Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Cob/259/2017 z 4. 9. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 4. septembra 2017, sp. zn. 16Cob/259/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3817207083.1 Krajský súd Trenčín | 16Cob/259/2017 | ECLI:SK:KSTN:2017:3817207083.1 | 2017-09-04 | Uznesenie Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/36efd95d-ab89-4ffe-8e12-f8de884d264b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3817207083.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/259/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817207083
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3817207083.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej vo veci navrhovateľa: X.. S. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V., B. O. XXX/XX, právne zastúpený: POLÁČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Hurbanovo nám.
1, 811 06 Bratislava, IČO: 50 568 124, proti povinnému: Prievidzské tepelné hospodárstvo, a.s. (v skratke
PTH, a.s.), so sídlom G. Švéniho 3H, Prievidza, IČO: 36 325 961, o nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza
č.k. 14Cb/9/2017 - 94 zo dňa 9. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie spoločnosti Prievidzské tepelné hospodárstvo, a.s., so sídlom G. Švéniho 3H, Prievidza,
podané H.. X. B. ako riaditeľom spoločnosti,
o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým povinnému uložil
vo výroku I. povinnosť predložiť navrhovateľovi ako členovi dozornej rady spoločnosti Prievidzské
tepelné hospodárstvo, a.s.
? všetky zmluvy, v ktorých jednou zo zmluvných strán bola spoločnosť Prievidzské tepelné hospodárstvo,
a.s., a ktoré boli uzavreté od 1.1.2015 do 7.4.2017;
? dokumenty týkajúce sa účtovníctva spoločnosti Prievidzské tepelné hospodárstvo, a.s.;, a to:
- všetky faktúry vystavené od 1.1.2015 do 7.4.2017;
- všetky faktúry prijaté od 1.1.2015 do 7.4.2017;
- všetky interné doklady za obdobie od 1.1.2015 do 7.4.2017;
- všetky účtovné denníky za obdobie od 1.1.2015 do 7.4.2017;
- všetky hlavné účtovné knihy za obdobie od 1.1.2015 do 7.4.2017;
- všetky knihy pohľadávok a záväzkov za obdobie od 1.1.2015 do 7.4.2017;
- všetky knihy majetku za obdobie od 1.1.2015 do 7.4.2017;
? daňové doklady spoločnosti Prievidzské tepelné hospodárstvo, a.s., a to:
- evidenciu DPH za obdobie od 1.1.2015 do 7.4.2017;
- všetky daňové priznania za obdobie od 1.1.2015 do 7.4.2017;
? všetky vyúčtovania z platobných kariet spoločnosti Prievidzské tepelné hospodárstvo, a.s., vrátane
príslušných listinných dokladov a potvrdení o uskutočnených transakciách, a to od 1.1.2015 do 7.4.2017;
? všetky výpisy z bankových účtov spoločnosti Prievidzské tepelné hospodárstvo, a.s., a to od 1.1.2015
do 7.4.2017;
? všetky dokumenty, podania, návrhy, ktoré H.. X. B., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX O.,
V. XXXX/X podpísal v mene spoločnosti Prievidzské tepelné hospodárstvo, a.s., a to od 1.1.2015 do
7.4.2017;
? všetky dokumenty, podania, návrhy, ktoré boli doručené spoločnosti Prievidzské tepelné hospodárstvo,
a.s. alebo Ing. X. B., narodenému XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX O., V. XXXX/X v súvislosti s jeho
konaním za spoločnosť Prievidzské tepelné hospodárstvo, a.s. a to za obdobie od 1.1.2015 do 7.4.2017;



a to všetko do troch dní od doručenia uznesenia. Výrokom II. uložil povinnému povinnosť strpieť
vyhotovenie odpisov a fotokópií dokumentov spoločnosti Prievidzské tepelné hospodárstvo, a.s.,
predložených navrhovateľovi ako členovi dozornej rady spoločnosti Prievidzské tepelné hospodárstvo,
a.s. Výrokom III. priznal navrhovateľovi náhradu trov konania 100%.

