v celosti, alebo v akej časti a na základe čoho.
Uvedené bolo potrebné riešiť i s poukazom na tú skutočnosť, že v administratívnom spise sa nachádzajú
listiny označené ako „splnomocnenie a darovanie“, ktoré boli predložené žalovanému (jeho pracovisku v
Leviciach) až dňa 23. 08. 2011 (samotné konanie sa však začalo ešte v roku 2007) a z ktorých vyplýva,
že osoby uvedené v týchto listinách splnomocnili žalobcu, aby ich zastupoval pri prerokovaní plnenia
reštitučného nároku a že tieto sa vzdávajú svojho podielu na reštitučnom nároku v prospech žalobcu.
Nie je však zrejmé, kedy bolo žalobcovi toto splnomocnenie udelené, nakoľko na predmetných listinách
absentuje dátum. V prípade, ak by si žalobca uplatnil nárok len sám za seba, tomu musí zodpovedať
i jeho podiel na reštitučnej náhrade (v pozemkoch, resp. vo finančnej náhrade). Pokiaľ by si nárok na
náhradu uplatnili i ďalšie oprávnené osoby uvedené v rozhodnutí  Obvodného úradu v Leviciach zo dňa
19. 09. 2006 č. 114/2006 P 2006/00393, bolo potrebné zisťovať, či k tomu splnomocnili žalobcu, akou
formou, kedy (čo musí byť preukázané, napr. predložením príslušných listín), príp. či si nárok uplatnili v
lehote, ak bola v tom čase stanovená. Pokiaľ by si nárok na náhradu uplatnili i ďalšie oprávnené osoby,
toto by sa muselo prejaviť i v samotnom rozhodnutí žalovaného, nakoľko listiny predložené dňa 23.
08. 2011 (splnomocnenie a darovanie), v ktorých je uvedené, že podpísané osoby sa zriekajú svojho
podielu na reštitučnom nároku, nemožno podľa názoru súdu považovať za relevantné listiny, ktoré by
mohli spôsobiť prechod práv oprávnených osôb na žalobcu a nespĺňajú ani náležitosti darovacej zmluvy.
Nie je potom zrejmé, z akých dôvodov žalovaný označil v odôvodnení svojho rozhodnutia žalobcu
za postupníka po oprávnených osobách, nakoľko v predloženom spise sa žiadny doklad preukazujúci
postúpenie práv nenachádza. Pokiaľ si nárok na náhradu uplatnili i ďalšie oprávnené osoby (samostatne
alebo prostredníctvom zástupcu, ktorého k tomu splnomocnili), žalovaný musí s týmito oprávnenými
osobami konať a uplatnený nárok riadne posúdiť.

S poukazom na uvedené potom súd dospel k tomu záveru, že žalovaný správny orgán nepostupoval
dôsledne podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov na také rozhodnutie, a preto bolo potrebné vo veci rozhodnúť tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti rozsudku, rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa § 250j ods. 2, písm. d/ OSP a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie. V rámci ďalšieho konania bude povinnosťou žalovaného, aby opätovne
rozhodol o žiadosti žalobcu (príp. i ďalších oprávnených osôb, v prípade že si zákonným spôsobom svoj
nárok uplatnili) o poskytnutie náhrady za pozemky, ktoré nemožno vydať, a to s poukazom na vyššie
uvedený právny názor súdu,  ktorým je žalovaný viazaný podľa § 250j ods. 7 OSP.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi  priznal náhradu
účelne vynaložených trov konania v sume 237,78  eur (139,82 eur + 27,96 eur daň z pridanej hodnoty
+ 70,- eur zaplatený súdny poplatok). Suma 139,82 eur predstavuje trovy právneho zastúpenia a
pozostáva z uplatnenej tarifnej odmeny právnej zástupkyne žalobcu v sume 123,74 eur, t. j.  za 2 úkony
právnej služby po 61,87 eur podľa  ust. §  13a ods. 1 písm. a/, c/,  ust. § 11 ods. 1, písm. a/ vyhl. č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (prevzatie a prípravu veci, podanie žaloby na súd) a zo sumy paušálnych náhrad  16,08 eur,
t. j. 2 x 8,04 eur režijný paušál k vykonaným úkonom. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania
za podanie písomného vyjadrenia zo dňa 14. 03. 2014, nakoľko podanie tohto vyjadrenia nemožno
považovať za účelné pri bránení, resp. uplatňovaní práva žalobcu a súd podanie tohto vyjadrenia ani
nežiadal. Je vecou právnej zástupkyne žalobcu, že na základe výzvy súdu podľa § 250f ods. 2 OSP,
aby sa vyjadrila, či žalobca súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, predložila súdu
podanie, v ktorom sa vyjadruje k stanovisku žalovaného zo dňa 14. 02. 2014 k podanej žalobe, ktoré
jej bolo zaslané na vedomie.

Právna zástupkyňa žalobcu si náhradu trov konania uplatnila v sume 61,87 eur za jeden úkon právnej
služby, teda  podľa ust. § 11 ods. 1, písm. a/ vyššie citovanej vyhlášky, pričom súd pri výpočte náhrady
trov konania žalovaného postupoval v súlade s tým, ako si právna zástupkyňa náhradu trov konania
uplatnila a vyčíslila. Zároveň právna zástupkyňa žalobcu predložila osvedčenie o registrácii pre daň z
pridanej hodnoty, vystavené príslušným daňovým úradom, podľa ktorého je platiteľom dane z pridanej



hodnoty a z toho dôvodu sa potom jej odmena a náhrady zvyšujú o daň z pridanej hodnoty a to podľa
§ 18  ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa  napáda, v čom sa toto

rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 OSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}