Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/183/2017 z 15. 10. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 15. októbra 2018, sp. zn. 21Co/183/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8115208663.4 Krajský súd Prešov | 21Co/183/2017 | ECLI:SK:KSPO:2018:8115208663.4 | 2018-10-15 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eabd7fe0-fae0-4d61-bf6c-bc0f885fc2ba Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8115208663.4 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/183/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115208663
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115208663.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. JUDr. Antónie Kandravej a
členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu: C. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XX, XXX XX C., právne zastúpený JUDr. Milanom Szöllössyom, advokátom so sídlom Mlynská
28, 040 01 Košice, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, adresa na doručovanie: Hlavná č. 62, 040 01 Košice,
o náhradu škody z ublíženia na zdraví s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 16C/148/2015 - 163 zo dňa 21.07.2017, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e výrok I. rozsudku v časti úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 310,-
eur od 05.02.2015 do zaplatenia.

II. M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že stranám sporu náhradu trov konania n e p
r i z n á v a .

III. N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 13.432,- eur, spolu s 5,05%
ročným úrokom z omeškania od 05.02.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) o podanej žalobe rozhodol
nasledovne: „I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 310,- € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 310,- € od 5.2.2015 do zaplatenia a to všetko v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.“

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. .§ 420 ods. l, § 427 ods. l, § 428, § 444, § 797 ods. l, 2, 3
Občianskeho zákonníka, § 3 ods. l, § 5 ods. l, 2 zákona č. 437/2004 Z.z., § 4 ods. l, 2, § 11 ods. 6, 7, 8
zákona č. 381/2001 Z.z., § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., zároveň aplikoval Opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S03594-OL-2014
zo 14. mája 2014 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia na rok 2014.



4. V odôvodnení uviedol, že rozsudkom č.k. 16C/148/2015-96 zo dňa 05.10.2015 súd žalobu zamietol
a stranám konania nepriznal náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobca. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením č.k. 21Co/12/2016-115 zo
dňa 24.11.2016 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Na základe doplneného dokazovania súd dospel k záveru, že k ustáleniu zdravotného stavu
žalobcu došlo až 01.04.2014, preto je v zmysle § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. potrebné použiť pre
výpočet poistného plnenia priemernú mesačnú mzdu zamestnanca zistenú Štatistickým úradom SR za
kalendárny rok 2013, ktorá činila 824,- eur. Výška náhrady za jeden bod tak predstavuje sumu 16,48 eur.
Žalovaný nenapadol výšku bodového hodnotenia uvedeného v lekárskom posudku zo dňa 01.10.2014,
žalobca má preto po zaokrúhlení nárok na bolestné v celkovej sume 13.432,- eur. Keďže žalovaný
plnil žalobcovi pred podaním žaloby sumu vo výške 13.122,- eur, žalobca má nárok na doplatenie
dlžnej sumy vo výške 310,- eur. Žalobca si listom, doručeným žalovanému dňa 02.10.2014, uplatnil
nárok na náhradu škody priamo u poisťovateľa. V zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. bolo
povinnosťou žalovaného skončiť prešetrovanie škodovej udalosti do 3 mesiacov odo dňa jej oznámenia,
pričom poistné plnenie mal poskytnúť do 15 dní po skončení prešetrovania v zmysle § 11 ods. 7
zákona č. 381/2001 Z.z.. Ak žalovaný nesúhlasil s predloženým lekárskym posudkom, mal možnosť v
uvedenej lehote 3 mesiacov požiadať o vypracovanie znaleckého posudku, čo však neurobil. Po uplynutí
troch mesiacov a pätnástich dní odo dňa uplatnenia nároku na náhradu škody sa žalovaný dostal do
omeškania s poistným plnením. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania po uplynutí
uvedenej lehoty, a to od 05.02.2015, preto súd zaviazal na jeho zaplatenie žalovaného. O trovách
konania súd rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Úspech
vo veci sa v danom prípade skúma, čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku. Súd
preto priznal žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania, avšak len z prisúdenej sumy (nie zo sumy
žalovanej).

