{"guid": "1912e266-8edd-41cf-85b7-3192eb498344:1a9005d8-0842-4de6-a016-351c0284a0a2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6714010506.1", "spisova_znacka": "2To/55/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2To/55/2015 z 21. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 21. októbra 2015, sp. zn. 2To/55/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6714010506.1", "identifikacne_cislo": "6714010506", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Viera Kvetková", "sudca_id": 1026, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-kvetkova-1026", "datum_vydania": "2015-10-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1a9005d8-0842-4de6-a016-351c0284a0a2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6714010506.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6714010506.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6714010506.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/55/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010506
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714010506.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov
Mgr. Jána Bednára a Mgr. Rudolfa Ďurtu, v trestnej veci obžalovaného U. C., stíhaného za zločin
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.októbra
2015, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 1T/102/2014 zo dňa
25.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného U. C. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen , sp.zn. 1T 102/2014, zo dňa 25.02.2015 bol obž. U. C. uznaný
vinným zo zločinu sexuálneho zneužívania  podľa § 201 ods. 1 Tr.zák. za skutok , ktorého sa dopustil
tak, že
od presne nezistenej doby v roku 2011 najneskôr do 28.marca 2013 v priestoroch bytu nachádzajúceho
sa  na ulici O. XXXX/X vo R. po vzájomnej  masáži tela  a dotýkaní sa intímnych častí tela, vykonal
najmenej  jedenkrát  pohlavný styk s maloletou D.R., nar. XX.W. XXXX, tiež orálny styk a análny styk,
pričom mal vedomosť o tom, že maloletá ešte nedovŕšila 15. rok života.
Za toto konanie bol obžalovaný odsúdený podľa § 201 ods. 1 Tr.zák. , § 38 ods. 2, § 46 Tr.zák. na
trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a podľa § 51 ods. 1 Tr.zák. mu výkon trestu podmienečne
odložil  a podľa § 51 ods. 2 Tr.zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov. Podľa § 51 ods. 2, 4 písm.g/
Tr.zák. súd obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a
mediačným úradníkom  alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému
programu. Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. poškodenú O. S. odkázal s jej nárokom na náhradu škody na
občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote ako osoba na to oprávnená cestou svojho obhajcu
podal odvolanie obž.U. C.. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný prostredníctvom obhajkyne
uviedol, že s napadnutým rozsudkom nesúhlasí a z trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu, sa
necíti byť vinným. Podľa obžalovaného orgány činné v trestnom konaní nevyhodnocovali vykonané
dôkazy objektívne a pri týchto akcentovali na dôkazy svedčiace v jeho neprospech. On sa nedopustil
protiprávneho konania voči  mal.W., ani čo sa týka dotýkaní sa intímnych častí tela ani vykonania
pohlavného styku s maloletou. Ďalej poukázal na lekársku správu z 3.5.2013 ako aj na výpoveď
svedkyne O.. P. , ktorá osobne vyšetrovala maloletú a z ktorého vyplýva, že nebolo jednoznačne
preukázané, že by mal. W. mala pohlavný styk a rovnako tiež nebolo jednoznačne zistené, že by maloletá
mala aj análny styk. Podľa obžalovaného teda táto správa potvrdzuje jeho výpoveď , že s maloletou
nemal ani pohlavný ani análny styk. Uviedol tiež v odvolaní, že sa nedopustil žiadneho násilia voči
poškodenej ani sa jej nevyhrážal použitím násilia a nemal žiadny úmysel  maloletú sexuálne zneužiť
ani ju nikdy nezneužil. Medzi ním a maloletou bol kamarátsky vzťah, pomáhal matke maloletej so
starostlivosťou o jej dve deti, keď v spoločnej domácnosti žili takmer 5 rokov. Počas tohto spolužitia neboli



medzi ním a maloletou žiadne konflikty, problémy, práve naopak, staral sa o domácnosť, vykonával
domáce práce, varil a upratoval.
Ďalej v odvolaní uviedol, že dôkazom o tom, že sa venoval maloletej v plnení si školských povinností,
je aj hodnotiaca správa na maloletú žiačku zo školy, z ktorej vyplýva, že v školskom období, keď býval
u nich, mala veľmi dobrý prospech a bola aj pochválená riaditeľkou školy.
Rovnako poukázal v odvolaní aj na závery znalcov O.. N. a O.. O., že nie je orientovaný na maloleté
deti, ale na objekt zrelej ženy, nezistili znalci u neho , že by trpel  nejakou poruchou alebo chorobou,
ani sexuálnu úchylku u neho  nezistili.
V konečnom dôsledku v odvolaní obžalovaný uviedol, že keby maloletá prežila v skutočnosti údaje tak,
ako uvádzala pred vyšetrovateľkou, tak by to boli jej odpovede, avšak ako vyplýva z tohto záznamu z
jej výsluchu, tak odpovedala skôr formou áno, nie na navádzajúce otázky vyšetrovateľky. Súd v tomto
smere nevyhovel jeho návrhu vykonať konfrontáciu medzi ním a poškodenou , aby sa rozpory odstránili.
