Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/744/2014 z 12. 10. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 12. októbra 2015, sp. zn. 5Co/744/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7112220509.2 Krajský súd Košice | 5Co/744/2014 | ECLI:SK:KSKE:2015:7112220509.2 | 2015-10-12 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae9933ed-183c-4bf3-a737-4f8890cdd2e0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7112220509.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/744/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112220509
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7112220509.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobkyne Prima banka Slovensko, a.s., Žilina,
Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpenej Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., Bratislava, Vlárska
32, IČO 36 866 881, proti žalovanému G.Ó. R., L. X. W., W. X, v súčasnosti na neznámom mieste,
zastúpenému opatrovníkom Y.. Š. Y.U., zamestnancom Okresného súdu Košice I, o zaplatenie 55,51 €
s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 18c/42/2013-232 zo 16.5.2014 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti pohľadávky tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobkyni 35,74 € s úrokmi z omeškania vo výške 9 % od 18.3.2011 do zaplatenia, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyni sa prisudzuje náhrada trov konania a to trov právneho zast. vo výške 117,01 € a súdneho
poplatku 33 € a žalovaný je povinný ju zaplatiť zástupkyni žalobkyne Advokátska kancelária Antovszká,
s.r.o., Bratislava, Bárdošova 2/A, IČO: 36 866 881, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 19,77 €
s úrokom z omeškania 9 % z dlžnej sumy ročne od 18.3.2011 až do zaplatenia, všetko do 15 dní od
právoplatnosti rozhodnutia, žalobu v prevyšujúcej časti pohľadávky zamietol a rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, o. i., čo žalobkyňa žalobou z 8.8.2012 žiadala, na čo poukázala v
odvolaní z 25.7.2013 (č.l.61-62) a čo uviedla v podaní zo 14.5.2014 (č.l.85-87) a, že na základe Zmluvy
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb (ďalej len zmluva), uzavretej sporovými
stranami 7.6.2005 na dobu neurčitú, bol žalovanému zriadený osobný účet AXION č.0405132001 a
vydaná platobná karta MAESTRO AXION s denným limitom 5 000 Sk. Citoval znenie čl. V bod 2., čl.
VI bod 4. a čl. VII bod 2. zmluvy, bod 2. a 4. Úvodných ust. Všeobecných obchodných podmienok
žalobkyne, platných od 1.6.2005 (ďalej len VOP alebo OP) a čl. III. bodu 15.,19.,21.,33. a 34. VOP.
Vychádzajúc z obsahových náležitostí zmluvy uzavrel, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu
zmluvy o bežnom účte podľa § 708 Obch. zák. (jeho znenie, ako aj znenie § 273,§ 709 ods.1,§ 711 ods.1
Obch. zák.,§ 53 ods.1,3,4,§ 54 ods.2,§ 544 ods.1,2 O. z. a § 4 ods.3 zák.č.510/02 Z. z. o platobnom styku,
že zmluva účastníkov konania svojim charakterom spadá medzi spotrebiteľské zmluvy, že na právne
vzťahy účastníkov konania sa tiež vzťahuje zák.č.510/02 Z. z., že podľa čl. VII. bodu 2. zmluvy práva a
povinnosti, ktoré neboli upravené zmluvou, vyplývali z OP, že ak mali byť OP pre žalovaného záväzné,
museli mu byť známe, resp. k návrhu priložené, že v uvedenom bode 2. čl. VII. zmluvy žalovaný vyhlásil,
že zmluvné podmienky obdŕžal, že podľa čl. III. bodu 15.,21.,25. OP žalobkyňa mala oprávnenie zúčtovať
na ťarchu účtu svoju pohľadávku týkajúcu sa splatných poplatkov, trvalých príkazov a takýto debetný
zostatok úročiť debetnou úrokovou sadzbou, že vychádzajúc zo zákonnej úpravy zmluvy o bežnom
účte a zák. o platobnom styku, právo na úhradu nákladov spojených s vedením účtu, môže žalobkyňa



realizovať len vo vzťahu k peňažným prostriedkom „nachádzajúcich“ sa na účte, inak môže vykonávať
platby z bežného účtu alebo zúčtovanie uskutočňovaných platieb alebo nákladov, nad rozsah zostatku
peňažných prostriedkov, t.j. debetné operácie iba na základe osobitnej dohody, akou je napr. aj dohoda o
povolenom prečerpaní na osobnom účte, že zohľadňujúc spotrebiteľský charakter posudzovanej zmluvy
je potrebné na vyváženie nerovnosti plynúcej z dodávateľsko-spotrebiteľského vzťahu, kde dodávateľ
