{"guid": "19342d91-ba96-4fdd-9086-c19f0b4ea0ee:17c04fdb-fb58-413d-a4e9-ee1593ed44fa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:3014200960.1", "spisova_znacka": "4Sžf/58/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/58/2015 z 3. 5. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 3. mája 2016, sp. zn. 4Sžf/58/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:3014200960.1", "identifikacne_cislo": "3014200960", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "datum_vydania": "2016-05-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/17c04fdb-fb58-413d-a4e9-ee1593ed44fa", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:3014200960.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:3014200960.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:3014200960.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžf/58/2015\n3014200960\n03. 05. 2016\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2016:3014200960.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD.\na zo sudkýň JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD., v právnej veci žalobcu: EUROSTONEX,\ns.r.o., Vieska - Bezdedov 113, Púchov, IČO: 44 999 801, právne zastúpený JUDr. Pavlom Čičmancom,\nadvokát so sídlom Prievozská 14/A, Bratislava, IČO: 31 148 271 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 1100306/1/391365/2014/5051 zo dňa 3. septembra 2014, konajúc o odvolaní žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 11S/33/2014-30 zo dňa 10. marca 2014, v spojení s\nopravným uznesením č.k. 11S/33/2014-34 zo dňa 15. apríla 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/33/2014-30 zo dňa\n10.03.2014 v spojení s opravným uznesením č.k. 11S/33/2014-34 zo dňa 15.04.2015 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n1100306/1/391365/2014/5051 zo dňa 03.09.2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil\nrozhodnutie Daňového úradu Trenčín zo dňa 10.06.2014 č. 9312401/5/2655177/2014/Sal. Prvostupňový\nsprávca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie\njanuár 2013 v sume 31 769,98 €, nepriznal nadmerný odpočet zo sumy 350,56 € a vyrubil mu vlastnú\ndaňovú povinnosť v sume 31 419,42 € tak, že podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní\n(daňový poriadok), (ďalej len „daňový poriadok“) rozhodnutie Daňového úrad Trenčíne potvrdil.\nKrajský súd v Trenčíne zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi náhradu trov konania\nnepriznal.\nPredmetom preskúmania zákonnosti na Krajskom súde v Trenčíne bolo rozhodnutie žalovaného č.\n1100306/1/391365/2014/5051 zo dňa 3. septembra 2014, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009\nZ.z. potvrdil vyššie citované rozhodnutie správcu dane, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona 563/2009\nZ.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 vo výške 31\n769,98 €, keď správca dane s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z\npridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“ aj „zákon č. 222/2004 Z.z.“) neuznal žalobcovi právo odpočítať\nsi DPH v celkovej výške 31 769,98 € (5 293,98 € plus 26 476,- €) z dodávateľských faktúr od dodávateľa\nNDP SLOVAKIA s.r.o. so sídlom Potočná 9, Piešťany, IČO: 36 314 455, a to konkrétne:\n\n1) Faktúra č. 201340001 zo dňa 14.01.2013, základ dane 26 469,90 €, 20% DPH 5 293,98 € za nákup\n„ónyxové dosky Onice Rosso hr. 2 cm - 72,9 m2, Onice Verde hr. 2 cm - 53,7 m2, Onice Ivory hr. 2 cm\n- 26,4 m2, Onice Legno hr. 2 cm - 7,6 m2“,\n2) Faktúra č. 201340002 zo dňa 31.01.2013, základ dane 132 380, 20% DPH 26 476,- € za nákup\n„ónyxové dosky mix - 7 150 kg, mramorové dosky - 5 810 kg, granitové dosky I. tr. - 11,8 t, granitové\ndosky I. tr. - 90,45 t“.\nKrajský súd v Trenčíne, ako vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 O.s.p., § 246a\nods. 1 druhá veta O.s.p., vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutých rozhodnutí (§\n250i ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1\nO.