Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/83/2019 z 23. 9. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 23. septembra 2019, sp. zn. 1CoE/83/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6113207547.1 Krajský súd Banská Bystrica | 1CoE/83/2019 | ECLI:SK:KSBB:2019:6113207547.1 | 2019-09-23 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. h) EP, § 58 ods. 1 EP, § 9a ods. 1 EP, § 243h ods. 1 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7b1eab5f-dacc-40f0-b236-c803a323d355 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6113207547.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/83/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113207547
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6113207547.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr.
Martina Ľuptáka, PhD., v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom
Bajkalská č. 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: Y. I., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX/
XX, XXX XX M., o vymoženie 184,34 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Štefan Hrebík,
Exekútorský úrad so sídlom Dukelských hrdinov 2946/6, 90101 Malacky, pod sp. zn. EX 1753/2013, o
odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Er/894/2013-13 zo dňa 8. februára
2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“)
zastavil na základe podnetu súdneho exekútora exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie (I. výrok) a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume
63,96 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti uvedeného uznesenia (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že dňa 21.09.2018 mu bol
doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, v ktorom súdu oznámil, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, mu bol spolu s
podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie doručené aj „ Vyjadrenie súhlasu oprávneného
so zastavením exekúcie“. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že
preskúmaním podania súdneho exekútora zistil, že činnosťou exekútora bolo preukázané, že povinný
nevlastní žiaden majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Z tohto dôvodu dospel
súd prvej inštancie k záveru, že bol daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku, a preto rozhodol tak, že exekúciu zastavil.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote
odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že povinný je v produktívnom veku, čo svedčí v prospech argumentu
a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu
zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený považoval
zastavenie exekúcie za predčasné, nakoľko nemajetnosť povinného je potrebné vnímať ako prechodný
stav. Podľa názoru oprávneného súdny exekútor a ani súd neskúmali dôsledne majetkové pomery
povinného, pričom súd prvej inštancie sa obmedzil bez akejkoľvek konkretizácie len na konštatovanie
o nemajetnosti povinného. Neuviedol pritom, aké úkony zisťovania majetku povinného vykonal súdny
exekútor a na základe akých lustrácií dospel súdny exekútor, ako aj exekučný súd k záveru, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podotkol, že jeho pohľadávka predstavuje



neuhradené poistné, pričom výkon verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme,
pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami, preto je dôležité, aby sa pri dobrovoľnom neplnení
povinností postupovalo obzvlášť dôsledne. Uviedol tiež, že neudelil súhlas so zastavením exekúcie,
tak ako konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia. V podanom odvolaní zdôraznil, že
hlavným účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do
absolútnych majetkových práv povinného s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného. Exekučný súd
pritom musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku, pričom ak nezistí
dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo, musí umožniť pokračovanie v
exekúcii. Z týchto dôvodov oprávnený navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že
zamietne návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, alebo aby napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“).

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa § 379 CSP a
§ 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario)
a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a v zmysle
ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 20.03.2013 bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal dňa
27.03.2013 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie vydal dňa 03.04.2013
poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je výkaz nedoplatkov
oprávneného č. 1200505823 zo dňa 24.09.2012. Dňa 20.09.2018 bol súdu prvej inštancie doručený
podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie, vychádzajúc z podnetu súdneho exekútora na zastavenie
exekúcie, exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku; exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

11. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku obsahuje taxatívny výpočet dôvodov, pre ktoré musí
súd exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Zastavenie exekúcie pre tzv.
nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku prichádza do úvahy vtedy, ak
súdny exekútor náležitým spôsobom zisťoval majetkové pomery povinného a bolo zistené, že majetok,
ktorý povinný vlastní, nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zistenia súdneho exekútora o nedostatku
majetku povinného musia byť nielen preukázané, ale aj aktuálne.

12. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zastavení exekúcie vychádzal z podnetu súdneho exekútora, v
ktorom sa súdny exekútor obmedzil na konštatovanie, že ,,lustráciou majetkovej podstaty nebol zistený
žiaden majetok". Z predloženého súdneho spisu súdu prvej inštancie (ani elektronického súdneho
spisu) nevyplýva, že by bol dôsledne skúmaný postup súdneho exekútora, ktorého záverom bolo
konštatovanie nemajetnosti povinného. Nevyplýva z neho ani vyjadrenie súhlasu oprávneného zo
zastavením exekúcie, ktoré malo byť doručené súdu, čo konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého uznesenia.

13. Z obsahu predloženého exekučného spisu súdneho exekútora (v zmysle výsledkov lustrácii ku dňu
rozhodovania súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného), ktorý predložil
odvolaciemu súdu dňa 25.07.2019 vyplýva, že súdny exekútor vykonal pred podaním podnetu na



zastavenie exekúcie lustráciu jedine v systéme sociálnej poisťovne, aj to poslednú dňa 27.06.2016. Z
predloženého spisu súdneho exekútora ďalej vyplýva, že dňa 11.12.2018, bolo súdnemu exekútorovi
doručené oznámenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Banskej Bystrici, okresný dopravný
inšpektorát, o vyradení osobného motorového vozidla vo vlastníctve povinného z evidencie. Odvolací
súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie môže rozhodnúť o zastavení exekúcie len na podklade aktuálnych
výsledkov lustrácií majetkovej situácie povinného, pričom z nich musí jednoznačne vyplývať jeho
nemajetnosť. Vzhľadom na výsledky lustrácií súdneho exekútora a jeho postup pri vykonávaní exekúcie,
ktorý vyplýva z predloženého exekučného spisu je zrejmé, že postup súdu prvej inštancie nebol
odôvodnený a ani vecne správny. Súd prvej inštancie pred rozhodnutím o zastavení exekúcie preskúmal
skutkový stav veci neúplne. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie oprávneného za
dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

14. Odvolací súd má za to, že rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) prichádza
do úvahy len vtedy, keď v konaní nastane objektívna a reálne preukázateľná okolnosť nemajetnosti
povinného. Z tohto dôvodu by mal súd aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku
len v prípade neperspektívnych exekúcií a nie vytvoriť povinnému priestor, aby sa vyhol svojej povinnosti,
ak existuje reálny predpoklad jej vymoženia.

15. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný zabezpečiť si aktuálnu správu súdneho exekútora
o jeho postupe, o majetkových pomeroch povinného a následne posúdiť otázku, či sú splnené podmienky
na zastavenie konania voči povinnému.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).



Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)