Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoPom/1/2015 z 28. 9. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 28. septembra 2015, sp. zn. 17CoPom/1/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3115100002.1 Krajský súd Trenčín | 17CoPom/1/2015 | ECLI:SK:KSTN:2015:3115100002.1 | 2015-09-28 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f2ae1674-339c-4ae6-827b-3ff31cc67b36 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3115100002.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoPom/1/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115100002
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3115100002.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa T. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
E. XXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., dieťa
rodičov: W. P., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom E. XXX, v konaní zastúpenej JUDr.
P. T., advokátom so sídlom kancelárie F. XXX/XX, S. a T. S., štátneho občana C. republiky, trvale bytom
E. D., C. republika, t.č. bytom E. XX, F. 1, C. republika, o návrhu matky na nariadenie predbežného
opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 04. septembra 2015, č.
k. 31PPOm/1/2015-9, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil otcovi maloletého
dieťaťa T. S. odovzdať maloletú T. P., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky W. P.. Svoje
rozhodnutie odôvodnil konštatovaním obsahu návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia podľa
§ 75a O.s.p., ktorým žiadala aby súd ponechal maloletú do právoplatného rozhodnutia vo veci samej
v jej osobnej starostlivosti. Uviedla, že maloletá pochádza z partnerského vzťahu, s otcom dieťaťa žili
v spoločnej domácnosti v C. republike v prenajatom byte, kde v dôsledku neplatenia poplatkov bol
vydaný súdny príkaz na vysťahovanie. Z uvedeného dôvodu sa s dcérou nasťahovala do domácnosti jej
rodičov. Ide o rodinný dom, kde má vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť pre maloletú, ktorá od
septembra 2015 začala navštevovať prvý ročník základnej školy v E.. Ďalej uviedla, že odprevadila dcéru
na školské vyučovanie a v čase okolo 09.00 hod. jej telefonovala zástupkyňa riaditeľky školy s tým, že
v škole je otec dieťaťa a chce dcéru vyzdvihnúť z vyučovania. Proti vôli pracovníkov školy otec dieťaťa
dcéru nasilu vyložil cez okno, ktoré sa nachádzalo na prízemí budovy a následne ušiel aj on. Dieťa bolo
zo situácie vystrašené, plakalo, nechcelo s otcom odísť a situáciu riešila privolané Obvodné oddelenie
PZ S. S.. Z rozhodnutia Základnej a materskej školy E. zo dňa 11.02.2015 vyplynulo, že maloletá T. bola
prijatá do prvého ročníka Základnej školy a materskej školy E. s nástupom od 02.09.2015. Zo záznamu
Obvodného oddelenia PZ S. S. zo dňa 04.09.2015 vyplynulo, že dňa 04.09.2015 o 11.00 hod. sa
dostavila W. P. za účelom podania oznámenia o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Pri svojej
výpovedi uviedla okolnosti ňou popísané v návrhu týkajúce sa odvedenia maloletej z vyučovania proti
vôli pracovníkov školy i maloletej. Pri podaní oznámenia ešte uviedla, že s otcom dieťaťa žili od r. 2006 v
spoločnej domácnosti v C. republike. Od r. 2014 otec odmietal platiť platby za nájom bytu, v ktorom žili,
v dôsledku čoho vznikol dlh. Na základe toho sa s dcérou rozhodla vrátiť do trvalého bydliska, kde býva
v rodičovskom dome. Citoval ďalej ustanovenie § 75a ods. 1, 3, 4, 5 O.s.p. a vyslovil názor, že účelom
predbežných opatrení je rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Ich
účelom je rýchla, aj keď dočasná úprava právnych a nielen faktických pomerov účastníkov. Na vydanie
predbežného opatrenia je nutné, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, aby neboli vážnejšie pochybnosti
o potrebe predbežnej úpravy. V danom prípade mal súd za to, že sú splnené podmienky na nariadenie
predbežného opatrenia v zmysle § 75a O.s.p., nakoľko je v danom prípade nevyhnutný okamžitý zásah
súdu. V konaní mal súd preukázané, že mal. T. žije od r. 2014 na adrese E. spolu so svojou matkou.



