Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5To/45/2012 z 19. 11. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 19. novembra 2012, sp. zn. 5To/45/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8812010195.1
Krajský súd Prešov | 5To/45/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8812010195.1 | 2012-11-19 | Rozsudok
Oblasť práva: Trestné právo – Poriadok vo verejných veciach
Citované ustanovenia: § 348 ods. 1 písm. a) TZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/89a7d07a-e0de-4d0e-9fbe-ff4348271306
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8812010195.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/45/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812010195
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8812010195.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Evy Pirkovskej na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.11.2012 v Prešove
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovaného S. G.   z r u š u j e
rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/79/2012 zo dňa 02.08.2012 v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovaného S.  G.  - nar. XX.XX.XXXX vo I. J. Y., trvale
bytom N. X. č. XXX/XX, I. J. Y.,
nezamestnaného

podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku    o s l o b o d z u j e   spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Vranov nad Topľou sp. zn. Pv 943/11 zo dňa 11.04.2012 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť
tak, že
-v dobe od 07.09.2011 do 20.10.2011 doposiaľ vo I. J. Y., okr. I. J. Y. bez vážneho dôvodu nenastúpil
výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu
Prešov č. k. 5T 60/2003 zo dňa 21.06.2004 v spojení s uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa
15.02.2005 sp. zn. 6Pp/44/2004-15 a uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 25.01.2008 sp. zn.
6Pp/44/2004-34, pričom nástup výkonu trestu mu bol nariadený dňa 24.08.2011 v lehote ihneď, kde si
uvedené prevzal dňa 07.09.2011 a dňa 09.09.2011 písomne dňa 12.09.2011 osobne doručil na Okresný
súd Prešov žiadosť o odklad výkonu trestu odňatia slobody, pričom uznesením Okresného súdu Prešov
sp. zn. 5T 60/2003-1457 zo dňa 21.09.2011 bola jeho žiadosť zamietnutá, v tejto lehote bezdôvodne na
výkon trestu nenastúpil, preto bolo Okresným súdom Prešov dňa 07.10. 2011 nariadené jeho dodanie
do výkonu trestu odňatia slobody,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/79/2012 zo dňa 02.08.2012 bol obžalovaný
S. G. uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- v dobe minimálne od 10.10.2011 do 20.10.2011 vo I. J. Y., okr. I.



J. Y., bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody uloženého
mu rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 5T 60/2003 zo dňa 21.6.2004, v spojení s uznesením
Okresného súdu Košice II. zo dňa 15.2.2005, sp. zn. 6Pp 44/2004-15 a uznesením Okresného súdu
Košice II zo dňa 25.1.2008 č.k. 6Pp 44/2004-34, pričom nástup výkonu trestu mu bol nariadený dňa
24.8.2011 v lehote ihneď, kde si uvedené prevzal 7.9.2011 a dňa 9.9.2011 písomne a dňa 12.9.2011
osobne doručil na Okresný súd Prešov žiadosť o odklad výkonu trestu odňatia slobody, ako aj žiadosť
o upustenie od výkonu trestu pre ochorenie nevyliečiteľnou životu nebezpečnou chorobou, pričom
uznesením Okresného súdu Prešov č.k. sp. zn. 5T 60/2003-1457 zo dňa 21.9.2011 bola jeho žiadosť
zamietnutá, pričom uvedené uznesenie mu bolo opakovane doručované na adresu jeho trvalého
bydliska a z dôvodu nemožnosti doručiť mu bolo uvedené uznesenie uložené na pošte dňa 10.10.2011,
ktoré si však obžalovaný neprevzal, teda v hore uvedenom období bezdôvodne na výkon trestu
nenastúpil, preto bolo Okresným súdom Prešov dňa 7.10.2011 nariadené jeho dodanie do výkonu trestu
odňatia slobody a dňa 21.10.2011, po zadržaní a následnom obmedzení jeho osobnej slobody dňa
20.10.2011, bol dodaný do výkonu trestu odňatia slobody,

