{"guid": "192b463a-4525-4062-b106-1eee019291c9:74afff98-6182-4db6-b91a-221314f5f076", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8012200265.2", "spisova_znacka": "3S/33/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3S/33/2012 z 21. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. novembra 2013, sp. zn. 3S/33/2012, ECLI:SK:KSPO:2013:8012200265.2", "identifikacne_cislo": "8012200265", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Ľuboslava Mruškovičová", "sudca_id": 1283, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-luboslava-mruskovicova-1283", "datum_vydania": "2013-11-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "4Sžf/15/2014", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "836d756f-f310-4290-98a2-f0d18ced6cbe:21963ff5-bb69-4af8-b255-3e74074d3bc4", "datum": "2014-12-01", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/74afff98-6182-4db6-b91a-221314f5f076", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8012200265.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8012200265.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8012200265.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/33/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200265
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8012200265.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a
sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu G. R.,
trvale bytom E. XX, H. M., zastúpeného Advokátskou kanceláriou VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o.
so sídlom Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so
sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.
januára 2012, číslo: 1040507/16/2012/5292-r na základe žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu   z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 16.01.2012 potvrdil podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992
Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len zákon č.
511/1992 Zb.) v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kežmarok zo dňa 09.09.2011, č. 716/230/27046/11/Čop,
ktorým bol  žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubený rozdiel dane z
príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2006 v sume 12.613,68 Eur.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že proti prvostupňovému rozhodnutiu
podal žalobca odvolanie dňa 11.10.2011 v ktorom nesúhlasil so správcom dane, že jeho daňová
povinnosť za rok 2006 je o 380.000,-Sk vyššia ako daňová povinnosť priznaná v daňovom priznaní,
pretože správca dane pri výkone daňovej kontroly porušil jeho zákonné práva tým, že nedostatočne zistil
skutkový stav veci. Poukázal, že správca dane pri kontrole  preveroval jeho výdavok v sume 2.000.000,-
Sk, ktorý si uplatnil od dodávateľa B. L. na základe dodávateľskej faktúry č. 060601 zo dňa 30.06.2006
za sprostredkovanie predaja penziónu na L. ulici XX v M.. Faktúra bola uhradená dňa 15.07.2006 v
hotovosti. Namietal, že aj keď správca dane požiadal Daňový úrad Šaľa o prešetrenie dodávateľskej
faktúry, ten v odpovedi uviedol, že s B. L. sa  mu ako miestne príslušnému správcovi dane nepodarilo
skontaktovať a daňový subjekt B. L. nemá  priznané príjmy z podnikania, iba príjmy zo závislej činnosti.
Naďalej trval na svojom vyjadrení, že sprostredkovateľská činnosť bola skutočne vykonaná a za jej
vykonanie riadne zaplatil. Správcovi dane predviedol svedka  Ing. G. R., ktorého správca dane aj vypočul.
Zároveň navrhol vypočutie ďalšieho svedka, ktorý však doposiaľ nebol vypočutý, a preto opätovne
žiadal vypočutie tohto svedka. Ďalej namietal, že správca dane vylúčil sprostredkovanie kúpy penziónu.
Uviedol, že síce  bol prizvaný k výpovedi Ing. L., ale keďže bol odcestovaný, na jeho svedeckej výpovedi
sa nezúčastnil. Preto opätovne žiadal správcu o predvolanie a vypočutie tohto svedka, aby sa výsluchu
mohol osobne zúčastniť, pretože nevie z akých dôvodov  svedok sprostredkovanie poprel.



