Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 2Tos/46/2016 z 14. 6. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 14. júna 2016, sp. zn. 2Tos/46/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5314010238.1 Krajský súd Žilina | 2Tos/46/2016 | ECLI:SK:KSZA:2016:5314010238.1 | 2016-06-14 | Uznesenie Citované ustanovenia: TP, § 399 ods. 2 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cfadbbe0-a5a5-4f59-ab8b-91dfa9887530 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5314010238.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2Tos/46/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314010238
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Wänkeová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5314010238.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a sudkýň JUDr.
Márie Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 15. júna 2016 v
Žiline, o sťažnosti odsúdeného Ing. T. F. proti uzneseniu Okresného súdu Čadca, sp.zn. 1Nt/3/2014 zo
dňa 23.12.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného Ing. T. F. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Čadca podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného Ing. T. F.
na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Čadca, vedeného pod sp.zn. 2T/90/2006 zo dňa
11.2.2008, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina, sp.zn. 1To/72/2008 zo dňa 17.6.2008, zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu, bezprostredne po jeho vyhlásení, podal sťažnosť odsúdený. Sťažnosť
odôvodnil v podstate tým, že vo veci 2T/90/2006 ide o obžalobu podľa neúčinného titulu, teda
protizákonnú. V dobe vydania rozsudku Okresného súdu Čadca 2T/90/2006 aj v dobe rozhodnutia
krajského súdu o jeho odvolaní bol v platnosti iný rozsudok, teda 8C/59/2003, čo exmanželka zamlčala
a okresný súd si mal túto skutočnosť zistiť. Bol teda protiprávne odsúdený. Súd sa ho nespýtal podľa
§ 86 písm. a) Tr. zák. na zaplatené výživné. Zistil nielen neúplný skutkový stav, ale nepravdivý. Vedome
a úmyselne nezobral do úvahy neúčinnosť rozsudku. Nesprávne právne posúdil vec, pričom v konaní
pred súdom sa nepreukázalo, že by sa skutok stal ako uvádza obžaloba. Nebol preukázaný ani úmysel,
pričom jeho exmanželka klame, krivo ho obviňuje a nevie reprodukovať prežité. Skutok sa nestal ako je
uvedené v obžalobe. Pred súdom sa to nepreukázalo.

Odsúdený odôvodnil sťažnosť aj prostredníctvom svojho obhajcu tým, že obhajca na verejnom zasadnutí
predložil nové dôkazy, a to výpis z účtu stavebnej sporiteľne, z ktorého vyplýva, že svedkyňa A. F. vybrala
sumu 7.287,36 Eur a predložil tiež list vlastníctva, z ktorého vyplýva, že svedkyňa je vlastníčkou domu č.
XXX v kat. území I.. Žiadal preto, aby súd pripustil konanie o povolenie obnovy konania s tým, že súd sa
nevysporiadal s predloženým novými dôkazmi, ktoré vyšli najavo. Ide teda o dôkazy súdu skôr neznáme
a poukázal tiež na ďalšie listiny, ktoré boli predložené na verejnom zasadnutí s tým, že ako odsúdený
platil výživné dobrovoľné vo výške 1.000,- Sk mesačne od 11.7.2001. Toto výživné platil napriek tomu,
že mu nebolo súdom stanovené a platil ho dobrovoľne až do roku 2014. Jeho dcéra A. F. mala dostatok
peňazí na účte a mala aj nehnuteľný majetok, a teda nešlo o nezaopatrené dieťa, a teda nemala ani
nárok na výživné. Žiadal preto, aby odvolací Krajský súd v Žiline napadnuté uznesenie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr.
por. správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, pričom zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je nedôvodná.



Krajský súd preskúmaním predloženého spisového materiálu a napadnutého uznesenia zistil, že
okresný súd v rámci procesného postupu dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v
ustanovení § 2 Tr. por. a dospel k vyhlásenému uzneseniu po správnom procesnom postupe v súlade s
ustanoveniami Trestného poriadku. Výrok o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania je aj podľa
názoru krajského súdu správny a zákonný a rozhodnutiu súdu prvého stupňa v zásade nemožno vytknúť
nejakú chybu či nedostatok.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už súdu skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom, na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenia od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Za skutočnosti súdu skôr neznáme sa považujú také, ktoré nemohli byť predmetom dokazovania alebo
zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na povolenie obnovy konania. Takouto skutočnosťou
je objektívne existujúci stav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie
skutkového stavu veci. Novú skutočnosť treba v konaní o obnove konania spravidla preukázať novým
dôkazom. Za dôkazy súdu skôr neznáme sa považujú predovšetkým také dôkazy, ktoré neboli súdom
vykonané v pôvodnom konaní alebo v pôvodnom konaní síce boli vykonané, ale s novým obsahom
odlišným od obsahu v pôvodnom konaní.

Pri posudzovaní podmienok obnovy konania aj podľa citovaného zákonného ustanovenia zákona (§ 394
ods. 1 Tr. por.) súd hodnotí návrh z dvoch hľadísk:
1./ či ide o skutočnosti alebo dôkazy predtým súdu neznáme a
2./ či by tieto skutočnosti alebo dôkazy samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi
známymi už v pôvodnom konaní mohli viesť k inému rozhodnutiu než je pôvodné právoplatné
rozhodnutie uvedené v ustanovení § 394 ods. 1 Tr. por.