za čo mu bol uložený podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 4 Tr. zákona pri zistení
priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. m/ a neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zákona
trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný dňa 16.08.2012 prostredníctvom svojho obhajcu proti
výroku o vine a výroku o treste, ktoré dôvodil tým, že súd dospel k nesprávnym skutkovým záverom,
v dôsledku čoho vec nesprávne vyhodnotil a odsúdil ho na nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd
svoje rozhodnutie založil na  presvedčení, že sa nariadenému výkonu trestu odňatia slobody snažil
vyhnúť, pretože si neprebral zásielku, ktorá bola v čase obmedzenia jeho osobnej slobody uložená na
pošte 9 dní, ako aj na tom, že manželka v telefonickom rozhovore s vyššou súdnou úradníčkou po
doručení výzvy na nastúpenie na výkon trestu odňatia slobody neuviedla pravdu, keď povedala, že sa
nachádza v zahraničí. S týmito závermi okresného súdu nemôže súhlasiť, pretože nikdy nemal v úmysle
mariť výkon úradného rozhodnutia. To, že nestihol prevziať vyrozumenie okresného súdu o tom, že jeho
žiadosti o odklad výkonu trestu ako aj o upustenie od výkonu trestu odňatia slobody boli zamietnuté,
nemožno účelovo vykladať v jeho neprospech.  Opakovane udával, čo potvrdili aj svedkovia počas
hlavného pojednávania, že poštovú schránku nevyberajú každý deň, pričom ak by v čase doručovania
boli doma, tak by sa zásielka vrátila s oznámením, že si túto odmietol prevziať. Nemôže zodpovedať za
to, že pracovník pošty mu rovno do schránky vložil oznámenie o tom, že si ju má vyzdvihnúť v odbernej
lehote. Ak by
sa niekto z rodiny v čase doručovania nachádzal doma, táto zásielka by nikdy nebola uložená na pošte.
O tom, že jeho žiadosti boli zamietnuté, sa dozvedel od príslušníkov PZ po obmedzení jeho osobnej
slobody dňa 20.10.2011. Okrem toho, potom čo už vykonával nariadený výkon trestu odňatia slobody,
tesne pred jeho vykonaním mu bola doručená výzva z okresného súdu, aby v lehote 10 dní od jej
doručenia oznámil pre účely  posúdenia jeho žiadosti názvy a adresy lekárskych zariadení, v ktorých bola
zistená a liečená nevyliečiteľná choroba srdca. Tento fakt podporuje jeho tvrdenie o tom, že nikdy nemal v
úmysle mariť výkon úradného rozhodnutia, nevedel o tom, že jeho žiadosť bola zamietnutá a nestihol byť
o tom vyrozumený bez toho, aby mu bola obmedzená osobná sloboda s následným nariadením dodania
do výkonu trestu odňatia slobody. Ak by sa vyhýbal výkonu trestu odňatia slobody, tak by sa nezdržiaval
v mieste svojho bydliska. Na základe týchto skutočností nemohla byť naplnená ani subjektívna stránka
trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu,  a to ani formou nepriameho úmyslu, keďže o spôsobe
vybavenia jeho žiadostí nevedel a výzva k nástupu trestu odňatia slobody mu bola doručená po troch
rokoch od právoplatného odsúdenia. Trestná zodpovednosť by mohla byť bez akýchkoľvek pochýb
preukázaná v situácii, ak by bola preukázaná jeho vedomosť o tom, že žiadosť o odklad výkonu trestu
bola zamietnutá a má opätovne nastúpiť na výkon trestu. Aj keď bol v období od podania žiadosti o
odklad výkonu trestu pasívny a vyčkával za účelom doručenia rozhodnutia, nemôže byť takéto konanie
(opomenutie konania)  kryté úmyselným zavinením, v konečnom dôsledku jeho vedomosťou o tom,
že koná protiprávne. Rovnako s poukazom na znenie § 66 Tr. poriadku sa nemohol dopustiť marenia
výkonu úradného rozhodnutia a už vôbec nie v období tak, ako to ustálil okresný súd od 10.10.2011 do
20.10.2011. Na základe uvedeného preto navrhol napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm.
a/, b/, c/, d/ Tr. poriadku a podľa § 322 ods. 1 vec vrátiť okresnému súdu na nové rozhodnutie.



Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania osobou na to oprávnenou krajský súd v zmysle
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc
pritom i na chyby nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že
odvolanie je na základe uplatnených námietok opodstatnené.

Procesný postup konajúceho súdu vyhodnotil odvolací súd v súlade so zákonom, keďže dôkazy na
hlavnom pojednávaní boli vykonané predpísaným spôsobom, obžalovaný mal priestor sa k nim vyjadriť,
predniesť svoje návrhy a to aj prostredníctvom svojho obhajcu, v dôsledku čoho možno konštatovať, že
dôkazná situácia, ktorú konajúci súd zaobstaral, mohla tvoriť podklad jeho rozhodnutia.