S poukazom na § 48 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie
správcu dane a zistil, že prvostupňový správny orgán vykonal u daňového subjektu kontrolu dane
z príjmov fyzickej osoby za rok 2006, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 716/320/23292/2011/
Voj zo dňa 04.08.2011, z ktorého vyplýva, že daňovník v podanom dodatočnom daňovom
priznaní za zdaňovacie obdobie 2006 priznal za kontrolované zdaňovacie obdobie daň z príjmov
fyzickej osoby vo výške 58.993,-Sk, čo predstavuje o 380.000,-Sk menej, ako zistil správca dane
daňovou kontrolou. Vyššie uvedený rozdiel na dani vznikol tým, že kontrolovaný daňový subjekt
nepreukázal hodnoverne vynaloženie výdavku pri úhrade faktúry č. F060601 zo dňa 30.06.2006 za
poskytnutie sprostredkovateľskej služby od dodávateľa B. L., U. XXXX/XX, H. v sume 2.000.000,-Sk.
Sprostredkovateľská služba mala byť daňovníkovi poskytnutá pri predaji penziónu vrátane pozemku
na L. ulici XX v M. spoločnosti TRIANGLE GROUP INTERNATIONAL, s.r.o., Hlavné námestie 12,
Kežmarok na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.04.2006. Tento penzión mal žalobca v spoluvlastníctve
s C. M., bytom D. D. XX, M.. Správca dane za účelom zistenia skutkového stavu veci zaslal miestne
príslušnému správcovi dane Daňovému úradu Šaľa dožiadanie zo dňa 04.05.2011, v ktorom ho požiadal
o preverenie skutočnosti či B. L. vystavil faktúru č. F060601 zo dňa 30.06.2006 a príjmový pokladničný
doklad POK 11 zo dňa 15.07.2006 na sumu 2.000.000,- Sk, či túto hotovosť skutočne prevzal a príjem
priznal v daňovom priznaní za rok 2006, a či sprostredkovanie skutočne vykonal. Daňový úrad Šaľa
listom zo dňa 25.07.2011 oznámil správcovi dane, že sa viacerými spôsobmi snažil skontaktovať s B.
L. (preverenie miesta podnikania, predvolanie na výsluch svedka dvakrát, kontakt s Mestským úradom
Šaľa, žiadosť o predvedenie políciou), avšak menovaný nebol nájdený. Jeho momentálnym trvalým
pobytom podľa informácie Mestského úradu H. je mesto H. bez uvedenia ulice. Z daňového priznania
B. L. podaného za rok 2006 vyplýva, že priznal za uvedené zdaňovacie obdobie iba príjmy zo závislej
činnosti. Správca dane predvolal na podanie svedeckej výpovede konateľa spoločnosti TRIANGLE
GROUP INTERNATIONAL, s.r.o., Kežmarok (kupujúceho predávanej nehnuteľnosti) B.. R. L. z adresy
M. XXX/XX, I.. Ten v zápisnici o ústnom pojednávaní dňa 18.05.2011 uviedol, že pri kúpe penziónu k
žiadnemu sprostredkovaniu nedošlo. On sám si prostredníctvom internetu zistil, že penzión na ulici L. XX
v M. sa predáva,  osobne navštívil tento objekt, kde dostal od zamestnancov telefónne číslo na jedného
z majiteľov penziónu C. M.. Jednania o kúpe penziónu si zabezpečoval sám bez sprostredkovania,
pretože sprostredkovanie nebolo potrebné a osobu menom B. L. nepozná. Daňový subjekt napriek
tomu, že o vypočutí tohto svedka bol informovaný, na ústne pojednávanie sa nedostavil. Správca dane
predvolal daňový subjekt na ďalšie ústne pojednávanie dňa 26.05.2011, na ktorom ho informoval o
svedeckej výpovedi Ing. R. L. a zároveň ho vyzval ho na predloženie dôkazov o sprostredkovaní predaja
penziónu. Daňovník do zápisnice uviedol, že nepovažoval za potrebné zúčastniť sa výsluchu svedka
Ing. R. L. a zároveň sa zaviazal, že do 10.06.2011 predloží správcovi dane dôkazy o sprostredkovaní
predaja penziónu. Daňový subjekt sa dňa 14.06.2011 dostavil k správcovi dane a oznámil mu, že sa
mu nepodarilo skontaktovať osoby, ktoré by mu dosvedčili sprostredkovanie predaja penziónu. Trval
však na tom, že správcovi dane oznámi do 21.06.2011 mená svedkov. Dňa 22.06.2011 daňový subjekt
telefonicky oznámil správcovi dane, že ním navrhnutí svedkovia sa dostavia na daňový úrad dňa
04.07.2011. Dňa 30.06.2011 sa daňovník dostavil k správcovi dane so svedkom Ing. G. R.. Ten do
zápisnice o ústnom pojednávaní uviedol, že s daňovým subjektom, ktorý sa v jeho reštaurácii občas
stretáva so svojimi obchodnými partnermi má len kamarátsky vzťah, nie obchodný. Tak došlo aj k
stretnutiu daňového subjektu s B. L., (ktorého on pozná iba ako B.). V jeho reštaurácii sedeli viackrát
a tu došlo aj k vyplateniu sprostredkovateľskej odmeny, peniaze boli v igelitke a preto nevie koľko
ich bolo. Pretože svedok Ing. G. R. neposkytol také dôkazy, ktoré by jednoznačne potvrdili vykonanie
sprostredkovateľskej činnosti zo strany B. L. (nepoznal obsah jeho rozhovorov s daňovým subjektom
a daňový subjekt už žiadnych iných svedkov nepredviedol), správca dane dospel k záveru, že žiadna
sprostredkovateľská činnosť nebola preukázaná. Preto výdavok daňovníka v sume 2.000.000,- Sk
neuznal za daňový výdavok podľa § 19 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z príjmov). Tento výdavok nemožno považovať za daňový
výdavok ani podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov. Rozdiel na dani za zdaňovacie obdobie 2006
vyčíslil správca dane vo výške 380.000,-Sk (12.613,68 Eur) a vyrubil dodatočným platobným výmerom
zo dňa 09.09.2011, č. 716/230/27046/11/Čop, proti ktorému sa daňový subjekt odvolal.

