{"guid": "194a5939-3660-43eb-a869-99093d919fd1:4429d4a5-3bcb-499a-8665-7fc703f1d64a", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2013:4303899526.4", "spisova_znacka": "7Co/106/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/106/2012 z 13. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 13. novembra 2013, sp. zn. 7Co/106/2012, ECLI:SK:KSNR:2013:4303899526.4", "identifikacne_cislo": "4303899526", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Sidónia Sládečková", "sudca_id": 1395, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sidonia-sladeckova-1395", "datum_vydania": "2013-11-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40.odsek-3", "nazov": "§ 40 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-46.odsek-2", "nazov": "§ 46 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-40", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-46", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-37"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4429d4a5-3bcb-499a-8665-7fc703f1d64a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4303899526.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2013:4303899526.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2013:4303899526.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra\nSpisová značka: 7Co/106/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 4303899526\nDátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková\nECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4303899526.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek\nsenátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci navrhovateľa: Ing. A. K.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom kpt. E. XX, P., zastúpený JUDr. Emou Zacharovou, advokátkou Advokátskej\nkancelárie so sídlom Forgáchova bašta 7, Nové Zámky, proti odporcom: 1. Petrol invest s.r.o., so sídlom\nRiečna 2, Bratislava, IČO 35 730 331, 2. OMV Slovensko s.r.o., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava,\nIČO 00 604 381, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom Advokátskej kancelárie ECKER - KÁN\n& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Martina Benku 9, Bratislava, o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, o\nodvolaní navrhovateľa a odporcu v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 9C/200/2003-286\nzo dňa 21. marca 2012, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom vyhovujúcom výroku         m e  n í    tak,\nže návrh zamieta.\nNavrhovateľ je  povinný  zaplatiť  odporcovi náhradu trov prvostupňového konania v sume 5.824,45\neura a odvolacieho konania v sume 5.459,93 eura Advokátskej kancelárii ECKER - KÁN & PARTNERS,\ns.r.o., do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNávrhom  podaným  na  súde  dňa 13.10.2003 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi\n\nPetrol Invest s.r.o., so sídlom Bratislava, Riečna 2 (odporca v 1. rade) určenia:\n1. že kúpna zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom dňa 17.11.1997, ktorej\nvklad do katastra bol povolený dňa 19.11.1997 pod č. V-XXXX/XX, je neplatná.\n2. že rozdelenie nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k. ú. P., ktoré boli vedené ku dňu 08.08.1997, kedy\nbol vyhotovený geometrický plán číslo 11845597-082/97 z 28.08.1997 na  LV XXXX ako parc. č. 1792\nvodná plocha  o výmere 2244 m2 a parc. č. 1793 orná pôda o výmere 7697 m2 na  novoutvorenú parc.\nč. 1792/1 vodná plocha o výmere 722 m2, parcelu č. 1792/2 vodná plocha o výmere 1522 m2, parcelu\nč. 1793/1 orná pôda o výmere 6278 m2 a parc. č. 1793/2 orná pôda o výmere 1419 m2, je neplatné\n3. že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. P. vedenej na č. LV XXXX ako\nparc. č. 1792 vodná plocha o výmere 2244 m2 a parc. č. 1793 orná pôda o výmere 7697 m2.  Návrh\nodôvodňoval tým, že  kúpnu zmluvu zo 17.11.1997  so spoločnosťou Petrol Invest s.r.o. uzatvoril bez\ntoho, aby poznal geometrický plán, ktorý mal byť podkladom vyhotovenia kúpnej zmluvy a ani v kúpnej\nzmluve nedal súhlas k tomu, aby parcely číslo 1792 a 1793 boli rozdelené tak, ako sa to následne\nprejavilo na liste vlastníctva, geometrický plán nebol ku kúpnej zmluve pripojený, pevne zviazaný,\nkúpna zmluva neobsahuje jeho číslo, a teda jeho  bližšiu identifikáciu. Pritom, ak je zmluva o prevode\nnehnuteľnosti vyhotovená na viac ako jednom liste alebo ak jej súčasťou je nadväzujúci geometrický\nplán, potom zákonnej požiadavke, že prejavy vôle účastníkov musia byť na tej istej listine, zodpovedá\nlen také spojenie jednotlivých hárkov, aby tieto tvorili technicky (nie vôľovo či obsahovo) nedeliteľný\n\ncelok, teda jednu listinu, a to už pred podpísaním zmluvy. Geometrický plán v tomto prípade nebol\nneoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy. Poukázal v tejto súvislosti na stanovisko Najvyššieho súdu SR\nč. 69/2001. So spoločnosťou Petrol Invest s.r.o. skutočne rokoval pôvodne o odpredaji všetkých parciel,\nktoré boli predmetom tejto kúpnej zmluvy, pričom  ich kúpna  cena mala byť okolo 9 mil. Sk. Napokon\nvšak navrhovateľ nevedomky uzavrel  kúpnu zmluvu, v ktorej sú zahrnuté všetky parcely v domnení, že\nsa predáva len časť a aj kúpna cena bola v nej tiež dohodnutá vo výške, akoby sa predávala len časť\nnehnuteľností.  Postupne mali účastníci uzatvárať ďalšie kúpne zmluvy na ostatné parcely, a tak kúpna\ncena spolu mala byť okolo 9 mil. Sk. Poukázal na značný nepomer vo výške kúpnej ceny v prvej  zmluve\nzo  dňa 17.11.1997 a v druhej zmluve zo dňa 29.04.1998. Petrol Invest s.r.o. mu doposiaľ nevyplatil ani\nkúpnu cenu dohodnutú v kúpnej zmluve. Okrem toho on ako vlastník  nikdy nedal súhlas k tomu, aby\ndošlo k rozdeleniu nehnuteľností, ako sa vytvorili geometrickým plánom. Okolnosti, za ktorých sa kúpna\nzmluva zo 17.11.1997 uzatvorila a dôsledky, ktoré vyvolala jednoznačne preukazujú, že pokiaľ by vedel,\nže geometrický plán je podkladom na uzatvorenie kúpnej zmluvy a že predáva všetky tie nehnuteľnosti\nv ňom uvedené, nikdy by kúpnu zmluvu za kúpnu cenu niečo nad milión korún neuzatvoril.\n\nNavrhovateľ  poukázal na Stanovisko kolégia Najvyššieho súdu SR č. 69/2001 ktorým  došlo k vydaniu\nzjednocujúceho stanoviska o tom, že zmluva o prevode nehnuteľnosti musí byť uzavretá v písomnej\nforme, pričom prejavy vôle účastníkov, vrátane ich podpisov, musia byť na tej istej listine (§ 46 ods. 1,\n2 Občianskeho zákonníka); pokiaľ takúto zmluvu vrátane jej nedielnych príloh tvorí viac ako jeden list,\nmusia byť všetky tieto jednotlivé hárky pevne spojené (zošité) tak, aby tvorili technickú jednotu listiny,\na to už pred jej podpísaním.  Splnenie tejto technickej podmienky je súd povinný skúmať v konaní o\nneplatnosť zmluvy. Keďže podľa navrhovateľa nebol geometrický plán pevnou súčasťou kúpnej zmluvy\nktorú uzatvoril s odporcom v 1. rade, je táto kúpna zmluva absolútne neplatná s poukazom na ust. § 46\nods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.\nV priebehu konania navrhovateľ písomným podaním zo dňa 08.05.2008 zmenil  návrh tak, že žiadal, aby\nsúd  do konania pribral na strane pasívne legitimovaného účastníka  OMV Slovensko  s.r.o. Bratislava,\nIČO 00 604 381 ako odporcu  v 2. rade ktorý je vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník sporných\nnehnuteľností, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy  zo dňa 29.04.1998 s odporcom v 1. rade.\nSúčasne žiadal pripustiť zmenu petitu  tak, aby súd určil:\n1. že kúpna zmluva uzavretá dňa 17.11.1997  medzi navrhovateľom ako predávajúcim a spoločnosťou\nPetrol Invest ako kupujúcim, ktorou boli odpredané nehnuteľnosti v k. ú. P.  parc. č. 1793/1 orná pôda\no výmere 6278 m2 a parc. č. 1792/1 vodná plocha o výmere         722 m2, vklad  vlastníckeho práva\npovolený správou Katastra P. dňa 19.11.1997 pod č. V XXXX/XX je neplatná.\n2. že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom v 1. rade ako predávajúcim a odporcom v 2. rade ako\nkupujúcim dňa 29.04.1998, ktorou boli odpredané parc. č. 1793/1 orná pôda o výmere 6278 m2 a parc. č.\n1792/1 rybníky o výmere 722 m2, vklad vlastníckeho práva  povolený Správou katastra P. dňa 11.11.1998\npod č. V XXXX/XX je neplatná.