Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/262/2012 z 21. 6. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 21. júna 2012, sp. zn. 5Co/262/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1412205061.1 Krajský súd Bratislava | 5Co/262/2012 | ECLI:SK:KSBA:2012:1412205061.1 | 2012-06-21 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c84d7205-e615-4a63-85b7-c8549fb0e237 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1412205061.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/262/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412205061
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalúpka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1412205061.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: Q.. I. N., Q. F. Q., W. L.Č. XX, zast. JUDr.
Ľubomírom Hlbočanom, advokátom v Bratislave, Vajnorská 20 proti odporcovi: I.. F. N., Q. F. Q., W. L.Č.
XX, zast. Mgr. Martou Záhorskou, advokátkou v Bratislave, Odborárska 23, o nariadenie predbežného
opatrenia a o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 07.05.2012 č.k.
16C 73/2012-57 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil odporcovi, aby navrhovateľke umožnil bývanie v 3-
izbovom byte č. XX, M. P. na X. U. Q. R. na E. W. L. Č.. XX F. Q. a odovzdal jej kľúče od tohto bytu.
Navrhovateľke uložil povinnosť podať návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
po rozvode manželstva do 30 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia a odporcovi uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia 123,96 eur a náhradu trov konania vo výške
33 eur.

Súd prvého stupňa mal za to, že navrhovateľka sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia z
dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, nakoľko nemá s maloletým synom
kde bývať. Výlučným vlastníkom predmetného bytu je podľa výpisu z Katastra nehnuteľností odporca,
ktorý ho nadobudol na základe darovacej zmluvy zo dňa 12.02.2004. Právo navrhovateľky bývať v byte
bolo odvodené od práva odporcu ako jeho vlastníka a tento odvodený právny vzťah môže zaniknúť
jednak počas trvania relevantného rodinnoprávneho vzťahu - v danom prípade rozvodom manželstva,
resp. zánikom vlastníckeho práva neodvodenému užívateľovi, jednak spolu so zánikom tohto vzťahu.
Právo navrhovateľky odvodené od práva odporcu zaniklo rozvodom ich manželstva. Súd prvého stupňa
poukázal na ustanovenia § 704, ust. § 712 c/ ods. 1, 713 Občianskeho zákonníka s dôrazom na
poskytovanú ochranu vychádzajúcu zo vzniku užívacieho práva k bytu a poskytnutie bytovej náhrady,
ako na vzťahy v zmysle ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka poskytujúce najbližšiu právnu úpravu
ku vzťahu vlastníka bytu a existencii jeho rodinnoprávneho vzťahu nárokujúceho si na právo bývania.
Poukázal taktiež na ust. § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka celkovo dôvodiac, že bývalý manžel,
ktorý užíval byt patriaci druhému manželovi, nemôže mať po rozvode manželstva výhodnejšie právne
postavenie ako manžel, ktorý byt užíval po smrti jeho nájomcu alebo po rozvode manželstva s jeho
nájomcom. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca,
kde namietal, že u navrhovateľky ide o šikanózne resp. zrejme bezúspešné bránenie práva a absentuje
vzťah medzi nariadeným predbežným opatrením a predmetom konania vo veci samej. Uviedol, že je
nesporné, že byt bol zákonným spôsobom nadobudnutý do výlučného vlastníctva odporcu a nepatrí do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Za právne nedôvodné považoval aj tvrdenie navrhovateľky,
že jej k bytu vzniklo právo nájmu, titulom uzatvorenia manželstva s odporcom. Nie je zrejmé o čo
navrhovateľka opiera toto svoje tvrdenie a z čoho vyvodzuje svoje právo nájmu vo vlastníctve odporcu,



nakoľko takéto tvrdenie nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení. Za právne irelevantnú považoval
aj argumentáciu navrhovateľky týkajúcu sa práva vlastníka na zrušenie trvalého pobytu navrhovateľky
a maloletému synovi. Žiadal, aby odvolací súd nariadené predbežné opatrenie zrušil a konanie zastavil.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p. - predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. - predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Predbežným opatrením môže súd pred začatím konania (§ 74 ods. 1 O.s.p), ako i po začatí konania v
súlade s ust. 102 ods. 1 O.s.p., dočasne upraviť pomery účastníkov, ak je to potrebné a účelné alebo ak
je tu obava, že by budúci výkon rozhodnutia bol ohrozený, t.j. že by sa kvalitatívne, alebo kvantitatívne
zmenila majetková podstata budúceho povinného.

Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov.
Pred tým, než súd nariadi predbežné opatrenie, z dôvodu podľa § 76 ods. 1 O.s.p., skúma otázku jeho
prípustnosti a dôvodnosti. Základnou podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia je existencia
zákonného dôvodu, vedúceho k jeho nariadeniu, čo predstavuje taký stav právnych, nie iba faktických
vzťahov medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi účastníkmi súdom,
t.j. naliehavosť situácie, alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia.

Ďalšou podmienkou je, aby nárok zabezpečovaný súdom, bol ohrozený a toto ohrozenie bolo osvedčené
(nemusí byť dokázané). Ohrozenie nároku však musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.

Nariadenie predbežného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, nároku
a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy pomerov účastníkov. Procesnú
zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len navrhovateľ. Predbežné
opatrenie zásadne neprejudikuje právo, nárok navrhovateľa, záujmy účastníkov, má dočasný charakter,
ktorého hranice sú dané ustanovením § 77 O.s.p. Predmetné konanie je konaním, v ktorom je súd
viazaný návrhom a teda je viazaný i návrhom na nariadenie predbežného opatrenia.

Odvolací súd konštatuje, že hlavným dôvodom nariadenia predbežného opatrenia je skutočnosť, že
je sporné, či predmetný byt bol nadobudnutý počas trvania manželstva z finančných prostriedkov
patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - čo by navrhovateľku oprávňovalo v ňom
bývať (čím je preukázaný stav právnych skutočností, ktorý spolu so skutočnosťou, že odporca odmieta
navrhovateľke do bytu vstup stav vyžadujúci dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi účastníkmi)
a zároveň osvedčuje bezprostredné ohrozenie navrhovateľkinho nároku v predmetnom byte bývať.
Dočasnosť úpravy nariadeným predbežným opatrením je daná podaním návrhu na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva medzi manželmi, ktorý vyrieši aj otázku vlastníctva navrhovateľky k
predmetnému bytu ako predbežnú otázku a tým je daný aj vzťah medzi nariadeným predbežným
opatrením a konaním vo veci samej. Odvolací súd dôrazne poukazuje na skutočnosť, že nie konanie
navrhovateľky voči odporcovi je šikanózne vzhľadom na jeho práva a zásah do jeho práv a oprávnených
záujmov a zásah súdu nariadeným predbežným opatrením je neprimeraný s ohľadom na vznik možnej
ujmy odporcovi, ale naopak konanie odporcu voči svojej bývalej manželke a maloletému dieťaťu je
nevhodné a práve u nej a dieťaťa je možný vznik ujmy. Odporcovi žiadna vážna ujma nehrozí tým, že
dočasne umožní bývanie svojej bývalej manželke a synovi v predmetnom byte.



Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol v zmysle § 219 ods. 1) OSP tak, že napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa potvrdil pre správnosť jeho výrokovej časti.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešná navrhovateľka si náhradu trov konania neuplatnila (§ 151
ods. 1 O.s.p.), nebolo tak možné jej náhradu trov odvolacieho konania priznať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.