2. Súd prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol bez výsluchu a
vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania vychádzajúc z návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a doložených listín. Podľa aktuálnej právnej úpravy inštitútu neodkladného opatrenia (§
324 a nasl. CSP), neodkladné opatrenie už nie je nevyhnutne viazané na konanie vo veci samej.
Je teda možná situácia, že neodkladné opatrenie bude vydané aj bez toho, aby navrhovateľ musel
zároveň následne podať aj žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 druhá veta CSP), keďže rozhodnutím
o neodkladnom opatrení sa zároveň konzumuje aj vec sama. Neodkladným opatrením je potrebné
riešiť situáciu, keď nastane taký právny a faktický stav, ktorý vyžaduje rýchlu, hoci len dočasnú úpravu
pomerov strán sporu. Z charakteru ochrany poskytnutej neodkladným opatrením vyplýva aj osobitný
postup súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, kde vzhľadom na záujem o včasnú ochranu
práv a oprávnených záujmov účastníkov, nemusí byť dodržaný úplný formálny postup stanovený pre
dokazovanie pri rozhodovaní o veci samej.

3. Dozorná rada plní v akciovej spoločnosti predovšetkým kontrolnú funkciu, keďže do jej pôsobnosti
patrí dohľad nad činnosťou predstavenstva a nad celou činnosťou spoločnosti. Ide o všeobecnú
kontrolnú pôsobnosť dozornej rady, ktorú táto vykonáva samostatne. Vykonávanie kontrolnej funkcie
je základným účelom, pre ktorý Obchodný zákonník konštituuje dozornú radu ako orgán akciovej
spoločnosti. Znenie zákonných ustanovení v Obchodnom zákonníku, týkajúcich sa právnej úpravy
práv a povinností dozornej rady nevzbudzuje podľa názoru súdu žiadne pochybnosti o jej pôsobnosti
ako orgánu spoločnosti. Táto pôsobnosť je vymedzená jasne, stručne a určito. Ustanovenia § 197 a
§ 198 Obchodného zákonníka nepripúšťajú podľa názoru súdu viaceré možné a nebodaj rozporné
výklady. Kontrolu nie je možné ani zo strany predstavenstva žiadnym spôsobom obmedziť. Členovia
dozornej rady majú prístup aj k listinám obsahujúcim osobné údaje aj obchodné tajomstvo. Rovnako ich
oprávnenie nahliadať do listín týkajúcich sa konkrétnej akciovej spoločnosti zahŕňa aj právo robiť si z
týchto listín odpisy, či vyhotovovať kópie. Predseda predstavenstva spoločnosti PTH svojim konaním,
ktoré navrhovateľ opísal vo svojom návrhu a ktoré vyplýva aj z pripojených listín, podľa názoru súdu
bráni navrhovateľovi ako členovi dozornej rady v riadnom výkone jej pôsobnosti. Toto konanie predsedu
predstavenstva však nemá oporu v zákone. Navrhovateľ sa svojimi aktivitami, ktoré voči spoločnosti
vyvíja, snaží práve napĺňať svoje kontrolné oprávnenia voči predstavenstvu aj voči samotnej spoločnosti.
Fungovanie orgánov spoločnosti a teda aj riadny výkon pôsobnosti dozornej rady je predsa
v záujme spoločnosti PTH a jej akcionárov. Súd zo zisteného skutkového stavu nenadobudol
presvedčenie, že by navrhovateľ svojim konaním zneužíval pôsobnosť, ktorú má ako člen dozornej rady,
prípadne, že by prekračoval zákonom určené právomoci. Naopak, charakter obštrukcií má skôr konanie
predsedu predstavenstva a podľa názoru súdu môže znamenať aj porušovanie povinností, ktoré má
predstavenstvo podľa § 193 Obchodného zákonníka.

4. Na základe uvedených okolností súd prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné bezodkladne
upraviť pomery medzi stranami tak, aby navrhovateľ mohol riadne vykonávať svoju pôsobnosť člena
dozornej rady spoločnosti PTH, vo výkone ktorej mu bolo doposiaľ bránené. Už samotným neodkladným
opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, t.j. že v spoločnosti PTH bude môcť
navrhovateľ ako člen dozornej rady vykonávať svoje práva a povinnosti v súlade so zákonom. Podľa
názoru súdu prvej inštancie nebolo potrebné neodkladné opatrenie časovo obmedziť.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262
ods. 1,2 CSP. V zmysle týchto ustanovení súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania o nariadenie
neodkladného opatrenia v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

