Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/106/2012 z 13. 11. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 13. novembra 2013, sp. zn. 7Co/106/2012, ECLI:SK:KSNR:2013:4303899526.4 Krajský súd Nitra | 7Co/106/2012 | ECLI:SK:KSNR:2013:4303899526.4 | 2013-11-13 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: § 40 ods. 3 OZ, § 46 ods. 2 OZ, § 37 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4429d4a5-3bcb-499a-8665-7fc703f1d64a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4303899526.4 Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 7Co/106/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4303899526 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4303899526.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci navrhovateľa: Ing. A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom kpt. E. XX, P., zastúpený JUDr. Emou Zacharovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom Forgáchova bašta 7, Nové Zámky, proti odporcom: 1. Petrol invest s.r.o., so sídlom Riečna 2, Bratislava, IČO 35 730 331, 2. OMV Slovensko s.r.o., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO 00 604 381, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom Advokátskej kancelárie ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Martina Benku 9, Bratislava, o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľa a odporcu v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 9C/200/2003-286 zo dňa 21. marca 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom vyhovujúcom výroku m e n í tak, že návrh zamieta. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov prvostupňového konania v sume 5.824,45 eura a odvolacieho konania v sume 5.459,93 eura Advokátskej kancelárii ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Návrhom podaným na súde dňa 13.10.2003 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi Petrol Invest s.r.o., so sídlom Bratislava, Riečna 2 (odporca v 1. rade) určenia: 1. že kúpna zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom dňa 17.11.1997, ktorej vklad do katastra bol povolený dňa 19.11.1997 pod č. V-XXXX/XX, je neplatná. 2. že rozdelenie nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k. ú. P., ktoré boli vedené ku dňu 08.08.1997, kedy bol vyhotovený geometrický plán číslo 11845597-082/97 z 28.08.1997 na LV XXXX ako parc. č. 1792 vodná plocha o výmere 2244 m2 a parc. č. 1793 orná pôda o výmere 7697 m2 na novoutvorenú parc. č. 1792/1 vodná plocha o výmere 722 m2, parcelu č. 1792/2 vodná plocha o výmere 1522 m2, parcelu č. 1793/1 orná pôda o výmere 6278 m2 a parc. č. 1793/2 orná pôda o výmere 1419 m2, je neplatné 3. že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. P. vedenej na č. LV XXXX ako parc. č. 1792 vodná plocha o výmere 2244 m2 a parc. č. 1793 orná pôda o výmere 7697 m2. Návrh odôvodňoval tým, že kúpnu zmluvu zo 17.11.1997 so spoločnosťou Petrol Invest s.r.o. uzatvoril bez toho, aby poznal geometrický plán, ktorý mal byť podkladom vyhotovenia kúpnej zmluvy a ani v kúpnej zmluve nedal súhlas k tomu, aby parcely číslo 1792 a 1793 boli rozdelené tak, ako sa to následne prejavilo na liste vlastníctva, geometrický plán nebol ku kúpnej zmluve pripojený, pevne zviazaný, kúpna zmluva neobsahuje jeho číslo, a teda jeho bližšiu identifikáciu. Pritom, ak je zmluva o prevode nehnuteľnosti vyhotovená na viac ako jednom liste alebo ak jej súčasťou je nadväzujúci geometrický plán, potom zákonnej požiadavke, že prejavy vôle účastníkov musia byť na tej istej listine, zodpovedá len také spojenie jednotlivých hárkov, aby tieto tvorili technicky (nie vôľovo či obsahovo) nedeliteľný celok, teda jednu listinu, a to už pred podpísaním zmluvy. Geometrický plán v tomto prípade nebol neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy. Poukázal v tejto súvislosti na stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 69/2001. So spoločnosťou Petrol Invest s.r.o. skutočne rokoval pôvodne o odpredaji všetkých parciel, ktoré boli predmetom tejto kúpnej zmluvy, pričom ich kúpna cena mala byť okolo 9 mil. Sk. Napokon však navrhovateľ nevedomky uzavrel kúpnu zmluvu, v ktorej sú zahrnuté všetky parcely v domnení, že sa predáva len časť a aj kúpna cena bola v nej tiež dohodnutá vo výške, akoby sa predávala len časť nehnuteľností. Postupne mali účastníci uzatvárať ďalšie kúpne zmluvy na ostatné parcely, a tak kúpna cena spolu mala byť okolo 9 mil. Sk. Poukázal na značný nepomer vo výške kúpnej ceny v prvej zmluve zo dňa 17.11.1997 a v druhej zmluve zo dňa 29.04.1998. Petrol Invest s.r.o. mu doposiaľ nevyplatil ani kúpnu cenu dohodnutú v kúpnej zmluve. Okrem toho on ako vlastník nikdy nedal súhlas k tomu, aby došlo k rozdeleniu nehnuteľností, ako sa vytvorili geometrickým plánom. Okolnosti, za ktorých sa kúpna zmluva zo 17.11.1997 uzatvorila a dôsledky, ktoré vyvolala jednoznačne preukazujú, že pokiaľ by vedel, že geometrický plán je podkladom na uzatvorenie kúpnej zmluvy a že predáva všetky tie nehnuteľnosti v ňom uvedené, nikdy by kúpnu zmluvu za kúpnu cenu niečo nad milión korún neuzatvoril. Navrhovateľ poukázal na Stanovisko kolégia Najvyššieho súdu SR č. 69/2001 ktorým došlo k vydaniu zjednocujúceho stanoviska o tom, že zmluva o prevode nehnuteľnosti musí byť uzavretá v písomnej forme, pričom prejavy vôle účastníkov, vrátane ich podpisov, musia byť na tej istej listine (§ 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka); pokiaľ takúto zmluvu vrátane jej nedielnych príloh tvorí viac ako jeden list, musia byť všetky tieto jednotlivé hárky pevne spojené (zošité) tak, aby tvorili technickú jednotu listiny, a to už pred jej podpísaním. Splnenie tejto technickej podmienky je súd povinný skúmať v konaní o neplatnosť zmluvy. Keďže podľa navrhovateľa nebol geometrický plán pevnou súčasťou kúpnej zmluvy ktorú uzatvoril s odporcom v 1. rade, je táto kúpna zmluva absolútne neplatná s poukazom na ust. § 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V priebehu konania navrhovateľ písomným podaním zo dňa 08.05.2008 zmenil návrh tak, že žiadal, aby súd do konania pribral na strane pasívne legitimovaného účastníka OMV Slovensko s.r.o. Bratislava, IČO 00 604 381 ako odporcu v 2. rade ktorý je vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník sporných nehnuteľností, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.04.1998 s odporcom v 1. rade. Súčasne žiadal pripustiť zmenu petitu tak, aby súd určil: 1. že kúpna zmluva uzavretá dňa 17.11.1997 medzi navrhovateľom ako predávajúcim a spoločnosťou Petrol Invest ako kupujúcim, ktorou boli odpredané nehnuteľnosti v k. ú. P. parc. č. 1793/1 orná pôda o výmere 6278 m2 a parc. č. 1792/1 vodná plocha o výmere 722 m2, vklad vlastníckeho práva povolený správou Katastra P. dňa 19.11.1997 pod č. V XXXX/XX je neplatná. 2. že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom v 1. rade ako predávajúcim a odporcom v 2. rade ako kupujúcim dňa 29.04.1998, ktorou boli odpredané parc. č. 1793/1 orná pôda o výmere 6278 m2 a parc. č. 1792/1 rybníky o výmere 722 m2, vklad vlastníckeho práva povolený Správou katastra P. dňa 11.11.1998 pod č. V XXXX/XX je neplatná. 