Pred tým žila v C. republike s oboma rodičmi. Matka s maloletou sa odsťahovala z C. republiky z dôvodu,
že otec neplatil v prenajatom byte nájomné, v dôsledku čoho bol vydaný súdny príkaz na vysťahovanie.
Doposiaľ práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu neboli súdom upravené. Maloletá nastúpila
02.09.2015 do prvého ročníka Základnej školy v E., čo mal súd preukázané z rozhodnutia základnej
školy. Otec dieťaťa bez súhlasu matky, a to i napriek upozorneniu riaditeľky základnej školy, že prebieha
vyučovanie a dieťa nechce uvoľniť, zobral maloletú T. cez okno v triede preč, pričom dieťa plakalo.
Matka tak nadobudla podozrenie, že dcéru sa otec pokúsil odviesť do C. republiky. Súd bol preto toho
názoru, že v prípade tejto veci je nevyhnutný okamžitý zásah súdu nariadením predbežného opatrenia
podľa § 75a ods. 1 O.s.p., a to vzhľadom k tomu, že konanie otca smerovalo zrejme k tomu, že chce
dcéru odviesť do C. republiky. Maloletá však začala navštevovať povinnú školskú dochádzku na území
Slovenskej republiky a v záujme jej ďalšieho zdravého vývoja je, aby školu riadne navštevovala.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol jeho zrušenie a
zastavenie konania. V odvolaní namietal predovšetkým právomoc Slovenských súdov na prejednanie
danej veci. Uviedol, že obvyklým pobytom dieťaťa nikdy nebola Slovenská republika, pretože dcéra
žila od narodenia s rodičmi na území C. republiky v F., v nájomnom byte rodičov na adrese E. XXX/
XX. Medzi rodičmi došlo v priebehu roka 2014 k partnerskej kríze, ktorú matka riešila vo februári 2015
podaním žaloby o zverenie dieťaťa do svojej starostlivosti, avšak po tom, čo sa tieto nezhody urovnali
vzala svoje podanie späť a miestne príslušný obvodný súd pre F. X konania v júni 2015 zastavil. Dieťa
bolo prihlásené do dvoch škôl v C. republike a jednu zo žiadostí podpísala aj matka dieťaťa. Bez toho,
že by to matka otcovi oznámila, prihlásila dieťa taktiež do Základnej školy v E., a to bez súhlasu a
vedomia otca a bez súhlasu a vedomia otca ju dňa 31.08.2015 odviezla na X.. Po tom, čo sa otec
pokúsil odviesť dcéru späť do C. republiky, požiadala o nariadenie predbežného opatrenia. Zotrval na
stanovisku, že dieťa má obvyklý pobyt na území C. republiky a na územie X. bolo premiestnené len
31.08.2015 bez vedomia a proti vôli jedného z rodičov. Zároveň pripojil listiny, a to návrh na začatie
konania o úpravu pomerov maloletej, ďalej návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý podala
matka 20.02.2015 uznesenie Obvodného súdu pre F. X ako aj uznesenie Mestského súdu v F. o prijatí
dieťaťa ku základnému vzdelávaniu.