6. Povinný podal proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia odvolanie z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. f/, g/ a h/ CSP a napadnuté uznesenie žiadal zrušiť alebo zmeniť tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zo dňa 07.04.2017 sa zamieta. Odvolanie za spoločnosť Prievidzské tepelné
hospodárstvo, a.s. podával H.. X. B. ako riaditeľ spoločnosti. Vo veci samej svoje odvolanie odôvodnil
tým, že dokumenty povinného sú riadne sprístupňované navrhovateľovi, ako aj ostatným členom



dozornej rady. Navrhovateľovi bolo ako členovi dozornej rady umožnené nahliadnutie do dokumentov a
za týmto účelom opakovane navrhnutých niekoľko termínov stretnutí, pričom navrhovateľ sa opakovane
nedostavil do sídla povinného za účelom nahliadnutia do dokumentov. Povinný považuje konanie
navrhovateľa (podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) za šikanózny výkon práva. Je
zrejmé, že účelom návrhu nie je vykonať kontrolu dokumentov povinného zo strany člena dozornej
rady, ale zbytočne zaťažovať povinného, jeho zamestnancov a členov predstavenstva vyžiadaním de
facto všetkých dokumentov spoločnosti naraz za obdobie takmer dvoch rokov. Povinný poukázal na
Nález ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 195/2012. Ďalej namietal, že ustanovenie § 197 ods. 2 Obchodného
zákonníka je potrebné v zmysle jazykovo - gramatického výkladu vykladať tak, že člen dozornej rady
nemá právo na odovzdanie respektíve prevzatie dotknutého dokladu, či už v originály, alebo kópií, ale
len má právo do predmetného dokladu nahliadnuť. Poukázal na právne názory slovenských právnych
teoretikov uvedené v publikáciách - R. O. a kol., Obchodný zákonník 2. komentár - tretie, doplnené a
prepracované vydanie, Bratislava IURA EDITION 2012, X. W. a kol., Obchodný zákonník a súvisiace
predpisy - Komentár, Bratislava, EUROUNION spol. s r.o., rok 2003 str. 475 a V. M. a kol., Obchodný
zákonník - komentár 4. vydanie Bratislava, C.H.Beck r. 2013 str. 800-801.

7. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu povinného namietal, že odvolanie podala neoprávnená osoba,
nakoľko za spoločnosť povinného Prievidzské tepelné hospodárstvo, a.s. konal H.. B., ktorý ako
predseda predstavenstva môže konať len v súčinnosti s ďalším členom predstavenstva. Samostatné
konanie predsedu predstavenstva nemá oporu v stanovách spoločnosti PTH a.s. a je v rozpore so
spôsobom konania za spoločnosť PTH a.s. zapísaným v obchodnom registri. H.. X. B. je predsedom
predstavenstva spoločnosti. Druhým členom predstavenstva je X.. Y. V., ktorý bol do tejto funkcie
zvolený na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti dňa 27.04.2016. X.. Y. V. vzniklo oprávnenie
vykonávať funkciu člena predstavenstva s účinnosťou ku dňu 27.04.2016 a to aj napriek tomu, že
predmetná zmena doposiaľ nie je (z dôvodu na strane predsedu predstavenstva) zapísaná v obchodnom
registri. Spoločnosť PTH a.s. má konaniaschopný štatutárny orgán s dvoma členmi predstavenstva.
Predseda predstavenstva nesmie vykonávať akékoľvek úkony v mene spoločnosti sám, ale vždy
spolu s X.. Y. V. ako druhým členom predstavenstva. Odvolanie podpísané samotným predsedom
predstavenstva bez druhého člena predstavenstva je potrebné kvalifikovať ako odvolanie podané
neoprávnenou osobou. Druhý člen predstavenstva X.. Y. V. opakovane žiadal predsedu predstavenstva,
aby v nadväznosti na spôsob konania za spoločnosť vykonali hlasovanie o podaní odvolania. Predseda
predstavenstva žiadosti X.. V. vyhodnotil ako bezpredmetné. Na e-mail JUDr. Y. V. zo dňa 20.05.2017,
ktorým ho požiadal, aby došlo k per rollam hlasovaniu, ktorým by sa schválilo podanie odvolania
predseda predstavenstva nezareagoval. Svoje samostatné konanie predseda predstavenstva aj v
iných prípadoch odvodzoval od dohody o splnomocnení, poverenia a pracovnej zmluvy, ktoré uzatvoril
so spoločnosťou PTH a.s. (v mene ktorej aj konal), a ktoré mali de facto povahu neprípustného
generálneho splnomocnenia na konanie v mene spoločnosti PTH a.s. Navrhovateľ sa preto dňa
12.04.2017 obrátil na Okresný súd Bratislava IV. s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa domáhal zákazu samostatného konania predsedu predstavenstva za spoločnosť PTH a.s.
Okresný súd Bratislava IV. dňa 12.05.2017 rozhodol, že predseda predstavenstva nesmie konať v
mene spoločnosti PTH a.s. samostatne. Predseda predstavenstva podaním odvolania samostatne bez
druhého člena predstavenstva vedome konal v rozpore so zákonom, stanovami a spôsobom konania
za spoločnosť PTH a.s., ale porušil aj povinnosti vyplývajúce zo súdneho rozhodnutia. Pokiaľ povinný
v odvolaní uvádza, že tak navrhovateľovi ako aj členom dozornej rady boli dokumenty riadne a bez
obmedzení sprístupňované, tieto jeho tvrdenia sa nezakladajú na pravde, nakoľko posledné štyri kontroly
členov dozornej rady boli zmarené a povinný nepredložil žiadne požadované dokumenty. Povinný
svoju argumentáciu ohľadne nahliadania do dokumentov spoločnosti odvodzuje z gramatického výkladu
ust. § 197 ods. 2 Obch. zák., ktoré podľa jeho názoru umožňujú členom dozornej rady iba nahliadať
do dokumentov spoločnosti. Účelovo však opomína tú skutočnosť, že právo členov dozornej rady
nahliadať do dokumentov spoločnosti má svoj konkrétny obsah a spôsob akým sa toto právo vykonáva.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení poukázal na judikatúru súdov ako napríklad rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Obo/109/2001 s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 33Cb/47/1999, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/3704/2009 ako
aj na právnu teóriu, ktorá je v súlade s uvedenou judikatúrou. Argumentáciu povinného týkajúcu sa
dodržiavania mlčanlivosti o osobných údajoch uvedených v dokumentoch považuje navrhovateľ za
chaotickú, premrštenú a tendenčnú. Argumentácia povinného zákonom o ochrane osobných údajov je
neprípustná. Napadnuté uznesenie týkajúce sa nariadenia neodkladného opatrenia žiadal navrhovateľ
v celom rozsahu potvrdiť.



8. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal navrhovateľ pred začatím konania vo veci samej
a návrh má z tohto dôvodu povahu podania vo veci samej.

9. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených prípadov.
Dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu
a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom
ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené,
musia mať vždy povahu právnych pomerov. Potreba ich úpravy musí byť neodkladná, obsahujúca prvky
naliehavosti a nevyhnutnosti, ktoré však bez ďalšieho neznamenajú, že ide o akútny a jednorazový
stav. Táto potreba môže pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza
k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho
právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Tejto
neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vymedzená v § 326 CSP, predovšetkým opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej
argumentácie odôvodňujúce túto potrebu, ako aj ich osvedčenie náležitým spôsobom. Pred nariadením
neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými
stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia
možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný
stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom
a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Samostatným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je obava z toho, že exekúcia bude
ohrozená. Táto obava je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti
realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie.
Rovnako postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Vo všeobecnosti platí, že
ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii kvantitatívnych úkonov na majetok
postihnuteľný v exekúcii (zmenšenie majetku), ale podľa okolností prípadu aj kvalitatívnych úkonov na
majetok (zmena v zložení majetku, jeho štruktúry, likvidity a pod.)

10. Pred posúdením odvolania z vecného hľadiska pristúpil odvolací súd k preskúmaniu, či bolo
odvolanie podané včas, oprávnenou osobou a či spĺňa všetky náležitosti v zmysle zákonných ustanovení
Civilného sporového poriadku. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie bolo podané včas v zákonnej
lehote na podanie odvolania a spĺňa náležitosti podľa § 125 ods. 3, § 127 od. 1 CSP a náležitosti podľa
§ 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania. Skutočnosť, či bolo odvolanie podané oprávnenou osobou,
bola sporná. Odvolací súd sa primárne zaoberal touto spornou skutočnosťou.

11. Podľa výpisu z obchodného registra za spoločnosť Prievidzské tepelné hospodárstvo, a.s. koná a
podpisuje predseda predstavenstva spoločne s jedným ďalším členom predstavenstva a to tak, že k
vytlačenému alebo napísanému obchodnému menu spoločnosti a k svojim menám a funkciám pripoja
svoj podpis. H.. X. B. je podľa výpisu z obchodného registra predsedom predstavenstva so vznikom
funkcie 03.06.2014.

