Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoE/106/2016 z 18. 7. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 18. júla 2016, sp. zn. 13CoE/106/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6615215275.1
Krajský súd Banská Bystrica | 13CoE/106/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6615215275.1 | 2016-07-18 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 230 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c50784d8-6619-4438-b3ab-aeeb1b6fc17f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6615215275.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/106/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615215275
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615215275.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vo veci exekúcie začatej na návrh oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o.,
IČO: 36 865 141, AK so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému: R. S., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom M. V.. XXXX/X, XXX XX W., o vymoženie 598,05 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 9Er/848/2015-18 zo dňa 28. 12. 2015 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu    p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd exekúciu zastavil. Rozhodol tak potom, čo zistil,
že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v danej veci súd o totožnom nároku
medzi tými istými účastníkmi, vyplývajúceho z toho istého exekučného titulu právoplatne rozhodol
uznesením č.k. 14Er/931/2013-31 zo dňa 09.12.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.11.2013
v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41CoE/51/2014-62 zo dňa 20.03.2014,
zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie z dôvodu, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou
podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou. Nakoľko sa skutkové okolnosti vedúce k záveru
o nespôsobilosti exekučného titulu nezmenili a ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku
právoplatne rozhodnutej veci, bolo potrebné toto exekučné konanie podľa § 103, § 104 ods. 1 a § 159
ods. 3 OSP v spojení s § 251 ods. 4 OSP zastaviť.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený,
ktorý navrhol jeho zrušenie. V odvolaní vyčítal súdu prvej inštancie predovšetkým nesprávne právne
posúdenie veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/, f/ O.s.p. a zároveň podľa jeho názoru rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p. Mal za to, že nemalo byť aplikované ust. § 251 ods. 4, § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p., nakoľko v
exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o
zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Ex. por. v spojení s ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom
konaní aplikovať zásadu res iudicata, keďže v exekučnom konaní súd autoritatívne nerozhoduje o
hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov, t.j. nerozhoduje záväzne o existencii
práva. Z ústavnoprávnej roviny považujeme za potrebné poukázať aj na právo na súdnu a inú právnu
ochranu, garantovanú v článku 46 Ústavy SR. Vzhľadom na to, že povinný si nesplnil dobrovoľne svoje
povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o úvere, oprávnený si opätovne riadne uplatnil svoje práva, ktoré mu
prináležia na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku,
aby tak predišiel poškodeniu svojich záujmov a teda aj k vážnemu narušeniu právnej istoty a záruk, že
jeho záväzok bude v budúcnosti uspokojený.

3. K odvolaniu oprávneného sa povinná nevyjadrila.



4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 379 CSP a § 380 CSP prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné
ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr.
Rudolfa Krutého dňa 9.2.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie peňažnej
pohľadávky vo výške 598,05 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s.
sp. zn.: SR 11835/11 vydaného dňa 02.04.2012, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť
právoplatnosť dňa 07.05.2012 a vykonateľnosť dňa 10.05.2012.

7. Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 14Er/931/2013 vyplýva, že oprávnený sa
na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn.: SR 11835/11 vydaného
dňa 02.04.2012, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 598,05 Eur s
príslušenstvom. V uvedenej exekučnej veci súd prvej inštancie uznesením č. k. 14Er/931/2013-31
zo dňa 09.12.2013 exekúciu zastavil vzhľadom na neprijateľný charakter rozhodcovskej doložky,
na podklade ktorej mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 04.11.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 41CoE/51/2014-62 zo dňa 20.03.2014.

8. Podľa § 161 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to,
či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť.

9. Podľa § 161 CSP ods. 2, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

10. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

11. Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby
súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán,
ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do
kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez
ďalšieho (iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy).
V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 161 CSP, podľa
ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. V ustanovení § 161 ods. 2 CSP je ďalej zakotvené, že
ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných
ustanovení CSP teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma
z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

12. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky
prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

13. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku
rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 230 CSP, ktoré výslovne
zakotvuje, že ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Pre
posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci
samej v exekučnom konaní.



14. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý
je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

15. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvej inštancie už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými
istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 14Er/931/2013-31
zo dňa 09.12.2013, ktorým súd zamietol žiadosť súdneho exekútora. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 04.11.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením tunajšieho krajského súdu č.
k. 41CoE/51/2014-62 zo dňa 20.03.2014. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo
právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom
skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide
o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto
skutočnosť odvolací súd zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 14Er/931/2013-31
zo dňa 09.12.2013 v spojení s uznesením tunajšieho krajského súdu č. k. 41CoE/51/2014-62 zo dňa
20.03.2014, založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na
vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre
existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

16. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne podľa § 387 CSP
potvrdil.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).