{"guid": "19331314-6360-464b-a2a7-defa40c60f55:dabe128a-f67e-4d18-befa-8caa4419cec0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7609200897.1", "spisova_znacka": "3Co/92/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/92/2013 z 8. 3. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 8. marca 2016, sp. zn. 3Co/92/2013, ECLI:SK:KSKE:2016:7609200897.1", "identifikacne_cislo": "7609200897", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mária Ondrejová", "sudca_id": 152, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-ondrejova-152", "datum_vydania": "2016-03-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "nazov": "§ 451 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-143", "nazov": "§ 143 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-143", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-143"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-144", "nazov": "§ 144 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-144", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-144"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-143", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-144"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dabe128a-f67e-4d18-befa-8caa4419cec0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7609200897.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7609200897.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7609200897.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/92/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609200897
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7609200897.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej
a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej vo veci žalobcu: I. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. 2, právne zastúpeného: T.. Annamárioa Pániková, advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice,
proti žalovaným: v 1. rade T. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. - U. 148, právne zastúpený: JUDr. Dáša
Bajanová, advokátkou so sídlom Štefánikovo nám. 4, Spišská Nová Ves, v 2. rade F. B., M. XX, o vrátenie
poplatku za užívanie bytu s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Spišskej Novej
Vsi č.k. 15C/9/2008-251 z 6. novembra 2012

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba o zaplatenie sumy 3.053,84 Eur s prísl. proti
žalovanému v 1. rade zamietnutá.

Z r u š u j e   rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba o zaplatenie sumy 298,75 Eur s prísl. proti
žalovanému v 1. rade, ako aj vo výroku, ktorým bola žaloba o zaplatenie sumy 3.053,84 Eur s prísl. proti
žalovanej v 2. rade (v rozsudku označenej ako „vedľajšia účastníčka“), zamietnutá.

Z r u š u j e   rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2.
rade navzájom a vo výroku o trovách štátu, a v rozsahu zrušenia   v r a c i a   vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj „súd prvého stupňa“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom návrh
na zaplatenie 298,75 Eur s prísl. proti žalovanému zamietol. Zároveň zamietol návrh na zaplatenie sumy
3.053,84 Eur s prísl. proti žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi.

Ďalším výrokom súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho
zastúpenia vo výške 2.392,03 Eur na účet právnej zástupkyne žalovaného a na účet žalovaného vo
výške 67,36 Eur, ako aj trovy štátu, ktoré pozostávajú zo zaplateného svedočného vo výške 23,86 Eur,
na účet tamojšieho súdu, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Predmetom konania (aj po upresnení žalobného návrhu) je návrh žalobcu, aby súd zaviazal žalovaného
v 1. rade k úhrade nájmu za dobu 23 mesiacov od 1.6.2006 do 15.5.2008 vo výške 3.053,84 Eur
(92.000,-Sk) s 9% úrokom od 1.11.2007 do zaplatenia, a žalovanú v 2. rade k úhrade nájomného,
vyplateného žalobcom za december 2005 až 28. február 2006 vo výške 282,15 Eur (8.500,-Sk), ako aj
daň z nehnuteľnosti za rok 2007 vo výške 16,6 Eur (500,-Sk) s 9% úrokom od 1.11.2007 do zaplatenia
a zároveň, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade k úhrade sumy 207,06 Eur (6.238,- Sk) spoločne
a nerozdielne s 9% úrokom od 1.11.2007 do zaplatenia a nahradiť mu všetky trovy tohto konania.



Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že počas trvania manželstva nadobudol spolu s manželkou
do bezpodielového spoluvlastníctva byt č. XX  v obytnom dome súp. č. XXXX, na par. č. XXXX,
zastavané plochy s výmerou XXX m2 a spoluvlastnícky podiel v pomere 312/10000-in nehnuteľnosti a na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu a pozemku parc. číslo XXXX, zapísané
na LV č. XXXX, k.ú. B.. Manželstvo žalobcu so žalovanou v 2. rade bolo tamojším súdom rozvedené
rozsudkom z 8. februára 2006, č.k. 7C 231/2005-27. Žalobca tvrdil, že v uvedenej dobe uhrádzal okrem
splátok úveru aj náklady spojené s užívaním bytu za mesiac december 2005 sumu 116,18 Eur (3.500,-
Sk), za mesiac január 2006 sumu 82,98 Eur (2.500,- Sk), a za mesiac február 2006 sumu 116,18 Eur
(2.500,- Sk), a to aj napriek tomu, že žalovaná v 2. rade neumožnila žalobcovi užívať tento byt. Žalovaná
v 2. rade užívala byt spolu so žalovaným v 1. rade, ktorý na nákladoch za užívanie uvedeného bytu
neparticipoval. Žalobca sa preto musel ubytovať u svojich rodičov v Q. a počas pracovnej činnosti býval v
ubytovni fakultnej nemocnice L. Pasteura v B., čím mu vznikli nadmerné výdavky, lebo sa iným spôsobom
nevedel prepraviť do práce do Košíc. Náklady s ubytovaním v roku 2006 predstavovali mesačne sumu
69,70 Eur (2.100,- Sk), za rok 2006 sumu vo výške 698 Eur (21.000,- Sk), za rok 2007 sumu vo výške
836,49 Eur (25.200,- Sk), za rok 2008 už uhrádzal žalobca náklady za ubytovanie mesačne v sume 76,35
Eur (2.300,- Sk). Okrem toho uhrádzal žalobca navyše cestovné z Beharoviec do B., čo je podstatne
viac ako z B. do B., ktorý výdavok by mu nevznikol, keby mohol riadne užívať vlastný byt v B.. Uhradil aj
domovú daň. Na základe uvedeného sa žalovaní v 1. a 2. rade obohatili na úkor žalobcu o sumu 298,75
Eur (9.000,- Sk). Žalovaná v 2. rade tým, že neumožnila žalobcovi riadne užívať byt, žalobcovi vznikli
náklady za ubytovanie v Košiciach vo výške X.XXX Eur (48.500,- Sk). Ďalej mu podľa jeho tvrdenia
vznikli náklady na cestovné z Beharoviec do Spišských Vlách a do Košíc, čo predstavuje za rok 2006
sumu vo výške 38,17 Eur (1.150,- Sk), za rok 2007 vo výške 348,34 Eur (10.494,- Sk) a tieto zvýšené
náklady si touto žalobou uplatňuje voči žalovaným v 1. a 2. rade  zaplatiť spolu s 9% ročným úrokom z
omeškania za obdobie od 1.11.2007 do zaplatenia. Žalobca vyzval 4. októbra 2007 žalovanú v 2. rade
na vrátenie poplatku za zaplatený nájom žalobcom za obdobie mesiacov december 2006, január 2007,
február 2007 vo výške 282,19 Eur (8.500,- Sk) a žalovaného v 1. rade na vrátenie poplatku za byt vo
výške 2.125 Eur (64.000,- Sk), ktorý žalovaný v 1. rade užíval od 1.6.2006.