Na základe takto zisteného skutkového stavu žalovaný v rozhodnutí citoval § 165 ods. 2 daňového
poriadku, § 2 ods. 1, 2, 3, § 29 ods. 2, 8 zákona č. 511/1992 Zb., § 2 písm. i/, § 17 ods. 2
písm. a/, § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Vo vzťahu k odvolacím námietkam v odôvodnení



preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že úkony, ktoré správca dane vykonal (dožiadanie miestne
príslušného správcu dane B. L., vypočutie konateľa spoločnosti, ktorá zakúpila nehnuteľnosť, vypočutie
ďalších svedkov, ústne pojednávania  s daňovým subjektom) hodnotí ako dostatočné pre konštatovanie,
že k sprostredkovaniu predaja nedošlo a dostatočné pre správne určenie daňovej povinnosti
kontrolovanému daňovému subjektu. Keďže daňovník počas daňovej kontroly nepredložil žiadnu zmluvu
o sprostredkovaní a vykonanie sprostredkovania dokazoval iba svedkom Ing. G. R., ktorého svedecká
výpoveď nepresvedčila správcu dane o preukázaní sprostredkovania predaja penziónu), správca dane
si zaobstaral dôkazy, ktoré sprostredkovanie predaja vyvracajú. Správca dane pri neuznaní výdavku v
sume 2.000.000,- Sk sa neopieral iba o správu Daňového úradu Šaľa o daňovom subjekte B. L., ktorý za
rok 2006 priznal iba príjmy zo závislej činnosti (ide o bezdomovca, ktorého nebolo možné skontaktovať
ani po viacerých pokusoch a nenašla ho ani polícia), ale predovšetkým o svedeckú výpoveď konateľa
spoločnosti kupujúcej predávanú nehnuteľnosť Ing. R. L.. Ten jednoznačne potvrdil, že o možnosti kúpy
penziónu sa dozvedel z internetu, že pri kúpe tohto penziónu k žiadnemu sprostredkovaniu nedošlo a
B. L. nepozná, nikdy sa s ním nestretol.

Keďže sa daňový subjekt v odvolaní domáhal opätovného vypočutia svedka Ing. R. L., správca dane
listom zo dňa 17.10.2011 predvolal tohto svedka na deň 27.10.2011. V tento deň sa dostavila manželka
daňovníka L. R. k správcovi dane a oznámila, že jej manžel G. R. z dôvodu náhleho ochorenia sa
nemôže zúčastniť na vypočutí svedka. Správca dane preto vypočutie svedka telefonicky zrušil. Nakoniec
k opätovnému vypočutiu Ing. R. L. došlo, keď Daňový úrad Levoča dňa 29.11.2011 tohto svedka
vypočúval v súvislosti s opakovanou daňovou kontrolou daňového subjektu C. M. (druhého spolumajiteľa
predávaného penziónu). Svedeckej výpovede sa zúčastnili obaja majitelia predaného penziónu C. M. aj
G. R.. Svedok Ing. R. L. do zápisnice o ústnom pojednávaní na Daňovom úrade Levoča dňa 29.11.2011
uviedol, že trvá na svojej výpovedi zo dňa 18.05.2011, že k žiadnemu sprostredkovaniu nedošlo pri
kupovaní penziónu a B. L. nepozná. V odvolaní žiadal daňový subjekt aj o predvolanie ďalšieho svedka,
ktorého meno na požiadanie správcovi dane uvedie. Z doplneného konania vyplýva, že išlo o C. G.,
bytom H. U. XXXX/X, R. X - D., ktorého správca dane predvolal na podanie svedeckej výpovede
listom zo dňa 27.10.2011. Termín vypočutia určil na 09.11.2011. Dňa 08.11.2011 sa svedok C. G.
správcovi dane telefonicky ospravedlnil, že dňa 09.11.2011sa z dôvodu podnikateľských aktivít  nebude
môcť dostaviť na ústne pojednávanie a navrhol náhradný termín o týždeň. Správca dane vzhľadom na
termín stanovený v § 47 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. tento návrh neakceptoval a odvolanie odstúpil
odvolaciemu orgánu. Žalovaný nepovažoval vypočutie C. G. za potrebný úkon, pretože skutočnosti
zistené a úkony vykonané správcom dane sú dostačujúce pre neuznanie výdavku daňovníka na úhradu
faktúry za sprostredkovanie za daňový výdavok z dôvodu porušenia § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov
(nepreukázateľnosť samotného vynaloženia výdavku) a zároveň aj z dôvodu nepreukázateľnosti jeho
vynaloženia na daňové účely (§ 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov). Z tohto dôvodu bol správca dane
oprávnený vyrubiť rozdiel dane za zdaňovacie obdobie 2006 podľa § 17 ods. 2 písm. a/ zákona o dani
z príjmov.