12. Odvolací súd zo spisu 16Cob 232/2017 pripojil Pracovnú zmluvu H.. X. B., ktorú zaslal povinný na
výzvu odvolacieho súdu do spisu 16Cob 323/2017. Pracovná zmluva uzavretá spoločnosťou Prievidzské
tepelné hospodárstvo a.s. ako zamestnávateľom a H.. X. B. ako zamestnancom bola uzavretá dňa 30.
marca 2012, dňa 22.04.2015 bol uzavretý Dodatok č. 1, ktorého súčasťou je Poverenie. Dodatkom
č. 1 zo dňa 22.04.2015 bol zamestnanec H.. X. B. zaradení do pozície riaditeľ spoločnosti. Súčasťou
Dodatku č. 1 bolo Poverenie zamestnanca - riaditeľa H.. X. B., aby v rozsahu svojej pracovnej náplne a v
súlade s § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka konal a podpisoval za spoločnosť navonok ako aj dovnútra
a to najmä a nie však výlučne v nasledovných oblastiach a činnostiach:
- interné a externé kontroly, inšpekcie, revízie, ...
- nákup energií a médií



- IT oblasť
- ekonomické činnosti, financie
- audit
- daňová oblasť
- kontroling
- cenové konania
- poskytovanie a zverejňovanie informácií o spoločnosti
- konania pred protimonopolným úradom, ministerstvami, orgánmi štátnej a verejnej správy a
samosprávami
- schvaľovanie ceny tepla predkladanej na schválenie regulátorovi, schvaľovanie interných cien tepla,
predkladanie žiadostí o schválenie ceny tepla na ÚRSO, cenové konania, odvolania, kontroly a revízie
ÚRSO, komplexná ďalšia nešpecifikovaná komunikácia a konania s ÚRSOm
- atesty, energetické audity, analýzy a stratégie tepelného hospodárstva a rozvoja
- stratégie, analýzy a štúdie spoločnosti
- vzťahy s odberateľmi vrátane odberateľov tepla, zmluvy na teplo
- zúčtovanie tepla s odberateľmi, fakturácia
- reklamné, propagačné činnosti, vzťahy k médiám, sponzorstvo
- právna agenda, právne záležitosti a právne spory, zastupovanie v konaniach pred súdmi
a v konaniach pred inými orgánmi verejnej moci
- oprava a údržba, pohotovosť, dispečing
- nájomné zmluvy
- udeľovanie splnomocnení na zastupovanie spoločnosti
- prevádzka
- obstarávanie, zásobovanie a nákup
- administratíva spoločnosti, sekretariát
- investičná výstavba
- styk s bankou
- úverové zmluvy
- lízingové zmluvy
- zmluvy na prenájom vlastného majetku
- predaj majetku
- bezpečnosť práce
- odmeňovanie a pracovnoprávne záležitosti pracovníkov, personálne činnosti, pracovné zmluvy, platové
dekréty
- mzdy, odmeny, benefity
- platobný styk
- poskytovanie služieb spoločnosťou

13. Podľa § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka, predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti,
ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach
spoločnosti, pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného
zhromaždenia alebo dozornej rady. Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti
každý člen predstavenstva. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým
tak robia, sa zapisujú do obchodného registra.

14. Pôsobnosť predstavenstva ako štatutárneho orgánu vykonáva každý člen predstavenstva, ak
stanovy neobsahujú odlišnú úpravu. Stanovy môžu predovšetkým určiť, že v mene spoločnosti sú
oprávnení robiť právne úkony iba niektorí členovia predstavenstva. Stanovy môžu ďalej určiť, akým
spôsobom členovia predstavenstva, ktorí sú oprávnení konať v mene spoločnosti, majú robiť právne
úkony za spoločnosť, t.j. môžu určiť, že ich môžu robiť iba niektorí členovia jednotlivo, alebo najmenej
dvaja alebo všetci spolu a pod. Do obchodného registra sa zapisujú iba členovia predstavenstva s
oprávnením robiť právne úkony v mene spoločnosti. Okrem predstavenstva môžu za spoločnosť konať
aj ďalšie osoby
v zmysle § 14 a 15 Obchodného zákonníka. Predstavenstvo (štatutárny orgán) nemôže udeliť prokúru
jednému zo svojich členov a podľa novšej českej judikatúry je pri členoch predstavenstva vylúčené
aj zákonné splnomocnenie podľa § 15 Obchodného zákonníka (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo
dňa 24.04.2007, sp. zn. 29 Odo 1082/2005, rozsudok Najvyššieho súdu ČR 31 Odo 11/2006, rozsudok
Najvyššieho súdu ČR 32 Cdo 4133/2009).