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom bol viazaný rozsahom\na dôvodmi žaloby (§ 250j ods. 3 O.s.p.).\nKrajský súd v Trenčíne rozhodol o žalobe bez pojednávania (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení\nsa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v\nTrenčíne jednohlasne k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v\nsúlade so zákonom, pričom krajský súd v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu,\nktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia podľa ust. § 250j ods. 3\nO.s.p., že nie je možné priznať správnej žalobe úspech. Preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloba v zmysle\n§ 250j ods. 1 O.s.p. zamieta.\nKrajský súd predovšetkým zdôraznil, že z rozsiahleho dokazovania, ktoré správca dane vo veci vykonal,\nje zrejmé, že:\n1. „tovar, ktorý bol predmetom sporných faktúr (č. 201340001 zo dňa 14.01.2013, č. 201340002 zo dňa\n31.01.2013) nemohol byť - tak ako tvrdil vo svojej výpovedi pred správcom dane konateľ žalobcu (Ing.\nV. V., ktorý bol zároveň i konateľom spoločnosti NDP SLOVAKIA s.r.o.) - dodaný žalobcovi dodávateľom\nNDP SLOVAKIA s.r.o., ktorému tento tovar mal dodať jeho dodávateľ L.K.EURO s.r.o., nakoľko\n- tovar uvedený na spornej faktúre č. 201340001 zo dňa 14.01.2013 (ktorý mala spoločnosť NDP\nSLOVAKIA s.r.o. - ako dodávateľ žalobcu - nadobudnúť od L.K.EURO s.r.o.) bol podľa príjemky (č.\nP120063) prevzatý na sklad spoločnosti NDP SLOVAKIA s.r.o. dňa 06.12.2012, čomu by na jednej\nstrane aj zodpovedal dátum zdaniteľného plnenia (06.12.2012) uvedený na faktúre č. 058012 zo dňa\n06.12.2012 (ktorú vystavil pre NDP SLOVAKIA s.r.o. jeho dodávateľ L.K.EURO s.r.o.), avšak čo je na\ndruhej strane v príkrom rozpore s údajmi o preprave tohto tovaru z Bratislavy do Púchova (do skladu\nNDP SLOVAKIA s.r.o.), ku ktorej došlo podľa faktúry za prepravu č. 4121193 (od prepravcu Milan Bakos\nTransport), ako i podľa záznamu o prevádzke vozidla v dňoch 20. - 21.12.2012, čo nie je reálne možné,\nnakoľko tovar prepravovaný až v dňoch 20.12.2012 a 21.12.2012 nemôže byť prijatý na sklad už dňa\n06.12.2012, t.j. o dvanásť dní skôr pred jeho prepravou do skladu, pričom v čase vystavenia faktúry č.\n058012 zo dňa 06.12.2012 (ktorú vystavil pre NDP SLOVAKIA s.r.o. jeho dodávateľ L.K.EURO s.r.o.), s\ndátumom zdaniteľného plnenia 06.12.2012 bola spoločnosť L.K.EURO s.r.o. bez konateľa a nemala ani\nzamestnancov (konkrétne od 07.11.2012 do 04.03.2013), a teda sa nedá určiť, kto predmetnú faktúru\nvystavil a kto ju podpísal, kedy a kým a či vôbec sa reálne zdaniteľné plnenie deklarované na faktúre\nuskutočnilo, ktoré skutočnosti vyvracajú tvrdenie Ing. V. V., že bol osobne (Ing. V. V. za spoločnosť NDP\nSLOVAKIA s.r.o.) s konateľom spoločnosti L.K.EURO s.r.o. (W. N.) pri nakládke tovaru v Bratislave, časť\nVajnory,\n- tovar uvedený na spornej faktúre č. 201340002 zo dňa 31.01.2013 mala spoločnosť NDP SLOVAKIA\ns.r.o. (ako dodávateľ žalobcu) nadobudnúť od svojho dodávateľa (L.K.EURO s.r.o.) postupne v priebehu\nmesiacov september 2012 až november 2012, a to konkrétne na základe faktúr č. 031012 z 25.06.2012,\nč. 041012 z 28.09.2012, č. 046012 z 25.10.2012, č. 049012 z 02.11.2012 a č. 050012 z 07.11.2012.\nPri reálnom dodaní tovaru musí byť v úplnom súlade dátum zdaniteľného plnenia s dátumom prijatia\ntovaru na sklad a taktiež s dátumom prepravy tohto tovaru z miesta nakládky do miesta vykládky,\nčo v súdenej veci splnené nie je. Faktúra č. 031012 uvádza ako dátum zdaniteľného plnenia deň\n25.06.2012, zodpovedajúca príjemka na sklad č. P120038 uvádza dátum 30.06.2012 a zodpovedajúca\nfaktúra za prepravu č. 412097 (od prepravcu OK LINE s.r.o.) dokonca uvádza dátum 11.07.2012,\npričom na zodpovedajúcej CMR je ako miesto nakladania tovaru uvedená nie Bratislava, ale Senec.\nFaktúra č. 046012 uvádza ako dátum zdaniteľného plnenia deň 25.10.2012 a zodpovedajúce faktúry za\nprepravu č. 412170, č. 412147 (od prepravcu OK LINE s.r.o.) uvádzajú dátum 02.11.2012. Faktúra č.