Včas podanou žalobou (zhodnou s odvolaním) sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia
žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, pretože neboli vydané v
súlade so zákonom a vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalobca trval na tom,
že sprostredkovateľská činnosť bola skutočne vykonaná a za jej vykonanie riadne zaplatil. Poukázal
na svedeckú výpoveď Ing. G. R., navrhol správcovi dane aj vypočutie ďalšieho svedka, ktorý doposiaľ
nebol vypočutý. Žiadal, aby  bol pred súdom opätovne vypočutý svedok Ing. R. L.. Uviedol, že
žalovaný aj správca dane nesprávne vyhodnotili, že zúčtovaný výdavok - dodávateľská faktúra č.
060601 zo dňa 30.06.2006 za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti v celkovej výške 2.000.000,-Sk
nepredstavuje relevantný daňový výdavok. Z týchto dôvodov žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného v
spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.
Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácií uvedenej v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.



Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v
žalobe s tým, že podľa § 250g ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, vypočul prítomných
účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup správneho orgánu sú v súlade so zákonom.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov
fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2006 v sume 12.613,68 Eur z dôvodu, že žalobca nepreukázal
vynaloženie výdavkov vo výške 2.000.000,-Sk za sprostredkovanie predaja penziónu a zároveň
nepreukázal jeho vynaloženie na daňové účely.

Podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov sa na účely tohto zákona daňovým výdavkom rozumie výdavok
(náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom,
zaúčtovaných v účtovníctve daňovníka, alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 19 ods. 4 prvá veta zákona o dani z príjmov nájomné, odplaty (provízie) za sprostredkovanie,
a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv, uhrádzané
fyzickej osobe sa zahrnú do daňových výdavkov v zdaňovacom období, v ktorom boli zaplatené.

Podľa § 21 ods. 1 prvá veta zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré
nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval a výdavky (náklady),
ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s
daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky,
ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo.

Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov.

Zákon č. 511/1992 Zb. v § 29 ods. 8 upravuje, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo
na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Toto
ustanovenie zakotvuje, že dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu, ktorý je povinný preukázať,
že si nárok uplatňuje oprávnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu
dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s
rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III ÚS/78/2011-17 zo dňa 23.02.2011).

Sprostredkovateľskou činnosťou sa rozumie činnosť podnikateľa vykonávaná za odplatu, ktorá smeruje
k tomu, aby iná fyzická osoba alebo právnická osoba mohla uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, určitý
druh zmluvy alebo aby sa zariadil určitá obchodná záležitosť (§ 642 až § 651 zákona č.  513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka). Podmienkou uznania výdavkov na daňové účely je, že vynaložené výdavky
musia súvisieť s dosahovanými príjmami daňovníka.