Tamojší súd rozsudkom z 27. januára 2009, č.k. 15C 9/2008-107 žalobu v celom rozsahu zamietol a
účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 18. mája 2010, sp. zn.
3Co/129/2009-142, ktorým rozhodol o odvolaní žalobcu proti predmetnému rozsudku, potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola žaloba o zaplatenie sumy 298,75 Eur s prísl. proti žalovanej
v 2. rade a o zaplatenie sumy 207,06 Eur s prísl. proti žalovaným v 1. a 2. rade (spoločne a nerozdielne)
zamietnutá. Zároveň odvolací súd zrušil rozsudok vo zvyšujúcej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba
o zaplatenie 3.053,84 Eur s prísl. proti žalovanému v 1. rade zamietnutá a vo výroku o trovách konania
a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci na ďalšie konanie súd prvého stupňa uznesením pripustil do konania ako vedľajšiu
účastníčku, pôvodne žalovanú v 2. rade, ktorá s pripustením do konania na pojednávaní súhlasila.
Súd vzal za preukázané, že manželstvo žalobcu so žalovanou (ktorú súd prvého stupňa označoval
ako vedľajšiu účastníčku) bolo tamojším súdom rozvedené rozsudkom z 8. februára 2006, č.k.
7C/231/2005-27, ktorý nadobudol právoplatnosť 23. februára 2006. Rozsudkom tamojšieho súdu z 11.
apríla 2008, č. k. 6C/127/2007-155, ktorý nadobudol právoplatnosť 16. mája 2008, bolo vyporiadané
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - žalobcu a vedľajšej účastníčky (žalovanej v 2. rade) tak, že
do výlučného vlastníctva vedľajšej účastníčky (žalovanej v 2. rade) pripadol byt č. XX  na 5. poschodí
obytného domu súp. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX  k.ú B. ako aj podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a k pozemku parc. č. XXXX s výmerou XXX mX v pomere XXX/XX.XXX-
in. Povinnosť vyplatiť pôžičku vo výške 3.319,39 Eur (100.000,- Sk) veriteľovi T. P., bytom T. XXX,
pripadla na zaplatenie vedľajšej účastníčke (žalovanej v 2. rade) a tiež vyrovnanie hodnoty podielov z
titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manžekov bola vedľajšia účastníčka (žalovaná v 2.
rade) povinná zaplatiť žalobcovi 9.714,89 Eur (292.671,- Sk) v lehote do 31.8.2008. Žalovaný  popieral
tvrdenie žalobcu, že nemohol byt užívať pre jeho prítomnosť v tomto byte a tvrdil, že on sa v byte
nezdržiaval, k vedľajšej účastníčke chodil len na krátkodobú návštevu, pretože pracoval v uvedenom
období ako vodič kamiónu a zdržiaval sa často pracovne v zahraničí. Súd mal z vykonaného dokazovania
(z výpovedí účastníkov a svedkov D. B., sestry žalovaného v 1. rade, G. P., J. D., J. Q., T. Q.,  R. B. -
syna žalobcu a žalovanej v 2. rade) a C. N., zamestnávateľa žalovaného) preukázané, že žalovaný bol
zamestnaný od roku 2008-2009 ako vodič kamiónovej dopravy, pričom dopravu vykonával v striedavých



3 dňových intervaloch. Žalovaný sa stretával s vedľajšou účastníčkou (žalovanou v 2. rade), avšak v
predmetnom byte nebýval.

Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď L. V., ktorá uviedla, že často navštevovala svoju babku na ulici C.
XX, ktorá zomrela v r. 2008, tvrdiac, že u babky trávila veľa času, mnohokrát tam prenocovala a má
vedomosť, že v byte  č. 11 bývala vedľajšia účastníčka (žalovaná v 2. rade) so svojím bývalým manželom,
teda žalobcom, pričom v noci na balkóne v byte vedľajšej účastníčky (žalovanej v 2. rade) a žalobcu
videla často žalovaného, súd nepovažoval túto svedeckú výpoveď za vierohodnú. Zo správy Mesta
Krompachy, Matričného úradu súd zistil, že stará matka svedkyne L. V., J. N., zomrela dňa X.X.XXXX v
B., a nie ako tvrdila svedkyňa v r. 2008. Súd zistil z lekárskej správy L.. D. L., psychiatra, že svedkyňa je
v dlhoročnej psychiatrickej liečbe od roku 2009 aj s frekventovanými hospitalizáciami na psychiatrickom
oddelení, preto s prihliadnutím na jej zdravotný stav svedeckú výpoveď súd nepovažoval za vierohodnú.

