Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/20/2013 z 22. 10. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 22. októbra 2013, sp. zn. 2Co/20/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8212202664.1 Krajský súd Prešov | 2Co/20/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8212202664.1 | 2013-10-22 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 52 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/02d9034f-36ee-4220-b014-72f212e4a5c8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8212202664.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/20/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212202664
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8212202664.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu CETELEM Slovensko,
a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava 1, zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou
euroadvokátkou so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti žalovanému V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. XX, N., o zaplatenie 1.216,52 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov
z 21.08.2012 č.k. 2C 72/2012-41 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že žalobca si uplatňoval voči žalovanému čo do
istiny nároky vzniknuté z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere zo dňa 16.07.2009,
a to konkrétne nárok na zaplatenie istiny 1.216,34 Eur s prísl. Zistil, že účastníci uzavreli individuálne
špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver
239 Eur a touto zmluvou žalobca vopred vnútil žalovanému aj iný úkon než ten, ktorý bol v danom
okamihu vo sfére jeho záujmu. Žalovaný totiž podpísal aj tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka
absolútne iného právneho vzťahu, ktorý má vzniknúť v budúcnosti. V tomto prípade ustálil, že sa
dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do iného právneho vzťahu
so žalobcom, než ako bol primárne vo sfére jeho záujmu. Uvedené sa týka v ďalšom nepochybne
aj vôle spotrebiteľa byť viazaný článkom V.3 Všeobecných podmienok, ktoré sa týkajú poskytnutia
revolvingového úveru. Keďže úverová zmluva sa netýka prípadného poskytnutia revolvingového úveru
(úverového rámca), spotrebiteľ zaiste nemal vôľu a v praxi ani čas oboznamovať sa s ďalšou časťou V.
bod 3 Všeobecných podmienok, ktoré sa týkali práve úverového rámca revolvingového úveru a úverovej
karty. S poukazom na tieto dôvody súd prvého stupňa vyhodnotil takýto právny úkon spotrebiteľa - podpis
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru ako neplatný podľa § 37 ods. 1 OZ. Súd prvého stupňa
čerpanie peňažných prostriedkov žalovaným, hoci bez existencie platnej uzavretej zmluvy kvalifikoval
ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 OZ a to s tým, že žalobcovi vznikol nárok na vydanie tohto
bezdôvodného obohatenia vo výške, v ktorej sa žalovaný skutočne na úkor žalobcu obohatil. Zistil, že
žalovaný čerpal prostriedky zo žalobcovho účtu od 28.12.2009 do 04.07.2010 v celkovej sume 1.039,34
Eur. Prihliadol na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky zo strany žalovaného a zdôraznil, že
momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva. Žalobcovi tak vzniklo



právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný čerpal v sume 1.000 Eur do 29.12.2009
s tým, že v tejto časti vyhodnotil žalobu podanú ako už po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. V
prevyšujúcej časti istina 93,94 Eur bola uplatnená včas, žalovaný však zaplatil žalobcovi 408 Eur a teda
aj v tejto požadovanej časti zanikla pohľadávka žalobcu splnením dlhu. Súd prvého stupňa preto v zmysle
uvádzaných dôvodov žalobu zamietol a o trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok
zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Má za to, že v danom prípade je potrebné
vychádzať zo štvorročnej premlčacej lehoty, nakoľko ide o vzťah vzniknutý z úverovej zmluvy, teda vzťah,
ktorý sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie KS
Žilina v konaní sp. zn. 13Cob 432/2008. Podľa žalobcu ním žiadaný nárok nie je premlčaný, nakoľko
veriteľ odstupoval od úverovej zmluvy podľa § 349 a nasl. Obchodného zákonníka. Ustanovenia o
odstúpení v Občianskom zákonníku výslovne nešpecifikujú, že sa aplikujú aj na záväzkový vzťah zo
zmluvy o úvere. Ak sa aj súd opiera o účinky odstúpenia podľa Občianskeho zákonníka, nie je možné
na uplatnenie bezdôvodného obohatenia aplikovať § 107 ods. 1 OZ, podľa ktorého platí dvojročná
premlčacia lehota. Aj keby bolo správne použité toto zákonné ustanovenie, žalobca má za to, že k
premlčaniu nedošlo v dvojročnej subjektívnej lehote, ale v lehote trojročnej objektívnej, nakoľko nebolo
ani jednej zmluvnej strane známe, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Zmluvné strany pri úverovej
zmluve postupovali v dobrej viere v to, že zmluva je platná. Veriteľ pri odstúpení od úverovej zmluvy
nevedel o vzniku bezdôvodného obohatenia, takže si ho ani v subjektívnej lehote nemohol uplatniť. V
zmysle týchto dôvodov žalobca navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v zmysle zásad § 212 ods. 1,2 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, zo zistených skutočností vyvodil správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 16.07.2009, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3,4 citovaného zákona, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 100 ods. 1 citovaného zákona, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 citovaného zákona, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.