Ani v skutkových zisteniach odvolací súd vo svojej podstate nezistil vážne chyby, pretože tieto boli
ustálené na základe skutočností plynúcich z jednotlivých dôkazov. V skutku však nie sú uvedené
okolnosti preukazujúce subjektívnu stránku žalovaného prečinu, ktorá je obligatórnym znakom skutkovej
podstaty trestného činu.

Prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona  je úmyselným
trestným činom, ktorého objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ marí alebo podstatne sťažuje
výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpi výkon
trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom.
Predpokladom toho, aby páchateľ mohol mariť výkon trestu odňatia slobody je existencia právoplatného
rozhodnutia súdu, na základe ktorého má trest odňatia slobody vykonať, pričom zavinenie v úmyselnej
forme musí smerovať  k nedôvodnému nenastúpeniu trestu odňatia slobody  v súdom stanovenej
lehote.  Pojem bez vážneho dôvodu nenastúpi výkon trestu odňatia slobody je potrebné vykladať tak, že
páchateľ, ktorý mal preukázateľnú povinnosť nastúpiť výkon trestu odňatia slobody v súdom stanovenom
termíne, tak neurobil, hoci uňho neexistovali prekážky objektívneho charakteru brániace mu v nástupe
výkonu trestu. Za takéto prekážky možno považovať napr. skutočnosti majúce zvlášť nepriaznivý vplyv
na jeho život a zdravie, alebo život a zdravie jemu blízkych osôb.

Zo skutkových okolností ustálených konajúcim súdom vyplýva, že obžalovaný mal nastúpiť výkon zvyšku
trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov a 8 dní v trestnej veci vedenej na Okresnom súde v Prešove
pod sp. zn. 5T/60/2003 na základe rozhodnutia Okresného súdu Košice II 6Pp/44/2004 z 25.01.2008,
ktorým bolo vyslovené, že v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody stanovenej mu uznesením Okresného súdu Košice II č. k. 6Pp/44/2004-15 zo dňa 15.02.2005
sa neosvedčil.   Rozhodnutie Okresného súdu Košice II sp. zn. 6Pp/44/2004 z 25.01.2008 nadobudlo
právoplatnosť dňa 05.02.2008, v dôsledku čoho sa stalo aj vykonateľným. Uvedené skutočnosti sú
preukázané citovanými rozhodnutiami a odvolací súd sa s nimi stotožnil.

Konajúci súd taktiež uzavrel, že obžalovaný v období minimálne od 10.10.2011 do 20.10.2011 bez
vážneho dôvodu nenastúpil výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody,   hoci výzvu na nástup
výkonu trestu si prevzal dňa 07.09.2011, po doručení ktorej podal žiadosť o odklad výkonu trestu
dňa 09.09.2011, ktorá mu bola uznesením Okresného súdu Prešov dňa 21.09.2011 zamietnutá,
pričom rozhodnutie mu bolo opakovane doručované na adresu jeho bydliska a uložené na pošte dňa
10.10.2011, pretože si ho neprevzal, a z toho dôvodu bolo nariadené jeho dodanie do výkonu trestu dňa
07.10.2011, na základe ktorého bol zadržaný ako podozrivý dňa 20.10.2011 a dodaný do výkonu trestu
odňatia slobody dňa 21.10.2011.

Za vážny dôvod nenastúpenia výkonu trestu považoval konajúci súd správanie sa obžalovaného a jeho
manželky po doručení výzvy na nástup výkonu trestu. Snahu vyhnúť sa výkonu trestu videl konajúci
súd v tom, že manželka obžalovaného v telefonickom rozhovore s úradnou osobou Okresného súdu
Prešov tejto neuviedla pravdu ohľadne pobytu jej manžela, keď tvrdila, že sa nachádza v zahraničí, a
v nepreberaní si zásielky súdu obžalovaným doručovanej mu do vlastných rúk, hoci tento vedel, že si
podal žiadosť o odklad výkonu trestu, o ktorej by mal  súd rozhodnúť do 30 dní, a taktiež mal možnosť
sa informovať aj osobne na súde o spôsobe vybavenia jeho žiadosti. Rozhodnutie príslušného súdu
o neosvedčení sa a nevyhnutnosti vykonania zvyšku trestu nadobudlo právoplatnosť dňa 05.02.2008,
teda obžalovaný od tejto doby si musel byť vedomý toho, že zvyšok trestu odňatia slobody v trvaní 8
mesiacov a 8 dní bude musieť vykonať.