Zo záznamov z ciest žalovaného v rokoch 2006 - 2008 súd zistil, že žalovaný v spornom období od
1.6.2008 do 15.5.2008 vykonával dopravu a zdržiaval sa v zahraničí v roku 2006 od  1.6.2006 cca 120
dní, v roku 2007 cca 200 dní a v roku 2008 do 15.5.2008 cca 60 dní.

Po takto vykonanom dokazovaní súd poukázal na ust. § 124, § 143, § 144, § 451 Občianskeho zákonníka
a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, aby predmetný byt, ktorý patril do bezpodielového
spoluvlastníctva žalobcu a vedľajšej účastníčky (žalovanej v 2. rade) ako manželov, užíval v spornom
období od 1.6.2006 do 15.5.2008 žalovaný v 1. rade, súd žalobu voči žalovanému zamietol. Súd
žalobu zamietol aj voči vedľajšej účastníčke, pretože ako bezpodielová spoluvlastníčka  nehnuteľnosti
oprávnene užívala svoj byt, takéto postavenie mal aj žalobca ako bezpodielový spoluvlastník bytu,
odsťahoval sa z bytu  dobrovoľne. Z dôvodu, že neuniesol dôkazné bremeno o obmedzovaní jeho práv
k bytu zo strany žalovaného a vedľajšej účastníčky a taktiež nepreukázal, že žalovaný získal majetkový
prospech bez právneho dôvodu, súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa §  142 ods. 1 O.s.p. priznal úspešnému žalovanému náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 2.392,03 Eur a náklady žalovaného vo výške 67,36 Eur za vyhotovenie
fotokópií záznamov o prevádzke vozidla nákladnej dopravy pre žalobcu.

Proti všetkým výrokom tohto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby
odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrhu vyhovel podľa upraveného petitu, resp.,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie.
Odvolanie odôvodnil podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b), d), f) v nadväznosti na ustanovenie §
221 ods. 1 písmeno h) O.s.p.

Odvolateľ uviedol, že v danom spore zo strany F. B. opakovane došlo k hrubému porušeniu zákona, a
zavádzaniu súdu, aj napriek už predchádzajúcemu preukázaniu a rozhodnutiam súdu, že nie je osoba
odkázaná na bezplatnú právnu pomoc z titulu zhmotnej núdze. Napriek tomu sa opakovane dostavila na
súd za účasti právnej zástupkyne JUDr. Evy P., advokátky určenej rozhodnutím Centra právnej pomoci
Bratislava, kancelária Košice z 18. marca 2008, sp. zn. 4N 276/08, ktorá zo sporu vystúpila až po
vznesení námietky žalobcu.

Žalobca poukázal na to, že na návrh JUDr. Dáši Bajanovej, advokátky, je už F. B. označená pred súdom
ako vedľajšia účastníčka, hoci je to v rozpore s právnym názorom Krajského súdu v Košiciach z 18. mája
2010, sp. zn. 1 Co 116/2008 a 16 C 116/2008. Tento spôsob konania F. B. je opakovaný prejav, že jej
tvrdenia pred súdom sú zavádzajúce a nepravdivé, napriek tomu to súd prvého stupňa ponechal bez
povšimnutia. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo všetky okolnosti súvisiace s prejavmi žalovaných v konaní
neboli úplne pojaté do zápisnice, najmä skutočnosť, že tak pán B., ako aj T.. R. Q. prerušovali výpovede
účastníkov konania ako aj svedkov a tak došlo k omylu pri zápise dátumu úmrtia matky svedkyne L.
V., kde na nedôstojné správanie sa boli opakovane upozornení. P. L. V. v danom spore vypovedala za
sústavného prerušovania zo strany žalovaných a napriek tomu zotrvala na svojej výpovedi a uviedla,
kedy, kde a za akých okolností videla žalovaného T. B. spolu s F. B.. J. dôkaz v spore nie je rozhodujúci
dátum úmrtia matky svedkyne, ale okolnosť potvrdzujúca skutočnosti, ktoré osvedčujú okolnosti užívania
bytu, a teda nie je možné opomenúť jej výpoveď, že opakovane videla žalovaných spolu na balkóne
fajčiť, ako aj údaj, že sa spolu do bytu vracali a v ktorom časovom období a v akom časovom horizonte.