Matka vo vyjadrení, ktoré podala prostredníctvom právneho zástupcu navrhla uznesenie okresného
súdu potvrdiť. Pokiaľ ide o námietku nedostatku právomoci Slovenského súdu poukázala na to, že
maloletá je štátnou občiankou X. aj C. republiky, trvalý pobyt má podľa trvalého pobytu navrhovateľky
hlásený od 28.12.2009 na adrese E. XXX v X. republike a podľa trvalého pobytu odporcu na adrese
Obecného úradu D. v C. republike. Navrhovateľka sa od narodenia maloletej T. spolu s ňou striedavo
zdržiavali v prenajatom byte s odporcom v F. v C. republike aj v rodinnom dome rodičov navrhovateľky na
území Slovenskej republiky v obci E.. Do definitívneho zhoršenia sa bytovej situácie celej rodiny v F. boli
pobyty navrhovateľky spolu s mal. T. na X. vo frekvencii okolo 10x ročne po dobu 10 až 14 dní. Ukončenie
nájomného vzťahu v byte v F. na ul. E. XX začatie konania o vypratanie uvedeného bytu a neriešenie
neúnosnej bytovej situácie zo strany odporcu malo za následok to, že navrhovateľka sa spolu s mal. T.
striedavo zdržiavali na oboch uvedených adresách, v posledných 18 až 20 mesiacoch s porovnateľnou
dĺžkou pobytu tak v C. republike, ako v X. republike. O každom takom relatívne dlhom pobyte na
X. odporca vždy vedel a nikdy sa tak nedialo proti jeho vôli. Navrhovateľka sa netajila ani tým, že v
prípade, ak bytová situácia na území C. republiky nebude zo strany odporcu pre celú rodinu vyriešená,
v záujme maloletej T. bude túto situáciu riešiť definitívnym odchodom na X.. V uvedenom duchu boli
navrhovateľkou dňa 25.02.2015 podané na obvodný súd pre F. X návrh na začatie konania úprave
pomerov k maloletej a návrh matky na úpravu pomerov k maloletému dieťaťu s vydaním predbežného
opatrenia. Uznesením Obvodného súdu pre F. X zo dňa 03.03.2015 bol návrh na vydanie predbežného
opatrenia zamietnutý a uznesením Mestského súdu v F. zo dňa 01.04.2015 bolo uznesenie Obvodného
súdu pre F. X vo výroku o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia potvrdené. Uznesením
Obvodného súdu pre F. X zo dňa 12.06.2015 bolo konanie o úprave pomerov k maloletej zastavené
z dôvodu späťvzatia návrhu. Pri opise udalostí, ktoré predchádzali vydaniu napadnutého uznesenia
nedošlo z jej strany k žiadnemu zavádzaniu či uvádzaniu flagrantne nepravdivých údajov ako to tvrdí
otec dieťaťa, keďže doterajší relatívne dlhodobý pobyt maloletej na území Slovenska vykazujúci znaky
obvyklého pobytu ako aj aktuálne zdržiavanie sa na území Slovenskej republiky, účasť maloletej T. na
vyučovaní riadne prijatej do prvého ročníka základnej školy a konanie a správanie sa odporcu zo dňa
04.09.2015 na pôde Základnej školy v E., jeho následný únos mal. T. bez akéhokoľvek upovedomenia
navrhovateľky o tomto kroku, jeho zadržanie hliadkou PZ Trenčianske Teplice a odchod aj s maloletou
do Českej republiky, ale nie na miesto jej bydliska v F., ale do E., kde maloletá nemá ani trvalý ani



prechodný pobyt, boli Okresným súdom Trenčín pri posudzovaní právomocí Slovenského súdu pri
vydaní predbežného opatrenia správne vyhodnotené. Uviedla, že maloletá bola odporcom vytrhnutá z
miesta, kde sa zdržiavala a bez akýkoľvek osobných vecí a bez akéhokoľvek objasňujúceho vysvetlenia
odvedená na neznáme miesto. Poukázala na čl. 20 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa, podľa ktorého v
naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné
opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú
dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať
vo veci samej súd iného členského štátu. Vydanie napadnutého uznesenia odôvodňuje aj kumulatívne
splnenie troch podmienok tak ako ich stanovuje a vyžaduje judikatúra EESD, a to
- naliehavosť, ktorá bola daná dramatickým vývinom udalostí tak, ako boli opísané v odôvodnení
napádaného uznesenia
- uznesenie bolo prijaté jednoznačne k osobe, ktorá sa nachádzala v Slovenskej republiky, kde má svoje
sídlo aj Okresný súd Trenčín
- nariadené predbežné opatrenie má dočasnú povahu a na definitívnu úpravu pomerov k maloletej bude
potrebné rozhodnutie vo veci samej.

Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil,
že uznesenie okresného súdu je potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p.. Rozhodol bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez
nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

V otázke právomoci pre vydanie napadnutého rozhodnutia - predbežného opatrenia považuje odvolací
súd za opodstatnenú aplikáciu čl. 20 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci
a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,
ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000. Podľa bodu 1. citovaného článku v naliehavých
prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia,
vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa
práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej
súd iného členského štátu.

