Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoE/50/2014 z 21. 1. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 21. januára 2015, sp. zn. 7CoE/50/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7814204960.1 Krajský súd Košice | 7CoE/50/2014 | ECLI:SK:KSKE:2015:7814204960.1 | 2015-01-21 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. b) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/88952704-126f-41ac-a9a7-d9d0ac170e01 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7814204960.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/50/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814204960
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814204960.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného P., s.r.o., P. XX, V., IČO: 35 807 598, právne
zastúpeného Advocate s.r.o., Advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave na Pribinovej ul.č. 25
proti povinnej L. B., nar. XX.XX.J., zomretej XX.XX.J., naposledy bytom v Y. O. K. H.. Č.. J., v konaní
o vymoženie príslušenstva, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 4Er
469/2014-17 zo dňa 27. júna 2014 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa
03.03.2014 domáhal vymoženia pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 02486/12
zo dňa 28.06.2012, ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 875,13 Eur spolu
so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 875,13 Eur od 12.01.2012 do zaplatenia,
zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 875,13 Eur od 27.02.2012 do zaplatenia a nahradiť
trovy rozhodcovského konania vo výške 265,21 Eur v mesačných splátkach po 120 Eur splatných vždy
k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu.

Po podaní návrhu na vykonanie exekúcie povinná uhradila oprávnenému sumu 1 940,10 Eur.

Ďalej súd uviedol, že povinná zomrela dňa 07.03.2014 t.j. po začatí exekučného konania, čo však nemalo
vplyv na ďalší procesný postup súdu.

Súd mal preukázané, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 12.03.2010 zmluvu o úvere č. J., podľa ktorej
oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 350 Eur, ktorý sa povinná zaviazala vrátiť oprávnenému
spolu s poplatkom vo výške 346 Eur v 12 mesačných splátkach po 58 Eur počnúc dňom 02.04.2010. V
bode 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej
sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu.

Následne súd citoval ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
Exekučný poriadok), ust. § 52 ods. 1, 3, § 53 ods. 1, 4 písm. r) a ods. 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/964 Zb.



Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) a uviedol, že zmluva o úvere je štandardnou
formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, pričom povinná ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť jej
obsah. Rozhodcovskú doložku považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorou bola spotrebiteľovi
odopretá ochrana zabezpečená ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov súd zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený odvolanie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietal, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti,
ktorá mu bola zverená Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní. Poukázal na ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní a zastával
názor, že súd na správne zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis. Zdôraznil, že
formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu podľa ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní V rámci preskúmavania materiálnej
stránky súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, avšak nemôže
skúmať rozhodcovské konanie, pretože ustanovenie, na ktoré poukazuje súd v napadnutom uznesení
stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské
konanie zaväzuje k niečomu neodvolenému. Konajúci súd nemá možnosť inak ako z exekučného
titulu oboznámiť sa s priebehom rozhodcovského konania, čo znamená, že v rámci exekučného
konania nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí
sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov.
Nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. 18/2000. V prípade, ak súd aplikoval na skutkový stav ust. § 45
ods. 2 spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany
exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny
poriadok a právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom súdu v tejto veci a jeho
výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách
o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo odporuje obsahu a účelu zákona o
rozhodcovskom konaní. Namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože s
povinnou uzavrel rozhodcovskú zmluvu obsiahnutú na samostatnej listine, avšak súd tieto skutočnosti
nezisťoval. Exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom podľa zákona o rozhodcovskom konaní.
Uviedol, že cieľom úpravy ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V tomto prípade teda exekučný súd konal nad rámec svojich
zákonných ustanovení. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.), vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie
ani na jeho zmenu.

Podľa ust. § 221 ods. 1 písm. b) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.

Podľa ust. § 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti
vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú
osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak
so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

Podľa ust. § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.



Podľa ust. § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. § 107 ods. 1 O.s.p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa
konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo
či môže v ňom pokračovať.

Podľa ust. § 37 ods. 3 vety prvej Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí
označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený,
možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného
titulu podľa § 41.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že povinná L. zomrela dňa J. t.j. v čase po začatí exekučného konania
avšak ešte pred vydaním napadnutého uznesenia. Súd prvého stupňa teda konal s osobou, ktorá stratila
spôsobilosť byť účastníkom konania, a to aj napriek tomu, že šetrením zistil, že povinná zomrela a
dedičské konanie je vedené pod sp. zn. 10D 44/2014. Súd však žiadnym spôsobom nezisťoval právnych
nástupcov t.j. dedičov povinnej a v odôvodnení napadnutého uznesenia iba stroho konštatoval, že smrť
povinnej nie je skutočnosťou, ktorá by mala vplyv na ďalší procesný postup súdu. Vzhľadom na vyššie
uvedené exekučný súd konal nesprávne s povinnou, nakoľko táto zomrela pred vydaním napadnutého
uznesenia, a preto nebolo možné ani doručiť napadnuté uznesenie všetkým účastníkom exekučného
konania tak ako to ukladá ust. § 58 ods. 4 Exekučného poriadku.

Nakoľko ide o podstatný nedostatok podmienky konania, odvolací súd naň prihliadal aj bez toho, aby
túto skutočnosť oprávnený v odvolaní namietal, a preto prvostupňové rozhodnutie podľa ust. § 221 ods.
1 písm. b) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (ust. § 221 ods. 2 O.s.p.)

V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového súdu posúdiť, či možno vzhľadom na výsledok
dedičského konania ďalej v exekučnom konaní pokračovať alebo je potrebné ho zastaviť (ust. § 107
ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.