S týmito úvahami konajúceho súdu sa odvolací súd nestotožnil. Skutočnosť, že manželka obžalovaného
sa telefonicky informovala od úradnej osoby o nastúpení výkonu trestu obžalovaným v neskoršom
termíne, nemá vplyv na posúdenie konania obžalovaného, ktorý podal dňa 09.09.2011 žiadosť o odklad
výkonu zvyšku trestu odňatia slobody, t. j. 2 dni po  tom, ako  mu  bola  doručená  výzva na nástup
výkonu  zvyšku trestu  odňatia slobody.
Podanie žiadosti o odklad výkonu zvyšku trestu odňatia slobody nemožno pričítať na ťarchu
obžalovaného v tom smere, že práve podaním tejto žiadosti  sa chcel vyhnúť nástupu výkonu zvyšku
trestu. Je potrebné si uvedomiť, že ak zákon umožňuje odsúdenému požiadať súd o odklad výkonu
trestu, ktoré právo odsúdený aj využije, nemožno  túto skutočnosť hodnotiť ako  vyhýbanie sa výkonu
už nariadeného trestu odňatia slobody. Ak  by však odsúdený   opakovane podával takéto žiadosti,
toto konanie by mohlo  byť za istých okolností posúdené ako obštrukčné za účelom vyhnúť sa nástupu
výkonu trestu odňatia slobody. Taktiež okolnosť, že obžalovaný mal možnosť informovať sa o spôsobe
vybavenia jeho žiadosti na príslušnom súde, na ktorú poukázal konajúci súd, nie je podstatnou pre
rozhodnutie, keďže z procesného predpisu pre obžalovaného nevyplýva žiadna povinnosť  zisťovať, ako
bolo o jeho žiadosti rozhodnuté.

V prerokúvanom prípade teda možno uzavrieť, že obžalovaný si podal  bezodkladne   žiadosť o odklad
zvyšku výkonu trestu (do dvoch dní po doručení výzvy) zo zdravotných dôvodov, o ktorej mal povinnosť
súd rozhodnúť. Nástup výkonu trestu obžalovanému tak spočíval a to až do doby, kedy sa obžalovaný
mal hodnoverným spôsobom dozvedieť  o zamietnutí jeho žiadosti o odklad výkonu trestu,  kedy by uňho
reálne nastala povinnosť ihneď nastúpiť výkon zvyšku trestu, keďže žiadna iná prekážka na jeho strane
zistená nebola.  Preto  za deň nástupu výkonu trestu v takom prípade možno považovať najskôr deň,
v ktorý by došlo k prevzatiu si rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o odklad výkonu zvyšku trestu odňatia
slobody obžalovaným.

Podľa názoru odvolacieho súdu prevzatie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o odklad výkonu zvyšku
trestu odňatia slobody má podstatný vplyv na vyvodenie formy zavinenia  konania obžalovaného. Iba
hodnoverné preukázanie vedomosti obžalovaného, že jeho žiadosti o odklad výkonu zvyšku trestu
nebolo vyhovené, môže zakladať úmyselné konanie. Ide o vedomostnú zložku zavinenia, ktorá v sebe
zahŕňa nielen vedomosť skutočnú, aktuálnu, ale aj potencionálnu, teda možnosť takejto vedomosti.
Vedomostná zložka však nemôže v sebe zahŕňať tie skutočností, o ktorých sa páchateľ dozvedel až po
spáchaní činu na základe vnímania, k čomu došlo až po čine, čo sa posudzuje z povahy veci.

Z vykonaných listinných dôkazov vyplynulo, že uznesenie, ktorým bola žiadosť o odklad výkonu trestu
odňatia slobody obžalovaného zamietnutá, bolo doručované iba raz a to poštou, pričom dňa 07.10.2011
bol vykonaný neúspešný pokus o doručenie, opakované doručenie malo byť vykonané v mieste bydliska
dňa 10.10.2011, kedy si obžalovaný opätovne neprevzal  súdnu zásielku Okresného súdu Prešov, keďže
nebol v mieste pobytu zastihnutý, a v ten istý deň bola zásielka uložená na pošte  s vyznačením odbernej
lehoty 18 kalendárnych dní v ozname o uložení zásielky. Odberná lehota na prevzatie zásielky tak končila
až 28.10.2011.

V rámci posudzovania otázky, či obžalovaný mal alebo nemal vedomosť o tom, čo je obsahom
doručovanej súdnej zásielky, odvolací súd sa zaoberal jednak možnosťou prevzatia súdnej zásielky,
a jednak možnosťou vedieť, že obsahom tejto súdnej zásielky je práve rozhodnutie o zamietnutí jeho
žiadosti o odklad výkonu trestu odňatia slobody.