Z odvolania otca ako aj vyjadrenia matky je zrejmé, že otec spochybňuje základný predpoklad pre
založenie právomoci súdov Slovenskej republiky na rozhodovanie veci týkajúcej sa starostlivosti o
maloletú T. P. nar. XX.XX.XXXX. Otec zastáva jednoznačný názor, že maloletá má obvyklý pobyt na
území ČR a na územie SR bola premiestnená len 31.08.2015 bez vedomia a proti vôli otca.

Z oznámenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23.09.2015 je ďalej zrejmé, že na tomto súde
prebieha konanie o navrátenie dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu na návrh otca, ktoré bolo začaté na
návrh otca maloletej.

V súvislosti so skúmaním právomoci na konanie o veci je potrebné uviesť predovšetkým, že matka
maloletej podala na Obvodnom súde pre F. X návrh na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom
tamojší súd rozhodol uznesením č. k. 33Nc4/2015-24 zo dňa 03.03.2015 tak, že návrh bol zamietnutý.
Uznesenie súdu prvého stupňa bolo potvrdené uznesením odvolacieho Mestského súdu v F. č. k.
39Co/116/2015-38 zo dňa 01.04.2015.

Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa správne ustálil, že na prejednanie a
rozhodnutie veci je príslušný súd Českej republiky, pričom tieto závery ani neboli v odvolaní matkou
spochybňované.

Matka maloletej taktiež podala aj návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej. Konanie bolo
ukončené zastavením konania, a to uznesením Obvodného súdu pre F. X č.k. 33Nc4/2015-50 zo dňa
12.06.2015 v dôsledku späťvzatia návrhu. Z odôvodnenia vyplýva, že podaním zo dňa 24.05.2015 vzala
matka návrh späť s tým, že pomery v rodine sa upravili a rodičia maloletej obnovili spoločné spolužitie,
otec je už schopný zabezpečiť potreby rodiny a nie je potrebné pomery dieťaťa súdom upravovať.

Z návrhu na vydanie predbežného opatrenia v prejednávanej veci je zrejmé, že matka zároveň navrhuje,
aby okrem vydania predbežného opatrenia bolo rozsudkom rozhodnuté o zverení maloletej do osobnej



starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otec bude povinný prispievať
na výživu maloletej.

Na konanie o predbežnom opatrení je preto podľa názoru odvolacieho súdu daná v zmysle čl. 20
Nariadenia rady č. 2201/2003 z 27.11.2003 právomoc Okresného súdu Trenčín, t. j. súdu Slovenskej
republiky.

Právomoc súdu na konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej rozsudkom jednoznačne
ustáli následne súd prvého stupňa v súvislosti s konaním o tomto návrhu.

Súd prvého stupňa tak správne posúdil otázku svojej právomoci na konanie o návrhu o predbežnom
opatrení, avšak nevyhodnotil správne predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia.

Z návrhu predovšetkým vyplýva, že matka označila návrh na vydanie predbežného opatrenia s tým, že
žiada vydať predbežné opatrenie podľa § 75a O.s.p.. Podľa ods. 1 cit. zákonného ustanovenia možno
nariadiť takéto predbežné opatrenie v prípade, ak sa ocitne maloleté dieťa bez akejkoľvek starostlivosti
alebo ak je jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený z iných dôvodov.

Už zo znenia citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že jeho aplikácia je na mieste v prípade
pokiaľ sa vyskytne situácia, že dieťa sa nachádza v prostredí, kde niet osoby, ktorá by zabezpečila jeho
starostlivosť, alebo je jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený.

V prejednávanej veci už z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ako aj záznamu o podaní
oznámenia podľa § 59 ods. 3 Zák. č. 372/1990 Zb. je zrejmé, že v danom prípade sa o takúto
situáciu nejedná a napokon aj matka predbežné opatrenie odňatím dieťaťa - tak ako to formuloval súd
prvého stupňa nežiadala. Uviedla len odkaz na ust. § 75a O.s.p., avšak právna kvalifikácia účastníkom
občianskeho súdneho konania nie je pre súd záväzná.