\n3. že  navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností k. ú. P. vedených na LV  č. XXXX ako  parc. č. 1793/1\nostatné plochy o výmere  1470 m2, parc. č. 1793/3 zastavané plochy a nádvoria  o výmere 219 m2, parc.\nč. 1793/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 108 m2, parc. č. 1793/5 zastavané plochy a nádvoria\no výmere  6 m2, parc. č. 1793/6 ostatné plochy o výmere 3860 m2 a parc. č. 1793/7 ostatné plochy\no výmere 1337 m2, ktoré pôvodne vznikli na základe geometrického plánu číslo 11845597-082/97 ako\nnovovytvorená  parcela číslo 1792/1 vodná plocha o výmere 722 m2 a novovytvorená parcela číslo\n1793/1 orná pôda o výmere 6278 m2. Návrh v tejto časti odôvodnil tým, že ak je absolútne neplatná\nprvá kúpna zmluva,  následne nemohla byť platná ani druhá kúpna zmluva uzatvorená medzi odporcom\nv 1. rade a odporcom v 2. rade,  pretože v čase jej uzatvorenia odporca v 1. rade ako predávajúci nebol\nvlastníkom týchto nehnuteľností a odporca v 2. rade ich nemohol platne nadobudnúť od nevlastníka.\n\nOkresný súd Levice uznesením zo dňa 09.05.2008 č. k. 9C/200/2003-140 pripustil zmenu petitu návrhu\na pribral do konania odporcu v 2. rade.\n\nOdporca v 2. rade (už len ten bol účastníkom konania) žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Samotné\nneuhradenie kúpnej ceny podľa jeho názoru, aj keby bolo v konaní preukázané, nie je dôvodom\nna vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ale je dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Okolnosť, že\nkúpna zmluva bola pre navrhovateľa neurčitá a spôsobila následok, ktorý on nechcel vyvolať, treba\nv konaní preukázať vzhľadom ku skutočnosti, že podpis navrhovateľa ako predávajúceho musel byť\nna kúpnej zmluve úradne overený, aj v roku 1997, a preto niet pochybností o tom, že navrhovateľ\nkúpnu zmluvu uzavrel. Tvrdenie,  že bol odporcom v 1. rade uvedený do omylu musí preukázať.\n\nV čase, keď on uzatváral kúpnu zmluvu s odporcom v 1. rade, bol odporca v 1. rade vedený ako\nvlastník nehnuteľnosti, od ktorého  nadobudol vlastníctvo  dobromyseľne, bez akýchkoľvek pochybností\na vedľajších úmyslov na základe platnej  kúpnej zmluvy, ktorú s odporcom v 1. rade uzavrel. Navrhovateľ\nsa domáha určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom ide o synalagmatický právny\nvzťah, preto majú účastníci povinnosť vrátiť si navzájom, čo si plnili. V návrhu navrhovateľa však chýba\ntakáto povinnosť. Ďalej poukázal na skutočnosť, že vlastníkom nehnuteľnosti sa stal dňom povolenia\nvkladu vlastníckeho práva t. j. 11.11.1998. Jeho právny predchodca nadobudol  vlastnícke právo dňom\npovolenia vkladu 19.11.1997. Desaťročná vydržacia doba začala plynúť jeho právnemu predchodcovi\nod 19.11.1997 a vychádzal z vecno-právnej povahy držby (vlastníckeho práva) ako aj z ust. § 134 ods.\n1 Občianskeho zákonníka do vydržacej doby sa v tomto prípade započítava aj doba od 19.11.1997\npo ktorú mal predmetné nehnuteľnosti v oprávnenej  držbe odporca v 1. rade, preto  po uplynutí\nlehoty desiatich rokov ako oprávnený držiteľ stal vlastníkom bez akýchkoľvek ďalších podmienok a\nv súčasnej dobe nie je možné, aby v tomto konaní došlo k odňatiu jeho vlastníckeho práva. Keďže\nnadobudol vlastnícke právo vydržaním, mal za to, že navrhovateľ nemôže mať ani naliehavý právny\nzáujem na určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Odporca nadobudol  vlastnícke\nprávo riadnym a zákonným spôsobom bez akýchkoľvek ďalších pochybností. Bez ohľadu na posúdenie\notázky neplatnosti  prvej a druhej kúpnej zmluvy nie je možné dosiahnuť zmenu právneho postavenia\nnavrhovateľa k nehnuteľnostiam a nie je splnená ani zákonom vyžadovaná podmienka naliehavého\nprávneho záujmu v zmysle ust. § 80 písm. c/ O. s. p.  Argument navrhovateľa, že kúpnu zmluvu\nuzatvoril bez toho, aby  poznal  geometrický plán č. 11845597-082/97 vyhotovený 28.08.1997 a že\nnikdy nedal súhlas s rozdelením parcely č. 1792 a 1793 neobstojí, nakoľko v kúpnej zmluve  sa\nuvádza, že v celosti predáva vyššie uvedené nehnuteľnosti zapísané vo výkaze výmer geometrického\nplánu. Teda geometrický plán bol v kúpnej zmluve identifikovaný nielen číselne, ale aj špecifikáciou\nrozdelených parciel, presným označením dátumu vyhotovenia geometrického plánu. Sám navrhovateľ\nza vyhotovenie geometrického plánu zaplatil. Ďalej poukázal na § 46 ods. 1 katastrálneho zákona v\nznení účinnom v čase uzatvárania  zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade , ktorý vyžadoval,\naby k verejnej listine alebo inej listine o právach k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli reálnym rozdelením\nalebo zlúčením  nehnuteľností, ako aj k verejnej listine alebo inej listine o vecnom bremene k časti\nnehnuteľnosti treba pripojiť aj geometrický plán. Pojmy \"verejná listina\" a \"zmluva\" nemožno zamieňať.\nV čase uzavretia kúpnej zmluvy  nebolo zákonom uloženou povinnosťou, resp. povinnou náležitosťou\npripojenie geometrického plánu k zmluve o právach k nehnuteľnostiam a tak neexistovala zákonná\npodmienka, aby bol geometrický plán v obdobných prípadoch pevnou a nedeliteľnou súčasťou zmluvy.\nV čase konania o povolenie vkladu vlastníctva  nemal katastrálny úrad povinnosť skúmať, či geometrický\nplán je pevne spojený so zmluvou, nakoľko takáto podmienka v danom čase v platnej právnej úprave\nneexistovala. Nemožno prihliadať  na neskoršie prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR o\npevnom spojení geometrického plánu s kúpnou zmluvou, keď v čase uzatvárania  prvej kúpnej zmluvy\nneexistovala táto zákonná podmienka a ani ustálená prax, ktorá by takéto pevné spojenie vyžadovala.\n\nOkresného súdu Levice rozhodol vo veci prvý krát  rozsudkom  zo  dňa  11.02.2009 č. k. 9C/200/2003-204\ntak, že návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa\n17.11.1997 medzi ním ako predávajúcim  a odporcom v 1. rade ako kupujúcim, ďalej neplatnosti kúpnej\nzmluvy zo dňa 29.04.1998 uzavretej medzi odporcom v 1. rade  ako predávajúcim a odporcom v 2. rade\nako kupujúcim a zároveň sa domáhal určenia, že on (navrhovateľ)  je vlastníkom  týchto nehnuteľností,\nktoré boli predmetom uvedených kúpnych zmlúv a ktoré sú v súčasnosti vedené na Správe katastra P. na\nLV č. XXXX pre kat. úz. P. zamietol a zároveň rozhodol o náhrade trov konania. Zamietnutie návrhu súd\nodôvodnil tým, že nie je daný naliehavý právny záujem v zmysle § 80 psím. c/ OSP o určenie neplatnosti\nkúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade dňa 17.11.1997 z dôvodu, že v čase\nrozhodovania súdu prvého stupňa už odporca v 1. rade nevlastnil sporné nehnuteľnosti, čo znamená,\nže aj v prípade vyhovenia takémuto žalobnému petitu sa právne postavenie navrhovateľa vo vzťahu k\nspornej nehnuteľnosti nijako nezmení. Zároveň konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal, že prvá  kúpna\nzmluva je neplatná z dôvodu, že by bol odporcom uvedený do omylu, ktorý mal spočívať v tom, že nemal\nv úmysle predať nehnuteľnosti v takej výmere ako sú uvedené v zmluve, ale v menšej.\nAni skutočnosť, že tá istá nehnuteľnosť bola následne odporcom v 1. rade predaná odporcovi v 2.\nrade za podstatne vyššiu kúpnu cenu, ešte nie je dôkazom o tom, že navrhovateľ pri uzatváraní prvej\nkúpnej zmluvy konal v omyle. Po prijatí záveru súdom prvého stupňa, že navrhovateľ nepreukázal\nnaliehavý právny záujem na určení prvej kúpnej zmluvy za neplatnú, súd už neskúmal dôvody neplatnosti\ntejto kúpnej zmluvy podľa ust. § 46 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, ktoré namietal navrhovateľ, a to z\nhľadiska nedostatku jej pevného zviazania s prílohami (geometrickým plánom) tak, aby tvorili technickú\n\njednotu danej listiny. Pokiaľ ide o druhú kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi odporcami, neplatnosti ktorej\nsa navrhovateľ domáhal, a predmetom ktorej bol predaj tých istých nehnuteľností, ktoré predával\nnavrhovateľ odporcovi v 1. rade prvou kúpnou zmluvou, súd  konštatoval, že navrhovateľ nepredložil\nžiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že odporca v 2. rade nebol pri uzatváraní kúpnej zmluvy\ndobromyseľný, pretože kupoval nehnuteľnosti od vlastníka (odporcu v 1. rade) a preto považoval túto\nkúpnu zmluvu za platnú. Námietku navrhovateľa, že kúpna cena tých istých nehnuteľností v druhej\nkúpnej zmluve bola podstatne vyššia za akú on predal nehnuteľnosti odporcovi v 1. rade prvou kúpnou\nzmluvou, súd posúdil ako právne bezvýznamnú, nespôsobujúcu neplatnosť oboch kúpnych zmlúv. Súd\nprvého stupňa po zistení, že návrh v časti určenia neplatnosti oboch kúpnych zmlúv nie je dôvodný,\nzamietol  návrh vo všetkých troch výrokoch, teda aj výrok týkajúci sa určenia vlastníckeho práva\nnavrhovateľa.