Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoP/15/2019 z 29. 7. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 29. júla 2019, sp. zn. 7CoP/15/2019, ECLI:SK:KSNR:2019:4117230946.1 Krajský súd Nitra | 7CoP/15/2019 | ECLI:SK:KSNR:2019:4117230946.1 | 2019-07-29 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Rozvod Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/38d1c27a-3447-4850-9189-05987f39952c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4117230946.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/15/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117230946
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4117230946.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci manželov: M. T., rod. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/X, G. - J. a M. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P.
XXXX/X, G. - J., o rozvod manželstva, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č.k.
9Pc/38/2017-48, zo dňa 15.novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania rozviedol. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil
ust. § 18, § 23 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu na základe čoho
prijal záver, že manželstvo účastníkov konania je potrebné rozviesť. V odôvodnení rozsudku poukázal
na to, že dňa 28.11.2017 bol súdu doručený návrh, ktorým manželka (navrhovateľka) žiadala manželstvo
manželov rozviesť. Dôvodila tým, že s manželom nežijú spolu od 24.12.2016, spia oddelene, nemajú
spoločné financie, každý sa zvlášť stravuje. Manželstvo už dlhšiu dobu prechádza krízou a manžel už 25
rokov nedovolí jej synovi, aby za ňou prišiel na návštevu. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zo
spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11Ps/5/2018 zistil, že rozsudkom č.k. 11Ps/19/2007-103 zo dňa 12.02.2010
obmedzil spôsobilosť na právne úkony navrhovateľky v rozsahu nakladania s finančnými prostriedkami s
výnimkou preberania vyplácaného dôchodku a nakladania so sumou vyplateného dôchodku. Uvedeným
rozsudkom bol navrhovateľke ustanovený opatrovník, jej manžel. Uznesením tunajšieho súdu č.k.
11Ps/5/2018-53 zo dňa 15.10.2018 súd konanie o návrhu navrhovateľky na vrátenie spôsobilosti na
právne úkony zastavil, s tým, že navrhovateľka môže ďalší návrh na vrátenie spôsobilosti na právne
úkony podať najskôr po uplynutí 6 mesiacov, ak zlepšenie alebo zmenu zdravotného stavu nemožno
očakávať. Uvedené uznesenie ešte nenadobudlo právoplatnosť. Súd mal za preukázané, že podmienky
v zmysle § 23 Zákona o rodine boli splnené a súd môže manželstvo rozviesť. Poukázal na to, že v
súčasnosti manželstvo neplní svoju funkciu, a to jednak ekonomickú, sociálnu a biologickú. Uviedol,
že manželka je síce obmedzená v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu nakladania s finančnými
prostriedkami s výnimkou preberania vyplácaného dôchodku a nakladania so sumou vyplateného
dôchodku, avšak nie je obmedzená na právne úkony ako také, a teda je spôsobilá na podanie návrhu
na rozvod manželstva. Mal za preukázané, že manželia žijú v spoločnej domácnosti, ale spoločne
nehospodária, ani nežijú intímne, neposkytujú si funkčnému manželstvu zodpovedajúcu vzájomnú
podporu a pomoc. Navrhovateľka cíti k manželovi odpor. Súd dospel k záveru, že pre nezáujem manželky
o udržanie manželstva neexistuje reálny predpoklad, aby ich manželstvo začalo plniť svoj spoločenský
účel, ktorý spočíva v tom, že manželia žijú spolu v citovej zhode, spolupatričnosti a porozumení. Uviedol,