Menovaná svedkyňa je chorá, ale nie je zbavená spôsobilosti na právne úkony a úmrtie jej matky je
zásah do psychického stavu a zdravia, lebo táto skutočnosť zanecháva stopy na zdraví, ale nie je
nepríčetná a svoju výpoveď písomne súdu opakovane potvrdila a upresnila. Preto žalobca konštatuje,
že súd prvého stupňa nevyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a preto dospel
predčasne k mylnému záveru. Žalobca produkoval dôkazy, z ktorých je zrejmé, že T. B., ako žalovaný, do
doby vyporiadania BSM po rozvode manželstva sporný byt užíval. Súd prvého stupňa dôkaz o tom, t.j.,
tak písomný, ako aj a ústny prejav F. B., prehliadol, hoci mu to uznesenie nadriadeného súdu vyslovene
ukladá, lebo v spore o úpravu pomerov k maloletým deťom F. B. vyslovene pred súdom uviedla, že
žije v spoločnej domácnosti so žalovaným, čo však ako dôkaz v prospech žalobcu súd prvého stupňa
prehliadol. Ďalej súd prehliadol tvrdenia F. B. o tom, že 9. decembra 2008 vymenila zámok dverí a
kľúč žalobcovi nedala, teda je preukázané, že súd vyhodnotil túto dôkaznú okolnosť v neprospech
žalobcu v rozpore so skutočnosťou, lebo po výmene zámku dverí mal žalobca v rozhodnom období
znemožnené sporný byt užívať. F. B. v konaní 11 P 456/2006 dňa 4. 10. 2006, ako aj dňa 12. 10.
2006 na pojednávaní vyslovene uvádza, že žije v spoločnej domácnosti so žalovaným. Tento dôkaz
súd obišiel, hoci je to opakovane zjavné aj v konaní 6 C 127/2007 o vyporiadaní BSM po rozvode
manželstva, kedy F. B. zavádzala súd aj tvrdením, že v jej prípade sa nejedná o hmotnú núdzu, čo bolo
dôkazmi vyvrátené. O vyhľadaní lekárskej pomoci žalobcom bol súdu predložený dôkaz, z ktorého je
zjavné, že z jeho strany sa jednalo len o dočasné opustenie bytu v rozsahu niekoľkých dní a aj keď
následne došlo k rozvodu manželstva, žalobca užíval aj po rozvode spoločný byt až do doby, kedy po
zásahu polície žalobca v noci opustil spoločný byt na návrh jeho advokátky za účelom, aby sa vyspal,
a zbavil psychickej tiaže a aby tento zlý psychický stav nebol príčinou pracovného úrazu alebo iného
nezákonného skutku, ale ráno žalobca odišiel do práce do Košíc a keď sa vrátil domov po skončení
pracovného pobytu, už bol vymenený zámok vo dverách a žalovaná v 2. rade na pojednávaní konanom
9. decembra 2008 do zápisnice potvrdila, že zámok dverí vymenila, avšak kľúč žalobcovi nedala, teda
úkon žalobcu spočívajúci v uhradení nákladov spojených s bývaním bol z jeho strany bezdôvodný. Súd
uveril aj tvrdeniu žalovaného, že rozhodnom čase nežili v spoločnej domácnosti, pretože žalovaný v 1.
rade ešte nebol rozvedený. Nemá logiku a oporu zákona tvrdenie žalovaného, že v rozhodnom čase
prebýval u svojej, teraz už rozvedenej, manželky, lebo 14. októbra 2006 žalobca vyhotovil videozáznam,
že v byte sa nachádzajú v skrini v Krompachoch si zabezpečil v roku 2007 garáž pre nové auto, a
teda ak by v Krompachoch nebýval, prečo by garážoval auto v Krompachoch. Súd nepripustil doplnenie
dokazovania výsluchom svedka - súdneho znalca, ktorý v konaní o vyporiadanie BSM bol súdom
ustálený, a pri obhliadke nehnuteľnosti bol v byte sporo oblečený pán B. a na otázku súdneho znalca
odpovedal, že tu býva a pri obhliadke bytu bude prítomný, lebo sa ho to týka, lebo tam býva a má tam
veci. Žalovaný v čase rozhodnom byt nemohol jednak pre výmenu kľúčov užívať, ale zaň splácať úver,
pričom opakovane je súd zavádzaný F. B., ale súd jej verí, hoci sa preukázali jej rozporné výpovede,
preto je dôvodný názor, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu
posúdeniu. V súdnom konaní sp. zn. 6 C 127/07 bolo pojednávanie odročené za účelom, aby si mohol
žalobca z bytu zobrať svoje osobné veci, preto neobstojí tvrdenie žalovaných, že žalobca sa dobrovoľne
sám odťahoval z bytu, pričom kedy tak nastalo neuviedla. Je nelogické sa domnievať, aby odborný lekár
vydal opakované doklady o ošetrení a liečení o psychickom stave osoby, keď to nie je dôvodné, lebo
nie každý jedinec trpí potrebou zavádzať. Žalovaný sa so žalobcom v byte niekoľkokrát osobne stretol,
ale hodná zreteľa je skutočnosť, že nebol oblečený, teda nejednalo sa len o tzv. kamarátsku návštevu,
resp. náhodnú, lebo sama F. B. potvrdila, že o. i. mu prala aj šaty, teda je neobvyklé takéto úkony
realizovať na kamarátskej návšteve. Súd opomenul vyhodnotiť okolnosť, že žalobca sa so synom do bytu
dostal po tvorení dverí F. B., ktorý v tom čase bol v jeho opatere a šli navštíviť dcéru a dňa 6. 10. 2006
žalobca opäť so synom našiel žalovaného v 1. rade domácky oblečeného v byte a žalovaná zotrvala
na názore, že spolu v byte žijú. Teda obstojí názor, že kto raz klame, nemá problém klamať opakovane
a nie je logické ani to, že ak si prenajmem garáž v obci Krompachy a tam aj garážujem auto, ako sa
žalovaný v 1. rade potom dostal z Krompách do obce Grač, kde mal rodinný dom s bývalou manželkou,
resp. dom rodičov. Názor súdu nie je v súlade so zákonom o ochrane vlastníctva a vytvára priestor pre
jeho porušenie, lebo žalobca z užívania bytu bol vymknutý a byt užívala neoprávnená osoba, pričom
sa nejedná o prenechanie veci v nájme, ale okupáciu cudzej veci, preto nie je zrejmý právny názor o
dôvodnosti náhodného (príležitostnej návštevy), teda užívania cudzej veci do doby, kedy sa vyporiadalo
zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo. Žalobca je presvedčený, že svedeckú výpoveď dcéry a syna
je možno považovať za irelevantnú, pretože vo svojej ďalšej existencii a materiálnom zabezpečení a
vytváraní podmienok jej existencie sú vyslovene závislí na matke. Právna zástupkyňa žalobcu nezmenila
svoj názor, len upravila petit, pretože by musel súd vykonať dokazovanie v skúmaní pravosti cestovných
lístkov a vzniknutých nákladov, teda iba bol upresnený návrh, že na vyplatení cestovného a nákladoch



spojených s ubytovaním žalobca v celom rozsahu netrval a o tom, že žalobca nemá zabezpečený v
Košiciach byt, bolo preukázané, ako aj to, že na prácu do zahraničia bol zamestnávateľom vyslaný.
Okolnosť, kedy sa žalovaný v 1. rade rozviedol sa žalobca dozvedel až na pojednávaní a súd si o tom spis
nepripojil, čo je dôkaz nedostatočného skúmania tvrdení žalovaného v 1. rade a objektivizácie okolností
hodných zreteľa. Súd obišiel aj názor, že svedkovia navrhnutí žalovaným v rozhodnom čase neboli v
spornom byte, ani sa nenavštevovali a nemohli ani fyzicky vidieť žalovaného v byte, lebo jednak ani
nebývajú na jednej chodbe a v hodine, kedy žalovaný začínal jazdu kamiónom ešte bola skorá ranná
hodina, čo je fyzicky neobvyklá doba pre stretávanie sa susedov.

K odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie žalovaný v 1. rade, ktorý navrhol, aby odvolací súd
v celom rozsahu potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pretože je vo výroku vecne správny. Súd
dostatočne zistil skutkový stav veci a správne vyhodnotil všetky dôkazy a taktiež i správne vec
posúdil. Tvrdenia žalobcu v odvolaní sú právne irelevantné a zavádzajúce. Žalobca na preukázanie
svojich tvrdení neuniesol dôkazné bremeno. Čo sa týka výpovede svedkyne L. V., ktorá vypovedala
na pojednávaní konanom 15. novembra 2011, bolo následne preukázané, že celá jej výpoveď je
zavádzajúca a nepravdivá. V rozhodnom období nemohla chodiť k babke, o ktorú sa mala údajne starať,
pretože v tom čase už babka bola nebohá. Uvedená výpoveď bola spochybnená tým, že súd si vyžiadal
správu, z ktorej vyplývalo, že osoba, o ktorú sa mala údajne svedkyňa starať v rozhodnom období, už
bola v tom čase nebohá, t.j. zomrela dňa 9.4.2005. To, či svedkyňa L. V. je chorá, je právne irelevantné
pri posúdení jej svedeckej výpovede, keď podľa udania právnej zástupkyne žalobcu nebola pozbavená
spôsobilosti na právne úkony. Jednoznačne bolo preukázané, že svedkyňa L. V. nevypovedala pravdu,
že údajne videla žalovaného bývať v byte vedľajšej účastníčky v rozhodnom období. Prvostupňový
súd vykonal rozsiahle dokazovanie. Žalovaný v rámci konania preukázal, že v rozhodnom období v
byte nebýval, ani nepoberal pôžitky súvisiace s užívaním údajného bytu. V rámci konania vedľajšia
účastníčka preukázala, že všetky náklady spojené s užívaním bytu za rozhodné obdobie uhrádzala ona
a taktiež v rámci konania bolo preukázané, že sa so žalobcom vysporiadala finančne pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov. Žalobca v konaní nikdy nepreukázal, a to ani
výsluchmi navrhovaných svedkov, že by v rozhodnom období žalovaný v predmetnom byte býval.
Práve naopak, žalovaný preukázal, že v rozhodnom období v byte nebýval a ani nemohol v byte
bývať. Uvedené žalovaný preukázal jednak svedeckou výpoveďou svojej sestry D. B., výpoveďami detí
vedľajšej účastníčky a taktiež i záznamami o prevádzke vozidiel, na ktorých vykonával pracovné cesty
pre svojho zamestnávateľa v rozhodnom období. Išlo o pracovné cesty mimo územia SR. Žalovaný v
rámci konania namietal uplatnenú pohľadávku žalobcu čo do dôvodu, rozsahu a výšky a v priebehu
celého konania preukazoval, že nie je tu dôvod na uplatnenie akýchkoľvek finančných nárokov žalobcu
vo vzťahu k žalovanému. Dokonca i z výpovedí svedkov - vlastníkov bytov v bytovom dome, v ktorom má
byt i vedľajšia účastníčka, kde týchto svedkov navrhol vypočuť sám žalobca, vyplýva, že títo svedkovia
nemali vedomosti o tom, že by žalovaný v rozhodnom období sa v byte zdržiaval. Súd na základe
vykonaných dôkazov správne vyhodnotil dôkazy a správne posúdil skutkový stav veci a preto navrhuje
rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť.

Žalovaný v 1. rade si uplatnil trovy odvolacieho konania v sume 154,56 Eur (v súlade s Vyhláškou č.
655/2004 Z. z. za 1 úkon - spísanie vyjadrenia k odvolaniu žalobcu 121,17 Eur + 7,63 Eur paušál + DPH
v sume 25,76 Eur), ktoré žiada priznať na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Dáši Bajanovej.

K odvolaniu žalobcu podala písomné vyjadrenie aj žalovaná v 2. rade, ktorá sa označila ako vedľajšia
účastníčka a navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pretože súd správne
posúdil skutkový stav veci a správne vo veci rozhodol. Žalovaná v 2. rade poukázala na skutočnosť, že
sa s bývalým manželom majetkoprávne vyporiadali a že za rozhodné obdobie platila náklady spojené s
užívaním bytu, čo súdu dokladovala. V byte s ňou bývali spolu vtedy obe mal. deti, ale nie žalovaný -
T. B.. Je pravda, že k nej chodil na návštevy, ale T. B. sa k nej do bytu nasťahoval až v auguste 2008.
Nikdy by si nedovolila, aby sa do bytu nasťahoval žalovaný v období, keď nemala vysporiadané vzťahy s
bývalým manželom. Žalobca nikdy nepreukázal, že by sa nejakým iným spôsobom podieľal v rozhodnom
období na financovaní nákladov spojených s užívaním bytu, svojvoľne z bytu odišiel, ich manželstvo
bolo veľmi rozvrátené, niekoľkokrát ju fyzicky napadol a psychicky trpela ona aj ich, vtedy mal. deti.