\nTento rozsudok napadol odvolaním navrhovateľ a o jeho odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre\nuznesením  č. k. 7Co/55/2009 - 228 zo dňa 25.11.2010 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedol, že navrhovateľ sa domáhal popri sebe troch\nžalobných petitov, z ktorých prvé dva sa týkali neplatnosti kúpnych zmlúv a tretí sa týkal určenia\nvlastníckeho práva navrhovateľa k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetnom prevodu v týchto kúpnych\nzmluvách. V napadnutom rozsudku súd odôvodnil len zamietnutie prvých dvoch žalobných petitov a\nzamietnutie tretieho určovacieho petitu ničím neodôvodnil, hoci ide o samostatné petity, ktoré musí\nsamostatne posúdiť po skutkovej i právnej stránke. Pri existencii  troch žalobných petitov odvolací súd\nsa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že prvé dva žalobné petity týkajúce sa určenia\nneplatnosti kúpnych zmlúv sú nadbytočné popri žalobnom petite o určenie vlastníckeho práva k tým\nnehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku\nsíce konštatuje, že nie je daný naliehavý právny záujem navrhovateľa v zmysle ust. § 80 písm. c/\nOSP na určení neplatnosti prvej kúpnej zmluvy z dôvodu, že sa tým právne postavenie navrhovateľa\nnezmení, pretože odporca v 1. rade  už nie je vlastník sporných nehnuteľností, ale ním je odporca\nv 2. rade a zároveň konštatoval, že nie je daný naliehavý právny záujem ani na určení  neplatnosti\ndruhej kúpnej zmluvy, čo však bližšie nezdôvodnil. Napriek zamietnutiu prvých dvoch žalobných petitov\npre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na ich určení podľa § 80 písm. c/ OSP, súd sa\nčiastočne zaoberal aj dôvodmi neplatnosti oboch zmlúv o ktoré navrhovateľ oprel svoj návrh. Prvú kúpnu\nzmluvu  súd  neposúdil ako neplatnú podľa § 49a Obč. zákonníka, pretože nebolo preukázané tvrdenie\nnavrhovateľa, že konal v omyle. Ďalším dôvodom neplatnosti prvej kúpnej zmluvy v zmysle  ust. § 46 ods.\n1, 2 Obč. zákonníka, namietanej navrhovateľom, sa už súd prvého stupňa nezaoberal. Pri neplatnosti\ndruhej kúpnej zmluvy súd vychádzal z toho, že v čase uzatvárania tejto zmluvy bol odporca v 1. rade\nvlastníkom prevádzaných nehnuteľností a ako vlastník ich mohol previesť na odporcu v 2. rade, ktorý\nich nadobudol riadnou kúpnopredajnou zmluvou. Zamietnutie tretieho určovacieho výroku súd prvého\nstupňa v napadnutom rozsudku ničím nezdôvodnil. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci bolo\npotrebné predovšetkým zaoberať sa žalobným petitom týkajúcim sa určenia vlastníckeho práva a v\nrámci toho, ako predbežnú otázku riešiť aj otázku neplatnosti oboch kúpnych zmlúv. Za danej procesnej\nsituácie, keď navrhovateľ sa popri sebe domáhal vyslovenia neplatnosti dvoch kúpnych zmlúv a súčasne\naj  určenia jeho vlastníckeho práva, úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bolo zaoberať sa\nžalobným petitom týkajúcim sa len určenia vlastníckeho práva navrhovateľa k sporným nehnuteľnostiam,\npretože len na takomto petite môže mať navrhovateľ naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm.\nc/ OSP a ďalšie dva žalobné petity (o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv) popri určovacom petite sú\nnadbytočné, pretože na vyslovení neplatnosti kúpnych zmlúv popri návrhu na určenie vlastníckeho práva\nnemôže mať navrhovateľ naliehavý právny záujem, pretože v rámci   určovacieho  petitu sa  súd musí\nplatnosťou oboch kúpnych zmlúv zaoberať ako predbežnými otázkami.\n\nSúd prvého stupňa po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom opätovne vo veci rozhodol napadnutým\n(v poradí druhým)  rozsudkom č. k. 9C/200/2003-286 zo dňa 21.03.2012 tak,  že návrhu  v časti určenia\nvlastníctva k nehnuteľnostiam vyhovel a určil,  že navrhovateľ  U.. A. K. rod. K. nar. XX.XX.XXXX r. č.\nXXXXXX/XXXX je vlastníkom nehnuteľností k. ú. P. vedených v Správe katastra P. ako parcely registra\n\"C\"  na LV XXXX ako parc. č. 1793/1 ostatné plochy o výmere 1470 m2, parc. č. 1793/3 zastavané plochy\na  nádvoria o výmere 219 m2, parc. č. 1793/4 zastavané plochy a nádvoria  o výmere 108 m2, parc. č.\n1793/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 6 m2, parc. č. 1793/6 ostatné plochy o výmere 3860 m2\na parc. č. 1793/7 ostatné plochy o výmere 1337 m2, vzniknuté na základe geometrického plánu číslo\n11845597-082/97 ako novovytvorená  parc. č. 1792/1 vodná plocha o výmere 722 m2 a novovytvorená\nparc. č. 1793/1 orná pôda o výmere 6278 m2.  Konanie v časti o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv\nčíslo vkladu V XXXX/XX z 19.11.1997 a číslo vkladu V XXXX/XX z 11.11.1998 pre späťvzatie návrhu\n\nnavrhovateľom v tejto časti  zastavil. Ďalším výrokom konanie voči odporcovi v 1. rade zastavil. O\nnáhrade trov konania rozhodol tak, že  odporcovi v 1. rade náhradu trov konania  nepriznal a zároveň\nrozhodol, že  účastníci nemajú právo na náhradu trov. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil\nodkazom na ust. § 80 písm. c/ OSP a ust. § 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.\n\nUviedol, že navrhovateľ vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení zobral\nnávrh v časti o určenie  neplatnosti oboch kúpnych zmlúv späť, a preto v tejto časti súd konanie podľa §\n96 ods. 1, 2 OSP zastavil. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí návrhu tak zostal žalobný petit o\nurčenie vlastníckeho práva navrhovateľa k sporným  nehnuteľnostiam. Pretože  v priebehu konania bol\nodporca v 1. rade vymazaný z Obchodného registra ex offo dňom 10.05.2011, súd konanie voči nemu\npodľa § 104 ods. 1 OSP zastavil. Súd  vychádzal zo skutkového stavu, že navrhovateľ s odporcom v 1.\nrade uzavreli dňa 17.11.1997 kúpnu zmluvu, ktorou navrhovateľ odporcovi predal podľa bodu I. odsek\n1. nehnuteľnosť k. ú. P. vedenú na Správe katastra P. na č. LV XXXX, k. ú. P., ako parc. č. 1792 ostatné\nvodné plochy o výmere 2244 m2 a ako parc. č. 1793 orná pôda o výmere 7697 m2 pod B1 na mene\nnavrhovateľa v celosti. Podľa bodu I. odsek 2. zmluvy predmetom predaja bola nehnuteľnosť v celosti\nvytvorená geometrickým plánom číslo 11845597-082/97 zo dňa 28.08.1997 ako parc. č. 1793/1 orná\npôda o výmere 6278 m2 a parc. č. 179281 vod. pl. o výmere 722 m2,  ktoré nehnuteľnosti vznikli, pokiaľ\nide o parc. č. 1793/1 orná pôda o výmere 6278 m2 odčlenením od parc. č. 1793 orná pôda o výmere\n7697 m2 (LV XXXX) a pokiaľ ide o parc. č. 1792/1 vod. pl. o výmere 722 m2 odčlenením od parc. č. 1792\nostatné vodné pl. o výmere 2244 m2 (LV č. XXXX). Vklad bol povolený dňa 19.11.1997 pod č. V XXXX/\nXX Okresným úradom P., katastrálny odbor. Zo spisu Správy katastra P. číslo V XXXX/XX je možné\nzistiť, že tri listy kúpnej zmluvy sú pevne zviazané. Súčasťou spisu je voľne založený geometrický plán\nčíslo 11845597-082/97 z 28.08.1997, znalecký posudok číslo 176/1997 a návrh na vklad vlastníckeho\npráva zo 17.11.1997. Úradne overený na kúpnej zmluve je podpis predávajúceho - navrhovateľa. Zo\nznaleckého posudku číslo 176/1997 zo dňa 27.10.1997 vyplýva, že objednávateľom jeho zhotovenia\nbol navrhovateľ. Novovzniknutá nehnuteľnosť bola zapísaná na Správe katastra P. na LV XXXX k. ú. P.,\nako parc. č. 1792/1 vodné plochy o výmere 722 m2 a parc. č. 1793/1 orná pôda o výmere 6278 m2 vo\nvlastníctve odporcu v 1. rade v celosti.\nĎalej súd zistil, že kúpnou zmluvou číslo 98/143/2351 zo dňa 29.04.1998 odporca v 1. rade predal\nodporcovi v 2. rade nehnuteľnosť k. ú. P. č. LV XXXX parc. č. 1792/1 Rybníky o výmere 722 m2 a parc.