\n049012 uvádza ako dátum zdaniteľného plnenia deň 02.11.2012, zodpovedajúca príjemka na sklad č.\nP120055 síce uvádza zhodný dátum 02.11.2012, avšak zodpovedajúca faktúra za prepravu č. 412174\n(od prepravcu OK LINE s.r.o.) uvádza dátum 14.11.2012, pričom zo záznamu o prevádzke vozidla\n\nvyplýva, že k vykládke došlo dňa 05.11.2012. Faktúra č. 050012 uvádza ako dátum zdaniteľného plnenia\ndeň 07.11.2012, zodpovedajúca faktúra za prepravu č. 412176 (od prepravcu OK LINE s.r.o.) však\nuvádza dátum 16.11.2012, pričom v čase vystavenia faktúry č. 050012 z 07.11.2012 (ktorú vystavil pre\nNDP SLOVAKIA s.r.o. jeho dodávateľ L.K.EURO s.r.o.) s dátumom zdaniteľného plnenia 07.11.2012\nbola spoločnosť L.K.EURO s.r.o. bez konateľa a nemala ani zamestnancov (konkrétne od 07.11.2012\ndo 04.03.2013), a teda sa nedá určiť, kto predmetnú faktúru vystavil, kto ju podpísal, kedy a kým a či\nvôbec sa reálne zdaniteľné plnenie deklarované na faktúre uskutočnilo,\n2. nedá sa zistiť pôvod tovaru,\n3. spoločnosť L.K.EURO s.r.o. je rizikovým subjektom, ktorý so správcom dane nekomunikuje, už v čase\npredaja tovaru spoločnosti NDP SLOVAKIA s.r.o. bol bez konateľa a zamestnancov, nemá reálne sídlo\nani sklad,\n4. žalobca a spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o. sú ekonomicky a personálne vzájomne prepojené\nspoločnosti, a to najmä cez osobu Ing. V. V., ktorý je konateľom aj žalobcu a aj spoločnosti NDP\nSLOVAKIA s.r.o. (dodávateľa žalobcu), pričom uvedené spoločnosti sú aj materiálne prepojené formou\njedného skladu na adrese Svätoplukova 14, Púchov,\n5. tovar na faktúrach je špecifikovaný len všeobecným spôsobom bez konkrétnej špecifikácie (nie je\nuvedený typ, sortiment, druh, farba, odtieň, povrchová úprava, odolnosť, rozmer, pôvod, a pod.),\n6. obchodné transakcie medzi žalobcom a jeho dodávateľom NDP SLOVAKIA s.r.o. prebehli bez toho,\naby došlo k pohybu tovaru, t.j. tovar sa stále nachádzal v sklade na adrese Svätoplukova 14, Púchov,\n7. skladovú evidenciu zásob vedie žalobca účelovo tak, že jednotlivé skladové zásoby nevykazujú\nkontinuitu,\n8. žalobca od svojho vzniku, t.j. od roku 2009 vykazuje stratu na dani z príjmov právnických osôb, za\ncelé obdobie vykazuje nulovú daňovú povinnosť.“\nKrajský súd v Trenčíne je jednoznačne toho názoru, že vyššie uvedené skutočnosti vo vzájomnej\nsúvislosti (najmä pod bodom 1, ktoré sú postačujúcim dôkazom, že sporné faktúry neodrážajú reálny\nobchod) v úplnej zhode preukazujú, že spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o., slúžila len na vystavenie\nfiktívnych faktúr na predmetný tovar, o čom Ing. V. V. - konateľ žalobcu musel vedieť, keďže cez\njeho osobu boli tieto spoločnosti personálne prepojené (Ing. V. V. bol v rozhodnom období konateľom\naj žalobcu a aj spoločnosti NDP SLOVAKIA s.r.o.). Záver súdu, že spoločnosť NDP SLOVAKIA\ns.r.o. nedodala žalobcovi reálne predmetný tovar, vychádza zo zistenia, že sama spoločnosť NDP\nSLOVAKIA s.r.o. týmto tovarom nikdy nedisponovala. Jednoznačne totiž bolo preukázané, že predmetný\ntovar nenadobudla spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o. od svojho údajného dodávateľa L.K.EURO s.r.o.\nPorovnaním dátumov na jednotlivých faktúrach (vystavených spoločnosťou L.K.EURO s.r.o. pre NDP\nSLOVAKIA s.r.o.) s dátumami na príjemkách, ako i s dátumami na faktúrach za prepravu tovaru (od\nprepravcov Milan Bakos Transport a OK LINE s.r.o.) boli totiž zistené závažné nezrovnalosti, ktoré\nby v prípade reálne uskutočneného zdaniteľného plnenia nemohli vzniknúť (reálnosť predaja by bola\npráve potvrdená tým, že by sa dátumy na konkrétnej faktúre, zodpovedajúcej príjemke a zodpovedajúcej\nfaktúre za prepravu, zhodovali). Ak teda spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o. nevlastnila a nedisponovala\ns predmetným tovarom, nemohla ho ani dodať žalobcovi a vystaviť mu sporné faktúry. V úplnej zhode\ns