K písomnému vyjadreniu F. B., podal písomné vyjadrenie z 19. marca 2013 žalobca, ktorý zdôraznil, že
F. B. sa zo žalovanej v 2. rade na základe návrhu právnej zástupkyne žalovaných v konaní pred súdom
prvého stupňa stala vedľajšou účastníčkou konania, hoci v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach z 18.



mája 2010, sp. zn. 3 Co 129/2009 jej procesné postavenie v danom súdnom spore bolo definované, a
napriek tomu súd prvého stupňa túto okolnosť prehliadol. Ustanovenie § 1 O.s.p. upravuje aj judikatúra
Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 52/03 č. 164/2003, a tento názor nadväzuje aj na ustanovenie §
2, ktoré upravuje postup súdu v sporoch, ktoré neboli splnené dobrovoľne a dbajú pri tom na tom,
aby nedochádzalo k porušeniu práv a právom chránených záujmov fyzických osôb a aby sa práva
nezneužívali na úkor týchto osôb, pretože v čase rozhodnom žalobca bol bezpodielovým spoluvlastník
bytu, splácal pôžičku za účelom nadobudnutia sporného bytu, pričom hradil aj náklady spojené s
užívaním bytu, ale konaním t. č. vedľajšej účastníčky konania a žalovaného bol na svojich právach
obmedzený tak, že jednak z bytu bol vymknutý a byt bez právneho titulu a súhlasu žalobcu užíval
žalovaný, teda na strane žalobcu je možné za zákonný považovať dôvod náhrady nájmu za užívanie
bytu, a to tak že nájom bytu žalovaného vznikol konkludentnou formou, keďže F. B., t. č. označená ako
vedľajšia účastníčka sporu, mu právo užívania bytu bez vyžiadania súhlasu žalobcu umožnila, pričom
priznala, že žalobcu na jeho právach obmedzila tak, že vymenila zámok dverí a kľúč od dverí žalobcovi
nedala. F. B. sa vo svojom podaní z 15. januára 2013 zaoberá otázkou vyporiadania BSM, avšak
otázku platenia nákladov spojených s bývaním a splácaním úveru spája s otázkou úhrady podnájmu zo
strany žalovaného. Občiansky zákonník a Občiansky súdny poriadok, ako aj Zákon o vlastníctve bytov
a nebytových priestoroch taxatívne upravujú otázku užívania veci tretími osobami, a tak žalovaný, ako
ani F. B., ako vedľajšia účastníčka nepreukázali počas celého konania, aby na strane žalovaného za
rozhodné obdobie vzniklo právo užívania veci. Žalobca produkoval listinné dôkazy, z ktorých je zrejmé,
že po zistení nevery žalovanej v 2. rade, v čase kedy ešte boli manželia, s jej priateľom T. B., žalovaným,
bol po hádkach, ponižovaniach zo strany manželky, dôvod na vyhľadanie lekárskej pomoci, o čom bol
súdu predložený dôkaz. Keď žalobca v skrini našiel osobné veci žalovaného, po návšteve ošetrujúceho
lekára odišiel prebývať k svojej matke. V ďalšom obsahu podania žalobca opakovane poukazuje na
dôvody svojho odvolania.

K vyššie uvedenému podaniu žalobcu, podal písomné vyjadrenie žalovaný v 1. rade, ktorý označil
tvrdenia žalobcu za právne irelevantné a zavádzajúce. Žalovaný zdôraznil, že v rozhodnom období v
byte nebýval. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že všetky náklady spojené s užívaním bytu
uhrádzala F. B., ktorá v byte bývala spolu so svojimi deťmi, t.j. bývalá manželka žalobcu. To, aký vzťah
bol medzi žalobcom a jeho bývalou manželkou a aké mali rozpory, resp. konflikty, bolo predmetom iných
konaní medzi žalobcom a jeho bývalou manželkou.
Na základe uvedeného navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, pretože je vo výrokoch vecne
správny. Uplatňujeme si trovy odvolacieho konania v sume 310,03 Eur, ktoré žiada priznať na účet
právneho zástupcu žalovaného JUDr. Dáši Bajanovej, v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony
- spísanie vyjadrenia k odvolaniu žalobcu a spísanie vyjadrenia k podaniu žalobcu z 23.októbra 2015 á
121,17 Eur + 7,63 Eur paušál + 20 % DPH v sume 51,67 Eur.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody [§ 205 ods.
2 písm. d) a f) O.s.p.], preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 9. marca 2016 o 9,20 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 215, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 211 ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 156 ods. 1, 3 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p.).

Vadami konania podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. sú vady spočívajúce v chybnom postupe súdu
napr. pri dokazovaní, pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom
samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti,
ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím
dôvodom sú tieto vady len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré
mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva v nesprávnom skutkovom zistení. Uvedený
dôvod sa týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú



nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p.,
a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo počas konania. Nesprávne sú i také
skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie
omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak
súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil správny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval.

Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody sú čiastočne naplnené, lebo súd sa
dopustil chybného postupu pri posudzovaní procesných otázok vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2. rade,
ktoré boli predmetom samostatného rozhodovania, pričom toto pochybenie mohlo mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pokiaľ ide o výrok, ktorým bola žaloba o zaplatenie sumy 3.053,84 Eur s prísl. proti žalovanému v 1. rade
zamietnutá, odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok je v tejto časti vecne správny, preto ho odvolací
súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody žalobcu, ani skutočnosti uvedené v odvolaní,
neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku
rozsudku, ktorým bola žaloba o zaplatenie sumy 3.053,84 Eur s prísl. proti žalovanému v 1. rade
zamietnutá.