Z tohto dôvodu preto nepovažuje vykonané dokazovanie za objektívne a preto podľa neho nie je možné
dospieť k jednoznačnému záveru, že sa stal skutok uvedený v obžalobe a preto navrhol , aby bol spod
obžaloby oslobodený.
Na verejnom zasadnutí, kde súd konal o odvolaní obžalovaného, obžalovaný osobne prítomný nebol
napriek tomu, že mal doručenie vykázané riadne a včas, jeho obhajkyňa predložila písomnú žiadosť
obžalovaného, aby sa vykonalo verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti, kde s takýmto návrhom súhlasil
aj prítomný krajský prokurátor a preto súd vykonal verejné zasadnutie o odvolaní obžalovaného v
neprítomnosti obžalovaného.
Obhajkyňa obžalovaného potom na verejnom zasadnutí zopakovala údaje tak, ako boli uvedené v jej
odvolaní za obžalovaného, doplnila, že obžalovaný žije s družkou v Čechách, teraz sa mu narodila dcéra
a preto obvinenia, ako mu boli kladené za vinu v obžalobe, nepovažuje za pravdivé. Navrhla, aby bol
napadnutý rozsudok zrušený a obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený, v prípade, ak by súd potvrdil
napadnutý rozsudok, udávala, že môže byť problém s tým , ako sa bude podrobovať probácii, keďže
sa nachádza v Českej republike.
Krajský prokurátor naopak podľa jeho záverečného návrhu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje vo
všetkých jeho záveroch za správny a zákonný a preto odvolanie obžalovaného navrhol ako nedôvodné
zamietnuť.
Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného U. C. nie je dôvodné.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový súd vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, tieto mu umožnili spravodlivé
rozhodnutie v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr.por. a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil jednotlivo i vo
vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr.por.
V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd v súlade s  § 168 ods. 1 Tr.por. uviedol,
ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali.
Taktiež krajský súd zistil, že z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal s
obhajobou obžalovaného, prečo neuveril jeho obrane, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania
voči maloletej a taktiež aj prečo nevykonal osobný výsluch poškodenej, resp. konfrontáciu  medzi
poškodenou a obžalovaným.
Krajský súd v Banskej Bystrici preto nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených
vo výroku napadnutého rozsudku, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom
pojednávaní a aj podľa názoru odvolacieho súdu je nimi a najmä z nich záznamom výsluchu maloletej
na DVD nosiči aj podľa názoru krajského súdu jednoznačne a nepochybne preukázané, že obž. U. C. sa
v kritickom období, za okolností a spôsobom zisteným v skutkovej vete napadnutého rozsudku dopustil
zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.zák.
Za týchto okolností podľa názoru krajského súdu správne postupoval okresný súd, keď po takto zistenom
skutkovom stave uznal obžalovaného vinným  za vyššie uvedený zločin a správne mu uložil aj trest
odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Skutočnosť, že tento trest
obžalovanému podmienečne odložil so skúšobnou dobou a probáciou svedčí o tom, že súd citlivo
vyhodnocoval všetky okolnosti prípadu a zvážil aj okolnosti, ktoré v odvolaní uvádzala obhajkyňa
obžalovaného, že obžalovaný sa aj aktívne venoval výchove maloletej poškodenej.



Vzhľadom k tomu, že na skutkové zistenia, ako aj na právne posúdenie konania obžalovaného sa
podrobne a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd nemá
o týchto dôvodoch žiadne pochybnosti a preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu
osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Pokiaľ ide o námietky obžalovaného uvedené v odvolaní koncipované jeho obhajkyňou, tu musí
krajský súd konštatovať, že v podstate sa jedná o opísanie záverečnej reči obhajkyne na hlavnom
pojednávaní pred tým, ako prvostupňový súd vyniesol odsudzujúci rozsudok, kde s týmito námietkami sa
už vysporiadal podrobne a dostatočne presvedčivo okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Z tohto dôvodu krajský súd k odvolacím námietkam obhajkyne obžalovaného uvedeným v odvolaní sa už
viacej nebude vyjadrovať, keďže by to bolo opakovanie dôvodov, ktoré  uviedol v odôvodnení rozsudku
prvostupňový súd , keďže krajský súd sa s týmto prvostupňovým rozsudkom v celom rozsahu stotožnil.
Povinnosť odôvodňovať dôvody , pre ktoré súd rozhodnutie alebo odvolanie zamietol, je len v takom
prípade, pokiaľ  oprávnená osoba v odvolaní uvedie iné okolnosti, ktoré ešte v priebehu konania
neuvádzala, čo však nie je prípad odvolania obž. U. C..
Z týchto dôvodov, keďže krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s prvostupňovým rozsudkom, musel
potom odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr.por. tak, ako je to uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1T/102/2014", "guid": "4db2a035-9154-43c7-a8bf-9ce7a363089d:28bebde2-93e6-4ef3-a069-502124ce38d6", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "1912e266-8edd-41cf-85b7-3192eb498344:e8532475-c4b6-48c7-8c30-7a06a4268ce9", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6714010506.1", "spisova_znacka": "2To/55/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2To/55/2015 z 21. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-10-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6714010506.1"}], "citovane_v": []}