Ak okresný súd, vo veci ktorého mal obžalovaný nastúpiť výkon zvyšku trestu odňatia slobody, doručoval
do vlastných rúk  rozhodnutie s možnosťou uložiť zásielku po dobu 18 dní
a túto úložnú dobu neskrátil, sám tak umožnil obžalovanému prevziať rozhodnutie v širšom časovom
pásme, pokiaľ nebude na adrese pobytu zastihnutý. Skutočnosť, že súdna zásielka bola uložená
na pošte 10.10.2011 a obžalovaný si ju neprevzal ani 20.10.2011 nemožno hodnotiť ako úmysel
obžalovaného vyhýbať sa týmto spôsobom nástupu výkonu trestu, keďže obžalovanému z procesného
predpisu nevyplýva žiadna povinnosť preberať súdne zásielky ihneď po oznámení ich uloženia na pošte.
Okrem toho tvrdenie obžalovaného, že sa o uložení súdnej zásielky na pošte dozvedel v deň zadržania,
podporované  výpoveďou jeho manželky E. G. a syna L. G. nebolo žiadnymi inými dôkazmi vyvrátené
a ani spochybnené.



Za danej dôkaznej situácie odvolací súd uzavrel, že dôkazmi nebolo jednoznačne a bez pochýb
preukázané, aby obžalovaný od 10.10.2011 mal vedomosť o uložení zásielky, obsahom ktorej bolo
rozhodnutie o zamietnutí jeho žiadosti  o odklad výkonu trestu odňatia slobody, v dôsledku čoho
mu nevyvstala povinnosť zvyšok trestu odňatia slobody, ktorý už bol nariadený a o ktorom nariadení
obžalovaný vedel, ihneď nastúpiť. Samotná predstava obžalovaného, že o jeho žiadosti by mal súd
rozhodnúť do 30 dní, nemôže zakladať jeho vedomosť o doručovaní  rozhodnutia, ktorým jeho žiadosti
nebolo vyhovené, a v dôsledku toho nemôže zakladať ani jeho povinnosť nastúpiť ihneď výkon trestu
po uložení súdnej zásielky na pošte, k nástupu ktorého bol vyzvaný ešte dňa 07.09.2011, kedy si výzvu
osobne prevzal.

Je faktom, že odsúdený  minimálne od 25. januára 2008 mal vedomosť, že zvyšok trestu odňatia
slobody vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/60/2003 má vykonať,  keďže sa zúčastnil verejného
zasadnutia, na ktorom bolo rozhodované o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia, čo vyplynulo z odôvodnenia tohto rozhodnutia  Okresného súdu Košice II sp. zn.
6Pp/4/2004. Uvedené uznesenie bolo doručené 10.3.2008 procesne príslušnému súdu na nariadenie
výkonu zvyšku trestu odňatia slobody ( čl. 1427), ktorý ale úkony spojené s nariadením výkonu zvyšku
trestu odňatia slobody vykonal až po uplynutí doby takmer 3,5 roka, dňa  24.8.2011. Túto dobu, po
ktorú súd nekonal, nemožno hodnotiť v neprospech obžalovaného a poukazovať na to, že obžalovaný
si bol vedomý tri roky, že má nastúpiť výkon zvyšku trestu odňatia slobody, najmä za situácie, ak ide
o premlčaciu dobu.

Zavinenie ako obligatórny znak subjektívnej stránky trestného činu sa musí vzťahovať na všetky znaky
skutkovej podstaty trestného činu, a pokiaľ absentuje niektorá zložka zavinenia (vedomostná alebo
vôľová) v čase činu, nemožno vyvodiť záver o trestnej zodpovednosti páchateľa. Inak povedané pre
tento prípad, ak obžalovaný nemal vedomosť o tom, že  jeho žiadosť o odklad výkonu trestu odňatia
slobody bola zamietnutá, nemohol  ani  mariť výkon rozhodnutia tým, že  bez vážneho dôvodu nenastúpil
výkon trestu.

Vzhľadom k tomu, že skutkový dej sa odohral, avšak konanie obžalovaného nenapĺňa všetky znaky
skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia pre absenciu zavinenia, odvolací
súd uzavrel, že skutok sa stal,  ale tento nie je treným činom. Uvedený záver zodpovedá dôvodu pre
oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku.

S poukazom na uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako dôvodné, na jeho
podklade zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vo veci rozhodol sám spôsobom uvedeným vo
výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.