Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/91/2016 z 30. 5. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 30. mája 2016, sp. zn. 20Co/91/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8614203073.2 Krajský súd Prešov | 20Co/91/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8614203073.2 | 2016-05-30 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: OSP, zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a9a191df-6d30-4914-886c-0e701d5fb956 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8614203073.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/91/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614203073
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8614203073.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.
Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, p r o t i žalovaným 1. P. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. X, XXX XX L., štátny občan X., 2. N. L., nar. XX.X.XXXX, bytom W. X, XXX
XX L., , štátny občan X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Združenie -Pomoc a
ochrana spotrebiteľa ,,POS", Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, právne zastúpený
JUDr. Igor Šafranko, advokát, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie sumy 2.394,72 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 3C/122/2014-95 zo
dňa 10.12.2015 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Svidník (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„Žalobu z a m i e t a .

Trovy konania žalovaným v 1. a 2. rade zo strany žalobcu n e p r i z n á v a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných v 1. a 2. rade trovy
konania vo výške 524,96 eura, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaných
v 1. a 2. rade U. G. Q., advokáta, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 24. 3. 2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. a žalobcom postúpil
postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným v 1. a 2. rade. Dňa 3. 5. 2007 bola uzatvorená
zmluva o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými
na základe, ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným v 1. a 2. rade úver v sume 3319,39
eur. Žalovaní sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach, a
to vo výške mesačnej splátky 66,52 eur, poplatok za správu úveru 1,99 eur. Žalobca si voči žalovaným
uplatňuje istinu vo výške 2394,72 eur. Prvostupňový súd mal za to, že žalobca nie je subjektom,
ktorý predmetný úver poskytol, postúpenie pohľadávky bankou na žalobcu sa musí okrem § 524 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka riadiť aj § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 Z.z. o bankách.
Podľa názoru prvostupňového súdu odporuje zákonu, pokiaľ banka, ktorá poskytla úver, tento postúpi na



subjekt, ktorý nie je bankou ani poskytovateľom úverov napriek tomu, že ešte nenastala splatnosť celej
pohľadávky. Subjekt, ktorý nesmie poskytovať úvery ich predsa nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať.
Môže si ho vo vlastnom mene vymáhať, ale to predpokladá dovŕšenie splatnosti pohľadávky. Napriek
tomu, že v prípade žalobcu ide o nadnárodnú inkasnú spoločnosť, jej aktivity nepodliehajú povoleniam
NBS, preto je namieste obava o zhoršení zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Je možné vyvodiť, že
žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní, nakoľko zmluva
o postúpení pohľadávky je neplatná keďže na žalobcu nemohla byť zo strany postupcu postúpená
pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť ešte nenastala, keďže žalobca nie
je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov, teda ani na ich správu, ktorá
je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov. Z uvedených dôvodov prvostupňový súd žalobu
zamietol.

Poukázal na ust.§§ 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, §§ 92 ods. 7 písm. a), písm. b), § 92
ods. 7 písm. a), ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

O trovách konania medzi žalobcom a žalovanými v 1. a v 2. rade rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p.
a úspešným žalovaným nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že žiadne preukázateľné trovy im
nevznikli. O trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovaných rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných priznal náhradu
trov konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel žalobe, resp. zrušil a vrátil vec
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na skutočnosť, že zo znenia ustanovenia § 92 ods.
8 Zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť,
ktoré je už splatná. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej
výške peňažného záväzku a nielen časť, s ktorou je dlžník v omeškaním. Zo systematického zaradenia
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z
bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, preto ho nemožno
spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky
dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S
nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách. Poukázal
na to, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, ktoré
bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má
povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení. Žalovaní sa z dôvodu včasného nesplácania splátok dostali do omeškania
a právnemu predchodcovi žalobcu tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti.
Právny predchodca žalobcu toto svoje oprávnenie nevyužil, pričom mimoriadnu splatnosť vyhlásil, a to
podaním zo dňa 20. 4. 2011 označeným ako výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru. Žalobca nesúhlasil, aby bol zaviazaný na úhradu trov konania vedľajšieho účastníka.
Poukázal na paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom v konaní, pre ktorých vstup nie je žiaden
dôvod. Namietol neúčelnosť a skutočnosť, že prvostupňový súd neaplikoval ustanovenie § 150 ods. 1
O.s.p..

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia
pojednávania (§ 214 O.s.p. ) a potom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Prešove najmenej 5 dní vopred rozsudok
verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny
(§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či prvostupňový súd rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol z dôvodu, že Zmluva o



postúpení pohľadávok, na základe ktorej právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku, ktorá je
predmetom tohto konania na žalobcu je neplatný právny úkon pre jeho rozpor so zákonom a z uvedeného
dôvodu žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v konaní.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, v konaní došlo k vadám (§ 205, ods. 2, písm. a) O.s.p.) a to tým,
že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym
skutkovým záverom. Odvolací súd zdieľa i právne závery prvostupňového súdu. K veci považuje za
potrebné dodať nasledovné:

Z ustáleného skutkového stavu prvostupňovým súdom vyplýva, že právny predchodca žalobcu uzatvoril
so žalovanými dňa 3.5.2007 zmluvu o splátkovom úvere (č.l. 4 spisu). Právny predchodca žalobcu
oznámením zo dňa 12.4.2011 oznámil žalovaným postúpenie pohľadávky voči nemu vo výške 5422,72
Eur s príslušenstvom (č.l. 20,21 spisu). Žalobca listom zo dňa 20.4.2011 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru (č.l. 22 spisu). Prvostupňový súd mal za nesporné, že právny predchodca žalobcu, pôvodný
veriteľ žalovaných bola Slovenská sporiteľňa a.s., ktorá má v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona
číslo 483/2001 Z.z. o bankách postavenie banky. Prvostupňový súd ustálil, že žalobca nepreukázal
splnenie zákonných podmienok pre platné uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávok, keďže v priebehu
konania nepreukázal existenciu písomnej výzvy pôvodného veriteľa žalovaného (Slovenskej sporiteľne,
a.s.), ani skutočnosť, že žalovaní boli vo vzťahu k svojmu pôvodnému veriteľovi v omeškaní dlhšie ako
90 kalendárnych dní. Z uvedeného dôvodu tak zmluvu o postúpení pohľadávok vyhodnotil ako právny
úkon, ktorý je v rozpore so zákonom, preto je neplatným. Skonštatoval, že na základe takéhoto právneho
úkonu nemohlo vzniknúť žalobcovi subjektívne právo na zaplatenie žalovanej istiny voči žalovaným.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd na zistený skutkový stav použil správny
právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne
závery. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery prvostupňového
súdu a len na ich doplnenie uvádza nasledovné:

Odvolací súd stotožňuje s prvostupňovým súdom, že banka mohla postúpiť svoju splatnú pohľadávku
(časť záväzku po jeho splatnosti) za splnenia písomnej výzvy a po uplynutí zákonom stanovenej doby
omeškania.

V súvislosti s odvolacou námietkou ohľadom postúpenia úveru z banky na nebankový subjekt a výkladom
ustanovenia § 92, ods. 8 ZOB odvolací súd poznamenáva, že spôsobilým predmetom postúpenia
v zmysle citovaného zákonného ustanovenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už
(1) splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy po tom, čo
bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú
zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia
pohľadávky.

Záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania, vznikol z bankového úveru, regulovaného
špeciálnou právnou úpravou Zákonom o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť
v zmysle § 2 ods. 3 zák. ZOB podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha
dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú
činnosť. Žalobca v konaní nepreukázal, aby disponoval takýmto povolením, na základe ktorého by mohol
vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaním fyzickým osobám bankami, teda bankovou
činnosťou. V uvedenom kontexte je potrebné vyhodnotiť aj Zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej
z bankovej činnosti právneho predchodcu žalobcu ako neplatnú pre rozpor so zákonom.



Z uvedených dôvodov má odvolací súd za preukázané, že aktívna legitimácia žalobcu na uplatnený
nárok nie je daná.

„Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je
imanentnou súčasťou súdneho konania“ (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.
6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

Odvolací súd nenašiel dôvody pre odklon od doterajších rozhodnutí odvolacieho súdu (porovnaj
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4 Co 145/2014, 19 Co 177/2014).

Keďže namietané nesprávne posúdenie veci dôvodné nebolo a prvostupňový súd správne zistil skutkový
stav, odvolací súd rozsudok s osvojením si dôvodov ako správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Vzhľadom na vyššie uvedený záver je vecne správny rozsudok vo veci samej, ako aj o trovách konania,
keď prvostupňový súd priznal úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných náhradu trov
konania. Preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods.1
O.s.p.).

Odvolateľ napokon spochybňoval nárok vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania. Jeho
argumentácia je však zjavne nepresvedčivá a naráža aj na základné princípy Občianskeho súdneho
konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník (Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“) vstúpil
do konania za účelom ochrany spotrebiteľa, čo je aj cieľom združení pôsobiacich na ochranu spotrebiteľa
(ako „slabšej“ strany spotrebiteľského zmluvného vzťahu) vo všeobecnosti.

Zákonodarca v § 137 O.s.p., explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou
práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej
správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade
s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených
záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj
výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“. Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho
účastníka.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v
konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na
kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové
spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech
v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj
schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné.
Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v
konaní advokátom. Odvolacie námietky vedľajšieho účastníka sú preto opodstatnené.

Odvolaciemu súdu je navyše z jeho činnosti známe, že žalobcom je spoločnosť zaoberajúca sa
vymáhaním veľkého množstva postúpených pohľadávok, ktorá je v konaní taktiež zastúpená advokátom
a uplatňuje si náhradu trov právneho zastúpenia. V prípade osvojenia si záveru o neúčelnosti právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka by sa tento záver musel vzťahovať aj na právne zastúpenie žalobcu.



Odvolacie námietky žalobcu sú aj v tejto časti neopodstatnené. Preto odvolací súd postupoval podľa §
219 O.s.p. Rozsudok aj v tejto časti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný a žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.