\nč. 1793/1 orná pôda o výmere 6278 m2. Vklad  bol povolený pod č. V XXXX/XX dňa 11.11.1998. V\nsúčasnosti je nehnuteľnosť vedená na Správe katastra P. na č. LV XXXX k. ú. P. ako parc. č. 1793/1\nostatné plochy o výmere 1470 m2 ostatné plochy, parc. č. 1793/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere\n219 m2, parc. č. 1793/4 zastavané plochy a nádvoria  o výmere 108 m2, parc. č. 1793/5 zastavané\nplochy a nádvoria  o výmere 6 m2, parc. č. 1793/6 ostatné plochy o výmere 3860 m2 a parc. č. 1793/7\nostatné plochy o výmere 1337 m2, súpisné číslo XXXX  na parc. č. 1793/3, súpisné číslo XXXX na parc.\nč. 1793/4 a súpisné číslo XXXX na parc. č. 1793/5 vo vlastníctve odporcu v 2. rade v celosti. K týmto\nnehnuteľnostiam sa navrhovateľ domáha určenia vlastníckeho práva z dôvodu, že prvá kúpna zmluva,\nktorou predával nehnuteľnosti odporcovi v 1. rade je absolútne neplatná s poukazom na ust. § 46 ods.\n1, 2 Občianskeho zákonníka a následne je neplatná aj druhá kúpna zmluva ktorou nemohol odporca v\n2. rade platne nadobudnúť vlastníctvo k prevádzaným nehnuteľnostiam od nevlastníka - odporcu v 1.\nrade. Vzhľadom na predmet sporu - určenie vlastníckeho práva navrhovateľa  k nehnuteľnostiam, ktoré\nnajskôr navrhovateľ prvou kúpnou zmluvou predal odporcovi v 1. rade a ten ich následne druhou kúpnou\nzmluvou predal odporcovi v 2. rade, sa súd najskôr zaoberal  ako predbežnou otázkou platnosťou oboch\nkúpnych zmlúv. Navrhovateľ  naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva  odôvodňoval\ntým, že  súčasnú zmenu zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností môže dosiahnuť len rozhodnutím\nsúdu o určení, že je vlastníkom sporných nehnuteľností. Tvrdil, že kúpna zmluva, ktorú uzavrel s\nodporcom v 1. rade je  absolútne neplatná  preto, že geometrický plán netvoril pevnú súčasť kúpnej\nzmluvy a tak  bez jeho vedomia došlo k prevodu celej nehnuteľnosti, hoci predmetom kúpy bola len časť\nnehnuteľnosti, o čom svedčí aj výška kúpnej ceny. Svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam odvodzuje\nod neplatnej kúpnej zmluvy z  dôvodu, že  kúpna zmluva a geometrický plán netvorili pevnú súčasť,\nneboli  pevne zviazané, a preto absentuje jeho vôľa ako predávajúceho, aby boli pozemky rozdelené\nna nové parcelné čísla. Súd dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva\nnavrhovateľa k sporným nehnuteľnostiam podľa § 80 písm. c/ OSP je daný,  pretože len rozhodnutie súdu\nmôže byť podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, pretože v súčasnosti je\nna liste vlastníctva zapísaný ako vlastník odporca v 2. Súd prvého stupňa svoj právny záver o neplatnosti\nprvej kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade dňa 17.11.1997, vklad  ktorej\nbol povolený 19.11.1997 pod č. V 2909/97, oprel o zistenie, že uvedená  zmluva o prevode nehnuteľností\n\nnespĺňala  podstatnú náležitosť, a to je pevné spojenie listín  obsahujúcich prejav vôle  zmluvných\nstrán. Každá zmluva o prevode nehnuteľností totiž  musí byť urobená v písomnej forme a prejavy vôle\núčastníkov zmluvy musia byť na tej istej listine (§ 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Takouto listinou\nje aj geometrický plán, ktorý kopíruje vôľu účastníkov zmluvy previesť určité  nehnuteľnosti v podobe\nním vytvorenej, čiže ide o prejav vôle účastníkov previesť určitú nehnuteľnosť identifikovanú tak listom\nvlastníctva ako aj geometrickým plánom s novovytvorenými parcelami. Pokiaľ takúto zmluvu, vrátane\nnedielnych príloh, tvorí viac ako jeden list, musia byť všetky jednotlivé hárky pevne spojené (zošité)\ntak, aby tvorili technickú jednotu listiny, a to už pred jej podpísaním. V danom prípade geometrický\nplán číslo 11845597-082/97 z 28.08.1997 vytvoril nový stav parciel a podľa neho sa nehnuteľnosť\nzapísala do katastra nehnuteľností. Prevedenie nehnuteľnosti v podobe, ako ju vytvoril geometrický plán,\nktorý je súčasťou zmluvy, je prejavom vôle účastníkov zmluvy, preto tento prejav vôle musí byť na tej\nistej listine. Dosiahnuť, aby prejav vôle bol na jednej listine, keďže obsahuje viac hárkov, možno len\npevným zošitím listín. V danom prípade sa tak nestalo. Súd prvého stupňa tieto  svoje závery  oprel\no  zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR číslo 69/2001, ktoré riešilo danú problematiku tak,\nže ak je zmluva napísaná na viac ako jednom liste alebo ak jej súčasťou je nadväzujúci geometrický\nplán potvrdený príslušným orgánom, potom zákonnej požiadavke, že prejavy vôle účastníkov musia\nbyť na tej istej listine, zodpovedá len také spojenie jednotlivých hárkov, aby tieto tvorili technicky (nie\nvôľovo či obsahovo) nedielny celok, teda jednu listinu, a to už pred podpísaním zmluvy. Požiadavku\nzákonnej technickej jednoty viacerých listín nespĺňa prejav vôle účastníkov zmluvy, hoci aj výslovne\nvyjadrený v zmluve, rešpektovať ustanovenie § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak bez patričného\npevného spojenia (zošitia) jednotlivých listín (hárkov). Konštatoval, že v tejto súvislosti  neobstojí názor\nodporcu, že zjednocujúce stanovisko najvyššieho súdu prišlo až  v roku 2001, teda  po uzavretí\npredmetnej kúpnej zmluvy, resp. po vklade vlastníctva a že  nemôže pôsobiť retroaktívne. Ustanovenie\n§ 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž  platilo v tom znení a v tom čase, kedy účastníci zmluvu\nuzatvárali a bolo teda pre zmluvné strany záväzné  aj v roku 1997. Zo znenia ustanovenia vyplýva, že\nprejavy vôle účastníkov musia byť na tej istej listine. Zjednocujúce stanovisko neprinieslo novú zákonnú\npodmienku platnosti právneho úkonu. Z uvedeného je preto možné vyvodiť len jeden právny záver,\nže absencia pevného spojenia geometrického plánu so všetkými ostatnými hárkami kúpnej zmluvy\nspôsobuje absolútnu neplatnosť tejto kúpnej zmluvy.\n\nPrvostupňový súd po prijatí záveru, že prvá kúpna zmluva  zo dňa 19.11.1997 uzavretá medzi\nnavrhovateľom a odporcom v 1. rade je neplatná,  posúdil  ako neplatnú  aj druhú  kúpnu  zmluvu\nzo dňa  29.04.1998  uzavretú medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade, pretože  odporca\nv 1. rade previedol na odporcu v 2. rade práva, ktoré sám nemal v čase uzatvárania kúpnej zmluvy\ndňa 29.04.1998. Odporca v 1. rade nebol vlastníkom nehnuteľnosti, nemohol ju platne previesť na iný\nsubjekt. Prvá kúpna zmluva bola od počiatku neplatná pre nedostatok zákonnej podmienky, a preto\nodporca v 1. rade nemohol na základe takejto neplatnej kúpnej zmluvy nadobudnúť  platne vlastnícke\nprávo. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s tvrdením odporcu v 2. rade, že nehnuteľnosť nadobudol\nvydržaním. Možno súhlasiť s tým, že vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam nadobudol na základe\nkúpnej zmluvy, ktorú uzavrel s odporcom v 1. rade a vkladom vlastníctva dňa 11.11.1998 sa stal\nich držiteľom (vlastníkom).  Desaťročná vydržacia doba sa však prerušila u odporcu v 1. rade dňom\n13.10.2003, kedy bol podaný na súd návrh na začatie konania, a u odporcu v 2. rade dňom 28.05.2008,\nkedy bol pribratý do konania na strane pasívne legitimovaného účastníka. Od toho času prestala byť\njeho držba dobromyseľná. Okrem toho odporca v 1. rade nadobudol vlastníctvo na základe od počiatku\nneplatnej kúpnej zmluvy a tak  dobromyseľnosť držby zjavne neexistuje. O náhrade trov konania vo\nvzťahu navrhovateľ a odporca v 1. rade, voči ktorému bolo konanie zastavené, rozhodol tak, že odporcovi\nv 1. rade náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu navrhovateľa a odporcu v 2. rade o náhrade trov\nkonania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Oba výroky o trovách konania\nodôvodnil aplikáciou  ust. podľa § 150  ods. 1 OSP keď dôvody hodné osobitného zreteľa na strane\nneúspešných odporcov videl  v tom, že vzhľadom na predmet sporu by sa povinnosť odporcu v 2. rade\nnahradiť navrhovateľovi trovy konania javila ako tvrdosť zákona. Právny stav, ktorý nastal v dôsledku\nneplatnosti  prvej kúpnej zmluvy  odporca v 2. rade nezapríčinil, preto by bolo nespravodlivé, aby znášal\ntrovy konania, ktoré vznikli navrhovateľovi.