Obsah odvolania žalovaného

6. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku I. rozsudku, ktorým súd priznal žalobcovi úrok z
omeškania a výroku II. rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal, že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vchádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalovaný dňa 31.12.2014 vyplatil žalobcovi sumu 13.122,- eur, preto žaloba bola v tejto časti
podaná zjavne nedôvodne. Zastavenie konania v časti istiny vo výške 13.122,- eur s prísl. zavinil žalobca,
t.j. súd v zmysle ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku prizná protistrane. Záver súdu o tom, že
ak žalovaná nesúhlasila s predloženým lekárskym posudkom, mala možnosť v uvedenej lehote požiadať
o vypracovanie znaleckého posudku je zjavne nesprávny. Žalovaný výšku bodového ohodnotenia
nerozporoval. Posúdenie výšky hodnoty jedného bodu je otázkou právnou a na jej hodnotenie nie
je príslušný lekár ani súdny znalec. Navrhol zmeniť rozsudok, žalobu zamietnuť a žalovanej priznať
náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania, alternatívne, rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že plnenie oznámil len poškodenému, hoci z uplatnenia
práva na náhradu škody zo dňa 20.10.2014, ktoré žalovaný prijal je jednoznačne uvedené, že žalobca
má právneho zástupcu, ktorý ho v predmetnej právnej veci zastupuje. Žalovaný pri poskytnutí plnenia
nesprávne určil výšku jedného bodu pre plnenie z titulu náhrady škody za bolesť. Listinné dôkazy
preukázali, že pri určení výšky hodnoty jedného bodu pre škodu za bolesť, vzhľadom na ust. § 2 ods.
1, § 5 ods. 2,§ 8 ods. 4 zákona č.437/2004 Z. z., je potrebné vychádzať z Opatrenia Ministerstva
zdravotníctva SR č. 503594-OL-2014 zo dňa 14.05.2014. Pre rok 2014 bola určená výška náhrady za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod v sume 16,48 eur. Žalobca v žalobe hodnotu
za jeden bod pre výpočet náhrady škody z titulu bolestného určil správne. Žalovanému nič nebránilo,
ak predložené listinné dôkazy žalobcom neboli postačujúce pre určenie hodnoty bodu, aby bol ním
zadaný dotaz posudzujúcemu lekárovi s otázkou, kedy bol zdravotný stav žalobcu ustálený. Žalovaný
takto nekonal. Žalovaný v predmetnej právnej veci podal vyjadrenie až dňa 13.05.2015, ktoré adresoval
súdu a v ktorom uviedol dôvody neplnenia čiastky 310,- eur s 5,05% ročným úrokom od 05.02.2015
do zaplatenia. Žalovaný neplnil žalobcovi riadne a včas a s plnením nárokov žalobcu sa dostal do
omeškania. Žalobcovi popri plnení jeho nárokov v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka patrí
aj nárok na úrok z omeškania odo dňa, kedy sa žalovaný do omeškania s plnením dostal. Žalobca mal
v tomto konaní plný úspech. To, že žalobcovi vzniklo právo na náhradu škody (istiny) vo výške 310,-



eur nepopiera ani žalovaný, ktorý do súdom priznanej istiny nepodal ani odvolanie. Navrhuje rozsudok
súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správny, zároveň si uplatnil trovy odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

8. Žalovaný v podanej replike zotrval na dôvodoch a rozsahu podaného odvolania.

9. Žalobca sa k doručenej replike žalovaného písomne nevyjadril.

Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) v zmysle ustanovenia § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je sčasti dôvodné.

11. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky žalovaného, odvolací súd v prvom rade uvádza,
že rozhodnutie súdu má deklaratórny účinok, ktorým sa len osvedčuje existencia práv a povinností
sporových strán. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa domáhal náhrady škody voči žalovanému,
pričom pri vyčíslení škody vychádzal z predloženého lekárskeho posudku. Žalovaný výšku bodového
ohodnotenia nerozporoval. Spornú otázku predstavovala výška hodnoty jedného bodu.

12. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že k ustáleniu zdravotného stavu
žalobcu došlo 01.04.2014, preto je v zmysle § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. potrebné použiť pre
výpočet poistného plnenia priemernú mesačnú mzdu zamestnanca zistenú Štatistickým úradom SR
za kalendárny rok 2013, ktorá činila 824,- eur, na základe ktorého výška náhrady za jeden bod
predstavuje sumu 16,48 eur. Nesprávna aplikácia právneho predpisu žalovaným pri vyplatení náhrady
škody žalobcovi nemá vplyv na existenciu práva žalobcu ku dňu vyplateniu náhrady škody. Súd prvej
inštancie preto správne postupoval, keď žalobcovi priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z
dlžnej sumy spätne, ku dňu 05.02.2015. V tomto rozsahu považuje odvolací súd podané odvolanie
žalovaného za nedôvodné.

13. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

14. Súd prvej inštancie však nesprávne postupoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Z
obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 13.432,- eur s
príslušenstvom, pričom žaloba bola podaná dňa 13.04.2015. V dôsledku vyplatenej náhrady škody
žalovaným zo dňa 31.12.2014 v sume 13.122,- eur, žalobca vzal žalobu v rozsahu vyplatenia späť a súd
konanie v tejto časti zastavil. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že späťvzatie nedôvodne podanej
žaloby odôvodňuje aplikáciu ust. § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého žalobca procesne zavinil zastavenie
konanie, a preto nárok na náhradu trov konania patrí protistrane. V prejednávanom prípade je však
nevyhnutné zohľadniť existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, a to v tom zmysle, že k podaniu
nedôvodnej žaloby v určitej miere prispel aj samotný žalovaný. Z predloženého uplatnenia nároku na
náhradu škody z ublíženia na zdraví je zrejmé, že v mene žalovaného konal JUDr. Milan Szöllössy,
advokát, ktorý žalovaného explicitne požiadal, aby ho písomne informoval o plnení, resp. o dôvodoch
neplnenia uplatneného nároku. Žalovaný týmto spôsobom nepostupoval, keď oznámenie o poistnom
plnení adresoval priamo žalobcovi, navyše datované dňa 11.05.2015, teda po doručený žaloby na súd
prvej inštancie.

15. Pri aplikácii ust. § 257 CSP súd zohľadňuje predovšetkým sociálne, majetkové a zárobkové
pomery strán sporu, rovnako tak ich správanie v priebehu konania. Nemožno však prehliadnuť ani
okolnosti, ktoré viedli žalobcu k podaniu žaloby súde. V prejednávanom prípade obe strany procesne
pochybili. Žalovaný nepostupoval v súlade s požiadavkami právneho zástupcu žalobcu, keď ho
neinformoval o plnení uplatneného nároku, žalobca zároveň nedostatočne komunikoval so svojim
právnym zástupcom, ktorého rovnako neinformoval o prijatom plnení. V tejto nevedomosti právny
zástupca žalobcu nedôvodne podal žalobu, ktorá bola v priebehu konania v prevažnej časti vzatá späť a



konanie zastavené. V záujme rozumného usporiadania vzťahov medzi sporovými stranami, odvolací súd
rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Na rozhodnutí odvolacieho
súdu nič nemení ani skutočnosť, že žalobca bol úspešný čo do zaplatenia sumy 310,- eur s prísl..

16. Za daného stavu odvolací súd potvrdil výrok I. rozsudku v časti úrokov z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 310,- eur od 05.02.2015 do zaplatenia ako vecne správny, v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.
Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie v rozsahu výroku II. bolo pre rozhodnutie dostačujúce,
podmienky na potvrdenie či zrušenie rozhodnutia neboli splnené, preto odvolací súd pristúpil k zmene
napadnutého II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. 396 ods. 1 v spojení s
ust. § 255 ods. 2 CSP. Odvolanie žalobcu bolo dôvodné len sčasti, čo do výroku o trovách konania. Za
situácie, keď žalovaný odvolaním napadol dva samostatné výroku rozsudku súdu prvej inštancie, pričom
odvolaním dosiahol zmenu len jedného z nich, aj to nie v súlade so svojim odvolacím petitom, ostatný bol
potvrdený ako vecne správny, možno konštatovať, že jeho úspech v rámci odvolacieho konania je len
čiastočný. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že pomer úspechu strán v konania je
rovnaký, preto rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V tejto
súvislosti je potrebné zároveň poznamenať, že dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP trvá v rámci celého
súdneho konania, teda aj konania odvolacieho, čo len potvrdzuje záver odvolacieho súdu o nepriznaní
náhrady trov odvolacieho konania žiadnej zo sporových strán.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).