disponuje širším okruhom znalostí, spôsobilostí, zručnosti než spotrebiteľ, ktorý službu alebo tovar
nakupuje, vyžadovať širší rozsah povinnosti na strane dodávateľa a poskytovať väčší rozsah práv
spotrebiteľovi, prihliadajúc na zásadu výkladu spotrebiteľských zmlúv v prospech spotrebiteľa (§ 54
ods.2 O. z.), že OP vo všeobecnosti slúžia na účelnú úpravu práva a povinností zmluvných strán tak,
aby každú jednotlivú povinnosť či oprávnenie zo zmluvného vzťahu vyplývajúce, nebolo nutné uvádzať
detailne už v texte základnej zmluvy, že pokiaľ ide o spotrebiteľa, OP majú slúžiť predovšetkým k
dohodám technického charakteru, resp. majú mať vysvetľujúci charakter, ich účelom nemôže byť, aby
sa v nich (v často neprehľadných a zložitých formuláciách) stali skrytými pre spotrebiteľa, tie zmluvné
podmienky, ktoré sú významné pre jeho právne postavenie, že k takýmto zmluvným podmienkam,
ktoré „zásade“ ovplyvňujú právne postavenie spotrebiteľa, patrí aj dohoda o zmluvnej pokute (ďalej
len pokuta), či právo žalobkyne zúčtovať na ťarchu účtu poplatky i v prípade, ak na účte nie je
dostatok „dispomobilných“ finančných prostriedkov a, že z vyhotovenia zmluvy vyplýva, že zmluva o
účte predstavuje formulárovú zmluvu, ktorú spotrebiteľ čo do obsahových náležitostí žiadnym spôsobom
neovplyvňoval a týka sa to aj OP, ktorých prevzatie potvrdil podpisom. V tejto súvislosti poukázal aj na
§ 53 ods.4 „píms.“ i) O. z., ktorý za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve považuje aj ust.
umožňujúce dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
že takéto oprávnenie žalobkyne, ako veriteľa vyplýva priamo z úvodných ust. čl. I. bodu 4. VOP, ktoré mali
byť pripojené k zmluve a, že nakoľko nárok žalobkyne nebol viazaný na uvedené ust. VOP, nevyslovil
neprijateľnosť tejto podmienky vo výroku rozhodnutia. Ďalej uviedol, že majúc na zreteli zmienený princíp
ochrany práv spotrebiteľa, ktorý sa premieta tak do spôsobu úpravy práv a povinností zmluvných strán v
hlavnej zmluve, ako aj OP, vychádzal zo záveru, že pokiaľ ide o sumu poplatkov spojených s existenciou
a vedením účtu za dobu trvania zmluvného vzťahu do času odstúpenia žalobkyne od zmluvy, tento nárok
jej za čas trvania zmluvného vzťahu patrí, nebola však oprávnená zúčtovať poplatky na ťarchu účtu
žalovaného, ak na ňom nebol dostatok finančných prostriedkov, vykazovať túto pohľadávku ako debetný
zostatok, ktorý následne úročila debetnou, resp. sankčnou úrokovou sadzbou, že k takémuto postupu by
bola oprávnená len v prípade písomne uzavretej zmluvy so žalovaným, ktorá v danom spore preukázaná
nebola, že takáto dohoda nevyplýva zo zmluvy o poskytovaní bankových služieb a produktov uzavretej
so žalovaným a skutočnosť, že uvedené ust. sa nachádza vo VOP, nenahrádza podmienku písomnosti
právneho úkonu a tiež odporuje zásadám dobrých mravov i poctivého obchodného styku, že OP, ktoré
mali byť k zmluve so žalovaným pripojené sa vzťahujú na rôzne druhy služieb (účtov), že tento súbor
OP vzťahujúci sa na rôzne typy služieb poskytovaných žalobkyňou je nepochybne pre priemerného
spotrebiteľa ťažko zrozumiteľný, mätúci, spôsobilý vyvolať u spotrebiteľa omyl o tom, ktoré zo zmluvných
ust. sú pre neho záväzné, a znamenajúce viac ako akceptovateľné riziko, že spotrebiteľ prehliadne tie
ust. OP, ktoré majú pre neho závažné následky, že podmienka písomností podľa § 40 O. z. je naplnená,
ak je písomný právny úkon podpísaný konajúcou osobou, že medzi sporovými stranami absentuje taký
právny úkon v časti dohody o pokute a odpísania prostriedkov z účtu, aj keď na účte nie sú finančné
prostriedky ktorý by túto zákonnú formu spĺňal, že úprava pokuty a dohoda o práve žalobkyne započítať
voči účtu spotrebiteľa svoje poplatky, aj keď na účte nie sú finančné prostriedky, obsiahnuté len v OP,
nespĺňajú podmienku písomností právneho úkonu, že je v rozpore s princípom ochrany práv spotrebiteľa
aj zásadami „poctivného“ obchodného styku, aby tieto dojednania pre spotrebiteľa právne významné,
boli obsiahnuté v OP a, že „odhliadnuc“ od uvedeného, ani samotné OP neobsahujú žiadne ust. o výške
pokuty, ale ďalej odkazujú na sadzobník, čo len dokumentuje neprehľadnosť úpravy vzájomných vzťahov