3. že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností k. ú. P. vedených na LV č. XXXX ako parc. č. 1793/1 ostatné plochy o výmere 1470 m2, parc. č. 1793/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 219 m2, parc. č. 1793/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 108 m2, parc. č. 1793/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 6 m2, parc. č. 1793/6 ostatné plochy o výmere 3860 m2 a parc. č. 1793/7 ostatné plochy o výmere 1337 m2, ktoré pôvodne vznikli na základe geometrického plánu číslo 11845597-082/97 ako novovytvorená parcela číslo 1792/1 vodná plocha o výmere 722 m2 a novovytvorená parcela číslo 1793/1 orná pôda o výmere 6278 m2. Návrh v tejto časti odôvodnil tým, že ak je absolútne neplatná prvá kúpna zmluva, následne nemohla byť platná ani druhá kúpna zmluva uzatvorená medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade, pretože v čase jej uzatvorenia odporca v 1. rade ako predávajúci nebol vlastníkom týchto nehnuteľností a odporca v 2. rade ich nemohol platne nadobudnúť od nevlastníka. Okresný súd Levice uznesením zo dňa 09.05.2008 č. k. 9C/200/2003-140 pripustil zmenu petitu návrhu a pribral do konania odporcu v 2. rade. Odporca v 2. rade (už len ten bol účastníkom konania) žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Samotné neuhradenie kúpnej ceny podľa jeho názoru, aj keby bolo v konaní preukázané, nie je dôvodom na vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ale je dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Okolnosť, že kúpna zmluva bola pre navrhovateľa neurčitá a spôsobila následok, ktorý on nechcel vyvolať, treba v konaní preukázať vzhľadom ku skutočnosti, že podpis navrhovateľa ako predávajúceho musel byť na kúpnej zmluve úradne overený, aj v roku 1997, a preto niet pochybností o tom, že navrhovateľ kúpnu zmluvu uzavrel. Tvrdenie, že bol odporcom v 1. rade uvedený do omylu musí preukázať. V čase, keď on uzatváral kúpnu zmluvu s odporcom v 1. rade, bol odporca v 1. rade vedený ako vlastník nehnuteľnosti, od ktorého nadobudol vlastníctvo dobromyseľne, bez akýchkoľvek pochybností a vedľajších úmyslov na základe platnej kúpnej zmluvy, ktorú s odporcom v 1. rade uzavrel. Navrhovateľ sa domáha určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom ide o synalagmatický právny vzťah, preto majú účastníci povinnosť vrátiť si navzájom, čo si plnili. V návrhu navrhovateľa však chýba takáto povinnosť. Ďalej poukázal na skutočnosť, že vlastníkom nehnuteľnosti sa stal dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva t. j. 11.11.1998. Jeho právny predchodca nadobudol vlastnícke právo dňom povolenia vkladu 19.11.1997. Desaťročná vydržacia doba začala plynúť jeho právnemu predchodcovi od 19.11.1997 a vychádzal z vecno-právnej povahy držby (vlastníckeho práva) ako aj z ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka do vydržacej doby sa v tomto prípade započítava aj doba od 19.11.1997 po ktorú mal predmetné nehnuteľnosti v oprávnenej držbe odporca v 1. rade, preto po uplynutí lehoty desiatich rokov ako oprávnený držiteľ stal vlastníkom bez akýchkoľvek ďalších podmienok a v súčasnej dobe nie je možné, aby v tomto konaní došlo k odňatiu jeho vlastníckeho práva. Keďže nadobudol vlastnícke právo vydržaním, mal za to, že navrhovateľ nemôže mať ani naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Odporca nadobudol vlastnícke právo riadnym a zákonným spôsobom bez akýchkoľvek ďalších pochybností. Bez ohľadu na posúdenie otázky neplatnosti prvej a druhej kúpnej zmluvy nie je možné dosiahnuť zmenu právneho postavenia navrhovateľa k nehnuteľnostiam a nie je splnená ani zákonom vyžadovaná podmienka naliehavého právneho záujmu v zmysle ust. § 80 písm. c/ O. s. p. Argument navrhovateľa, že kúpnu zmluvu uzatvoril bez toho, aby poznal geometrický plán č. 11845597-082/97 vyhotovený 28.08.1997 a že nikdy nedal súhlas s rozdelením parcely č. 1792 a 1793 neobstojí, nakoľko v kúpnej zmluve sa uvádza, že v celosti predáva vyššie uvedené nehnuteľnosti zapísané vo výkaze výmer geometrického plánu. Teda geometrický plán bol v kúpnej zmluve identifikovaný nielen číselne, ale aj špecifikáciou rozdelených parciel, presným označením dátumu vyhotovenia geometrického plánu. Sám navrhovateľ za vyhotovenie geometrického plánu zaplatil. Ďalej poukázal na § 46 ods. 1 katastrálneho zákona v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade , ktorý vyžadoval, aby k verejnej listine alebo inej listine o právach k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli reálnym rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, ako aj k verejnej listine alebo inej listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti treba pripojiť aj geometrický plán. Pojmy "verejná listina" a "zmluva" nemožno zamieňať. V čase uzavretia kúpnej zmluvy nebolo zákonom uloženou povinnosťou, resp. povinnou náležitosťou pripojenie geometrického plánu k zmluve o právach k nehnuteľnostiam a tak neexistovala zákonná podmienka, aby bol geometrický plán v obdobných prípadoch pevnou a nedeliteľnou súčasťou zmluvy. V čase konania o povolenie vkladu vlastníctva nemal katastrálny úrad povinnosť skúmať, či geometrický plán je pevne spojený so zmluvou, nakoľko takáto podmienka v danom čase v platnej právnej úprave neexistovala. Nemožno prihliadať na neskoršie prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR o pevnom spojení geometrického plánu s kúpnou zmluvou, keď v čase uzatvárania prvej kúpnej zmluvy neexistovala táto zákonná podmienka a ani ustálená prax, ktorá by takéto pevné spojenie vyžadovala. Okresného súdu Levice rozhodol vo veci prvý krát rozsudkom zo dňa 11.02.2009 č. k. 9C/200/2003-204 tak, že návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 17.11.1997 medzi ním ako predávajúcim a odporcom v 1. rade ako kupujúcim, ďalej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 29.04.1998 uzavretej medzi odporcom v 1. rade ako predávajúcim a odporcom v 2. rade ako kupujúcim a zároveň sa domáhal určenia, že on (navrhovateľ) je vlastníkom týchto nehnuteľností, ktoré boli predmetom uvedených kúpnych zmlúv a ktoré sú v súčasnosti vedené na Správe katastra P. na LV č. XXXX pre kat. úz. P. zamietol a zároveň rozhodol o náhrade trov konania. Zamietnutie návrhu súd odôvodnil tým, že nie je daný naliehavý právny záujem v zmysle § 80 psím. c/ OSP o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade dňa 17.11.1997 z dôvodu, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa už odporca v 1. rade nevlastnil sporné nehnuteľnosti, čo znamená, že aj v prípade vyhovenia takémuto žalobnému petitu sa právne postavenie navrhovateľa vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti nijako nezmení. Zároveň konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal, že prvá kúpna zmluva je neplatná z dôvodu, že by bol odporcom uvedený do omylu, ktorý mal spočívať v tom, že nemal v úmysle predať nehnuteľnosti v takej výmere ako sú uvedené v zmluve, ale v menšej. Ani skutočnosť, že tá istá nehnuteľnosť bola následne odporcom v 1. rade predaná odporcovi v 2. rade za podstatne vyššiu kúpnu cenu, ešte nie je dôkazom o tom, že navrhovateľ pri uzatváraní prvej kúpnej zmluvy konal v omyle. Po prijatí záveru súdom prvého stupňa, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na určení prvej kúpnej zmluvy za neplatnú, súd už neskúmal dôvody neplatnosti tejto kúpnej zmluvy podľa ust. § 46 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, ktoré namietal navrhovateľ, a to z hľadiska nedostatku jej pevného zviazania s prílohami (geometrickým plánom) tak, aby tvorili technickú jednotu danej listiny. Pokiaľ ide o druhú kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi odporcami, neplatnosti ktorej sa navrhovateľ domáhal, a predmetom ktorej bol predaj tých istých nehnuteľností, ktoré predával navrhovateľ odporcovi v 1. rade prvou kúpnou zmluvou, súd konštatoval, že navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že odporca v 2. rade nebol pri uzatváraní kúpnej zmluvy dobromyseľný, pretože kupoval nehnuteľnosti od vlastníka (odporcu v 1. rade) a preto považoval túto kúpnu zmluvu za platnú. Námietku navrhovateľa, že kúpna cena tých istých nehnuteľností v druhej kúpnej zmluve bola podstatne vyššia za akú on predal nehnuteľnosti odporcovi v 1. rade prvou kúpnou zmluvou, súd posúdil ako právne bezvýznamnú, nespôsobujúcu neplatnosť oboch kúpnych zmlúv. Súd prvého stupňa po zistení, že návrh v časti určenia neplatnosti oboch kúpnych zmlúv nie je dôvodný, zamietol návrh vo všetkých troch výrokoch, teda