{"guid": "19175f60-e5ce-4538-833a-cd412cc79711:136a74ee-c99a-4d35-b8d5-a51c8676a8b5", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4412221604.2", "spisova_znacka": "15Co/375/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Co/375/2015 z 8. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 8. februára 2016, sp. zn. 15Co/375/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4412221604.2", "identifikacne_cislo": "4412221604", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Valéria Kleinová", "sudca_id": 157, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-kleinova-157", "datum_vydania": "2016-02-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/136a74ee-c99a-4d35-b8d5-a51c8676a8b5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4412221604.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4412221604.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4412221604.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/375/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221604
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4412221604.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr.
Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, 811 09
Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorého koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 811 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 6C/731/2012-51
zo dňa 05.12.2014, uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 6C/731/2012-48 zo dňa 05.12.2014 a
uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 6C/731/2012-81 zo dňa 23.04.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 6C/731/2012-51 zo dňa 05.12.2014 p o t v r d
z u j e .

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 6C/731/2012-48 zo dňa 05.12.2014 p o t v r
d z u j e .

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 6C/731/2012-81 zo dňa 23.04.2015 p o t v r
d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným
súdu dňa 27.09.2012 domáhal zaplatenia sumy 7.320,- eur titulom škody (1.220,08 eura nemajetková
ujma + 6.100,39 eura majetková škoda), a to podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá mu vznikla v
dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky v exekučnej veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s. r. o., proti povinnej Y. V..  V žalobe uviedol, že súdny exekútor predložil jeho návrh na
vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Nové Zámky. Prijatím žiadosti došlo
k založeniu zákonnej povinnosti tohto súdu zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci
priznanej právomoci v zákonom stanovenej dobe. Podľa zákona č. 233/1995 Z. z. bol exekučný súd
povinný rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie do 15
dní od doručenia takejto žiadosti. Exekučný súd však o tejto žiadosti rozhodol až 15.02.2011, a to
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia, teda po uplynutí zákonom stanovenej doby
(omeškanie viac ako 134 dní). Žalobca považuje takýto postup súdu za nesprávny jednak preto, že
rozhodnutie nebolo vydané v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných



prieťahov a bol vykonaný úradný postup bez splnenia zákonných podmienok, v dôsledku čoho mu
vznikla materiálna škoda a nemajetková ujma. Exekučný súd tým, že preskúmal exekučný titul metódou,
ktorá mu v  rámci zverenej právomoci neprináleží, prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom
vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov, čím porušil fundamentálnu zásadu právneho štátu -
zásadu legality (článok 2 ods. 2 Ústavy SR). Okresný súd Nové Zámky opätovným posúdením práva
žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup formálne
vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným
a dlžníkom ako povinným, odvíjajúcim svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej strane
totiž existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť
pre uplynutie lehoty ustanovenej v § 41 ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvoláva právne
účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne vykonateľný a na druhej strane nie je možné
zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka
veci právoplatne rozhodnutej. V dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu vznikla žalobcovi
majetková škoda v sume 6.109,39 eura, predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac
nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere a nemôže
nastať ani akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny s príslušenstvom zo strany exekučného súdu.
Nemajetková ujma v sume 1.220,08 eura zodpovedá 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom
(hodnota majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou).

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na zmätočnosť žaloby, keďže žalobca neuviedol
spisovú značku exekučného konania, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, neuviedol,
kedy sa dozvedel o vzniku škody, ale len vo všeobecnosti odkazuje na exekučný spis a tým prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd, hoci dôkazné bremeno znáša sám. Zo žaloby nie je jasný ani konkrétny titul
na náhradu škody, nakoľko žalobca uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň
namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. V tejto súvislosti neuvádza kroky, ktoré podnikol
na odstránenie neželaného stavu, neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy
predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda či využil prostriedky
nápravy na urýchlenie konania. Poukázal na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je
oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, pretože táto právomoc prináleží iba predsedovi súdu, prípadne
Ústavnému súdu SR. Namietal, že zákonná podmienka povinného predbežného prejednania takéhoto
nároku v tomto prípade nie je splnená, pretože v čase podania žaloby na súd zákonná lehota (6 mesiacov
od prijatia žiadosti) ešte neuplynula, takže ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Zdôraznil, že
žalobca napriek výzve neposkytol súčinnosť na predbežné prerokovanie, preto jeho nárok nepovažuje
za predbežne prerokovaný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. Okrem toho nie sú dané
ani zákonné podmienky vzniku zodpovednosti žalovaného podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Lehota 15 dní
na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu. Poukázal na judikatúru Ústavného
súdu (sp. zn. I ÚS 16/2002), z ktorej vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty
neznamená automaticky prieťahy v konaní a je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych
vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V súvislosti s rozhodnutím, ktorým bol zamietnutý
návrh na vydanie poverenia, poukázal na to, že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo
vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým súd takúto žiadosť
zamietol, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných
podmienok by mohlo viesť len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Poukázal tiež na to, že
povinnosť žalobcu riadne preukázať vznik a výšku škody je daná a tejto povinnosti ho nezbavuje ani
množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ako aj ďalšie skutočnosti, ktorými
žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Žalobca nepreukázal vznik škody, jej
výšku a ani to, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
v dôsledku čoho neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou
majetkovou a nemajetkovou škodou. Žiadal preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a
uplatnil si aj náhradu trov konania, ktoré nevyčíslil.

Prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom pripojeného exekučného
spisu OS Nové Zámky pod sp. zn. 13Er/1345/2010, z ktorého zistil, že exekučnému súdu bola dňa
08.12.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na



vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, proti povinnej: Y. V.,
o vymoženie sumy 1.562,41 eura s príslušenstvom. Dňa 03.01.2011 exekučný súd vydal uznesenie č. k.
13Er/1345/2010-8, ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Proti vydanému uzneseniu oprávnený
nepodal odvolanie, v dôsledku čoho nadobudlo právoplatnosť.

Z takto zisteného skutkového stavu prvostupňový súd vyvodil záver, že návrh nie je dôvodný. Súd mal
podľa žalobcu posúdiť, či exekučný súd rozhodol správne, keď žiadosť          o udelenie poverenia
zamietol. Zistiť správnosť takéhoto rozhodnutia konajúcemu súdu neprináleží. Žalobca mal možnosť
proti takémuto rozhodnutiu podať riadny opravný prostriedok a tým zabrániť nadobudnutiu právoplatnosti
tohto uznesenia. Z pohľadu zákona č. 514/2003 Z. z. postup vykonaný konajúcim súdom a vyjadrený
v jeho rozhodnutí nie je možné považovať za nesprávny úradný postup. V exekučnej veci, v ktorej
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Skúmaním platnosti
rozhodcovskej doložky súd v exekučnom konaní realizuje svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či predložený exekučný titul nie je v
rozpore so zákonom a v danom prípade aj s ustanovením § 45 ods. 1 a 2 zákona  o rozhodcovskom
konaní. Podľa názoru konajúceho súdu Okresný súd Nové Zámky  v exekučnej veci pod sp. zn.
13Er/1345/2010 postupoval v súlade so zákonom, keď po podaní žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či bola uzavretá platná rozhodcovská zmluva a
či predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul. Takýto postup exekučného súdu
bol považovaný za správny a v súlade so zákonom aj vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vydaných v iných exekučných veciach. K námietke žalovaného ohľadne premlčania
uplatneného nároku prvostupňový súd uviedol, že je nedôvodná, nakoľko trojročná premlčacia doba,
od kedy sa poškodený o škode dozvedel (15.12.2010), ešte neuplynula. Súd sa nestotožnil ani s
námietkou žalovaného, že žaloba bola podané predčasne, keďže žalovaný uplatnenému nároku v
rámci predbežného prejednania nevyhovel a nestotožnil sa ani s tvrdením o zmätočnosti žaloby pre
neuvedenie spisovej značky exekučného konania, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu, vzniku škody a konkrétneho titulu na náhradu škody, pretože žalobca v žalobe uviedol
podstatné náležitosti návrhu na začatie konania podľa § 79 ods. 1  OSP a uviedol aj právny dôvod
uplatneného práva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebol na mieste postup súdu podľa § 43 OSP a
nepredloženie dôkazov mohlo mať za následok len prípadné zamietnutie žaloby, nie jej odmietnutie.

Súd preto žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu žalovanému nepriznal,
nakoľko si žiadne trovy nevyčíslil.

Z právneho hľadiska súd posúdil vec podľa § 1 § 2, § 3 ods. 1 písm. d/, § 6, § 17, § 25 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z. v znení účinnom k 27.09.2012, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v
čase začatia prvostupňového konania a § 41 ods. 1, 2 písm. c/ a d/  a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
v znení účinnom od 01.07.2010.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,
nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci.
Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe                  (a s použitím)
„inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., čím
súd de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil,
prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do
času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Žiadal preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil vopred v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).