že zo samotných tvrdení manžela nevyplýva tá skutočnosť, že by manželia žili vo vzájomnej úcte a
citovom zblížení a že by manželstvo v súčasnosti plnilo svoje funkcie. Považoval za preukázané, že
manželstvo manželov je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel a keďže nie je nádej na
obnovenie spolužitia, návrhu na rozvod manželstva vyhovel.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel navrhovateľky, v ktorom žiadal, aby
odvolací súd v prípade potreby doplnil dokazovanie a návrh na rozvod manželstva zamietol. Uviedol, že
súd prvej inštancie pochybil, keď vzhľadom na psychickú poruchu manželky (schizoafektívnu poruchu)
nedal vyhotoviť aktuálny znalecký posudok znalca z oboru psychiatrie, z ktorého by vyplynula aktuálna
fáza ochorenia. Manželka trpí chorobou už 25 rokov a dochádza u nej k striedaniu kompenzácie
dekompenzácie. Poukázal na znalecký posudok č. 12/2018 vypracovaný znalcom MUDr. Petrom
Kozíkom v konaní pod sp. zn. 11Ps/5/2018 zo dňa 27.05.2018, v zmysle ktorého v dekompenzovanom
stave duševná porucha jeho manželke bráni vykonávať právne úkony v celom rozsahu. Uviedol, že
manželka nehovorí pravdu, trpí bludmi, ktoré sú typické pre jej diagnózu, je chorobne vzťahovačná
a tiež sa nedokáže objektívne vyjadriť k ich spoločnému hospodáreniu. Tvrdenia manželky, že spolu
intímne nežijú a že on udržiava mimomanželské vzťahy poprel. Poznamenal, že ich manželstvo si
plní všetky svoje funkcie a súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovými zisteniam, pretože sa nezaoberal závermi citovaného znaleckého posudku, napriek tomu,
že spis týkajúci sa navrátenia spôsobilosti na právne úkony bol priložený k spisu o rozvod manželstva.
Súd prvej inštancie tiež nedostatočne zistil skutkový stav manželky a vierohodnosť jej výpovede.

3. K odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Tvrdenia manžela v odvolaní poprela a poukázala na trestné
oznámenie, ktoré podala na prokuratúre v Nitre na manžela, na vyhrážky, ktorými ju častoval, rovnako
aj na jeho vyhrážky v súdnej sieni počas pojednávania. Vyhotovenie ďalšieho znaleckého posudku
nepovažovala za nevyhnutné, nakoľko už bola vyšetrená súdnym znalcom z odboru psychiatra MUDr.
Kozíkom. Uzavrela, že manžel je s ňou len z vypočítavosti.

4. K vyjadreniu navrhovateľky sa vyjadril jej manžel, ktorý poprel tvrdenia manželky, o zadržaní jeho
zbrane pre vyhrážanie sa zbraňou. K synovi manželky uviedol, že po skončení strednej školy začal mať
problémy s drogami, okradol ho, nevrátil mu požičané peniaze, preto sa dohodli, že sa z bytu odsťahuje.
Manželka sa necháva svojím synom zneužívať. Pridržiaval sa svojich tvrdení uvedených v odvolaní.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 94 CMP, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), neviazaný dôvodmi odvolania (§
66 CMP), prejednal odvolanie manžela navrhovateľky bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP), pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 68 CMP). Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože
súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správny záver. Z uvedených
dôvodov napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Konanie o rozvod manželstva je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom č. 161/2015
Z.z. účinnom od 01.07.2016. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Predmetom konania v danej veci bol rozvod manželstva, ktoré bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX,
zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G., zväzok XX, ročník XXXX, na strane XXX pod
por.č. XXX. Navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva, v ktorom ako hlavný dôvod uviedla
dlhotrvajúcu krízu v manželstve. Poukázala na to, že s manželom spoločné deti nemajú, intímne sa
nestýkajú, nemajú spoločné financie, každý sa stravuje osobitne. Manžel vo svojom vyjadrení uviedol,
že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí. Dôvodil tým, že jeho manželka je duševne chorá a lieči sa
viac ako dvadsať rokov. Do 10.04.2018 vzťahy fungovali bez problémov a nevie, čo spúšťa jej chorobné
konanie proti napr. jeho osobe.



9. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

10. V citovanom ustanovení je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka rozvodu manželstva,
ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca
nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia
manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v
príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Predpokladá objektívnu existenciu
rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov.
Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti
plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.

11. Odvolací súd dospel po prejednaní veci k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový
stav a vyvodil z neho správny právny záver. V konaní mal jednoznačne preukázané, že medzi manželmi
existuje kvalifikovaný rozvrat manželstva. Navrhovateľka nemá ďalší záujem v nefunkčnom vzťahu
zotrvať. Súd prvej inštancie správne uviedol, že nikoho nemožno nútiť, aby v manželstve zotrval, ak
sú splnené zákonné podmienky, tak ako je tmu v tejto veci. Z obsahu dokazovania vykonaného súdom
prvej inštancie nad všetky pochybnosti vyplýva, že manželstvo účastníkov je vážne narušené, trvalo
rozvrátené a neplní svoj spoločenský účel. Odvolací súd sa s uvedeným záverom v celom rozsahu
stotožnil, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Súd prvej inštancie rozsudok aj v
dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stráne odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa
v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej iba poukazuje (§387 ods. 2 CSP).