Súd prvého stupňa nemal osvedčené (a nevyplýva to ani z vyjadrenia k odvolaniu), že by konanie otca
bolo možné kvalifikovať inak než nezhodu rodičov týkajúcu sa maloletého dieťaťa najmä pokiaľ ide o
návštevu základnej školy. Otec totiž predložil rozhodnutia aj o prijatí maloletej do Základnej školy Q. ako
aj žiadosť rodičov o prijatie dieťaťa do Základnej školy F. X na X. 1. Matka maloletej neuvádza okrem
poukazu na stresujúcu situáciu v spojení s konaním otca, že by sa otec o maloletú nepostaral, alebo že
by akýmkoľvek spôsobom ohrozil jej zdravie, priaznivý vývoj, alebo dokonca život.

Aj keď matka s poukazom na ust. § 75a žiadala vydať predbežné opatrenia v znení, že maloletá
sa ponecháva do právoplatného rozhodnutia v jej osobnej starostlivosti, súd prvého stupňa mal
skúmať predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b/, podľa ktorého
predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä aby odovzdal dieťa do starostlivosti
druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej
starostlivosti.

Odvolací súd preskúmaním zistil, že v konaní neboli osvedčené predpoklady ani pre vyhovenie návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle cit. zákonného ustanovenia.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že návrh v takomto znení podala matka maloletej vo
februári v roku 2015 na Obvodnom súde pre F. 1. Súd prvého stupňa v spojitosti s odvolacím súdom
ustálil, že samotná existencia sporu medzi rodičmi maloletej nie je dôvodom na vydanie predbežného
opatrenia, ale k tomu musia byť splnené ďalšie predpoklady. K tomu, aby bolo dieťa predbežne zverené
do starostlivosti jedného z rodičov by muselo byť zistené, že doterajší spôsob starostlivosti rodičov
nejakým závažným spôsobom ohrozuje jeho ďalší priaznivý vývoj, pričom v tamojšom konaní nič také
nebolo zistené. Matka poukazovala na nepriaznivú finančnú situáciu, ktorá však trvá pomerne dlhú dobu,
čo však nemožno považovať za skutočnosti, ktoré by maloletú ohrozovali.

Od vydania uznesenia Mestského súdu v F., ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie uplynula
pomerne krátka doba, počas ktorej došlo k zmene len v tom, že matka v auguste 2015 sa s maloletou
presťahovala do E. ku svojim rodičom a maloletá začala navštevovať základnú školu.



Vzhľadom na konštatovanie stanoviska matky v uznesení Obvodného súdu pre F. X č. k. 33Nc4/2015-50
zo dňa 12.06.2015 o tom, že došlo k úprave vzťahov medzi rodičmi maloletej nie je opodstatnené
považovať situáciu, ktorá nastala začiatkom septembra 2015 za takú podstatnú zmenu pomerov oproti
pôvodným rozhodnutiam o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré by dávali podklad pre
odlišný záver.

Samotné okolnosti, nasvedčujúce pre záver o tom, že vzťahy medzi rodičmi k maloletej dospeli do takého
štádia, že spolu nežijú, nie sú schopní spoločne vychovávať maloletú, a preto si vyžadujú úpravu súdu,
posúdi súd s právomocou na konanie o úpravu práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu a po
vykonaní potrebného dokazovania rozhodne vo veci rozsudkom.

Predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, t. j. nevyhnutnosť a naliehavosť dočasnej úpravy
bez toho, že by sa nevytvorila nenávratná situácia, prípadne nezasiahlo do práv druhého účastníka (s
prihliadnutím na to, že obaja rodičia majú právo vychovávať svoje dieťa a rozhodovať o podstatných
otázkach týkajúcich sa dieťaťa) neboli v súvislosti s podaním návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia osvedčené, a preto ani neboli splnené predpoklady pre vyhovenie takémuto návrhu.

Krajský súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .