Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/214/2018 z 19. 11. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 19. novembra 2018, sp. zn. 5Co/214/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7116203475.1
Krajský súd Košice | 5Co/214/2018 | ECLI:SK:KSKE:2018:7116203475.1 | 2018-11-19 | Uznesenie
Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 388 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/345dfe2c-4a6a-49e9-a5f2-d9fb0fe2ab16
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7116203475.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/214/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116203475
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116203475.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., Bratislava,
Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Mýtna 48,
IČO: 37 927 795, proti žalovanému Y. J., V., F.H. XX, o zaplatenie 5 050,90 € s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku 40C/44/2016-69 z 21.3.2018 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku III. tak, že žalobcovi prisudzuje náhradu trov konania na súde prvej inštancie
v rozsahu 30,14 %.
Žalobcovi  p r i s u d z u j e  náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3
286,53 € s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 3.4.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. „I.“ V prevyšujúcej časti konanie zastavuje. III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
konania.
2. Proti rozsudku podal žalobca v zák. stanovenej lehote o d v o l a n i e, ktorým podľa § 365 ods.1 písm.
h) C. s. p. napadol predmetný rozsudok vo výroku č. III. ktorým súd mu náhradu trov konania nepriznal.
3. Súd v odôvodnení rozsudku, o. i., citujúc znenie § 262 ods.1 a § 255 CSP, uviedol: Žalobca si v konaní
uplatnil nárok na zaplatenie 5 050,90 € a priznal mu 3 286,53 €. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu
bol porovnateľný, preto o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania.
4. I Žalobca v odvolaní ďalej, o. i., uviedol: Navrhuje, na základe § 388 C. s. p., rozsudok súdu v
napadnutej časti zmeniť tak, že prizná sa mu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania a náhradu
trov právneho zast. v rozsahu 30,14 % v konaní pred súdom I. inštancie. Zároveň navrhuje priznať
mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. II Rozhodnutie súdu v časti výroku o trovách
konania nie je  správne. Cituje znenie § 255 C. s. p. Napriek tomu, že vo vzťahu k žalovanému
bol v spore v prevažnej časti úspešnejší a to v rozsahu 30,14 % čistého úspechu v spore, súd
mu náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie súdu v napadnutej časti bolo vydané v rozpore
so zásadou zodpovednosti za výsledok vyjadrenou v § 255 C. s. p. Vzhľadom na to, že žalovaný
mimosúdne neuhradil žalovanú pohľadávku, za účelom nepremlčania svojho nároku, ktorého dôvodnosť
v prevažnej časti bola potvrdená napadnutým rozhodnutím, mu neostávalo nič iné, len si uplatniť právo
na zaplatenie peňažnej pohľadávky zákonným spôsobom v súdnom konaní. Žalovaný sám svojim
správaním (nezaplatením dlžnej sumy aj napriek písomným výzvam) dal príčinu na podanie žaloby voči
nemu, z uvedeného dôvodu v súlade so zásadou zodpovednosti za výsledok musí znášať následky
svojho procesného neúspechu v tomto spore. Nakoľko bol voči žalovanému v prevažnom rozsahu
úspešnejší, z tohto dôvodu považuje nepriznanie náhrady trov konania za nespravodlivé, minimálne čo
do náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok, ktorý museli v tomto súdnom konaní zaplatiť.
Z § 255 C. s. p. jednoznačne vyplýva, že zákonodarca v prípade čiastočného úspechu sporiacej sa
strany uprednostňuje pomerné rozdelenie náhrady trov konania pred úplným nepriznaním náhrady trov



konania. Týmto podporne odkazuje na Uznesenie NS SR 8Sžo/215/2010 z 22.6.2011, v zmysle ktorého
vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí. Je toho názoru, že správnym zhodnotením veci a správnou aplikáciou právnych predpisov by
súd musel dospieť k záveru, že mu ako prevažne úspešnejšej sporiacej sa strane prináleží náhrada
trov konania a náhrada trov právneho zast. vo výške 30,14 % pri priznaní sumy 3 286,53 € s prísl.
zo žalovaných 5 050,90 € s prísl. III Na základe týchto skutočností navrhuje odvolaniu tak, ako je to
uvedené, v plnom rozsahu vyhovieť. Uplatňuje si náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
5. Podľa 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
7. Rozsudok, okrem výroku III., nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a §
379 CSP), preto nebol vo výrokoch I. a II., v odvolacom preskúmavaný.
8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že, čo sa týka
výroku III., nie sú splnené podmienky na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie, preto ho podľa § 388
CSP zmenil tak, že žalobcovi prisúdil náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 30,14 %.
9. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h)
CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú
aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo
aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach
a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i
jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej
stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo
pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na
základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti
a ako bola preto vec rozhodnutá.
10. Súd, pokiaľ rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, použil správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil a na daný skutkový stav ho nesprávne aplikoval, t. zn. z podradenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
11. Žalobca uplatnil nárok na zaplatenie 5 050,90 €, bolo mu prisúdených 3 286,53 €, čo je jeho úspech,
a ohľadne 1 764,37 € (5 050,90 € - 3 286,53 €) bolo konanie zastavené, resp. žaloba bola zamietnutá,
čo je úspech žalovaného. Miera úspechu žalobcu je tak 20,14 % (3 286,53 € - 1 764,37 € = 1 522,16
€ : 5 050,90 € = 0,301364, zaokrúhlené 30,14).
12. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
13. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
15. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu bola prisúdená náhrada jeho trov v plnom
rozsahu.
16.  Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,



aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.