\n\nProti rozsudku súdu prvého stupňa vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania podal v\nzákonnej lehote odvolanie odporca v 2. rade, ktorý navrhol, aby odvolací súd  rozsudok súdu prvého\nstupňa v napadnutom vyhovujúcom výroku zmenil  a návrh zamietol a priznal mu náhradu trov celého\nkonania. Uviedol, že sa nestotožňuje s odôvodnením prvostupňového súdu a jeho právne posúdenie\n\nneplatnosti kúpnej zmluvy považuje za nesprávne. V tejto súvislosti poukázal na to, že zjednocujúce\nstanovisko Najvyššieho súdu SR č. 69/2001 na ktorom súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie, v\nčase uzatvorenia kúpnej zmluvy neexistovalo, bolo prijaté až v roku 2001,  práve z dôvodu nejednotnej\naplikačnej  praxe  ust. § 46 ods. 2 Obč. zákonníka  a ak ho súd prvého stupňa aplikoval na danú\nvec, je to v rozpore so zásadou zákazu retroaktivity (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR). Súdy majú možnosť\nprihliadať na existujúcu judikatúru, ale nie na rozhodnutia, ktoré boli publikované až po právnom\núkone, uskutočnenom v súlade s vtedy platnou právnou úpravou. Nepoprel, že súdna prax dospela k\nzakotveniu podmienky, že pre zmluvu o prevode nehnuteľností, ktoré vznikli rozdelením, je nevyhnutné,\naby geometrický plán bol pevnou a nedeliteľnou súčasťou danej zmluvy. Avšak považoval za nesprávne,\nak prvostupňový súd uzavrel, že vzhľadom na nezmenenie ustanovenia § 46 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka je možné dôvodiť, že táto podmienka mala byť splnená aj v čase uzatvorenia prvej kúpnej\nzmluvy. Z gramatickej, resp. inej výkladovej interpretácie daného ustanovenia pritom nie je možné\nvyvodiť záver, že spojenie s geometrickým plánom (či inou formou prílohy) je v opísaných prípadoch\nzákonom vyžadovanou náležitosťou, a to práve berúc do úvahy pojem \"prejav vôle\". Geometrický plán\nako taký však predstavuje len technický podklad právneho úkonu, tzn.  nie je možné ho automaticky\nhodnotiť ako prejav vôle účastníka v zmysle § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Geometrický plán\ntvorí  prílohu zmluvy o prevode nehnuteľností tzn. vyriešenie spornej otázky, či aj prílohy takejto formy\nzmluvy majú zo zákona tvoriť so zvyškom zmluvy technicky jednotný dokument bolo nevyhnutné vyriešiť\naž v priamej súdnej praxi. Platnosť právneho úkonu je pritom potrebné posudzovať podľa legislatívy\núčinnej v čase, kedy bol tento úkon uskutočnený a vo vzťahu k predmetnej veci nie je možné dospieť\nk záveru, že namietané nespojenie geometrického plánu bolo zákonom vyžadovanou náležitosťou.   V\ntejto súvislosti poukázal na to, že zamýšľaným účelom súčasnej právnej úpravy § 46 ods. 1 katastrálneho\nzákona bolo vytvorenie zákonnej podmienky, aby k zmluvám, predmetom ktorých je prevod pozemkov\nnovovzniknutých na základe rozdelenia, musel byť pripojený aj súvisiaci geometrický plán. Uvedené\nvšak nemá vplyv na skutočnosť, že v čase podpisu kúpnej zmluvy dané ustanovenie katastrálneho\nzákona pojem zmluva nezahŕňalo, pričom z § 8 ods. 1 písm. c/ katastrálneho  zákona (opäť účinného\nv čase podpisu zmluvy) už v tom čase bolo zrejmé, že pojem zmluva je oddelený a nezameniteľný\ns pojmami verejná listina a iná listina. Tzn.  v čase podpisu kúpnej zmluvy  neexistovala zákonná\npodmienka, aby bol geometrický plán v obdobných prípadoch pevnou a nedeliteľnou súčasťou zmluvy\na je toho názoru, že nie je možné, aby kúpna zmluva  bola z uvedeného dôvodu absolútne neplatným\nprávnym úkonom. Pre účastníkov akejkoľvek zmluvy je záväzná právna úprava platná v čase, kedy\nsa daná zmluva uzatvorila, pričom aj príslušná správa katastra pri posudzovaní podaného návrhu na\nvklad je povinná ako orgán štátnej správy postupovať výlučne na základe zákona a v jeho medziach.\nTzn. že v čase predmetného konania o povolení vkladu vlastníckeho práva príslušná správa katastra\nnemala zákonnú povinnosť skúmať splnenie namietaného nespojenia geometrického plánu s kúpnou\nzmluvou, nakoľko takáto podmienka v danom čase v platnej právnej úprave neexistovala.  V danom\nčase pritom neexistovala ani ustálená prax (či už súdna alebo na úrovni správy katastra) v obdobných\nprípadoch, kedy by bolo priamo vyžadované pevné technické spojenie zmluvy o prevode vlastníckeho\npráva k nehnuteľnosti, ktorá vznikla na základe geometrického plánu, s daným geometrickým plánom.\nNedostatok takéhoto spojenia teda v tomto prípade nemôže mať za následok ani absolútnu neplatnosť\nprávneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keďže sa nejedná a ani nemohlo jednať o\núkon, ktorý by svojím obsahom odporoval zákonu, obchádzal ho, alebo sa priečil dobrým mravom.\nBerúc do úvahy dostatočnú špecifikáciu geometrického plánu v  kúpnej zmluve  skutočnosť, že sám\nnavrhovateľ uhrádzal jeho vyhotovenie, ako aj dostatočne špecifikovaný predmet prevodu a vtedy platnú\nprávnu úpravu - považuje  v rozpore so zákonnými princípmi, aby jeho technické nespojenie so zmluvou\nsamotnou malo vplyv na posúdenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Navrhovateľ v žalobnom návrhu uviedol,\nže nepoznal geometrický plán, a že tento nebol v prvej  kúpnej zmluve číselne ani iným spôsobom\nbližšie identifikovaný. Toto tvrdenie popiera samotný obsah kúpnej zmluvy, lebo geometrický plán bol v\nnej identifikovaný nielen číselne, ale aj špecifikáciou rozdelených parciel, presným označením dátumu\nvyhotovenia geometrického plánu, ako aj označením geodetickej kancelárie. V tejto súvislosti poukázal\naj na existenciu príjmového pokladničného dokladu č. 14/97 zo dňa 03.09.2007, z ktorého  vyplýva,\nže navrhovateľ uhradil danej geodetickej kancelárii sumu vo výške 11.000,- Sk.  Berúc do úvahy, že\nsám navrhovateľ zaplatil za vyhotovenie predmetného geometrického plánu, ako aj citovanú časť kúpnej\nzmluvy, je toho názoru, že navrhovateľ bol s existenciou geometrického plánu aj s jeho obsahom\ndostatočne oboznámený, a jeho tvrdenia o opaku kvalifikujeme ako čisto účelové. Zároveň navrhovateľ\nuviedol, že nikdy nevyslovil  súhlas s tým, aby boli parcely č. 1792 a č. 1793 rozdelené tak, ako sa to\nnásledne prejavilo na súvisiacom liste vlastníctva. Na pojednávaní dňa 24.03.2004 navrhovateľ ďalej\nuviedol, že nevedomky uzavrel kúpnu zmluvu, v ktorej sú uvedené všetky parcely v domnení, že predáva\n\nlen časť, pričom kúpna cena v nej bola dohodnutá vo výške, akoby sa predávala len časť nehnuteľností.\nZ citovanej časti Článku VII kúpnej zmluvy  vyplýva, že zmluvné strany si jednoznačne a zrozumiteľne\nurčili nehnuteľnosti a súvisiaci rozsah vlastníckeho práva, ktoré mal odporca v 1. rade nadobudnúť, a to\nspôsobom, ktorý vylučuje akúkoľvek pochybnosť. Argumentácia navrhovateľa o domnienke, že predáva\nlen časť je neopodstatnená a  opäť zjavne účelová a navrhovateľovi sa nepodarilo jeho tvrdenia právne\nrelevantným spôsobom preukázať. Keďže kúpna zmluva spĺňala všetky náležitosti vyžadované zákonom\n(ako formálne, tak aj obsahové) v čase jej podpisu, len nedostatok technického spojenia nemôže\npredstavovať dôvod pre jej neplatnosť. Podľa jeho názoru nie je možné v danom prípade neprihliadnuť\nna skutočnosť, ktorý z účastníkov neplatnosť úkonu spôsobil, a či niektorý z nich konal v dobrej viere.\nPrejednávanú vec je zároveň treba vysvetľovať v súlade s čl. 4 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd.\nAbsolútnu neplatnosť právneho úkonu nie je možné posudzovať len na základe striktne formalistického\nvýkladu príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka - je potrebné ju vnímať v širšom kontexte\nobčianskeho práva ako celku - t. j. absolútnu neplatnosť právneho úkonu nespôsobuje každý rozpor so\nzákonom, ale len kvalifikovaný rozpor so zákonom. V týchto širších intenciách treba interpretovať aj účel\nzakotvenia absolútnej neplatnosti právnych úkonov. V tomto prípade však preukázateľne neexistoval\nakýkoľvek rozpor s vtedy účinnými zákonmi ani s ustálenou súdnou praxou. Pokiaľ navrhovateľ namietal\nnezaplatenie kúpnej ceny odporcom v 1. rade mohol si toto právo uplatňovať v riadnom súdnom konaní.