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že manželstvo je v
zmysle § 1 ods. 1 Zákona o rodine, zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného
a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo. Zotrvanie v manželskom zväzku vyžaduje záujem
zo strany oboch manželov a nie je možné ani jedného z nich k pretrvaniu v manželstve nútiť,
predovšetkým pokiaľ manželstvo neplní svoje funkcie. Pritom však musia byť splnené podmienky pre
rozvod manželstva podľa Zákona o rodine.

13. Z postoja navrhovateľky vyplynulo, že nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, že vzťahy
medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a k manželovi cíti len odpor. Vzhľadom k týmto
skutočnostiam aj podľa názoru odvolacieho súdu v konaní bolo nad všetku pochybnosť preukázané,
že nie je reálny predpoklad reparácie týchto vzťahov do budúcnosti a to aj napriek tomu , že ich
manželstvo trvalo od roku 1985. Zohľadňujúc vyššie uvedené závery a tiež jednoznačný odmietavý
postoj navrhovateľky k zotrvaniu v nefunkčnom manželstve, a to aj v priebehu odvolacieho konania,
odvolací súd prijal záver, že odvolanie manžela nie je dôvodné. K námietkam manžela odvolací
súd uvádza, že súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 11Ps/19/2007-103 zo dňa 12.02.2010 obmedzil
spôsobilosť na právne úkony navrhovateľky v rozsahu nakladania s finančnými prostriedkami s výnimkou
preberania vyplácaného dôchodku a nakladania so sumou vyplateného dôchodku. V konaní však nebolo
preukázané, že by bola obmedzená na právne úkony ako také, a teda je spôsobilá na podanie návrhu
na rozvod manželstva. Zo znaleckého posudku MUDr. Petra Kozíka, psychiatra, č. 12/2018 zo dňa
27.05.2018 vyplynulo, že v čase znaleckého vyšetrenia bola u navrhovateľky diagnostikovaná duševná
porucha v kompenzovanom stave. V kompenzovanom stave navrhovateľka je schopná vykonávať
práve úkony, je schopná sa sama o seba postarať a nevyžaduje opatrovateľskú starostlivosť, je
schopná správne sa orientovať v čase a priestore a hodnotu peňazí pozná, i keď jej hospodárenie
s nimi je problematické v dôsledku sebaohrozujúcej finančnej pomoci synovi, z ktorého titulu nie je
schopná adekvátne hospodáriť s financiami. Odvolací súd v zmysle uvedeného zastáva názor, že
navrhovateľka bola spôsobilá na podanie návrhu na rozvod manželstva, ako aj vyjadrenia vlastného
názoru týkajúceho sa ich manželstva a posúdenia ich manželského spolužitia. Znalecký posudok
bol vyhotovený dňa 27.05.2018, návrh na rozvod manželstva bol podaný na súd dňa 28.11.2017 a
súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom dňa 15.11.2018. Odvolací súd dospel k záveru,
že vzhľadom na časový odstup medzi vyhotovením znaleckého posudku a rozhodnutím súdu prvej
inštancie, nie je potrebné vyhotoviť ďalší znalecký posudok, a preto v tejto súvislosti návrh manžela
považuje za nedôvodný. Rovnako v konaní nebolo nijako preukázané, že by bola navrhovateľka počas
rozvodového konania v dekompenzovanom stave, ako na to poukazuje jej manžel. Práve naopak zo
znaleckého posudku MUDr. Kozíka, ktorý bol vyhotovený práve v čase rozvodového konania vyplýva,



že u navrhovateľky bola diagnostikovaná duševná porucha, avšak v kompenzovanom stave, pričom
v kompenzovanom stave si uvedomuje obsah a význam právnych úkonov, je schopná niesť právne
následky svojho konania a vnímať význam súdneho konania a rozhodnutia.

14. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).