Skúmanie či nové skutočnosti alebo dôkazy sú tak kvalifikované, že sú spôsobilé samy osebe alebo
v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné než pôvodné právoplatné
rozhodnutie sa realizuje porovnaním doteraz vykonaných dôkazov a doterajšieho skutkového zistenia
uvedeného vo výroku právoplatného rozhodnutia s dôkaznou silou a významom novotvrdených
skutočností a novonavrhovaných dôkazov. Pre pozitívne rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy
konania musí byť výsledkom tohto skúmania dôvodný predpoklad pre možnú zmenu pôvodného
právoplatného rozhodnutia.

V danom prípade je nutné uviesť, že Ing. T. F. bol rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T/90/2006
zo dňa 11.2.2008 uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na
tom skutkovom základe, že ako otec troch detí A. F., nar. XX.X.XXXX, J. F., nar. X.X.XXXX a F. F., nar.
XX.X.XXXX, ktoré boli vo výchove a starostlivosti u svojej matky B. F., úmyselne, riadne na tieto deti
neplatil výživné v dobe od 1.11.2003 najmenej do 11.2.2008, k vyživovacej povinnosti bol zaviazaný
rozsudkom Okresného súdu Čadca pod sp.zn. 5P/128P/2002 z 26.9.2003, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 6CoP/4/04, prispievať mesačne spolu 5.400,- Sk na všetky tri deti, a
to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí, pričom vyživovacia povinnosť mu vyplýva
priamo zo Zákona o rodine. Obžalovaný takto za uvedené obdobie dlhoval k rukám B. F. 38.500,- Sk,
k rukám A. F. 47.000,- Sk a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny 11.000,- Sk. Na základe odvolania
obžalovaného bol predmetný rozsudok podrobený aj prieskumnej činnosti krajského súdu, kedy krajský
súd uznesením, sp.zn. 1To/72/2008 odvolanie obžalovaného zamietol.

Najvyšší súd SR na základe dovolania v predmetnej veci rozhodoval uznesením, sp.zn. 5Tdo/16/2012
zo dňa 29.3.2012 a odmietol dovolanie obvineného, konštatujúc, že väčšina námietok uvádzaných
v dovolaní obvineného bola uplatňovaná už v predchádzajúcich štádiách trestného konania a tiež
konštatoval, že pokiaľ obvinený namieta, že v čase rozhodovania súdu už bolo uhradené zameškané
výživné aj bežné výživné, bolo potrebné v jeho prípade aplikovať ustanovenia o účinnej ľútosti, avšak v
priebehu konania nebol produkovaný žiadny dôkaz o tom, že by si obvinený svoje povinnosti plnil.



Je potrebné konštatovať, že obnovu konania odsúdený žiada povoliť najmä z toho dôvodu, že jeho
bývalá manželka bola rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T/138/2011 odsúdená pre trestný čin
krivej výpovede, keď na hlavnom pojednávaní úmyselne zamlčala, že výživné mal zaplatené, pričom zo
skutkovej vety rozsudku (trestného rozkazu), sp.zn. 2T/138/2011 vyplýva, že B. F. bola uznaná vinnou
z prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Tr. zák. pre skutok, ktorého sa mala
dopustiť dňa 22.10.2007, kedy na hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom Čadca v trestnom konaní
vedenom pod sp.zn. 2T/90/2006 po poučení v zmysle zákonných ustanovení § 130 a § 131 Tr. por. a
po zložení prísahy podľa § 265 ods. 2 Tr. por., teda aj po poučení o význame svedeckej výpovede na
otázku prokurátorky, či je pravdou, že obžalovaný v dobe od 1.11.2003 platil výživné na deti uviedla, že
vôbec neplatil, a to aj napriek tomu, že zamestnávateľ obžalovaného zaslal jej ako matke na jej účet
dlžné i bežné výživné vo výške 125.000,- Sk.

Súd v konaní o povolení obnovy konania vykonal všetky dostupné dôkazy, ktoré bolo možné vykonať
a tieto správne aj vyhodnotil a správne dospel k záveru, že pokiaľ by súd v čase rozhodovania vo veci
2T/90/2006 mal vedomosť o úhrade sumy, ktorú B. F. v konaní zamlčala, došlo by fakticky len k úprave
samotného skutku vo vzťahu k výživnému na Róberta F. a F. F., ale zostalo by nezaplatené výživné A. F..
Rozhodnutie súdu by teda nemalo vplyv na právnu kvalifikáciu skutku a neprivodilo by iné rozhodnutie
o vine.

Skutočnosti, ktoré uvádza obhajoba v podanej sťažnosti nemajú vplyv na samotný skutok a skutkové
zistenia okresného súdu, pričom aj okresný súd správne vo svojom uznesení uviedol, že odsúdený
svojim návrhom principiálne sleduje prehodnotenie dôkazov vo svoj prospech, avšak v danom prípade
nevyšli najavo také okolnosti a dôkazy, ktoré by boli súdu skôr neznáme a ktoré by samy osebe alebo v
spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodňovali iné rozhodnutie o vine odsúdeného.

Na základe takéhoto hodnotenia predložených dôkazov aj krajský súd dospel k záveru o správnom
názore okresného súdu a správnosti jeho rozhodnutia. Z uvedených dôvodov preto sťažnosť
odsúdeného Ing. T. F. zamietol ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.