Podľa § 107 ods. 1 citovaného zákona, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

Z obsahu spisu je zrejmé, že účastníci konania dňa 16.07.2009 uzatvorili formulovanú zmluvu o
úvere, ktorou žalobca poskytol žalovanému úver v dohodnutej výške s dohodnutými podmienkami jeho
splácania. Takýmto spôsobom žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému spotrebiteľovi úver vo výške
239 Eur na nákup spotrebného tovaru, žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 10-tich mesačných splátkach
a RPMN predstavovala 46,82 %.

Ako ďalej plynie z predloženej zmluvy o úvere, podpisom predmetnej zmluvy sa žalovaný súčasne
podpísal aj pod tú časť textu, ktorý sa týka iného právneho vzťahu a ktorý mal vzniknúť až v
budúcnosti. Z uvedeného vyplýva len to, že žalovanému vzniká právo na poskytnutie revolvingového
úveru za podmienok stanovených v časti IV. Všeobecných podmienok spoločnosti žalobcu bez uvedenia
úverového rámca a bez ďalších náležitostí, ktoré vyžaduje takýto záväzkový vzťah v súlade s
ustanovením § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k
16.07.2009. Je teda zrejmé, že do zmluvy o poskytnutí úveru bola vopred žalobcom naformulovaná
zmluva o revolvingovom úvere, pričom žalovaný v konaní pred súdom prvého stupňa potvrdil, že nemal
vedomosť o tom, že by podpísaním zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru podpisoval aj žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru do budúcna a nebolo preukázané, že by žalovaný bol oboznámený
so Všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti žalobcu. Odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ
by aj revolvingová zmluva bola platná, nebola by v nej uvedená konkrétna výška úrokov, poplatkov, či
zmluvných pokút, pretože táto odkazuje iba na úverové podmienky žalobcu, ktorá boli vopred pripravené
a spotrebiteľ, teda žalovaný, nemal možnosť ovplyvniť ich obsah.

Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, bezpochyby tak je dôvodné žalobcovi priznať postavenie
dodávateľa, žalovanému prislúcha postavenie spotrebiteľa, a preto odvolacia námietka žalobcu o
dôvodnosti aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka tak nemôže obstáť.

Súd prvého stupňa správne poukázal na to, že čerpanie peňažných prostriedkov žalovaným bez
existencie platne uzavretej zmluvy medzi účastníkmi konania je dôvodom pre vydanie bezdôvodného
obohatenia žalovaným v súlade s ustanovením §451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V prípade
absolútne neplatného právneho úkonu, bezdôvodné obohatenie získané z tohto úkonu vzniká od
samého vzniku úkonu. Dvojročná subjektívna premlčacia doba v takom prípade začne plynúť odvtedy,
keď sa oprávnený dozvie, že bezdôvodné obohatenie bolo získané a kto ho získal. Tieto okolnosti sa
oprávnený zvyčajne dozvie už v čase vzniku absolútne neplatného právneho úkonu.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné zistenie, že žalovaný čerpal prostriedky zo žalobcovho účtu v
čase od 28.12.2009 do 04.07.2010 v celkovej sume 1.093,94 Eur. Súd prvého stupňa správne ustálil, že
v prípade peňažných prostriedkov, ktoré žalovaný vyčerpal v dňoch 28.12.2009 do 29.12.2009 v celkovej
výške 1.000 Eur, bola žaloba podaná na súde prvého stupňa až po uplynutí dvojročnej premlčacej doby,
keďže nepochybne žaloba bola doručená prvostupňovému súdu dňa 10.04.2012. Pokiaľ ide o sumu
93,94 Eur, v tejto časti bola žaloba uplatnená včas, avšak je zrejmé, že žalovaný plnil žalobcovi z titulu
poskytnutého úverového rámca sumu 408 Eur a teda v časti takto žiadaného plnenia došlo k zániku
záväzku splnením (§ 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Pokiaľ so zreteľom na uvádzané dôvody súd prvého stupňa žalobu zamietol, postupoval správnym
spôsobom a za situácie, že správne je aj rozhodnutie o náhrade trov konania účastníkov, odvolací súd
poukazujúc na uvedené rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 O.s.p.).



O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanému v tomto
štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.