aj výrok týkajúci sa určenia vlastníckeho práva navrhovateľa. Tento rozsudok napadol odvolaním navrhovateľ a o jeho odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 7Co/55/2009 - 228 zo dňa 25.11.2010 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedol, že navrhovateľ sa domáhal popri sebe troch žalobných petitov, z ktorých prvé dva sa týkali neplatnosti kúpnych zmlúv a tretí sa týkal určenia vlastníckeho práva navrhovateľa k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetnom prevodu v týchto kúpnych zmluvách. V napadnutom rozsudku súd odôvodnil len zamietnutie prvých dvoch žalobných petitov a zamietnutie tretieho určovacieho petitu ničím neodôvodnil, hoci ide o samostatné petity, ktoré musí samostatne posúdiť po skutkovej i právnej stránke. Pri existencii troch žalobných petitov odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že prvé dva žalobné petity týkajúce sa určenia neplatnosti kúpnych zmlúv sú nadbytočné popri žalobnom petite o určenie vlastníckeho práva k tým nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku síce konštatuje, že nie je daný naliehavý právny záujem navrhovateľa v zmysle ust. § 80 písm. c/ OSP na určení neplatnosti prvej kúpnej zmluvy z dôvodu, že sa tým právne postavenie navrhovateľa nezmení, pretože odporca v 1. rade už nie je vlastník sporných nehnuteľností, ale ním je odporca v 2. rade a zároveň konštatoval, že nie je daný naliehavý právny záujem ani na určení neplatnosti druhej kúpnej zmluvy, čo však bližšie nezdôvodnil. Napriek zamietnutiu prvých dvoch žalobných petitov pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na ich určení podľa § 80 písm. c/ OSP, súd sa čiastočne zaoberal aj dôvodmi neplatnosti oboch zmlúv o ktoré navrhovateľ oprel svoj návrh. Prvú kúpnu zmluvu súd neposúdil ako neplatnú podľa § 49a Obč. zákonníka, pretože nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľa, že konal v omyle. Ďalším dôvodom neplatnosti prvej kúpnej zmluvy v zmysle ust. § 46 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, namietanej navrhovateľom, sa už súd prvého stupňa nezaoberal. Pri neplatnosti druhej kúpnej zmluvy súd vychádzal z toho, že v čase uzatvárania tejto zmluvy bol odporca v 1. rade vlastníkom prevádzaných nehnuteľností a ako vlastník ich mohol previesť na odporcu v 2. rade, ktorý ich nadobudol riadnou kúpnopredajnou zmluvou. Zamietnutie tretieho určovacieho výroku súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku ničím nezdôvodnil. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci bolo potrebné predovšetkým zaoberať sa žalobným petitom týkajúcim sa určenia vlastníckeho práva a v rámci toho, ako predbežnú otázku riešiť aj otázku neplatnosti oboch kúpnych zmlúv. Za danej procesnej situácie, keď navrhovateľ sa popri sebe domáhal vyslovenia neplatnosti dvoch kúpnych zmlúv a súčasne aj určenia jeho vlastníckeho práva, úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bolo zaoberať sa žalobným petitom týkajúcim sa len určenia vlastníckeho práva navrhovateľa k sporným nehnuteľnostiam, pretože len na takomto petite môže mať navrhovateľ naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c/ OSP a ďalšie dva žalobné petity (o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv) popri určovacom petite sú nadbytočné, pretože na vyslovení neplatnosti kúpnych zmlúv popri návrhu na určenie vlastníckeho práva nemôže mať navrhovateľ naliehavý právny záujem, pretože v rámci určovacieho petitu sa súd musí platnosťou oboch kúpnych zmlúv zaoberať ako predbežnými otázkami. Súd prvého stupňa po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom opätovne vo veci rozhodol napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom č. k. 9C/200/2003-286 zo dňa 21.03.2012 tak, že návrhu v časti určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam vyhovel a určil, že navrhovateľ U.. A. K. rod. K. nar. XX.XX.XXXX r. č. XXXXXX/XXXX je vlastníkom nehnuteľností k. ú. P. vedených v Správe katastra P. ako parcely registra "C" na LV XXXX ako parc. č. 1793/1 ostatné plochy o výmere 1470 m2, parc. č. 1793/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 219 m2, parc. č. 1793/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 108 m2, parc. č. 1793/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 6 m2, parc. č. 1793/6 ostatné plochy o výmere 3860 m2 a parc. č. 1793/7 ostatné plochy o výmere 1337 m2, vzniknuté na základe geometrického plánu číslo 11845597-082/97 ako novovytvorená parc. č. 1792/1 vodná plocha o výmere 722 m2 a novovytvorená parc. č. 1793/1 orná pôda o výmere 6278 m2. Konanie v časti o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv číslo vkladu V XXXX/XX z 19.11.1997 a číslo vkladu V XXXX/XX z 11.11.1998 pre späťvzatie návrhu navrhovateľom v tejto časti zastavil. Ďalším výrokom konanie voči odporcovi v 1. rade zastavil. O náhrade trov konania rozhodol tak, že odporcovi v 1. rade náhradu trov konania nepriznal a zároveň rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil odkazom na ust. § 80 písm. c/ OSP a ust. § 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že navrhovateľ vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení zobral návrh v časti o určenie neplatnosti oboch kúpnych zmlúv späť, a preto v tejto časti súd konanie podľa § 96 ods. 1, 2 OSP zastavil. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí návrhu tak zostal žalobný petit o určenie vlastníckeho práva navrhovateľa k sporným nehnuteľnostiam. Pretože v priebehu konania bol odporca v 1. rade vymazaný z Obchodného registra ex offo dňom 10.05.2011, súd konanie voči nemu podľa § 104 ods. 1 OSP zastavil. Súd vychádzal zo skutkového stavu, že navrhovateľ s odporcom v 1. rade uzavreli dňa 17.11.1997 kúpnu zmluvu, ktorou navrhovateľ odporcovi predal podľa bodu I. odsek 1. nehnuteľnosť k. ú. P. vedenú na Správe katastra P. na č. LV XXXX, k. ú. P., ako parc. č. 1792 ostatné vodné plochy o výmere 2244 m2 a ako parc. č. 1793 orná pôda o výmere 7697 m2 pod B1 na mene navrhovateľa v celosti. Podľa bodu I. odsek 2. zmluvy predmetom predaja bola nehnuteľnosť v celosti vytvorená geometrickým plánom číslo 11845597-082/97 zo dňa 28.08.1997 ako parc. č. 1793/1 orná pôda o výmere 6278 m2 a parc. č. 179281 vod. pl. o výmere 722 m2, ktoré nehnuteľnosti vznikli, pokiaľ ide o parc. č. 1793/1 orná pôda o výmere 6278 m2 odčlenením od parc. č. 1793 orná pôda o výmere 7697 m2 (LV XXXX) a pokiaľ ide o parc. č. 1792/1 vod. pl. o výmere 722 m2 odčlenením od parc. č. 1792 ostatné vodné pl. o výmere 2244 m2 (LV č. XXXX). Vklad bol povolený dňa 19.11.1997 pod č. V XXXX/ XX Okresným úradom P., katastrálny odbor. Zo spisu Správy katastra P. číslo V XXXX/XX je možné zistiť, že tri listy kúpnej zmluvy sú pevne zviazané. Súčasťou spisu je voľne založený geometrický plán číslo 11845597-082/97 z 28.08.1997, znalecký posudok číslo 176/1997 a návrh na vklad vlastníckeho práva zo 17.11.1997. Úradne overený na kúpnej zmluve je podpis predávajúceho - navrhovateľa. Zo znaleckého posudku číslo 176/1997 zo dňa 27.10.1997 vyplýva, že objednávateľom jeho zhotovenia bol navrhovateľ. Novovzniknutá nehnuteľnosť bola zapísaná na Správe katastra P. na LV XXXX k. ú. P., ako parc. č. 1792/1 vodné plochy o výmere 722 m2 a parc. č. 1793/1 orná pôda o výmere 6278 m2 vo vlastníctve odporcu v 1. rade v celosti. Ďalej súd zistil, že kúpnou zmluvou číslo 98/143/2351 zo dňa 29.04.1998 odporca v 1. rade predal odporcovi v 2. rade nehnuteľnosť k. ú. P. č. LV XXXX parc. č. 1792/1 Rybníky o výmere 722 m2 a parc. č. 1793/1 orná pôda o výmere 6278 m2. Vklad bol povolený pod č. V XXXX/XX dňa 11.11.1998. V súčasnosti je nehnuteľnosť vedená na Správe katastra P. na č. LV XXXX k. ú. P. ako parc. č. 1793/1 ostatné plochy o výmere 1470 m2 ostatné plochy, parc. č. 1793/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 219 m2, parc. č. 