účastníkov, a vylučuje platnosť dohody o pokute aj pre prípad, žeby jej dojednanie, čo do formy právneho
úkonu bolo platné, keďže obsahom dohody nie je podstatná náležitosť tohto právneho úkonu, ktorým je
výška pokuty. Zdôraznil, že jeho záver o neplatnosti dohody o pokute a možnosti zúčtovania poplatkov na
ťarchu účtu na ktorom nie sú finančné prostriedky, podporuje aj nález Ústavného súdu ČR z 11.11.2013
I.US3512/2011, ako posledná zmena právnej úpravy, týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa zák.č.102/14 v
§ 52 ods.2 O. z., stanovujúca, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy
prednostne použijú ust. O. z., aj keď by sa inak mali použiť normy Obch. zák., pritom občiansko-právna
úprava v časti týkajúcej sa uzatvárania zmlúv, nepozná možnosť úpravy zmluvných vzťahov účastníkov
konania odkazom na VOP, resp. ostatné OP, a teda vylučuje aplikáciu § 273 Obch. zák. v „podstaných“
náležitostiach zmluvného vzťahu. Teda v konaní vychádzal zo záveru, že žalobkyňa má nárok len na
sumu poplatkov spojených s vedením účtu žalovaného, tak ako tieto vyplývali z predložených výpisov



v celkovej výške 19,77 € (3 x 0,55 € + 5 x 0,60 € + 8 x 1,89 €), že nakoľko žalovaný je v omeškaní s
plnením peňažného plnenia, vzniklo jej tiež právo na úroky z omeškania podľa § 517 ods.1,2 O. z., že
ich výška vyplýva z nar.vl.č.87/95 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013 a zodpovedá hodnote diskontnej
sadzby ECB platnej k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 8 percentuálnych bodov,
čo v danom prípade činí 9 % z dlžnej sumy ročne (1 % + 8 %). Poznamenal, že v časti, v ktorej nárok
žalobkyne nezodpovedal zákonnej úprave, bola žaloba zamietnutá. Výrok o trovách konania mu vyplynul
z § 144 ods.2 O. s. p. (jeho znenie citoval), lebo žalobkyňa bola neúspešnou v prevažnej časti svojho
nároku, preto nemá právo na náhradu vzniknutých trov, žalovanému žiadne trovy konania nevznikli,
preto rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie v zmysle § 205 ods.2 písm. d) a f) O.
s. p., a síce z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré odôvodnila nasledovne:
Opakovala (doslovne) niektoré skutočnosti uvedené už v odvolaní z 25.7.2013 (č.l.61 p. v.-62) a v podaní
zo 14.5.2014 (č.l.85 p. v.). Zmluva medzi ňou a žalovaným ako banková zmluva bola uzatvorená v
súlade s príslušnými ust. Obch. zák. Citovala znenie § 261 ods.6 písm. d) Obch. zák. Z uvedeného
vyplýva, že zmluva o bežnom účte patri medzi tzv. absolútne obchody. Ust. Obch. zák. sa použijú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, teda aj v prípade, ak majiteľom účtu bude fyzická
osoba nepodnikateľ. Reprodukovala, čo uviedol súd v odôvodnení svojho rozsudku na str.7 prvý odsek.
K uvedenému uviedla, že argumentácia súdu o tom, že je oprávnená účtovať si poplatky na ťarchu účtu,
ale nie už vtedy, ak by mal účet žalovaného vykazovať debet, je ničím nepodložená, nemá oporu v zák.
a nie je riadne zdôvodnená, na základe čoho považuje rozhodnutie za arbitrárne. Žalovaný bol riadne
oboznámený so zmluvou i s VOP, pričom i zo zmluvy jasne vyplýva, že je oprávnená si poplatky zúčtovať
na ťarchu účtu. Takéto zúčtovanie poplatkov, a to i v prípade ak na účte nie sú dostatočné finančné
prostriedky, je plne v súlade s praxou zaužívanou v bankovom sektore a nie je zák. zakázané. Žalovaný
si musel byť vedomý skutočnosti, že za vedenie účtu v banke si banka nárokuje určité poplatky súvisiace
s vedením daného účtu. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, ak klient banky, napr. svojim účtom
nemanipuluje, alebo ak z účtu vybral všetky finančné prostriedky, nakoľko aj v takých prípadoch je účet
stále vedený a to až do doby, kým nedôjde niektorou zmluvnou stranou k výpovedi zmluvy. Má zo to, že aj
priemerný spotrebiteľ musí vedieť, že ak aj vyberie z účtu všetky finančné prostriedky, neznamená to, že
sa účet zrušuje, ale je stále vedený, a to až do času kým nedá na prípadné zrušenie podnet. Vzhľadom k
tomu, zmluva o bežnom účte patrí medzi tzv. absolútne obchody, na ktoré sa vzťahujú ust. Obch. zák. a
vzhľadom k tomu, že banka je obchodná inštitúcia, časť obsahu svojich zmlúv určuje odkazom na VOP.