Odvolací súd, pokiaľ ide o uvedený výrok, sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého
stupňa, ako aj s argumentáciou žalovaného v 1. rade, uvedenou vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno a svoje tvrdenia o tom, že žalovaný v 1. rade býval bez právneho
dôvodu v byte, ktorý žalobca vlastnícky nadobudol spolu so žalovanou v 2. rade počas trvania ich
manželstva, nepreukázal.

Súd vykonal rozsiahle dokazovanie listinnými dôkazmi i svedeckými výpoveďami - vrátane svedeckých
výpovedí detí narodených z manželstva žalobcu a žalovanej v 2. rade - ktorými tvrdenia žalobcu neboli
preukázané.

Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že svedeckú výpoveď dcéry a syna je možno
považovať za irelevantnú z dôvodu, že vo svojej existencii a materiálnom zabezpečení sú vyslovene
závislí na matke, pretože vzhľadom na ich vek (dcéra I., nar. 4.7.1991 a syn R., nar. 7.8.1993) sú
dostatočne vyspelé.

Nenáležitá - a protirečivá - je aj argumentácia žalobcu v doplnenom odvolaní, že za zákonný
dôvod náhrady nájmu za užívanie bytu je možné považovať to, že nájom bytu žalovanému vznikol
konkludentnou formou, keďže F. B., t. č. označená ako vedľajšia účastníčka sporu, mu právo užívania
bytu bez vyžiadania súhlasu žalobcu umožnila. V tom istom podaní žalobca následne tvrdí, že žalovaní
počas celého konania nepreukázali, aby na strane žalovaného za rozhodné obdobie vzniklo právo
užívania veci.

Na druhej strane, rozsudok bolo potrebné zrušiť vo výrokoch, ktorými bola žaloba proti žalovanému v 1.
rade o zaplatenie sumy 298,75 Eur s prísl. zamietnutá, ako aj vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba
o zaplatenie sumy 3.053,84 Eur s prísl. proti žalovanej v 2. rade, pretože súd v oboch týchto prípadoch
rozhodol ultra petitum a navyše, žalovanú v 2. rade v rozsudku označil ako „vedľajšiu účastníčku“.

Pokiaľ ide o chybný postup súdu prvého stupňa pri posudzovaní procesných otázok v priebehu
konania, ktoré boli predmetom samostatného rozhodovania, odvolací súd poukazuje na jeho uznesenie,
vyhlásené na pojednávaní konanom 15. novembra 2011, ktorým súd pripustil na strane žalovaného ako



vedľajšiu účastníčku žalovanú v 2. rade. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní s pripustením do konania
ako vedľajšej účastníčky na strane žalovaného, súhlasila.

Vyššie uvedený procesný postup je v sporovom konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku
neprípustný.

Podľa ustanovenia § 90 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) účastníkmi
konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.

Účastníkmi konania podľa vyššie citovaného ustanovenia sú osoby, o právach a povinnostiach ktorých
sa má konať. Za takéto osoby Občiansky súdny poriadok označuje
a) navrhovateľa (žalobcu) a odporcu (žalovaného),
b) toho, koho zákon označuje za účastníka konania a
c) toho, o koho právach a povinnostiach sa má konať.

V prvom prípade ide o určenie účastníkov konania v návrhovom konaní, kde v spore proti sebe vystupujú
dve strany. Navrhovateľom je ten, kto podal na súd návrh, a odporcom ten, koho navrhovateľ v návrhu
označil ako odporcu. Nie je dôležité, či odporca označený navrhovateľom je nositeľom hmotnoprávneho
vzťahu tvrdeného v návrhu, t.j. či je vecne legitimovaný. Z uvedeného je zrejmé, že účastníkov konania,
ktorých žalobca v žalobnom návrhu označí ako žalovaných, nimi ostávajú po celú dobu súdneho konania,
t.j. do meritórneho rozhodnutia vo veci, resp. do zastavenia konania voči žalovanému (žalovaným alebo
niektorým žalovaným), ak sú pre takýto postup splnené zákonné podmienky, napr. podľa ust. § 96 alebo
§ 103 a § 104 O.s.p. V žiadnom prípade neprichádza do úvahy zmena účastníka z pozície žalovaného,
resp. jedného zo žalovaných, do pozície vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Takúto zmenu
podľa Občianskeho súdneho poriadku žiadny zo žalovaných účastníkov nemá právo ani navrhnúť.

Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ ako dominus litis disponuje konaním a jeho predmetom, preto
procesné oprávnenia, týkajúce sa akejkoľvek dispozície s návrhom a okruhom účastníkov prináležia
výlučne navrhovateľovi. Navrhovateľ rozhoduje o existencii sporu a je na jeho vôli, či podá návrh na
začatie konania a či aj v jeho priebehu bude mať záujem na ďalšom vedení sporu a v akom rozsahu, a
to pokiaľ ide o subjekty na strane odporcu ako i rozsah žalovaného nároku.

Predovšetkým však odvolací súd poukazuje na nesprávnosť rozhodnutia vo výroku, ktorým bola žaloba
proti žalovanému v 1. rade o zaplatenie sumy 298,75 Eur s prísl. zamietnutá, ďalej vo výroku, ktorým
bola zamietnutá žaloba o zaplatenie sumy 3.053,84 Eur s prísl. proti žalovanej v 2. rade (v rozsudku
označenej ako „vedľajšia účastníčka“), ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi
účastníkmi navzájom a vo výroku o trovách štátu, a to s ohľadom na upresnený petit žaloby zo 16.
októbra 2008 (č. l. 69 a 71 spisu), ako aj s ohľadom na rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 18. mája
2010, sp. zn. 3Co/129/2009-142.

Podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa
domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva
určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Citované zákonné ustanovenie pozitívnym vymedzením výnimiek zakazuje súdu rozhodnúť ultra
petitum. Prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac môže súd iba vtedy,
a) ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, t.j. v nesporovom konaní (napr. § 107 ZR),
b) ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (napr. § 189 ZP).