15. Pokiaľ má určitá osoba uzatvorenú pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu, ktorej obsahom sú práva
a povinnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu, s tou istou spoločnosťou, u ktorej
zároveň aj vykonáva funkciu člena štatutárneho orgánu, ide o tzv. súbeh funkcií. Právny poriadok nebráni
tomu, aby člen štatutárneho orgánu bol súbežne aj zamestnaný v spoločnosti, avšak za predpokladu,
že jeho náplň práce sa nebude prekrývať s činnosťou člena štatutárneho orgánu.

16. Odvolací súd konštatuje, že H.. X. B. je predsedom predstavenstva spoločnosti PTH a.s. a zároveň
na základe pracovnej zmluvy vykonáva funkciu riaditeľa spoločnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu je
vylúčené, aby osoba, ktorá koná v mene spoločnosti priamo mohla v mene spoločnosti súčasne konať
aj nepriamo ako jej zástupca, či už na základe udeleného plnomocenstva, poverenia, resp. na základe
konania v zmysle ustanovenia § 15 Obchodného zákonníka. Ak by bola pripustená možnosť súčasne
priameho aj nepriameho konania jednej osoby vystupujúcej ako člena štatutárneho orgánu (v danom
prípade predseda predstavenstva) a súčasne ako zákonný zástupca, dôsledkom takéhoto postupu by
bolo obchádzanie zodpovednosti členov štatutárneho orgánu v prípade, že je pre konanie štatutárneho
orgánu predpísané súčasné konanie dvoch osôb spoločne. Pokiaľ by zakladatelia akciovej spoločnosti
chceli umožniť členom predstavenstva akciovej spoločnosti konať v mene spoločnosti samostatne,
urobili by tak v zakladateľskej listine, spoločenskej zmluve, resp. v stanovách. Postup, keď v mene
spoločnosti koná iba jeden člen predstavenstva (hoci v spoločenskej zmluve a obchodnom registri je
zakotvené spoločné konanie predsedu predstavenstva s ďalším členom predstavenstva) vystupujúc či
už ako zákonný zástupca podľa § 15 Obchodného zákonníka alebo riaditeľ spoločnosti, ktorý koná v
zmysle svojho pracovného zaradenia a udeleného poverenia, by nepochybne bolo obchádzaním vôle
akcionárov spoločnosti, resp. zakladateľov spoločnosti. Je neprípustné, aby oprávnenie zverené členom
predstavenstva stanovami, bolo rozširované resp. menené prostredníctvom udeleného poverenia.
Pokiaľ stanovy spoločnosti určujú, že za spoločnosť koná a podpisuje vždy predseda predstavenstva
spolu s jedným ďalším členom predstavenstva, nie je možné takto určené konanie obísť udelením
poverenia len jednému členovi predstavenstva (ani jej predsedovi). Priame zastupovanie spoločnosti
má vždy prednosť pred tzv. nepriamym zastupovaním, ako je zastupovanie na základe plnej moci a
poverenia.

17. Na námietku navrhovateľa, že H.. X. B. konal aj v rozpore s nariadeným neodkladným opatrením
Okresným súdom Bratislava IV. odvolací súd uvádza, že uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. č.
k. 10Cb/82/2017-130 zo dňa 12.05.2017 bolo povinnému doručené až dňa 07.06.2017 kedy nadobudlo
vykonateľnosť. Ing. X. B. podával predmetné odvolanie pred nadobudnutím vykonateľnosti uznesenia,
ktorým mu bolo nariadené zdržať sa akýchkoľvek úkonov za spoločnosť PTH a.s. v pozícii riaditeľa
spoločnosti.

18. Z vyššie uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že odvolanie povinného, ktoré bolo podané
Ing. X. B. ako riaditeľom spoločnosti, je odvolanie podané neoprávnenou osobou a z tohto dôvodu toto
odvolanie odvolací súd podľa
§ 386 písm. b) CSP odmietol.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo



f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).