vyššie uvedenými zisteniami a so záverom, že spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o. vystavovala len\nfiktívne faktúry (bez reálneho dodania tovaru), je i tá skutočnosť, že spoločnosť L.K.EURO s.r.o., (ktorá\nvystupovala ako jej dodávateľ) je rizikovým subjektom, v rozhodnom čase (kedy sa mali uskutočniť\nobchody) nemala žiadnych zamestnancov, žiadne kancelárske, prevádzkové, ani skladové priestory,\nžiadne vybavenie, a navyše ani konateľa. O nefunkčnosti spoločnosti L.K.EURO s.r.o., nasvedčuje i jej\nsúčasný stav, keď táto spoločnosť, v súčasnosti nemá konateľa (jej posledným konateľom bol G. O.\n- neexistujúci subjekt). Tvrdenia Ing. V. V. o reálnom priebehu predmetných obchodov Krajský súd v\nTrenčíne považuje len za účelové tvrdenia, ktoré sú v príkrom rozpore s vyššie uvedenými skutočnosťami\njednoznačne preukazujúcimi fiktívnosť predmetných faktúr. Preto toto tvrdenie (výpoveď Ing. V. V.)\nnemohla voči ostatným dôkazom obstáť a privodiť žalobcovi úspech v konaní. Podľa krajského súdu,\nani samotná fyzická existencia časti predmetného tovaru v sklade žalobcu nepreukazuje, že tento tovar\nreálne dodala žalobcovi spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o,.. Navyše sklad, ktorý používa žalobca, užívajú\naj ďalšie spoločnosti, okrem iných i NDP SLOVAKIA s.r.o., tovar v sklade nie je jednoznačne označený,\nnie je teda možné hodnoverne preukázať,\nže ten-ktorý tovar je práve vo vlastníctve žalobcu, či inej osoby. Vlastníctvo tovaru nemôže žalobca\npreukázať ani skladovými kartami, nakoľko skladovú evidenciu zásob vedie účelovo tak, že jednotlivé\nskladové zásoby nevykazujú kontinuitu. V tejto súvislosti Krajský súd v Trenčíne zdôraznil, že nie\nje úlohou správnych orgánov zisťovať pôvod predmetného tovaru, je povinnosťou žalobcu, ktorý si\n\nuplatňuje odpočet DPH na vstupe preukázať, že predmetný tovar dodal žalobcovi dodávateľ uvedený na\nfaktúre, z ktorej si uplatňuje odpočet. V prejednávanej veci nielenže žalobca nepreukázal, že spoločnosť\nNDP SLOVAKIA s.r.o., dodala žalobcovi reálne predmetný tovar popísaný na sporných faktúrach,\nale práve naopak, správca dane rozsiahlym šetrením jednoznačne preukázal, že predmetný tovar\nnemohla spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o., žalobcovi reálne dodať, nakoľko ním sama nedisponovala\n(jej dodávateľ L.K.EURO s.r.o., jej tento tovar nedodal, tak ako to tvrdil Ing. V. V.). Vychádzajúc zo záveru,\nže spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o. vystavila sporné faktúry ako faktúry fiktívne bez toho, aby reálne\nžalobcovi dodala predmetný tovar, je zrejmé, že i žalobca musel o tejto fiktívnosti mať vedomosť. Pokiaľ\ntotiž žalobca prijal faktúry od subjektu (spoločnosti NDP SLOVAKIA s.r.o.), ktorý mu tovar uvedený\nna týchto faktúrach reálne nedodal, musel mať žalobca vedomosť o tom, že takéto sú len fiktívnymi\nfaktúrami. Krajský súd v Trenčíne je jednoznačne ustálil, že sporné faktúry sú len fiktívnymi faktúrami,\npričom upozornil opätovne na skutočnosť, že žalobca a spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o., sú personálne\nprepojené cez osobu konateľa Ing. V. V., preto nie je možné pochybovať o vedomosti žalobcu o fiktívnosti\nobchodov popísaných na sporných faktúrach.\nKrajský súd v Trenčíne sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že by správca dane a žalovaný nesprávne\nvec posúdili. Ich aplikácia § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. na zistený skutkový stav je správna.