Žalobca zaúčtoval v peňažnom denníku dňa 15.07.2006 p.č. 11 (VPD POK 11) a zároveň uplatnil vo
výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane úhradu dodávateľskej faktúry č. 060601 zo dňa 30.06.2006 vo
výške 2.000.000,-Sk od dodávateľa B. L., U. XXXX/XX, H., IČO: 43226761 za sprostredkovanie predaja
nehnuteľnosti penziónu na L. ulici XX, M. zo dňa 27.04.2006. Výdavok za sprostredkovanie bol uplatnený
v daňových výdavkoch iba na základe dodávateľskej faktúry, ktorú vystavil B. L.. Ten podnikal v oblasti
stavebníctva na základe živnostenského listu zo dňa 26.06.2006 a jeho predmetom podnikania boli:
montáž sadrokartónových priečok a podhľadov, ručné výkopové práce, demolácie, búracie práce a
prípravné práce pre stavbu, lešenárske práce.

Žalobca ako daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal samotné vynaloženie
výdavku a zároveň nepreukázal jeho vynaloženie na daňové účely tak, ako to upravuje § 2 písm. i/ a §
21 ods. 1 zákona o dani z príjmov fyzickej osoby.

Námietky žalobcu krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné a účelové. Stotožnil sa s názorom žalovaného,
že svedecká výpoveď konateľa spoločnosti TRIANGLE GROUP INTERNATIONAL, s.r.o. Kežmarok Ing.
R. L. jednoznačne preukazuje, že pri kúpe penziónu k žiadnemu sprostredkovaniu nedošlo a osobu B.
L., ktorý mal sprostredkovať  kúpu penziónu, svedok nepozná a nikdy sa s ním nestretol. Správca dane
náležite zistil skutkový stav, vykonal dokazovanie, vypočul svedka Ing. G. R., ktorého výsluch navrhol
žalobca, avšak tjeho svedecká výpoveď nepreukázala vykonanie sprostredkovateľskej činnosti B. L.,
tak, ako to tvrdil žalobca.

Námietka žalobcu, že nedošlo k vypočutiu svedka C. G. nie je dôvodná. O jeho výsluch požiadal žalobca
až v priebehu odvolacieho konania. Pokiaľ tento svedok vedel skutočnosti dôležité pre preukázanie
sprostredkovania kúpy penziónu, mal žalobca žiadať správcu dane o vykonanie jeho výsluchu už v
priebehu daňovej kontroly.

K námietke žalobcu, že sa nemohol z pracovných dôvodov zúčastniť výsluchu svedka Ing. R. L. a jeho
žiadosti, aby tento svedok bol opätovne vypočutý pred súdom,  súd poukazuje, že svedok Ing. R. L. bol
opätovne vypočutý dňa 29.11.2011 v súvislosti s opakovanou daňovou kontrolou daňového subjektu C.
M. na Daňovom úrade v Levoči. Žalobca bol prítomný pri svedeckej výpovedi tohto svedka, ktorý zotrval
na svojej prvej výpovedi zo dňa 18.05.2011 a žalobca mal možnosť klásť  svedkovi otázky.

Námietka žalobcu, že nemôže byť na ťarchu žalobcu skutočnosť, že sa správcovi dane nepodarilo s B.
L. skontaktovať ani zabezpečiť jeho výsluch, ktorým by boli preukázané tvrdenia žalobcu je irelevantná,
keďže to nebol jediný dôkaz pre preukázanie, že žalobca si mohol uplatniť tento výdavok.

Hlavným dôkazom, na základe ktorého správca dane neuznal vynaloženie výdavku žalobcom za
poskytnutie sprostredkovateľskej služby od dodávateľa B. L. bola svedecká výpoveď Ing. R. L.,
štatutárneho zástupcu spoločnosti, ktorá kúpila predmetný penzión. Z nej vyplýva, že k sprostredkovaniu
kúpy penziónu nedošlo a jednania o kúpe penziónu si tento svedok Ing. R. L. zabezpečoval sám a osobu
menom B. L. nepozná.

Žalobca nepreukázal ako konkrétne bol sprostredkovaný predaj penziónu, preto nebol daňovou
kontrolou uznaný výdavok za toto sprostredkovanie. Keďže nebolo sprostredkovanie uskutočnené, nie
je  možné podľa § 19 ods. 4 zákona o dani z príjmov uznať výdavok za sprostredkovanie do výdavkov
ovplyvňujúcich základ dane, pokiaľ jeho opodstatnenosť žalobca nepreukázal.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p žalobu zamietol.



O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný
nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, a to písomne v dvoch
vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {"stav": {"sz": "4Sžf/15/2014", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "836d756f-f310-4290-98a2-f0d18ced6cbe:21963ff5-bb69-4af8-b255-3e74074d3bc4", "datum": "2014-12-01", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}