\nK podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu\nprvého stupňa v napadnutom zamietajúcom výroku ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že rozsudok\nneaplikuje žiadnu právnu normu retroaktívne. Skutočnosť, že rozsudok poukázal na zjednocujúce\nstanovisko Najvyššieho súdu SR je len dôkazom toho, že je správne aplikovaná judikatúra, upravujúca\nobdobnú situáciu. Vnútroštátna judikatúra je záväzná. Poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre\nľudské práva číslo žiadosti 30658/05. S právnym záverom prvostupňového súdu sa navrhovateľ stotožnil\na poukázal v tomto smere na už uvedený záver Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého\nvzájomne sa odporujúca judikatúra vnútroštátneho najvyššieho súdu predstavuje porušenie Dohovoru\no ochrane ľudských práv. Navrhovateľ sa k tomuto viackrát vyjadril v konaní a na týchto vyjadreniach\nzotrval. Odporca sa pokúšal dať dôraz na v § 46 OZ uvedené slovné spojenie prejav vôle. Navrhovateľ\nako vlastník nevyslovil súhlas so zápisom geometrického plánu ani mimozmluvne a ani v spornej kúpnej\nzmluve, čo je ďalší dôvod absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Teda nie len nespojenie technického\npodkladu - geometrického plánu so zmluvou, ale aj absencia jeho vôle na rozdelenie pôvodných parciel je\ndôvodom neplatnosti. V kúpnej zmluve absentuje navrhovateľov súhlas na rozdelenie parciel číslo 1792\nvodná plocha vo výmere 2244 m2 a parcely číslo 1793 orná pôda vo výmere 7697 m2 na novoutvorené\nparcely č. 1792/1, 1792/2, 1793/1 a 1793/2. Skutočnosť, že túto vôľu navrhovateľ neprejavil ani v\nkúpnej zmluve a ani pred jej uzatvorením tak, že by podal návrh na zápis geometrického plánu do\nkatastra nehnuteľností, je dôvodom vyvodenia absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi\nnavrhovateľom a Petrol invest, s.r.o. Tvrdenie odporcu v 2. rade, že geometrický plán je prílohou zmluvy\nje len sčasti pravdivé, pretože je prílohou, ktorá musí tvoriť s právnym úkonom jeden celok, keďže\nnie je možné, aby zmluva, ktorá obsahuje prevod nehnuteľností bola vyhotovená ako jeden úkon na\nviacerých listinách. K takémuto záveru je možné dospieť čisto len výkladom zákona a práve preto aj\nNS SR prijal zjednocujúci výklad. Odporca v 2. rade opätovne argumentuje, že ak súdna prax zaujala\nstanovisko k veci,  znamená len toľko, že výklad zákona musí byť jednotný a zákon musí byť rovnako\naplikovaný na obdobné alebo rovnaké prípady. Diskutovať o tomto neprislúcha účastníkom právnych\núkonov. Kogentné ustanovenia zákona musia účastníci dodržiavať, inak sa vystavujú možnosti domáhať\nsa neplatnosti právneho úkonu. Zjednocujúce stanovisko NS SR 69/2001 vychádza z rozhodnutia 3Cdo\n17/1996, ktoré pod následkom neplatnosti právneho úkonu poukazuje na zákonnú požiadavku prejavu\nvôle na jednej listine a z toho vyvodzuje nevyhnutnosť pevného spojenia zmluvy a geometrického plánu.\nV tomto spore posudzovaná kúpna zmluva  je  z 17.11.1997. Katastrálny zákon má úplne iné poslanie ako\nObčiansky zákonník. Katastrálny zákon v znení účinnom ku dňu podania návrhu na vklad vlastníckeho\npráva uvádza, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra nehnuteľností zapisujú vkladom, záznamom\na poznámkou. Vklad je úkon katastrálneho úradu. Teda toto nie je právny úkon ako ho má na mysli\nOZ. Skutočnosť, že podľa § 46 ods. 1 katastrálneho zákona v znení účinnom v čase podpisu kúpnej\nzmluvy je potrebné pripojiť aj geometrický plán neznamená, že zmluva o prevode nehnuteľností nemusí\ntvoriť pevné spojenie s geometrickým plánom. Znamená to len toľko, že správa katastra pre vykonanie\nvkladu potrebuje jedno vyhotovenie geometrického plánu, ktoré je prílohou návrhu na vklad, pretože\nzrejme to má ďalší význam pre technické aplikácie, archivovanie a podobne. Všetko ostatné, na čo\npoukázal odporca v 2. rade ničím nevyvracia povinnosť dodržať § 46 ods. 1 a 2 OZ. Zákon o katastri\nnehnuteľností nie je zákonom, ktorý upravuje náležitosti kúpnej zmluvy, ale je to zákon, ktorý upravuje\nevidenčné povinnosti správneho orgánu. Princíp právnej istoty je daný tým, že sú rovnako vykladané a\n\naplikované ustanovenia zákona. Právo domáhať sa neplatnosti právneho úkonu nie je možné dávať do\nrozporu s princípom právnej istoty jedného účastníka. Domáhanie sa práva a to aj práva na neplatnosť\nprávneho úkonu, je zákonné. Skutočnosť, že si správa katastra nesplnila povinnosti, ktoré jej ukladal\nzákon v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a neskúmala platnosť na vklad predloženej kúpnej zmluvy,\nnevylučuje, že je kúpna zmluva neplatná a nemá vplyv na navrhovateľove právo neplatnosti sa domáhať.\nNavrhovateľ opätovne poukázal na to, že kúpna zmluva  je absolútne neplatná z dôvodov obsahových\na tiež z dôvodu nedostatku zákonom požadovanej formy.\nProti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie aj navrhovateľ  a to proti výroku\no náhrade trov konania, ktorý navrhol zmeniť a priznať mu náhradu trov celého konania. V dôvodoch\nsvojho odvolania uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je v tejto časti arbitrálny a zjavne nedôvodný.\nSúd prvého stupňa neuviedol, v akých okolnostiach a na strane ktorého účastníka videl dôvody hodné\nosobitného zreteľa na aplikáciu § 150 ods. 1 OSP. Navrhovateľ poukázal na to, že musel vynaložiť\nnáklady, aby mu bolo vrátené vlastníctvo, odporca jeho nárok trvalo popieral a tak bez vedenia tohto\nsporu by nebol nezákonný stav napravený.\nKrajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§\n212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), po\nprejednaní veci na odvolacom pojednávaní, na ktorom doplnil dokazovanie oboznámením listín (§ 213\nods. 5 OSP) zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom vyhovujúcom výroku tak, že návrh\nzamietol a rozhodol o trovách konania. Výroky o zastavení konania v časti určenia neplatnosti kúpnych\nzmlúv, o zastavení  celého konania voči odporcovi v 1. rade a o nepriznaní mu náhrady trov konania,\nneboli odvolaním  napadnuté, preto nadobudli právoplatnosť.\nZákladnú otázku, ktorú bolo treba v konaní vyriešiť ako otázku predbežnú bola  (ne)platnosť oboch\nkúpnych zmlúv. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že prvá kúpna zmluva\nuzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade je  absolútne neplatná podľa § 40 ods. 3 v spojení\ns § 46 ods. 2 Obč. zákonníka pre nedostatok formy a následne je neplatná aj druhá kúpna zmluva,\npretože odporca v 1. rade nebol vlastníkom nehnuteľností, ktoré predal odporcovi v 2. rade. Ďalším\ndôvodom neplatnosti  prvej kúpnej zmluvy namietanej navrhovateľom (neurčitosť a nezrozumiteľnosť)\nsa súd prvého stupňa bližšie nezaoberal.\nNavrhovateľ sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z dôvodu, že kúpna zmluva\nktorou prevádzal svoje nehnuteľnosti na žalovaného v 1. rade je absolútne neplatná podľa § 37 Obč.\nzákonníka  a následne je neplatná aj druhá kúpna zmluva, ktorou odporca v 1. rade previedol tieto\nnehnuteľnosti na odporcu v 2. rade, lebo predávajúci nemohol previesť na iného viac práv ako mal\nsám. Navrhovateľ tvrdil, že prvá kúpna zmluva  je neplatná z dvoch dôvodov: 1/ že bola neurčitá  a\nspôsobila následky ktoré vyvolať nechcel (nechcel predať celú nehnuteľnosť, ale len jej časť, o čom\nsvedčí výška kúpnej ceny) a geometrický plán, ktorý mal byť podkladom pre kúpnu zmluvu nepoznal a v\nzmluve nevyslovil súhlas, aby boli parcely rozdelené tak ako sa to prejavilo v zápise na liste vlastníctva,\npričom geometrický plán nebol pripojený k zmluve a tá neobsahuje jeho bližšiu identifikáciu (§ 37 ods.\n1 OZ) a 2/ že prvá kúpna zmluva je absolútne neplatná pre nedostatok formy podľa § 40 ods. 1, 3 OZ\n(nedodržanie písomnej formy, ktorú vyžaduje ust. § 46 ods. 2 OZ), prejav vôle účastníkov musí byť na\ntej istej listine a pokiaľ je jej súčasťou geometrický plán, musí byť pevne spojený (zošitý) so zmluvou. V\nnávrhu navrhovateľ ako dôvod neplatnosti uvádzal aj omyl, ale touto otázkou sa už zaoberal odvolací\nsúd v zrušujúcom uznesení, v ktorom dal za pravdu súdu prvého stupňa, že nebolo preukázané, že by\nnavrhovateľ konal v omyle.