\nRovnako nie je dôvodná námietka žalobcu, že ustálenie skutkového stavu zo strany správcu dane a\nžalovaného je v rozpore s obsahom spisu, a že je zavádzajúce a skresľujúce. Krajský súd v Trenčíne\nkonštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a z takto vykonaného dokazovania\na z toho vyplývajúcich zistení nemohol správca dane dospieť k iným skutkovým záverom, než k akým\ndospel. Žalobca tiež namietal, že záujem a právo na ochrane verejných financií nemôže byť založený\nna systéme zodpovednosti daňovníka bez ohľadu na zavinenie (na objektívnej zodpovednosti). Krajský\nsúd v Trenčíne však túto námietku vyvrátil, nakoľko ustálil, že žalobca o tom, že sporné faktúry sú len\nfiktívnymi faktúrami, vedomosť musel mať. Nemožno preto v súdenej veci v žiadnom prípade hovoriť o\nsituácii, že by dôsledok, ktorý stíha žalobcu v podobe neuznania odpočtu DPH zo sporných faktúr, bol\ndôsledkom bez ohľadu na zavinenie žalobcu.\nDňa 13. apríla 2015 (pondelok), žalobca prevzal rozsudok krajského súdu.\nII.\nDňa 27. apríla 2015 (pondelok), žalobca podal odvolanie voči predmetnému rozsudku, kde sa domáha\nzmeny výrokovej časti napadnutého rozsudku krajského súdu v celom rozsahu.\nVčas podaným odvolaním sa žalobca domáhal, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Trenčíne\nsp. zn: 11S/33/2014-30 zo dňa 10. marca 2015 v súlade s ustanovením § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak,\nže sa zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo sídlom Lazovná 63, 974 01\nBanská Bystrica, sp.zn.: 1100306/1/391365/2014/5051, vydané 3. septembra 2014.\nPodľa názoru žalobcu závery krajského súdu treba hodnotiť ako arbitrárne a protizákonne, lebo\nvychádzajú zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore s obsahom spisu, nesprávneho výkladu čl. 2 ods.\n1 písm. a/, písm. c/, čl. 14 ods. 1, čl. 167, čl. 168 písm. a/, čl. 178 písm. a/, čl. 220 ods. 1., čl. 226, čl.\n273 DPH smernice, § 49 ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, § 3 ods. 1, ods. 2, ods.\n3, ods. 6, § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3 daňového poriadku, ako i z nesprávneho posudzovania dôkazov\nprodukovaných v procese dokazovania pri správe daní.\nŽalobca ďalej spochybňuje tvrdenia krajského súdu, žalovaného a správcu dane ohľadom vierohodnosti\nvýpovede svedka Ing. V. V. vo veci zakúpenia a prevezenia tovaru do skladu žalobcu.\nŽalobca je toho názoru, že skutkový záver o absencii materiálneho podkladu k predloženým dokladom,\nktorý si podľa neho osvojil krajský súd v zhode so žalovaným a správcom dane je nesprávny, založený na\nvytvorenej fiktívnej konštrukcii, ktorou sa len konštatujú nezrovnalosti v predložených faktúrach ohľadne\nobsahu faktúr, nijakým spôsobom však nespochybňujúcim nenakúpenie a nedovezenie tovaru do skladu\nžalobcu.\n\nŽalobca tiež namietal, že záujem a právo na ochrane verejných financií nemôže byť založený na\nsystéme zodpovednosti daňovníka bez ohľadu na zavinenie (na objektívnej zodpovednosti). Podľa\nnázoru žalobcu, založenie systému objektívnej zodpovednosti totiž prekračuje rozsah nevyhnutný na\nochranu práv verejných financií.\nIII.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania\n(§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne\npäť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk <..\nV odvolacom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok\nKrajského súdu v Trenčíne, sp. zn: 11S/33/2014-30 zo dňa 10.03.2014 v spojení s opravným uznesením\nzo dňa 15.04.2015, ktorý podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, kde fyzická alebo právnická osoba\ntvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd\npreskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Na vady konania pred správnym\norgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia\n(§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-tovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nOdvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu zistil, že vo vzťahu k\npredmetu odvolacích námietok žalobcu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského\nsúdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa nasledovné dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.):\nPodľa § 49 ods. 1 tohto zákona „právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“\nĎalej § 49 ods. 2 tohto zákona ustanovuje, že „platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,\ndaň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov\n3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“\nUstanovenie § 51 ods. 1 písm. a/ uvádza, že „právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,\nak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“\nV uvedených ustanoveniach sú stanovené podmienky, ktorých splnenie sa vyžaduje pri uplatnení práva\nna odpočet DPH. Na to, aby mohol byť pri dodaní tovaru uplatnený odpočet DPH, však nestačí len\nvyhotovenie samotnej faktúry s náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH. Musí dôjsť aj k preukázaniu\nreálneho, faktického dodania tovaru, ktoré musí byť rovnako materiálne preukázané. Tieto dva druhy\npreukázania musia byť splnené kumulatívne, inak nárok na odpočet DPH nemožno uplatniť. Dôkazné\nbremeno v takomto prípade zaťažuje daňový subjekt, ktorý musí preukázať splnenie formálnej, ako\naj materiálnej podmienky. Daňový subjekt má povinnosť preukázať faktúry resp. iné dokumenty, na\nzáklade ktorých si uplatňuje odpočet DPH. Tieto preukázané listiny sa musia zhodovať so skutočne\nzrealizovanými plneniami. Preukázanie samotnej faktúry je dostačujúce iba v prípade, že je nepochybne\n\npreukázateľná zhoda údajov uvedených vo faktúre s reálnym plnením. Doklady musia byť vystavené\nna reálnom materiálnom podklade, pričom údaje v nich musia byť aj ako právna skutočnosť reálne\npreukázateľné. Ak správca dane s prihliadnutím na objektívne skutočnosti zistí, že právo na odpočet\nDPH sa uplatňuje neoprávnene, spôsobom pokúšajúcim sa obísť zákon, subjektu právo na odpočet\ndane neprizná. Uvedené vyplýva s rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie a rovnako aj\nzo smernice Rady Európskej únie 2006/112/ES o spoločnom systéme dani z pridanej hodnoty.\nV rámci daňového konania, pri preukazovaní reálneho dodania tovaru a služieb, zaťažuje dôkazné\nbremeno vždy daňový subjekt, v tomto prípade žalobcu. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky vo veci sp.zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, č.k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že:\n„Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení\ns § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na\nstrane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených\na splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z\npridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si\nuplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane\nslúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový\nsubjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na\nodpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Žalobca ako daňový subjekt uplatňujúci si právo\nna odpočítanie dane z pridanej hodnoty neuniesol dôkazné bremeno, keď jednoznačným a vierohodným\nspôsobom nepreukázal použitie tovaru na dodávku tovarov a služieb ak platiteľ, čím nesplnil jednu z\ndvoch zákonných podmienok zakotvených v ustanovení § 49 ods. 2 zákona o DPH. Uvedené podmienky\nmusia byť splnené kumulatívne, a preto nesplnenie jednej z nich, tak ako je tomu v predmetnej právnej\nveci, znamená negatívnu aplikáciu citovaného ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH.“\nTaktiež v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.zn.: 8Sžf/136/2013 zo dňa 29.01.2015,\nkde sa najvyšší súd odvoláva na predošlé rozhodnutie krajského súdu: „Ďalej poukázal na ust. §\n29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, ktorý upravuje, že daňový subjekt preukazuje\nskutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,\nhlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového\nkonania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených\ndaňovým subjektom. Toto ustanovenie zakotvuje, že dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu\n- žalobcu, ktorý je povinný preukázať, že si nárok uplatňuje oprávnene a za zákonom