Zo spisového materiálu je  zrejmé, že žalobca uplatnil tieto nároky (č. l. 69 a 71 spisu):
1/ nárok proti žalovanému v 1. rade na zaplatenie sumy 3.053,84 Eur (92.000,-Sk) s 9% úrokom od
1.11.2007 do zaplatenia, titulom úhrady nájmu za dobu 23 mesiacov od 1.6.2006 do 15.5.2008,

2/ nárok proti žalovanej v 2. rade na zaplatenie sumy 282,15 Eur (8.500,-Sk), titulom úhrady nájomného,
vyplateného žalobcom za december 2005 až 28. február 2006, ako aj daň z nehnuteľnosti za rok 2007
vo výške 16,6 Eur (500,-Sk) s 9% úrokom od 1.11.2007 do zaplatenia, t. j. spolu 298,75 Eur s prísl.



3/ nárok proti žalovaným v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 207,06 Eur (6.238,- Sk) spoločne a
nerozdielne s 9% úrokom od 1.11.2007 do zaplatenia a nahradiť mu všetky trovy tohto konania.

Súd prvého stupňa predchádzajúcim rozsudkom z 27. januára 2009, č.k. 15C 9/2008-107 žalobu v celom
rozsahu zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 18.
mája 2010, sp. zn. 3Co/129/2009-142, ktorým rozhodol o odvolaní žalobcu proti predmetnému rozsudku,
- potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola žaloba o zaplatenie sumy 298,75 Eur s
prísl. proti žalovanej v 2. rade a o zaplatenie sumy 207,06 Eur s prísl. proti žalovaným v 1. a 2. rade
(spoločne a nerozdielne) zamietnutá;
- zrušil rozsudok vo zvyšujúcej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba o zaplatenie 3.053,84 Eur s prísl.
proti žalovanému v 1. rade zamietnutá a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z uvedeného je zrejmé, že v tomto konaní už bolo právoplatne rozhodnuté o nárokoch žalobcu,
uvedených vyššie pod bodom 2/ a 3/.

Teraz preskúmavaným rozsudkom súd prvého stupňa zamietol nielen návrh na zaplatenie sumy
3.053,84 Eur s prísl. proti žalovanému v 1. rade - t.j. v časti, v ktorej bol rozsudok súdu prvého stupňa
zrušený a v rozsahu zrušenia vrátený súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a ako sa žalobca v petite
domáhal - ale aj voči vedľajšej účastníčke, teda voči žalovanej v 2. rade, hoci voči nej žalobca uvedenú
sumu vôbec neuplatnil.

Ďalej preskúmavaným rozsudkom súd zamietol aj návrh na zaplatenie sumy 298,75 Eur s prísl. proti
žalovanému v 1. rade, hoci žalobca sa zaplatenia tejto sumy proti žalovanému v 1. rade vôbec
nedomáhal. Žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 298,75 Eur s prísl. proti žalovanej v 2. rade,
o ktorom však už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom súdu prvého stupňa z 27. januára 2009,
č.k. 15C 9/2008-107, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 18. mája 2010, sp. zn.
3Co/129/2009-142, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby čo do sumy
298,75 Eur s prísl. proti žalovanej v 2. rade, potvrdený. Žalobca teda uvedený nárok uplatnil iba proti
žalovanej v 2. rade, nie proti žalovanému v 1. rade, ako teraz rozhodol súd v napadnutom rozsudku.

Odvolací súd dospel k záveru, že v oboch uvedených prípadoch súd prvého stupňa rozhodol ultra
petitum, teda prekročil návrhy žalobcu, nakoľko rozhodol o zamietnutí nárokov, ktoré žalobca v petite
návrhu vôbec neuplatnil. Jeho rozhodnutie bolo preto bolo potrebné v uvedených výrokoch zrušiť v
súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. bez vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie v tejto časti, pretože na vydanie rozhodnutia v týchto výrokoch neexistovali dôvody.

Odvolací súd zrušil rozsudok aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom
a žalovanými v 1. a 2. rade navzájom, ako aj vo výroku o trovách štátu, a v rozsahu tohto zrušenia
vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie vzhľadom na nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia pre
nezrozumiteľnosť. K nesprávnemu rozhodnutiu o trovách konania došlo v dôsledku nesprávneho určenia
okruhu účastníkov súdom, ktoré je takou vadou konania, ktorej dôsledkom je zrušenie rozhodnutia [§
221 ods. 1 písm. d) O.s.p.].

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, že
- v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba o zaplatenie sumy
3.053,84 Eur s prísl. proti žalovanému v 1. rade zamietnutá;
- ďalej v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil rozsudok vo výrokoch, ktorými bola žaloba
o zaplatenie sumy 298,75 Eur s prísl. proti žalovanému v 1. rade, ako aj o zaplatenie sumy 3.053,84
Eur s prísl. proti žalovanej v 2. rade zamietnutá, nakoľko súd prvého stupňa rozhodol v týchto výrokoch
ultra petitum.

- v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) O.s.p. zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania vo
vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade navzájom a vo výroku o trovách štátu, a v rozsahu
zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). V novom konaní bude
úlohou okresného súdu predovšetkým vyporiadať sa s výhradami žalobcu uvedenými v odvolaní v otázke
nesprávneho označenia žalovanej v 2. rade, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, opätovne rozhodnúť
o trovách všetkých účastníkov i štátu a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť podľa § 157 ods. 2 O.s.p.



V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa o trovách celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/9/2008", "guid": "45fc40ac-0409-4b83-9751-09d136a434c2:60ddcc85-130a-40a7-9b4d-e8db37cadc5c", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}], "citovane_v": []}