Túto skutočnosť zobral žalovaný podpisom zmluvy na vedomie a zaviazal sa dodržiavať aj ust. VOP. Má
za to, že priemerný spotrebiteľ by mal vedieť, poskytnutie akej služby si s bankou dojednal a následne
by nemal byť pre neho problém zistiť, ktorá časť VOP sa na jeho prípad vzťahuje. Má za to, že VOP,
ktoré sú súčasťou zmluvy, sú koncipované štandardne s poukazom na prax v bankovom sektore a pre
priemerného spotrebiteľa sú absolútne zrozumiteľné. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ priemerný
spotrebiteľ je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný, pri zohľadnení kultúrnych,
sociálnych a jazykových faktorov, pričom berie do úvahy aj ust. o zabránení zneužívania spotrebiteľov,
ktorých vlastnosti (vek, fyzická alebo mentálny chyba alebo dôverčivosť) ich robia zvlášť zraniteľnými
voči nekalým obchodným praktikám. Na základe uvedených skutočností považuje rozhodnutie súdu za
nesprávne a nepodložené zák., navyše nedostatočne odôvodnené. Odvolávanie sa na dobré mravy a
podceňovanie spotrebiteľa nepovažuje za dostatočné zdôvodnenie rozhodnutia. Má za to, že preukázala
oprávnenosť svojho nároku voči žalovanému aj v časti poplatkov za vedenie účtu, poplatkov za výzvu
a upomienku, uplatneného sankčného úroku s poukazom na uvedený skutkový stav a zákonné ust.,
ako aj vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie rozsudku súdu nie je dostatočne odôvodnené, navrhla,
v zmysle § 221 O. s. p, napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Zároveň si
uplatnila trovy právneho zast. v odvolacom konaní 29,57 € s DPH, pozostávajúce z 1 úkonu právnej
služby - podanie odvolania 19,92 € s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu 9,65 € (podanie
odvolania).
Rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania, nebol
odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebol v uvedenom
rozsahu v odvolacom preskúmavaný.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t. j.
neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal
odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že čo sa týka výroku o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti neboli splnené podmienky na potvrdenie (§ 219) rozsudku, ani na jeho
zrušenie (§ 221 ods.1), preto rozsudok v uvedenom výroku, podľa § 220 O. s. p., zmenil, tak že žalovaný



je povinný zaplatiť žalobkyni 35,74 € s úrokmi z omeškania vo výške 9 % od 18.3.2011 do zaplatenia,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132
O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-
§ 135 O. s. p.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
Na základe skutočností uvedených v odvolaní bol urobený záver, že oba žalobkyňou uplatnené odvolacie
dôvody sú dané a, že jej nárok je v celom rozsahu opodstatnený.
Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie.
Podľa § 137 O. s. p. trovy konania sú najmä, o. i. hotové výdavky účastníkov včítane súdneho poplatku
a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.
Podľa § 149 ods.1 O. s. p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ods.4 prvá veta cit. ust. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre
náhradu mzdy a hotových výdavkov.
Podľa § 9 ods.1 vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty
veci alebo druhu veci alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal,
ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 10 (Tarifná odmena advokáta za zastupovanie v občianskom konaní a iné úkony právnej služby)
ods.1 vyhl. ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
z tarifnej hodnoty je do 165,97 eur 16,60 eur.
Podľa § 15 písm. a) vyhl. advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov
účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne
poplatky, iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady
a odpisy.



Podľa § 16 ods.3 vyhl. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné sumu vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby.
Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Podľa § 18 ods.3 vyhl. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady
podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto jej bola priznaná náhrada jeho trov v uplatnenej výške
(okrem úkonu písomné podanie protistrane - pokus o zmier, lebo tento úkon nebol urobený počas
konania, ale ešte pred jeho začatím), tzn. odmena a náhrada hotových výdavkov jej zástupkyne 117,01
€ a náhrada súdneho poplatku za žalobu a odvolanie 33 €.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.