stanovených\npodmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov\npredkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia\nspoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Nie je povinnosťou\ndaňových orgánov vyhľadávať za daňový subjekt - žalobcu dôkazy preukazujúce jeho oprávnenie na\nodpočet dane, ale naopak bolo povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu, predložiť relevantné\ndôkazy, ktorými by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázal, že si odpočet dane v\nkontrolovanom zdaňovacom období uplatnil oprávnene. Nepostačuje iba predloženie faktúry, platiteľ\ndane musí preukázať, že zdaniteľný obchod bol aj reálne uskutočnený.“\nZo šetrenia Krajského súdu v Trenčíne ako aj z priloženého administratívneho spisu, je podľa\nnajvyššieho súdu nesporné, že Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ako je opísané vyššie, a\ns ktorého závermi sa odvolací súd stotožňuje: je zjavné, že úlohou spoločnosti NDP SLOVAKIA s.r.o.,\nbolo len vystavenie fiktívnych faktúr na predmetný tovar, o čom Ing. V. V. - konateľ žalobcu musel\nvedieť, keďže cez jeho osobu boli tieto spoločnosti personálne prepojené (Ing. V. V. bol v rozhodnom\nobdobí konateľom aj žalobcu a aj spoločnosti NDP SLOVAKIA s.r.o.). Záver súdu, že spoločnosť NDP\nSLOVAKIA s.r.o., nedodala žalobcovi reálne predmetný tovar, vychádza zo zistenia, že sama spoločnosť\nNDP SLOVAKIA s.r.o., týmto tovarom nikdy nedisponovala. Jednoznačne totiž bolo preukázané, že\npredmetný tovar nenadobudla spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o., od svojho údajného dodávateľa\nL.K.EURO s.r.o.,. A teda k námietke žalobcu ohľadom vierohodnosti výpovede svedka Ing. V. V., možno\ndodať, že porovnaním dátumov na jednotlivých faktúrach (vystavených spoločnosťou L.K.EURO s.r.o.,\npre NDP SLOVAKIA s.r.o.,) s dátumami na príjemkách, ako i s dátumami na faktúrach za prepravu\ntovaru (od prepravcov Milan Bakos Transport a OK LINE s.r.o.,) boli zistené závažné nezrovnalosti, ktoré\nby v prípade reálne uskutočneného zdaniteľného plnenia nemohli vzniknúť (reálnosť predaja by bola\npráve potvrdená tým, že by sa dátumy na konkrétnej faktúre, zodpovedajúcej príjemke a zodpovedajúcej\nfaktúre za prepravu, zhodovali). Ak teda spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o., nevlastnila a nedisponovala\n\ns predmetným tovarom, nemohla ho ani dodať žalobcovi a vystaviť mu sporné faktúry. V úplnej zhode\ns vyššie uvedenými zisteniami a so záverom, že spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o., vystavovala len\nfiktívne faktúry, bez reálneho dodania tovaru, je i tá skutočnosť, že spoločnosť L.K.EURO s.r.o., (ktorá\nvystupovala ako jej dodávateľ) je rizikovým subjektom, v rozhodnom čase (kedy sa mali uskutočniť\nobchody) nemala žiadnych zamestnancov, žiadne kancelárske, prevádzkové, ani skladové priestory,\nžiadne vybavenie, a navyše ani konateľa. O nefunkčnosti spoločnosti L.K.EURO s.r.o., nasvedčuje i jej\nsúčasný stav, keď táto spoločnosť, v súčasnosti nemá konateľa (jej posledným konateľom bol G. O. neexistujúci subjekt).\nOdvolací súd sa stotožňuje aj s názorom, že ani samotná fyzická existencia časti predmetného tovaru v\nsklade žalobcu nepreukazuje, že tento tovar reálne dodala žalobcovi spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o.,.\nNavyše sklad, ktorý používa žalobca, užívajú aj ďalšie spoločnosti, okrem iných i NDP SLOVAKIA s.r.o.,\ntovar v sklade nie je jednoznačne označený, nie je teda možné hodnoverne preukázať, že ten-ktorý\ntovar je práve vo vlastníctve žalobcu, či inej osoby. Vlastníctvo tovaru nemôže žalobca preukázať ani\nskladovými kartami, nakoľko skladovú evidenciu zásob vedie účelovo tak, že jednotlivé skladové zásoby\nnevykazujú kontinuitu. Treba zdôrazniť, že nie je úlohou správnych orgánov zisťovať pôvod predmetného\ntovaru, je povinnosťou žalobcu, ktorý si uplatňuje odpočet DPH na vstupe preukázať, že predmetný\ntovar dodal žalobcovi dodávateľ uvedený na faktúre, z ktorej si uplatňuje odpočet. V prejednávanej\nveci nielenže žalobca nepreukázal, že spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o., dodala žalobcovi reálne\npredmetný tovar popísaný na sporných faktúrach, ale práve naopak, správca dane rozsiahlym šetrením\njednoznačne preukázal, že predmetný tovar nemohla spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o. žalobcovi reálne\ndodať.