Rozsudok bol vyhlásený dňa 09.02.2016.

Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd
Komárno žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol a žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal
dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že postupom prvostupňového
súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Žalobca v odvolaní ostatne ani neuviedol
a nekonkretizoval v čom, resp. akým postupom súdu mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom.
Tvrdenie žalobcu o porušení jeho práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces nečinnosťou
exekučného súdu bolo rozhodnutím Okresného súdu Komárno vydaným 134. deň po doručení žiadosti
súdneho exekútora              o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie úplne vyvrátené, a preto
je vylúčené, aby žalobcovi vznikla v tejto súvislosti akákoľvek majetková škoda alebo nemajetková
ujma. Keďže zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom štátneho orgánu predpokladá kumulatívne splnenie troch podmienok, a to nesprávny úradný
postup štátneho orgánu, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému a príčinnú súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy, z ktorých v prejednávanom
prípade ani jedna splnená nebola, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne
správny potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania bolo aj napadnuté uznesenie, ktorým súd prvého stupňa návrh žalobcu
na prerušenie konania zamietol.

V odôvodnení napadnutého uznesenia prvostupňový súd uviedol, že v konaní Okresného súdu Prešov
pod sp. zn. 7C/6/2010 sa neriešia také otázky, ktoré majú zásadný význam pre rozhodnutie v tejto veci.
Žalobca sa v tomto konaní domáha náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., teda náhrady škody
nesprávnym úradným postupom. Tie otázky, ktoré sa riešia ako prejudiciálne otázky pred Okresným
súdom Prešov nemôžu ovplyvniť rozhodnutie súdu v tejto veci, pretože dôvodnosť uplatneného nároku
sa bude posudzovať z pohľadu zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. za prípadný nesprávny úradný postup exekučného súdu v konkrétnej veci.
Na Okresnom súde Prešov sa v konaní pod sp. zn. 7C/6/2010 riešia iné právne otázky na základe
iného skutkového stavu, preto jeho výsledok nemôže ovplyvniť rozhodnutie v tejto veci. S poukazom na
uvedené skutočnosti súd prvého stupňa návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu neúplného zistenia
skutkového stavu veci, pretože súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, ako aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. V prípade konania
vedeného pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 bude zodpovedaná otázka, či postup
exekučného súdu v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe právoplatného
rozsudku rozhodcovského súdu je v súlade s komunitárnym právom. Predmetom konania, ktoré
žalobca navrhuje prerušiť, je náhrada škody za nesprávny úradný postup exekučného súdu pri
vydávaní poverenia na totožnom podklade, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.
Zodpovedanie správnosti postupu exekučného súdu Súdnym dvorom Európskej únie bude mať
význam pre posúdenie postupu exekučného súdu v prejednávanej veci a s tým súvisiacim založením
zodpovednosti Slovenskej republiky za škodu spôsobenú štátnym orgánom pri výkone verejnej moci.
Keďže v konaní pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 budú Súdnemu dvoru predložené



prejudiciálne otázky, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci, v zmysle § 109
ods. 2 písm.  c/ OSP je daný dôvod na prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania  o
prejudiciálnych otázkach. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že návrhu na prerušenie konania vyhovie.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach podaného odvolania
podľa § 212 ods. 1 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 28.11.2014 žalobca doručil prvostupňovému súdu návrh
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP s odôvodnením, že v konaní vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 súd na návrh žalovanej v 1. rade, Slovenskej republiky
zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, rozhodol o prerušení tohto konania v
zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ OSP, nakoľko sa rozhodol požiadať Súdny dvor Európskej únie o
zodpovedanie prejudiciálnych otázok, ktorých posúdenie má dôležitý význam pre jeho rozhodnutie v
predmetnej právnej veci.

Konkrétne išlo o otázky:
1. Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako
účastník konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho poriadku členského
štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť
táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred
vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia?
2. V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie
orgánu, ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na absolútnu
nečinnosť žalobkyne a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených
právom členského štátu?
3. Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou
uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovednosť členský štát; možno škodu     v tomto poňatí
stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?
4. Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy prednosť pred náhradou
škody?
Zodpovedanie uvedených prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov,
ktorého účastníkmi sú žalobca a žalovaný v tomto konaní, má podľa názoru žalobcu zásadný význam
pre ďalší priebeh a rozhodnutie i v tomto konaní, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má
význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.

Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 219 ods. 2 OSP konštatuje správnosť zistenia
skutkového stavu súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, preto v celom rozsahu
poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že pre odlišné skutkové
okolnosti prejednávanej veci a skutkové okolnosti v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.
zn. 7C/6/2010, nie je vyriešenie vyššie špecifikovaných prejudiciálnych otázok pre rozhodnutie súdu v
tejto veci právne významné, v dôsledku čoho nie je splnená podmienka na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 2 písm. c/ OSP. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako
vecne správne potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania bolo aj napadnuté uznesenie, ktorým súd prvého stupňa uložil
žalobcovi povinnosť, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za
odvolanie podané zaručeným elektronickým podpisom vo veci samej v sume 20,- eur    a 6,- eur za
vyhotovenie jeho rovnopisu, ako aj rovnopisu odvolania voči zamietnutiu návrhu na prerušenie konania.

Účelom súdnych poplatkov je aspoň čiastočná úhrada nákladov spojených so súdnym konaním zo strany
účastníkov konania. Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa Sadzobníka súdnych
poplatkov ustanovený poplatok z návrhu, pričom v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie vo veci samej a poplatok sa vyberá podľa rovnakej sadzby ako v prvostupňovom konaní za



podanie návrhu. Poplatková povinnosť vzniká už podaním odvolania. Súd prvého stupňa v predmetnej
veci správne postupoval, keď žalobcovi vyrubil súdny poplatok v sume 20,- eur podľa položky 7a a v
sume 6 eur (2 x 3 eurá) podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov,
za odvolania podané elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným elektronickým podpisom dňa
05.02.2015, z ktorých súd vyhotovil rovnopisy a doručil ich žalovanému na vyjadrenie.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k tvrdeniam žalobcu v podanom odvolaní proti
tomuto uzneseniu odvolací súd uvádza, že do 30.09.2012 bolo súdne konanie vo veciach náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
oslobodené od súdneho poplatku podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona.
Od 01.10.2012 bolo toto ustanovenie (§ 4 ods. 1, písm. k/) zrušené. Keďže odvolacie konanie proti
rozhodnutiu vydanému vo veci samej sa začalo podaním odvolania, ktoré bolo doručené súdu prvého
stupňa dňa 04.02.2015, nemožno na odvolacie konanie aplikovať ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/ vyššie
citovaného zákona v znení účinnom do 30.09.2012 (v zmysle prechodného ustanovenia § 18ca zákona
č. 71/1992 Zb.), ale je potrebné aplikovať ustanovenia zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom v čase začatia odvolacieho konania, t. j. 05.02.2015,
kedy bolo súdu prvého stupňa doručené odvolanie žalobcu.

Rozhodnutie o uložení poplatkovej povinnosti vydáva súd na predpísanom tlačive      (vzor OSP č. 4a -
výzva v zmysle ustanovenia § 10 vyššie citovaného zákona, vzor OSP              č. 4 - uznesenie v zmysle
ustanovenia § 12 vyššie citovaného zákona) a tak to bolo aj v predmetnej veci. Súd teda konal na základe
zákona a v súlade s ním a v žiadnom prípade nerozširoval okruh úkonov podliehajúcich poplatkovej
povinnosti ako to tvrdil žalobca v podanom odvolaní. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov
sa súdny poplatok vyberá zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom ak poplatkovej povinnosti podlieha
podanie žaloby, podlieha jej i podanie odvolania. V prípade, ak by zákonodarca nemienil spoplatniť
odvolacie konanie vo veciach týchto žalôb, bol by to v predmetnom zákone i upravil, napr. ako pri položke
13 Sadzobníka súdnych poplatkov, ku ktorej prislúcha poznámka, že v odvolacom konaní sa poplatky
podľa tejto položky nevyberajú. Pri posudzovaní odvolania žalobcu proti uzneseniu o uložení povinnosti
zaplatiť súdny poplatok za podanie odvolania odvolací súd vychádzal výlučne z dôvodov vymedzených
žalobcom v podanom odvolaní a z ich rozsahu.

Z uvedených dôvodov i odvolaním napadnuté uznesenie o uložení poplatkovej povinnosti odvolací súd
podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224  ods. 1 a
ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní náhradu trov
tohto konania nepriznal, pretože si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/731/2012", "guid": "ec70d281-1a08-4400-a91f-a8d543741b62:e5fb54af-9743-419f-8b27-27680821ca3f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}