\nOdvolací súd k prvému dôvodu neplatnosti zmluvy (neurčitosť) uvádza, že úmysel strán kúpnej zmluvy\nmusí byť zistený len zo zmluvy samotnej, lebo ide o prísne formálny právny úkon. V tomto prípade je\nzo zmluvy dostatočne určitý úmysel navrhovateľa predať  konkrétnu časť nehnuteľnosti za dohodnutú\nkúpnu cenu, čo je v zmluve jednoznačne uvedené identifikáciou nehnuteľností podľa geometrického\nplánu. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že v bode I. 1 je podľa LV presne špecifikované, aké nehnuteľnosti\nnavrhovateľ vlastnil (parcelné číslo a výmera) a v bode 2 je uvedené, že v celosti predáva nehnuteľnosti\nzapísané vo výkaze výmer GP Ing. Duchoňa číslo plánu, vyhotoveného dňa 28.08.1997 ako parc. č.\n1793/1 orná pôda o výmere 6278 m2 a parc. č. 1792/1 vod. plocha o výmere 722 m2, ktoré vznikli\nodčlenením od pôvodných parciel. V bode III je zriadené za odplatu 300.000,- Sk vecné bremeno - právo\nprechodu cez parcely, ktoré zostali vo vlastníctve navrhovateľa, v prospech vlastníka prevádzaných\nnehnuteľností. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že nepoznal geometrický plán  spochybňuje skutočnosť, že\nzaplatil geodetickej kancelárii za vyhotovenie tohto geometrického plánu ako aj to, že ho mal k dispozícii\nnajneskôr  pri podaní návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Geometrický  plán bol vyhotovený\npred podpisom  kúpnej zmluvy, preto tvrdenie, že ho nemal k dispozícii pri podpise zmluvy navrhovateľ\nničím nepreukázal. Geometrický plán bol predložený spolu s kúpnou zmluvou v konaní o jej registráciu a\n\nkaždý z účastníkov ho spolu s registrovanou zmluvou aj obdržal. Ďalej zo znaleckého posudku, ktorý bol\npripojený ku kúpnej zmluve vyplýva, že tento si dal vyhotoviť  navrhovateľ na zistenie ceny nehnuteľností\npre potreby poskytnutia záložného práva. Podkladmi pre vyhotovenie posudku bol LV č. XXXX a\ngeometrický plán Ing. Duchoňa zo dňa 28.08.1997. Znalecký posudok je zo dňa 27.10.1997, teda ešte\npred uzavretím kúpnej zmluvy (17.11.1997), čo spochybňuje tvrdenie navrhovateľ, že geometrický plán\npred uzavretím kúpnej zmluvy nevidel. Tvrdenie navrhovateľa, že v kúpnej zmluve nie je vyslovená\njeho  vôľa  rozdeliť nehnuteľnosti tak ako sú zakreslené v geometrickom pláne, čím je zmluva neurčitá\nv predmete prevodu, a preto absolútne neplatná, nezodpovedá skutkovému stavu a pre tento dôvod\nnemožno prijať záver, že je prvá kúpna zmluva absolútne neplatná podľa § 37  Obč. zákonníka.\nDruhým namietaným dôvodom absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy malo byť  nedodržanie formy (§\n40 ods. 3 Obč. zákonníka). Zo skutkových zistení pred súdom prvého stupňa vyplýva, že navrhovateľ\nbol výlučným vlastníkom viacerých nehnuteľností  nachádzajúcich sa v kat. úz. P.,  ktoré sa rozhodol\nodpredať a prvou kúpnou zmluvou  uzatvorenou dňa 19.11.1997 predal časť svojich nehnuteľností\nodporcovi v 1. rade, pričom tieto  nehnuteľnosti boli odčlenené geometrickým plánom, ktorý bol\npodkladom ku kúpnej zmluve. V konaní bolo preukázané a nepopieral to ani odporca v 2. rade, že  ku\nkúpnej zmluve bol geometrický plán len pripojený, nebol zošitý, teda netvoril technickú jednotu  zmluvy o\nprevode nehnuteľností. Z katastrálneho spisu vyplýva, že návrh na vklad podávali obaja účastníci kúpnej\nzmluvy (navrhovateľ i odporca v 1. rade) a súčasťou bol aj  geometrický plán  a znalecký posudok.\nOkresný úrad Levice, katastrálny odbor napriek tomu, že geometrický plán nebol pevne spojený s\nkúpnou zmluvou, povolil vklad vlastníckeho práva a zriadenie vecného bremena  dňa 19.11.1997. Aj\nv tom čase  § 31 zák. č. 162/1995 Z. z. ukladal okresnému úradu preskúmavať zmluvu z hľadiska či\nobsahuje podstatné náležitosti a či je urobená v predpísanej forme (t. j. aj pevne spojená s geometrickým\nplánom). Katastrálny úrad vklad povolil, takže mal za to, že je právne v poriadku.\nSúd prvého stupňa pri predbežnom riešení platnosti prvej kúpnej zmluvy dospel k záveru, že táto je\nabsolútne neplatný právny úkon pre nedodržanie zákonnej požiadavky pri prevode  nehnuteľností -\npísomnej formy v zmysle ust.§ 46 ods. 2 Obč. zákonníka, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť podľa §\n40 ods. 3 Obč. zákonníka, ktorú bol povinný súd skúmať v tomto konaní. Tento právny záver o neplatnosti\nkúpnej zmluvy pre nedostatok formy oprel o zjednocujúce stanovisko NS SR z 3.10. 2001 sp. zn. Cpj\n33/01, na posudzovanie právnej otázky ohľadne technickej spojitosti zmluvy o prevode nehnuteľností,\nak je napísaná na viac ako jednom liste. Sporným je výklad ustanovenia § 46 ods. 2 druhá veta OZ v\nspojení so stanoviskom NS SR z 3.10. 2001 sp. zn. Cpj 33/01 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a\nrozhodnutí súdov SR pod č. 69/2001 o právnej povahe technickej jednota listiny vo vzťahu k danému\nskutkovému stavu. V rozpore s týmto rozhodnutím NSSR na ktoré odkazuje súd prvého stupňa je\nnásledná súdna prax a judikatúra, ktorá tento názor prekonala, napr. rozhodnutie NS ČR z 16.11.2OO4\nsp. zn. 22 Cdo/356/2004 podľa ktorého súčasťou zmluvy o prevode nehnuteľností, ktorá sa týka časti\nparcely dosiaľ neoddelenej v katastri nehnuteľností, musí byť geometrický plán, ktorým bola prevádzaná\nčasť oddelená. Ak bol však geometrický plán priložený len ako príloha k zmluve a napriek tomu bola\nzmluva zaregistrovaná a z obsahu k nej priloženého geometrického plánu je objektívne jasné, aké\nnehnuteľnosti boli prevedené, nie je zmluva o prevode neplatná pre neurčitosť. V tejto súvislosti odvolací\nsúd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR z 5.10.2006 sp. zn. 3 Sž-o-KS 55/2006 podľa ktorého technickú\njednotu zmluvy o prevode nehnuteľností a príloh možno považovať iba za správou katastra žiadanú\nformu predkladania návrhov na vklad a ich príloh do katastra nehnuteľností. Existencia prípadných\nnedostatkov v technickej jednote listín je však zákonným dôvodom na prerušenie katastrálneho konania\nza účelom vyzvať navrhovateľa na odstránenie vád príloh návrhu. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením\nodporcu o retroaktivite pri aplikácii stanoviska NS SR č. 69/2001 na danú vec  a v tejto súvislosti\npoukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 185/2006 o záväznosti súdnej judikatúry (uverejnený v\nčasopise zo ZSP č. 5 /2013).\nZ hľadiska správneho posúdenia veci súdom prvého stupňa mu treba vytknúť, že neprihliadol na\nokolnosti danej veci. Odvolací súd zastáva názor,  že prejav vôle je nutné posudzovať nie len z hľadiska\njeho formy, ale ucelene, vychádzajúc zo všetkých okolností prípadu. Jedným zo základných atribútov\nprávneho štátu je princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je aj dôvera jednotlivca v rozhodovaciu činnosť\norgánov štátu a jeho dobrá viera v správnosť aktov verejnej moci. Je totiž základným predpokladom\nfungovania demokratického právneho štátu a zabezpečenia právnej istoty občanov i právnických osôb\npri nadobúdaní vlastníctva. Prístup prvostupňového súdu k riešeniu otázky platnosti prvej kúpnej zmluvy\nje prehnane formálny a odporuje zásade spravodlivosti. Záver súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľ\nje vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané ako vlastníctvo odporcu v 2.\nrade preto, že  kúpna zmluva, ktorou navrhovateľ prevádzal tieto nehnuteľnosti na odporcu v 1. rade\na ten následne druhou kúpnou zmluvou na odporcu v 2. rade  je absolútne neplatná  pre nedodržanie\n\npodmienky ust. § 46 ods. 2 OZ (geometrický plán nebol pevnou súčasťou zmluvy)  podľa názoru\ndovolacieho súdu nezodpovedá požiadavke spravodlivého súdneho rozhodovania. Je totiž povinnosťou\nsúdu v každej prejednávanej veci vyvinúť maximálne úsilie pre nájdenie takého riešenia, ktoré bude\nzlučiteľné so všeobecnou predstavou spravodlivosti a rozsudok súdu prvého stupňa tomu nezodpovedá\na odporuje zásade spravodlivosti vo vzťahu k odporcovi v 2. rade, ktorý nehnuteľnosti kupoval od\nodporcu v1. rade, ktorý bol zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník, za nehnuteľnosti zaplatil\ndohodnutú kúpnu cenu a na pozemkoch vybudoval čerpaciu stanicu. V prípade ak by bol navrhovateľ\nurčený za vlastníka týchto nehnuteľností, odporca v 2. rade by sa od neho nemohol domáhať vrátenia\nkúpnej ceny, pretože tú zaplatil odporcovi v1. rade a navrhovateľ by tak získal pozemky a zároveň by mal\naj kúpnu cenu za ich predaj odporcovi v 1. rade.  Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa o tom,\nže nadobudol vlastnícke právo titulom vydržania a odkazuje na dôvody uvedené súdom prvého stupňa v\nnapadnutom rozsudku, s ktorými sa stotožňuje. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd prijal záver, že súd\nprvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti\npodľa § 220 OSP zmenil a návrh zamietol.\nPodľa § 224 ods. 2 OSP rozhodoval odvolací súd o náhrade trov celého konania a odporcovi, ktorý\nbol v konaní úspešný, priznal podľa § 142 ods. 1 OSP náhradu trov prvostupňového konania v sume\n5.824,45 eura a náhradu trov odvolacieho konania v sume 5.459,93 eura, ktoré pozostávajú z trov\nprávneho zastúpenia. Z vyčíslenia trov právneho zastúpenia odporcu zo dňa 18.11.2003 (č. l. 399 spisu)\nvyplýva, že právny zástupca odporcu si uplatnil trovy právneho zastúpenia za 14 úkonov právnej služby,\na to 1. prevzatie a príprava zastúpenia v sume 153,24 eura, 2. účasť na pojednávaní dňa 28.05.2005\n(správne malo byť dňa 28.09.2005) v sume 38,31 eura, 3. účasť na pojednávaní dňa 14.03.2008 v sume\n48,63 eura, 4. účasť na pojednávaní dňa 23.01.2009 v sume 53,49 eura, 5. účasť na pojednávaní dňa\n09.09.2011 v sume 1.429,17 eura, 6. písomné podanie na súd zo dňa 04.11.2011 v sume 1.429,17\neura, 7. účasť na pojednávaní dňa 14.12.2011 v sume 1.429,17 eura, 8. písomné podanie zo dňa\n24.02.2012 v sume 1.429,17 eura, 9. účasť na pojednávaní dňa 29.02.2012 v sume 1.429,17 eura,\n10. účasť na pojednávaní dňa 21.03.2012 v sume 357,29 eura, 11. odvolanie zo dňa 04.04.2012 v\nsume 1.429,17 eura, 12. účasť na odvolacom pojednávaní dňa 03.10.2013, 13. písomné podanie zo\ndňa 15.10.2013, 14. účasť na odvolacom pojednávaní v sume 1.429,17 eura.  Odvolací súd pri hodnote\nsporu 504.093,59 eura (15.186.323,16 Sk), ktorou je kúpna cena sporných nehnuteľností, určil hodnotu\njedného úkonu právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v sume 1.429,17 eura s tým, že\nza úkony vykonané do 11.02.2009, t. j. do rozhodnutia Okresného súdu Levice sp. zn. 9C/200/2003-204\n(s výnimkou úkonu - prevzatie a príprava zastúpenia) vychádzal z hodnoty právneho úkonu vyčíslenej\nodporcom, t. j. z 1/13 VZ podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ktorá v roku 2005 bola\nv sume 38,31 eura, v roku 2008 v sume 48,63 eura v roku 2009 v sume 53,49 eura. Odvolací súd\npriznal odporcovi trovy prvostupňového konania, ktoré mu vznikli  v súvislosti s právnym zastúpením\nadvokátom, a to 6 úkonov právnej služby - 1. prevzatie a príprava zastúpenia v sume 1.429,17 eura, 2.\núčasť na pojednávaní dňa 28.05.2005 (správne malo byť dňa 28.09.2005) v sume 38,31 eura, 3. účasť\nna pojednávaní dňa 14.03.2008 v sume 48,63 eura, 4. účasť na pojednávaní dňa 23.01.2009 v sume\n53,49 eura, 5. účasť na pojednávaní dňa 14.12.2011 v sume 1.429,17 eura, 6. účasť na pojednávaní dňa\n29.02.2012 v sume 1.429,17 eura. Ku každému z úkonov odvolací súd priznal aj režijný paušál, ktorý pre\nrok 2005 bol v sume 4,98 eura, v roku 2008 v sume 6,31 eura, v roku 2009 v sume 6,95 eura, v roku 2011\nv sume 7,41 eura, v roku 2012 v sume 7,63 eura.  Okrem toho odvolací súd priznal cestovné výdavky\nza cestu z Bratislavy do Levíc a späť za cestu zo dňa 28.05.2005, 14.03.2008, 23.01.2009 v celkovej\nvýške 36 eur,  vyčíslená odporcom vo vyúčtovaní trov, keď cestovné bolo priznané do výšky cestovného\nhromadnou autobusovou dopravou, t. j. 6 x 6 eur, a za cestu z Bratislavy do Levíc späť dňa 14.12.2011 v\nsume 98,99 eura (270 km, pri priemernej spotrebe 11,5 l /100km a cene benzínu 1.597 eur/l) a za cestu\nz Bratislavy do Levíc a späť dňa 29.02.2011 v sume 102,16  eura  (270 km, pri priemernej spotrebe 11,5\nl/100 km a cene benzínu 1.699 eur/l). Ďalej priznal náhradu za stratu času dňa 14.12.2011 vo výške 74,10\neura (t. j. 6 polhodín po 12,35 eura) a dňa 29.02.2012  vo výške 76,26  eura (t. j. 6 polhodín po 12,71 eura).\nKeďže právny  zástupca odporcu preukázal, že je platiteľom DPH, patrí mu za úkony, vrátane náhrady\nhotových výdavkov a náhrady cestovného a náhrady za stratu času, 20 % DPH, t. j. spolu vo výške\n970,74 eura (20 % z 4.853,71). Spolu tak trovy  prvostupňového konania predstavujú sumu 5.824,45\neura. Odvolací súd, preskúmavajúc vyčíslenie trov právneho zastúpenia odporcu nepovažoval za účelne\nvynaložené trovy vzniknuté  odporcovi v súvislosti s nasledovnými úkonmi právnej služby, a to účasť\nna pojednávaní dňa 09.09.2011 (č. l. 242 spisu), písomné podanie na súd zo dňa 04.11.2011 (č. l. 246\nspisu), písomné podanie zo dňa 24.02.2012 (č. l. 258 spisu), účasť na pojednávaní dňa 21.03.2012 (č. l.\n285 spisu). Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade úkonu - účasť na pojednávaní dňa 09.09.2011 z\nobsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 09.09.2011 vyplýva, že odporca a ani právny zástupca odporcu\n\nnebol prítomný na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejedania veci a rovnako tak nebol odporca a\nani jeho právny zástupca prítomný na pojednávaní dňa 21.03.2012 (č. l. 285 spisu), na ktorom došlo iba\nk vyhláseniu rozsudku bez prítomnosti účastníkov konania. Ohľadne úkonov - písomné podania zo dňa\n04.11.20011 a zo dňa 24.02.2012 išlo o procesné podanie právneho zástupcu odporcu obsahujúce jeho\nstanovisko ku konaniu, bez toho, aby bol na takéto písomné vyjadrenie vyzvaný súdom prvého stupňa.\nZ uvedených dôvodov preto odvolací súd nepriznal aj náhradu cestového a náhradu za stratu času a to\nza účasť na pojednávaní dňa 09.09.2011 a účasť na pojednávaní dňa 21.03.2012, na ktorých odporca\nani jeho právny zástupca neboli prítomní.\nOdvolací súd priznal odporcovi trovy odvolacieho konania, ktoré mu vznikli  v súvislosti s právnym\nzastúpením  advokátom v sume 5.459,93 eura, a to za 3 úkony právnej služby - 1. odvolanie zo dňa\n04.04.2012, 2.-3. účasť na odvolacom pojednávaní v dňoch 03.10.2013 a 14.11.2013, každý úkon po\n1.429,17 eura. Ku každému z úkonov odvolací súd priznal  aj  režijný  paušál, ktorý pre rok 2012 bol v\nsume 7,63 eura a v roku 2013 v sume 7,81\neura. Okrem toho odvolací súd priznal cestovné výdavky za cestu z Bratislavy do Nitry  a späť za\ncestu zo  dňa 03.10.202 v sume 67,91 eura (182 km, pri priemernej spotrebe 11,5 l/100 km a cene\nbenzínu 1.653 eura/l) a za cestu z Bratislavy do Nitry a späť  dňa 14.11.2013  v sume 67,19 eura\n(182 km, pri priemernej spotrebe 11,5 l/100 km a cene benzínu 1.619 eura/l). Ďalej priznal náhradu za\nstratu času dňa 03.10.2013 vo výške 52,04 eura (t. j. 4 polhodiny po 13,01 eura) a dňa 14.11.2013  vo\nvýške 52,04  eura (t. j. 4 polhodiny po 13,01 eura). Keďže právny zástupca odporcu preukázal, že je\nplatiteľom DPH, patrí mu za úkony, vrátane náhrady hotových výdavkov a náhrady cestovného a náhrady\nza stratu času, 20 % DPH, t. j. spolu vo výške  909,99 eura (20 % z 4.549,94 eura). Spolu tak trovy\nodvolacieho konania predstavujú sumu 5.459,93 eura. Odvolací súd, preskúmavajúc vyčíslenie trov\nprávneho zastúpenia odporcu nepovažoval za účelne vynaložené trovy odvolacieho konania vzniknuté\nodporcovi v súvislosti s úkonom právnej služby - písomné podanie zo dňa 15.10.2013 (č. l. 378 spisu),\nktorým len plnil svoju procesnú povinnosť uloženú odvolacím súdom na odvolacom pojednávaní dňa\n03.10.2013, na ktorom bola odporcovi uložená povinnosť doložiť listinné dôkazy o zaplatení kúpnej\nceny. Prisúdenú náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania je navrhovateľ  povinný zaplatiť\nprávnemu zástupcovi odporcu v zmysle ust. § 149 ods. 1  OSP.\n\nToto rozhodnutie bolo  prijaté senátom  odvolacieho súdu jednohlasne.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/200/2003", "guid": "40c594c8-b835-4cf1-963b-d87fd0d37446:02569fdf-7955-4f0d-b414-8b15a11390a2", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}