1793/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 108 m2, parc. č. 1793/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 6 m2, parc. č. 1793/6 ostatné plochy o výmere 3860 m2 a parc. č. 1793/7 ostatné plochy o výmere 1337 m2, súpisné číslo XXXX na parc. č. 1793/3, súpisné číslo XXXX na parc. č. 1793/4 a súpisné číslo XXXX na parc. č. 1793/5 vo vlastníctve odporcu v 2. rade v celosti. K týmto nehnuteľnostiam sa navrhovateľ domáha určenia vlastníckeho práva z dôvodu, že prvá kúpna zmluva, ktorou predával nehnuteľnosti odporcovi v 1. rade je absolútne neplatná s poukazom na ust. § 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a následne je neplatná aj druhá kúpna zmluva ktorou nemohol odporca v 2. rade platne nadobudnúť vlastníctvo k prevádzaným nehnuteľnostiam od nevlastníka - odporcu v 1. rade. Vzhľadom na predmet sporu - určenie vlastníckeho práva navrhovateľa k nehnuteľnostiam, ktoré najskôr navrhovateľ prvou kúpnou zmluvou predal odporcovi v 1. rade a ten ich následne druhou kúpnou zmluvou predal odporcovi v 2. rade, sa súd najskôr zaoberal ako predbežnou otázkou platnosťou oboch kúpnych zmlúv. Navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva odôvodňoval tým, že súčasnú zmenu zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností môže dosiahnuť len rozhodnutím súdu o určení, že je vlastníkom sporných nehnuteľností. Tvrdil, že kúpna zmluva, ktorú uzavrel s odporcom v 1. rade je absolútne neplatná preto, že geometrický plán netvoril pevnú súčasť kúpnej zmluvy a tak bez jeho vedomia došlo k prevodu celej nehnuteľnosti, hoci predmetom kúpy bola len časť nehnuteľnosti, o čom svedčí aj výška kúpnej ceny. Svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam odvodzuje od neplatnej kúpnej zmluvy z dôvodu, že kúpna zmluva a geometrický plán netvorili pevnú súčasť, neboli pevne zviazané, a preto absentuje jeho vôľa ako predávajúceho, aby boli pozemky rozdelené na nové parcelné čísla. Súd dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva navrhovateľa k sporným nehnuteľnostiam podľa § 80 písm. c/ OSP je daný, pretože len rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, pretože v súčasnosti je na liste vlastníctva zapísaný ako vlastník odporca v 2. Súd prvého stupňa svoj právny záver o neplatnosti prvej kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade dňa 17.11.1997, vklad ktorej bol povolený 19.11.1997 pod č. V 2909/97, oprel o zistenie, že uvedená zmluva o prevode nehnuteľností nespĺňala podstatnú náležitosť, a to je pevné spojenie listín obsahujúcich prejav vôle zmluvných strán. Každá zmluva o prevode nehnuteľností totiž musí byť urobená v písomnej forme a prejavy vôle účastníkov zmluvy musia byť na tej istej listine (§ 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Takouto listinou je aj geometrický plán, ktorý kopíruje vôľu účastníkov zmluvy previesť určité nehnuteľnosti v podobe ním vytvorenej, čiže ide o prejav vôle účastníkov previesť určitú nehnuteľnosť identifikovanú tak listom vlastníctva ako aj geometrickým plánom s novovytvorenými parcelami. Pokiaľ takúto zmluvu, vrátane nedielnych príloh, tvorí viac ako jeden list, musia byť všetky jednotlivé hárky pevne spojené (zošité) tak, aby tvorili technickú jednotu listiny, a to už pred jej podpísaním. V danom prípade geometrický plán číslo 11845597-082/97 z 28.08.1997 vytvoril nový stav parciel a podľa neho sa nehnuteľnosť zapísala do katastra nehnuteľností. Prevedenie nehnuteľnosti v podobe, ako ju vytvoril geometrický plán, ktorý je súčasťou zmluvy, je prejavom vôle účastníkov zmluvy, preto tento prejav vôle musí byť na tej istej listine. Dosiahnuť, aby prejav vôle bol na jednej listine, keďže obsahuje viac hárkov, možno len pevným zošitím listín. V danom prípade sa tak nestalo. Súd prvého stupňa tieto svoje závery oprel o zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR číslo 69/2001, ktoré riešilo danú problematiku tak, že ak je zmluva napísaná na viac ako jednom liste alebo ak jej súčasťou je nadväzujúci geometrický plán potvrdený príslušným orgánom, potom zákonnej požiadavke, že prejavy vôle účastníkov musia byť na tej istej listine, zodpovedá len také spojenie jednotlivých hárkov, aby tieto tvorili technicky (nie vôľovo či obsahovo) nedielny celok, teda jednu listinu, a to už pred podpísaním zmluvy. Požiadavku zákonnej technickej jednoty viacerých listín nespĺňa prejav vôle účastníkov zmluvy, hoci aj výslovne vyjadrený v zmluve, rešpektovať ustanovenie § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak bez patričného pevného spojenia (zošitia) jednotlivých listín (hárkov). Konštatoval, že v tejto súvislosti neobstojí názor odporcu, že zjednocujúce stanovisko najvyššieho súdu prišlo až v roku 2001, teda po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy, resp. po vklade vlastníctva a že nemôže pôsobiť retroaktívne. Ustanovenie § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž platilo v tom znení a v tom čase, kedy účastníci zmluvu uzatvárali a bolo teda pre zmluvné strany záväzné aj v roku 1997. Zo znenia ustanovenia vyplýva, že prejavy vôle účastníkov musia byť na tej istej listine. Zjednocujúce stanovisko neprinieslo novú zákonnú podmienku platnosti právneho úkonu. Z uvedeného je preto možné vyvodiť len jeden právny záver, že absencia pevného spojenia geometrického plánu so všetkými ostatnými hárkami kúpnej zmluvy spôsobuje absolútnu neplatnosť tejto kúpnej zmluvy. Prvostupňový súd po prijatí záveru, že prvá kúpna zmluva zo dňa 19.11.1997 uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade je neplatná, posúdil ako neplatnú aj druhú kúpnu zmluvu zo dňa 29.04.1998 uzavretú medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade, pretože odporca v 1. rade previedol na odporcu v 2. rade práva, ktoré sám nemal v čase uzatvárania kúpnej zmluvy dňa 29.04.1998. Odporca v 1. rade nebol vlastníkom nehnuteľnosti, nemohol ju platne previesť na iný subjekt. Prvá kúpna zmluva bola od počiatku neplatná pre nedostatok zákonnej podmienky, a preto odporca v 1. rade nemohol na základe takejto neplatnej kúpnej zmluvy nadobudnúť platne vlastnícke právo. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s tvrdením odporcu v 2. rade, že nehnuteľnosť nadobudol vydržaním. Možno súhlasiť s tým, že vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam nadobudol na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel s odporcom v 1. rade a vkladom vlastníctva dňa 11.11.1998 sa stal ich držiteľom (vlastníkom). Desaťročná vydržacia doba sa však prerušila u odporcu v 1. rade dňom 13.10.2003, kedy bol podaný na súd návrh na začatie konania, a u odporcu v 2. rade dňom 28.05.2008, kedy bol pribratý do konania na strane pasívne legitimovaného účastníka. Od toho času prestala byť jeho držba dobromyseľná. Okrem toho odporca v 1. rade nadobudol vlastníctvo na základe od počiatku neplatnej kúpnej zmluvy a tak dobromyseľnosť držby zjavne neexistuje. O náhrade trov konania vo vzťahu navrhovateľ a odporca v 1. rade, voči ktorému bolo konanie zastavené, rozhodol tak, že odporcovi v 1. rade náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu navrhovateľa a odporcu v 2. rade o náhrade trov konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Oba výroky o trovách konania odôvodnil aplikáciou ust. podľa § 150 ods. 1 OSP keď dôvody hodné osobitného zreteľa na strane neúspešných odporcov videl v tom, že vzhľadom na predmet sporu by sa povinnosť odporcu v 2. rade nahradiť navrhovateľovi trovy konania javila ako tvrdosť zákona. Právny stav, ktorý nastal v dôsledku neplatnosti prvej kúpnej zmluvy odporca v 2. rade nezapríčinil, preto by bolo nespravodlivé, aby znášal trovy konania, ktoré vznikli navrhovateľovi. Proti rozsudku súdu prvého stupňa vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v 2. rade, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom vyhovujúcom