\nNajvyšší súd s poukazom na uvedené zistenia dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní\nnie sú opodstatnené, pretože krajský súd (resp. predtým žalovaný a správca dane) svoje rozhodnutie\nvydal na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, použil správny výklad a aplikáciu príslušných\nustanovení (§ 49 a 51 zákona o DPH), ako aj v súlade so zákonom, posúdil dôkazy produkované v\nprocese dokazovania pri správe daní. Rovnako je potrebné opätovne zdôrazniť, že dôkazne bremeno\nleží na daňovom subjekte, nie na správcovi dane, preto je daňový subjekt povinný svoje tvrdenia\nspoľahlivo preukázať. Ak tak neučiní (čo v tomto prípade neurobil, keď žalobca predložil len faktúru a\nk tomu súvisiace dokumenty, avšak nedokázal preukázať reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia,\nnemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.\nK námietke arbitrárnosti rozhodnutia a hodnotenia dôkazov poukazujeme aj na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015, v ktorom je uvedené, že „zásada\nobjektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť\ndokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu\nohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko\ndaňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie\na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu\na schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým\ns prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu\nkonania k dispozícii.\nŽalobca neuniesol ani v administratívnom ani v súdnom konaní dôkazné bremeno a nebolo možné\nsúhlasiť ani s jeho opakovanými odvolacími námietkami, keď neuviedol žiadne také skutočnosti,\ns ktorými by sa daňové orgány nevysporiadali. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte\na dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú kontrolu daňovníkom deklarovaných\nskutočností a dokladov. Aj keď faktúry obsahujú po formálnej stránke všetky predpísané náležitosti, pre\ndaňové účely musia byť skutočnosti na nich deklarované aj preukázateľné inými dôkazmi.\nOdvolací súd na podklade administratívneho spisu konštatuje, že žalobca okrem faktúry nepredložil\nžiadne iné dokumenty, ktorými preukazoval reálne uskutočnenie dodávky. Prijatie faktúry formálne\nsplnenými náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia\npráva na odpočítanie daní z prijatých faktúr.\nDôkazné bremeno spočíva aj na daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na\nnáslednú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Aj keď faktúry obsahujú\n\npo formálnej stránke všetky predpísané náležitosti, pre daňové účely musia byť skutočnosti na nich\ndeklarované aj preukázateľné inými dôkazmi, čo v tomto prípade absentovalo.\nPo vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského\nsúdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd SR v zmysle\nustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby vyhovel odvolaniu žalobcu,\npretože konanie pred finančnými orgánmi bolo súladné so zákonom a krajský súd postupoval vecne\nsprávne, keď žalobu zamietol podľa ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. Vychádzajúc z uvedeného\na s ohľadom na to, že vznesené odvolacie námietky neboli spôsobilé na zmenu, alebo zrušenie\nnapadnutého rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods.\n3 veta druhá O.s.p. potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p., keďže žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a\nžalovanému náhrada trov odvolacieho konania zo zákona neprislúcha.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}