výroku zmenil a návrh zamietol a priznal mu náhradu trov celého konania. Uviedol, že sa nestotožňuje s odôvodnením prvostupňového súdu a jeho právne posúdenie neplatnosti kúpnej zmluvy považuje za nesprávne. V tejto súvislosti poukázal na to, že zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 69/2001 na ktorom súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie, v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy neexistovalo, bolo prijaté až v roku 2001, práve z dôvodu nejednotnej aplikačnej praxe ust. § 46 ods. 2 Obč. zákonníka a ak ho súd prvého stupňa aplikoval na danú vec, je to v rozpore so zásadou zákazu retroaktivity (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR). Súdy majú možnosť prihliadať na existujúcu judikatúru, ale nie na rozhodnutia, ktoré boli publikované až po právnom úkone, uskutočnenom v súlade s vtedy platnou právnou úpravou. Nepoprel, že súdna prax dospela k zakotveniu podmienky, že pre zmluvu o prevode nehnuteľností, ktoré vznikli rozdelením, je nevyhnutné, aby geometrický plán bol pevnou a nedeliteľnou súčasťou danej zmluvy. Avšak považoval za nesprávne, ak prvostupňový súd uzavrel, že vzhľadom na nezmenenie ustanovenia § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka je možné dôvodiť, že táto podmienka mala byť splnená aj v čase uzatvorenia prvej kúpnej zmluvy. Z gramatickej, resp. inej výkladovej interpretácie daného ustanovenia pritom nie je možné vyvodiť záver, že spojenie s geometrickým plánom (či inou formou prílohy) je v opísaných prípadoch zákonom vyžadovanou náležitosťou, a to práve berúc do úvahy pojem "prejav vôle". Geometrický plán ako taký však predstavuje len technický podklad právneho úkonu, tzn. nie je možné ho automaticky hodnotiť ako prejav vôle účastníka v zmysle § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Geometrický plán tvorí prílohu zmluvy o prevode nehnuteľností tzn. vyriešenie spornej otázky, či aj prílohy takejto formy zmluvy majú zo zákona tvoriť so zvyškom zmluvy technicky jednotný dokument bolo nevyhnutné vyriešiť až v priamej súdnej praxi. Platnosť právneho úkonu je pritom potrebné posudzovať podľa legislatívy účinnej v čase, kedy bol tento úkon uskutočnený a vo vzťahu k predmetnej veci nie je možné dospieť k záveru, že namietané nespojenie geometrického plánu bolo zákonom vyžadovanou náležitosťou. V tejto súvislosti poukázal na to, že zamýšľaným účelom súčasnej právnej úpravy § 46 ods. 1 katastrálneho zákona bolo vytvorenie zákonnej podmienky, aby k zmluvám, predmetom ktorých je prevod pozemkov novovzniknutých na základe rozdelenia, musel byť pripojený aj súvisiaci geometrický plán. Uvedené však nemá vplyv na skutočnosť, že v čase podpisu kúpnej zmluvy dané ustanovenie katastrálneho zákona pojem zmluva nezahŕňalo, pričom z § 8 ods. 1 písm. c/ katastrálneho zákona (opäť účinného v čase podpisu zmluvy) už v tom čase bolo zrejmé, že pojem zmluva je oddelený a nezameniteľný s pojmami verejná listina a iná listina. Tzn. v čase podpisu kúpnej zmluvy neexistovala zákonná podmienka, aby bol geometrický plán v obdobných prípadoch pevnou a nedeliteľnou súčasťou zmluvy a je toho názoru, že nie je možné, aby kúpna zmluva bola z uvedeného dôvodu absolútne neplatným právnym úkonom. Pre účastníkov akejkoľvek zmluvy je záväzná právna úprava platná v čase, kedy sa daná zmluva uzatvorila, pričom aj príslušná správa katastra pri posudzovaní podaného návrhu na vklad je povinná ako orgán štátnej správy postupovať výlučne na základe zákona a v jeho medziach. Tzn. že v čase predmetného konania o povolení vkladu vlastníckeho práva príslušná správa katastra nemala zákonnú povinnosť skúmať splnenie namietaného nespojenia geometrického plánu s kúpnou zmluvou, nakoľko takáto podmienka v danom čase v platnej právnej úprave neexistovala. V danom čase pritom neexistovala ani ustálená prax (či už súdna alebo na úrovni správy katastra) v obdobných prípadoch, kedy by bolo priamo vyžadované pevné technické spojenie zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá vznikla na základe geometrického plánu, s daným geometrickým plánom. Nedostatok takéhoto spojenia teda v tomto prípade nemôže mať za následok ani absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keďže sa nejedná a ani nemohlo jednať o úkon, ktorý by svojím obsahom odporoval zákonu, obchádzal ho, alebo sa priečil dobrým mravom. Berúc do úvahy dostatočnú špecifikáciu geometrického plánu v kúpnej zmluve skutočnosť, že sám navrhovateľ uhrádzal jeho vyhotovenie, ako aj dostatočne špecifikovaný predmet prevodu a vtedy platnú právnu úpravu - považuje v rozpore so zákonnými princípmi, aby jeho technické nespojenie so zmluvou samotnou malo vplyv na posúdenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Navrhovateľ v žalobnom návrhu uviedol, že nepoznal geometrický plán, a že tento nebol v prvej kúpnej zmluve číselne ani iným spôsobom bližšie identifikovaný. Toto tvrdenie popiera samotný obsah kúpnej zmluvy, lebo geometrický plán bol v nej identifikovaný nielen číselne, ale aj špecifikáciou rozdelených parciel, presným označením dátumu vyhotovenia geometrického plánu, ako aj označením geodetickej kancelárie. V tejto súvislosti poukázal aj na existenciu príjmového pokladničného dokladu č. 14/97 zo dňa 03.09.2007, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ uhradil danej geodetickej kancelárii sumu vo výške 11.000,- Sk. Berúc do úvahy, že sám navrhovateľ zaplatil za vyhotovenie predmetného geometrického plánu, ako aj citovanú časť kúpnej zmluvy, je toho názoru, že navrhovateľ bol s existenciou geometrického plánu aj s jeho obsahom dostatočne oboznámený, a jeho tvrdenia o opaku kvalifikujeme ako čisto účelové. Zároveň navrhovateľ uviedol, že nikdy nevyslovil súhlas s tým, aby boli parcely č. 1792 a č. 1793 rozdelené tak, ako sa to následne prejavilo na súvisiacom liste vlastníctva. Na pojednávaní dňa 24.03.2004 navrhovateľ ďalej uviedol, že nevedomky uzavrel kúpnu zmluvu, v ktorej sú uvedené všetky parcely v domnení, že predáva len časť, pričom kúpna cena v nej bola dohodnutá vo výške, akoby sa predávala len časť nehnuteľností. Z citovanej časti Článku VII kúpnej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany si jednoznačne a zrozumiteľne určili nehnuteľnosti a súvisiaci rozsah vlastníckeho práva, ktoré mal odporca v 1. rade nadobudnúť, a to spôsobom, ktorý vylučuje akúkoľvek pochybnosť. Argumentácia navrhovateľa o domnienke, že predáva len časť je neopodstatnená a opäť zjavne účelová a navrhovateľovi sa nepodarilo jeho tvrdenia právne relevantným spôsobom preukázať. Keďže kúpna zmluva spĺňala všetky náležitosti vyžadované zákonom (ako formálne, tak aj obsahové) v čase jej podpisu, len nedostatok technického spojenia nemôže predstavovať dôvod pre jej neplatnosť. Podľa jeho názoru nie je možné v danom prípade neprihliadnuť na skutočnosť, ktorý z účastníkov neplatnosť úkonu spôsobil, a či niektorý z nich konal v dobrej viere. Prejednávanú vec je zároveň treba vysvetľovať v súlade s čl. 4 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nie je možné posudzovať len na základe striktne formalistického výkladu príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka - je potrebné ju vnímať v širšom kontexte občianskeho práva ako celku - t. j. absolútnu neplatnosť právneho úkonu nespôsobuje každý rozpor so zákonom, ale len kvalifikovaný rozpor so zákonom. V týchto širších intenciách treba interpretovať aj účel zakotvenia absolútnej neplatnosti právnych úkonov. V tomto prípade však preukázateľne neexistoval akýkoľvek rozpor s vtedy účinnými zákonmi ani s ustálenou súdnou praxou. Pokiaľ navrhovateľ namietal nezaplatenie kúpnej ceny odporcom v 1. rade mohol si toto právo uplatňovať v riadnom súdnom konaní. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom zamietajúcom výroku ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že rozsudok neaplikuje žiadnu právnu normu retroaktívne. Skutočnosť, že rozsudok poukázal na zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR je len dôkazom toho, že je správne aplikovaná judikatúra, upravujúca obdobnú situáciu. Vnútroštátna judikatúra je záväzná. Poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva číslo žiadosti 30658/05. S právnym záverom prvostupňového súdu sa navrhovateľ stotožnil a poukázal v tomto smere na už uvedený záver Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého vzájomne sa odporujúca judikatúra vnútroštátneho najvyššieho súdu predstavuje porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv. Navrhovateľ sa k tomuto viackrát vyjadril v konaní a na týchto vyjadreniach zotrval. Odporca sa pokúšal dať dôraz na v § 46 OZ uvedené slovné spojenie prejav vôle. Navrhovateľ ako vlastník nevyslovil súhlas so zápisom geometrického plánu ani mimozmluvne a ani v spornej kúpnej zmluve, čo je ďalší dôvod absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Teda nie len nespojenie technického podkladu - geometrického plánu so zmluvou, ale aj absencia jeho vôle na rozdelenie pôvodných parciel je dôvodom neplatnosti. V kúpnej zmluve absentuje navrhovateľov súhlas na rozdelenie parciel číslo 1792 vodná plocha vo výmere 2244 m2 a parcely číslo 1793 orná pôda vo výmere 7697 m2 na novoutvorené parcely č. 1792/1, 1792/2, 1793/1 a 1793/2. Skutočnosť, že túto vôľu navrhovateľ neprejavil ani v kúpnej zmluve a ani pred jej uzatvorením tak, že by podal návrh na zápis geometrického plánu do katastra nehnuteľností, je dôvodom vyvodenia absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a Petrol invest, s.r.o. Tvrdenie odporcu v 2. rade, že geometrický plán je prílohou zmluvy je len sčasti pravdivé, pretože je prílohou, ktorá musí tvoriť s právnym úkonom jeden celok, keďže nie je možné, aby zmluva, ktorá obsahuje prevod nehnuteľností bola vyhotovená ako jeden úkon na viacerých listinách. K takémuto záveru je možné dospieť čisto len výkladom zákona a práve preto aj NS SR prijal zjednocujúci výklad. Odporca v 2. rade opätovne argumentuje, že ak súdna prax zaujala stanovisko k veci, znamená len toľko, že výklad zákona musí byť jednotný a zákon musí byť rovnako aplikovaný na obdobné alebo rovnaké prípady. Diskutovať o tomto neprislúcha účastníkom právnych úkonov. Kogentné ustanovenia zákona musia účastníci dodržiavať, inak sa vystavujú možnosti domáhať sa neplatnosti právneho úkonu. Zjednocujúce stanovisko NS SR 69/2001 vychádza z rozhodnutia 3Cdo 17/1996, ktoré pod následkom neplatnosti právneho úkonu poukazuje na zákonnú požiadavku prejavu vôle na jednej listine a z toho vyvodzuje nevyhnutnosť pevného spojenia zmluvy a geometrického plánu. V tomto spore posudzovaná kúpna zmluva je z 17.11.1997. Katastrálny zákon má úplne iné poslanie ako Občiansky zákonník. Katastrálny zákon v znení účinnom ku dňu podania návrhu na vklad vlastníckeho práva uvádza, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra nehnuteľností zapisujú vkladom, záznamom a poznámkou. Vklad je úkon katastrálneho úradu. Teda toto nie je právny úkon ako ho má na mysli OZ. Skutočnosť, že podľa § 46 ods. 1 katastrálneho zákona v znení účinnom v čase podpisu kúpnej zmluvy je potrebné pripojiť aj geometrický plán neznamená, že zmluva o prevode nehnuteľností nemusí tvoriť pevné spojenie s geometrickým plánom. Znamená to len toľko, že správa katastra pre vykonanie vkladu potrebuje jedno vyhotovenie geometrického plánu, ktoré je prílohou návrhu na vklad, pretože zrejme to má ďalší význam pre technické aplikácie, archivovanie a podobne. Všetko ostatné, na čo poukázal odporca v 2. rade ničím nevyvracia povinnosť dodržať § 46 ods. 1 a 2 OZ. Zákon o katastri nehnuteľností nie je zákonom, ktorý upravuje náležitosti kúpnej zmluvy, ale je to zákon, ktorý upravuje evidenčné povinnosti správneho orgánu. Princíp právnej istoty je daný tým, že sú rovnako vykladané a aplikované ustanovenia zákona. Právo domáhať sa neplatnosti právneho úkonu nie je možné dávať do rozporu s princípom právnej istoty jedného účastníka. Domáhanie sa práva a to aj práva na neplatnosť právneho úkonu, je zákonné. Skutočnosť, že si správa katastra nesplnila povinnosti, ktoré jej ukladal zákon v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a neskúmala platnosť na vklad predloženej kúpnej zmluvy, nevylučuje, že je kúpna zmluva neplatná a nemá vplyv na navrhovateľove právo neplatnosti sa domáhať. Navrhovateľ opätovne poukázal na to, že kúpna zmluva je absolútne neplatná z dôvodov obsahových a tiež z dôvodu nedostatku zákonom požadovanej formy. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie aj navrhovateľ a to proti výroku o náhrade trov konania, ktorý navrhol zmeniť a priznať mu náhradu trov celého konania. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je v tejto časti arbitrálny a zjavne nedôvodný. Súd prvého stupňa neuviedol, v akých okolnostiach a na strane ktorého účastníka videl dôvody hodné osobitného zreteľa na aplikáciu § 150 ods. 1 OSP. Navrhovateľ poukázal na to, že musel vynaložiť náklady, aby mu bolo vrátené vlastníctvo, odporca jeho nárok trvalo popieral a tak bez vedenia tohto sporu by nebol nezákonný stav napravený. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní, na ktorom doplnil dokazovanie oboznámením listín (§ 213 ods. 5 OSP) zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom vyhovujúcom výroku tak, že návrh zamietol a rozhodol o trovách konania. Výroky o zastavení konania v časti určenia neplatnosti kúpnych zmlúv, o zastavení celého konania voči odporcovi v 1. rade a o nepriznaní mu náhrady trov konania, neboli odvolaním napadnuté, preto nadobudli právoplatnosť. Základnú otázku, ktorú bolo treba v konaní vyriešiť ako otázku predbežnú bola (ne)platnosť oboch kúpnych zmlúv. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že prvá kúpna zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade je absolútne neplatná podľa § 40 ods. 3 v spojení s § 46 ods. 2 Obč. zákonníka pre nedostatok formy a následne je neplatná aj druhá kúpna zmluva, pretože odporca v 1. rade nebol vlastníkom nehnuteľností, ktoré predal odporcovi v 2. rade. Ďalším dôvodom neplatnosti prvej kúpnej zmluvy namietanej navrhovateľom (neurčitosť a nezrozumiteľnosť) sa súd prvého stupňa bližšie nezaoberal. Navrhovateľ sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z dôvodu, že kúpna zmluva ktorou prevádzal svoje nehnuteľnosti na žalovaného v 1. rade je absolútne neplatná podľa § 37 Obč. zákonníka a následne je neplatná aj druhá kúpna zmluva, ktorou odporca v 1. rade previedol tieto nehnuteľnosti na odporcu v 2. rade, lebo predávajúci nemohol previesť na iného viac práv ako mal sám. Navrhovateľ tvrdil, že prvá kúpna zmluva je neplatná z dvoch dôvodov: 1/ že bola neurčitá a spôsobila následky ktoré vyvolať nechcel (nechcel predať celú nehnuteľnosť, ale len jej časť, o čom svedčí výška kúpnej ceny) a geometrický plán, ktorý mal byť podkladom pre kúpnu zmluvu nepoznal a v zmluve nevyslovil súhlas, aby boli parcely rozdelené tak ako sa to prejavilo v zápise na liste vlastníctva, pričom geometrický plán nebol pripojený k zmluve a tá neobsahuje jeho bližšiu identifikáciu (§ 37 ods. 1 OZ) a 2/ že prvá kúpna zmluva je absolútne neplatná pre nedostatok formy podľa § 40 ods. 1, 3 OZ (nedodržanie písomnej formy, ktorú vyžaduje ust. § 46 ods. 2 OZ), prejav vôle účastníkov musí byť na tej istej listine a pokiaľ je jej súčasťou geometrický plán, musí byť pevne spojený (zošitý) so zmluvou. V návrhu navrhovateľ ako dôvod neplatnosti uvádzal aj omyl, ale touto otázkou sa už zaoberal odvolací súd v zrušujúcom uznesení, v ktorom dal za pravdu súdu prvého stupňa, že nebolo preukázané, že by navrhovateľ konal v omyle. Odvolací súd k prvému dôvodu neplatnosti zmluvy (neurčitosť) uvádza, že úmysel strán kúpnej zmluvy musí byť zistený len zo zmluvy samotnej, lebo ide o prísne formálny právny úkon. V tomto prípade je zo zmluvy dostatočne určitý úmysel navrhovateľa predať konkrétnu časť nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu, čo je v zmluve jednoznačne uvedené identifikáciou nehnuteľností podľa geometrického plánu. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že v bode I. 1 je podľa LV presne špecifikované, aké nehnuteľnosti navrhovateľ vlastnil (parcelné číslo a výmera) a v bode 2 je uvedené, že v celosti predáva nehnuteľnosti zapísané vo výkaze výmer GP Ing. Duchoňa číslo plánu, vyhotoveného dňa 28.08.1997 ako parc. č. 1793/1 orná pôda o výmere 6278 m2 a parc. č. 1792/1 vod. plocha o výmere 722 m2, ktoré vznikli odčlenením od pôvodných parciel. V bode III je zriadené za odplatu 300.000,- Sk vecné bremeno - právo prechodu cez parcely, ktoré zostali vo vlastníctve navrhovateľa, v prospech vlastníka prevádzaných nehnuteľností. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že nepoznal geometrický plán spochybňuje skutočnosť, že zaplatil geodetickej kancelárii za vyhotovenie tohto geometrického plánu ako aj to, že ho mal k dispozícii najneskôr pri podaní návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Geometrický plán bol vyhotovený pred podpisom kúpnej zmluvy, preto tvrdenie, že ho nemal k dispozícii pri podpise zmluvy navrhovateľ ničím nepreukázal. Geometrický plán bol predložený spolu s kúpnou zmluvou v konaní o jej registráciu a každý z účastníkov ho spolu s registrovanou zmluvou aj obdržal. Ďalej zo znaleckého posudku, ktorý bol pripojený ku kúpnej zmluve vyplýva, že tento si dal vyhotoviť navrhovateľ na zistenie ceny nehnuteľností pre potreby poskytnutia záložného práva. Podkladmi pre vyhotovenie posudku bol LV č. XXXX a geometrický plán Ing. Duchoňa zo dňa 28.08.1997. Znalecký posudok je zo dňa 27.10.1997, teda ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy (17.11.1997), čo spochybňuje tvrdenie navrhovateľ, že geometrický plán pred uzavretím kúpnej zmluvy nevidel. Tvrdenie navrhovateľa, že v kúpnej zmluve nie je vyslovená jeho vôľa rozdeliť nehnuteľnosti tak ako sú zakreslené v geometrickom pláne, čím je zmluva neurčitá v predmete prevodu, a preto absolútne neplatná, nezodpovedá skutkovému stavu a pre tento dôvod nemožno prijať záver, že je prvá kúpna zmluva absolútne neplatná podľa § 37 Obč. zákonníka. Druhým namietaným dôvodom absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy malo byť nedodržanie formy (§ 40 ods. 3 Obč. zákonníka). Zo skutkových zistení pred súdom prvého stupňa vyplýva, že navrhovateľ bol výlučným vlastníkom viacerých nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. P., ktoré sa rozhodol odpredať a prvou kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 19.11.1997 predal časť svojich nehnuteľností odporcovi v 1. rade, pričom tieto nehnuteľnosti boli odčlenené geometrickým plánom, ktorý bol podkladom ku kúpnej zmluve. V konaní bolo preukázané a nepopieral to ani odporca v 2. rade, že ku kúpnej zmluve bol geometrický plán len pripojený, nebol zošitý, teda netvoril technickú jednotu zmluvy o prevode nehnuteľností. Z katastrálneho spisu vyplýva, že návrh na vklad podávali obaja účastníci kúpnej zmluvy (navrhovateľ i odporca v 1. rade) a súčasťou bol aj geometrický plán a znalecký posudok. Okresný úrad Levice, katastrálny odbor napriek tomu, že geometrický plán nebol pevne spojený s kúpnou zmluvou, povolil vklad vlastníckeho práva a zriadenie vecného bremena dňa 19.11.1997. Aj v tom čase § 31 zák. č. 162/1995 Z. z. ukladal okresnému úradu preskúmavať zmluvu z hľadiska či obsahuje podstatné náležitosti a či je urobená v predpísanej forme (t. j. aj pevne spojená s geometrickým plánom). Katastrálny úrad vklad povolil, takže mal za to, že je právne v poriadku. Súd prvého stupňa pri predbežnom riešení platnosti prvej kúpnej zmluvy dospel k záveru, že táto je absolútne neplatný právny úkon pre nedodržanie zákonnej požiadavky pri prevode nehnuteľností - písomnej formy v zmysle ust.§ 46 ods. 2 Obč. zákonníka, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť podľa § 40 ods. 3 Obč. zákonníka, ktorú bol povinný súd skúmať v tomto konaní. Tento právny záver o neplatnosti kúpnej zmluvy pre nedostatok formy oprel o zjednocujúce stanovisko NS SR z 3.10. 2001 sp. zn. Cpj 33/01, na posudzovanie právnej otázky ohľadne technickej spojitosti zmluvy o prevode nehnuteľností, ak je napísaná na viac ako jednom liste. Sporným je výklad ustanovenia § 46 ods. 2 druhá veta OZ v spojení so stanoviskom NS SR z 3.10. 2001 sp. zn. Cpj 33/01 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 69/2001 o právnej povahe technickej jednota listiny vo vzťahu k danému skutkovému stavu. V rozpore s týmto rozhodnutím NSSR na ktoré odkazuje súd prvého stupňa je následná súdna prax a judikatúra, ktorá tento názor prekonala, napr. rozhodnutie NS ČR z 16.11.2OO4 sp. zn. 22 Cdo/356/2004 podľa ktorého súčasťou zmluvy o prevode nehnuteľností, ktorá sa týka časti parcely dosiaľ neoddelenej v katastri nehnuteľností, musí byť geometrický plán, ktorým bola prevádzaná časť oddelená. Ak bol však geometrický plán priložený len ako príloha k zmluve a napriek tomu bola zmluva zaregistrovaná a z obsahu k nej priloženého geometrického plánu je objektívne jasné, aké nehnuteľnosti boli prevedené, nie je zmluva o prevode neplatná pre neurčitosť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR z 5.10.2006 sp. zn. 3 Sž-o-KS 55/2006 podľa ktorého technickú jednotu zmluvy o prevode nehnuteľností a príloh možno považovať iba za správou katastra žiadanú formu predkladania návrhov na vklad a ich príloh do katastra nehnuteľností. Existencia prípadných nedostatkov v technickej jednote listín je však zákonným dôvodom na prerušenie katastrálneho konania za účelom vyzvať navrhovateľa na odstránenie vád príloh návrhu. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu o retroaktivite pri aplikácii stanoviska NS SR č. 69/2001 na danú vec a v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 185/2006 o záväznosti súdnej judikatúry (uverejnený v časopise zo ZSP č. 5 /2013). Z hľadiska správneho posúdenia veci súdom prvého stupňa mu treba vytknúť, že neprihliadol na okolnosti danej veci. Odvolací súd zastáva názor, že prejav vôle je nutné posudzovať nie len z hľadiska jeho formy, ale ucelene, vychádzajúc zo všetkých okolností prípadu. Jedným zo základných atribútov právneho štátu je princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je aj dôvera jednotlivca v rozhodovaciu činnosť orgánov štátu a jeho dobrá viera v správnosť aktov verejnej moci. Je totiž základným predpokladom fungovania demokratického právneho štátu a zabezpečenia právnej istoty občanov i právnických osôb pri nadobúdaní vlastníctva. Prístup prvostupňového súdu k riešeniu otázky platnosti prvej kúpnej zmluvy je prehnane formálny a odporuje zásade spravodlivosti. Záver súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané ako vlastníctvo odporcu v 2. rade preto, že kúpna zmluva, ktorou navrhovateľ prevádzal tieto nehnuteľnosti na odporcu v 1. rade a ten následne druhou kúpnou zmluvou na odporcu v 2. rade je absolútne neplatná pre nedodržanie podmienky ust. § 46 ods. 2 OZ (geometrický plán nebol pevnou súčasťou zmluvy) podľa názoru dovolacieho súdu nezodpovedá požiadavke spravodlivého súdneho rozhodovania. Je totiž povinnosťou súdu v každej prejednávanej veci vyvinúť maximálne úsilie pre nájdenie takého riešenia, ktoré bude zlučiteľné so všeobecnou predstavou spravodlivosti a rozsudok súdu prvého stupňa tomu nezodpovedá a odporuje zásade spravodlivosti vo vzťahu k odporcovi v 2. rade, ktorý nehnuteľnosti kupoval od odporcu v1. rade, ktorý bol zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník, za nehnuteľnosti zaplatil dohodnutú kúpnu cenu a na pozemkoch vybudoval čerpaciu stanicu. V prípade ak by bol navrhovateľ určený za vlastníka týchto nehnuteľností, odporca v 2. rade by sa od neho nemohol domáhať vrátenia kúpnej ceny, pretože tú zaplatil odporcovi v1. rade a navrhovateľ by tak získal pozemky a zároveň by mal aj kúpnu cenu za ich predaj odporcovi v 1. rade. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa o tom, že nadobudol vlastnícke právo titulom vydržania a odkazuje na dôvody uvedené súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku, s ktorými sa stotožňuje. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd prijal záver, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 220 OSP zmenil a návrh zamietol. Podľa § 224 ods. 2 OSP rozhodoval odvolací súd o náhrade trov celého konania a odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal podľa § 142 ods. 1 OSP náhradu trov prvostupňového konania v sume 5.824,45 eura a náhradu trov odvolacieho konania v sume 5.459,93 eura, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Z vyčíslenia trov právneho zastúpenia odporcu zo dňa 18.11.2003 (č. l. 399 spisu) vyplýva, že právny zástupca odporcu si uplatnil trovy právneho zastúpenia za 14 úkonov právnej služby, a to 1. prevzatie a príprava zastúpenia v sume 153,24 eura, 2. účasť na pojednávaní dňa 28.05.2005 (správne malo byť dňa 28.09.2005) v sume 38,31 eura, 3. účasť na pojednávaní dňa 14.03.2008 v sume 48,63 eura, 4. účasť na pojednávaní dňa 23.01.2009 v sume 53,49 eura, 5. účasť na pojednávaní dňa 09.09.2011 v sume 1.429,17 eura, 6. písomné podanie na súd zo dňa 04.11.2011 v sume 1.429,17 eura, 7. účasť na pojednávaní dňa 14.12.2011 v sume 1.429,17 eura, 8. písomné podanie zo dňa 24.02.2012 v sume 1.429,17 eura, 9. účasť na pojednávaní dňa 29.02.2012 v sume 1.429,17 eura, 10. účasť na pojednávaní dňa 21.03.2012 v sume 357,29 eura, 11. odvolanie zo dňa 04.04.2012 v sume 1.429,17 eura, 12. účasť na odvolacom pojednávaní dňa 03.10.2013, 13. písomné podanie zo dňa 15.10.2013, 14. účasť na odvolacom pojednávaní v sume 1.429,17 eura. Odvolací súd pri hodnote sporu 504.093,59 eura (15.186.323,16 Sk), ktorou je kúpna cena sporných nehnuteľností, určil hodnotu jedného úkonu právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v sume 1.429,17 eura s tým, že za úkony vykonané do 11.02.2009, t. j. do rozhodnutia Okresného súdu Levice sp. zn. 9C/200/2003-204 (s výnimkou úkonu - prevzatie a príprava zastúpenia) vychádzal z hodnoty právneho úkonu vyčíslenej odporcom, t. j. z 1/13 VZ podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ktorá v roku 2005 bola v sume 38,31 eura, v roku 2008 v sume 48,63 eura v roku 2009 v sume 53,49 eura. Odvolací súd priznal odporcovi trovy prvostupňového konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym zastúpením advokátom, a to 6 úkonov právnej služby - 1. prevzatie a príprava zastúpenia v sume 1.429,17 eura, 2. účasť na pojednávaní dňa 28.05.2005 (správne malo byť dňa 28.09.2005) v sume 38,31 eura, 3. účasť na pojednávaní dňa 14.03.2008 v sume 48,63 eura, 4. účasť na pojednávaní dňa 23.01.2009 v sume 53,49 eura, 5. účasť na pojednávaní dňa 14.12.2011 v sume 1.429,17 eura, 6. účasť na pojednávaní dňa 29.02.2012 v sume 1.429,17 eura. Ku každému z úkonov odvolací súd priznal aj režijný paušál, ktorý pre rok 2005 bol v sume 4,98 eura, v roku 2008 v sume 6,31 eura, v roku 2009 v sume 6,95 eura, v roku 2011 v sume 7,41 eura, v roku 2012 v sume 7,63 eura. Okrem toho odvolací súd priznal cestovné výdavky za cestu z Bratislavy do Levíc a späť za cestu zo dňa 28.05.2005, 14.03.2008, 23.01.2009 v celkovej výške 36 eur, vyčíslená odporcom vo vyúčtovaní trov, keď cestovné bolo priznané do výšky cestovného hromadnou autobusovou dopravou, t. j. 6 x 6 eur, a za cestu z Bratislavy do Levíc späť dňa 14.12.2011 v sume 98,99 eura (270 km, pri priemernej spotrebe 11,5 l /100km a cene benzínu 1.597 eur/l) a za cestu z Bratislavy do Levíc a späť dňa 29.02.2011 v sume 102,16 eura (270 km, pri priemernej spotrebe 11,5 l/100 km a cene benzínu 1.699 eur/l). Ďalej priznal náhradu za stratu času dňa 14.12.2011 vo výške 74,10 eura (t. j. 6 polhodín po 12,35 eura) a dňa 29.02.2012 vo výške 76,26 eura (t. j. 6 polhodín po 12,71 eura). Keďže právny zástupca odporcu preukázal, že je platiteľom DPH, patrí mu za úkony, vrátane náhrady hotových výdavkov a náhrady cestovného a náhrady za stratu času, 20 % DPH, t. j. spolu vo výške 970,74 eura (20 % z 4.853,71). Spolu tak trovy prvostupňového konania predstavujú sumu 5.824,45 eura. Odvolací súd, preskúmavajúc vyčíslenie trov právneho zastúpenia odporcu nepovažoval za účelne vynaložené trovy vzniknuté odporcovi v súvislosti s nasledovnými úkonmi právnej služby, a to účasť na pojednávaní dňa 09.09.2011 (č. l. 242 spisu), písomné podanie na súd zo dňa 04.11.2011 (č. l. 246 spisu), písomné podanie zo dňa 24.02.2012 (č. l. 258 spisu), účasť na pojednávaní dňa 21.03.2012 (č. l. 285 spisu). Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade úkonu - účasť na pojednávaní dňa 09.09.2011 z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 09.09.2011 vyplýva, že odporca a ani právny zástupca odporcu nebol prítomný na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejedania veci a rovnako tak nebol odporca a ani jeho právny zástupca prítomný na pojednávaní dňa 21.03.2012 (č. l. 285 spisu), na ktorom došlo iba k vyhláseniu rozsudku bez prítomnosti účastníkov konania. Ohľadne úkonov - písomné podania zo dňa 04.11.20011 a zo dňa 24.02.2012 išlo o procesné podanie právneho zástupcu odporcu obsahujúce jeho stanovisko ku konaniu, bez toho, aby bol na takéto písomné vyjadrenie vyzvaný súdom prvého stupňa. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd nepriznal aj náhradu cestového a náhradu za stratu času a to za účasť na pojednávaní dňa 09.09.2011 a účasť na pojednávaní dňa 21.03.2012, na ktorých odporca ani jeho právny zástupca neboli prítomní. Odvolací súd priznal odporcovi trovy odvolacieho konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym zastúpením advokátom v sume 5.459,93 eura, a to za 3 úkony právnej služby - 1. odvolanie zo dňa 04.04.2012, 2.-3. účasť na odvolacom pojednávaní v dňoch 03.10.2013 a 14.11.2013, každý úkon po 1.429,17 eura. Ku každému z úkonov odvolací súd priznal aj režijný paušál, ktorý pre rok 2012 bol v sume 7,63 eura a v roku 2013 v sume 7,81 eura. Okrem toho odvolací súd priznal cestovné výdavky za cestu z Bratislavy do Nitry a späť za cestu zo dňa 03.10.202 v sume 67,91 eura (182 km, pri priemernej spotrebe 11,5 l/100 km a cene benzínu 1.653 eura/l) a za cestu z Bratislavy do Nitry a späť dňa 14.11.2013 v sume 67,19 eura (182 km, pri priemernej spotrebe 11,5 l/100 km a cene benzínu 1.619 eura/l). Ďalej priznal náhradu za stratu času dňa 03.10.2013 vo výške 52,04 eura (t. j. 4 polhodiny po 13,01 eura) a dňa 14.11.2013 vo výške 52,04 eura (t. j. 4 polhodiny po 13,01 eura). Keďže právny zástupca odporcu preukázal, že je platiteľom DPH, patrí mu za úkony, vrátane náhrady hotových výdavkov a náhrady cestovného a náhrady za stratu času, 20 % DPH, t. j. spolu vo výške 909,99 eura (20 % z 4.549,94 eura). Spolu tak trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 5.459,93 eura. Odvolací súd, preskúmavajúc vyčíslenie trov právneho zastúpenia odporcu nepovažoval za účelne vynaložené trovy odvolacieho konania vzniknuté odporcovi v súvislosti s úkonom právnej služby - písomné podanie zo dňa 15.10.2013 (č. l. 378 spisu), ktorým len plnil svoju procesnú povinnosť uloženú odvolacím súdom na odvolacom pojednávaní dňa 03.10.2013, na ktorom bola odporcovi uložená povinnosť doložiť listinné dôkazy o zaplatení kúpnej ceny. Prisúdenú náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania je navrhovateľ povinný zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu v zmysle ust. § 149 ods. 1 OSP. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.