{"guid": "190cfd23-25e7-45eb-8804-c0baa89cb2bb:cd534d72-319d-4bcf-9071-3f6b2e2cebdb", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3106216538.2", "spisova_znacka": "4Co/217/2013", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/217/2013 z 16. 12. 2014", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 16. decembra 2014, sp. zn. 4Co/217/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3106216538.2", "identifikacne_cislo": "3106216538", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2014-12-16", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cd534d72-319d-4bcf-9071-3f6b2e2cebdb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3106216538.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3106216538.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3106216538.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/217/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106216538
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3106216538.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa V. L., bytom S., K. XXX/X, proti odporcovi
M. O., bytom S., G. XXX/XX, o zaplatenie 776,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29. novembra 2011, č.k. 4C/394/2008-123
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeňuje tak, že odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 776,24 Eur od 01.04.2006 do 01.04.2009,
do troch dní.

V prevyšujúcej zamietajúcej časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým (v poradí druhým rozsudkom) súd prvého stupňa vo výroku I. zamietol návrh navrhovateľa,
ktorým sa proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 776,24 eur s príslušenstvom titulom náhrady
škody. Vo výroku II. odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že rozhodnutím
o priestupku Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne, Okresný dopravný inšpektorát v Myjave,   č.p.
ORP-130/P-DI-MY-2005 zo dňa 28.11.2005 bol odporca uznaný vinným, že dňa 03.09.2005 o 06:30
hod. v objekte čerpacej stanice OMV Myjava viedol osobné motorové vozidlo Škoda Favorit EČ MY XXX-
AI, pričom sa plne nevenoval vedeniu vozidla, v dôsledku čoho narazil do hlavných vchodových dverí
čerpacej stanice. Bola mu uložená pokuta vo výške 2.000,- Sk a zákaz viesť motorové vozidlá na dobu
12 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súčasne mu bola uložená, v zmysle §
50 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, povinnosť uhradiť
poškodenému V. L. majetkovú škodu, ktorá mu bola spôsobená priestupkom vo výške 23.385,- Sk v
termíne do 31.03.2006. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť  dňa 28.11.2005 a vykonateľnosť
dňa 13.12.2005.  Konštatoval, že dňa 28.1.2010 tamojší súd vydal rozsudok č. k. 4C/394/2008-84,
ktorým konanie v časti istiny, z dôvodu prekážky v konaní už rozhodnutej veci, zastavil a rozhodol len
o nároku navrhovateľa na úroky z omeškania tak, že  odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi úroky z
omeškania vo výške 7% ročne z dlžnej sumy od 1.4.2006 do zaplatenia a vo zvyšku úrokov z omeškania
návrh zamietol. Navrhovateľovi prostredníctvom príslušného daňového úradu vrátil súdny poplatok vo
výške 39,76 Eur a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 6,63 Eur.
Krajský súd v Trenčíne o odvolaní opatrovníka odporcu, ktorý namietal preklúziu nároku navrhovateľa,
rozhodol uznesením č. k. 4Co/196/2010-94  dňa 13.10.2010 tak , že  v časti výroku II. o povinnosti
odporcu zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania a vo výroku V. o náhrade trov konania  rozsudok
tunajšieho súdu zrušil a vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie s tým, že neboli splnené podmienky
pre ustanovenie opatrovníka odporcovi. Súd prvého stupňa uznesením č. k. 4C/394/2008-99 zo dňa



12.1.2011 zrušil uznesenie o ustanovení opatrovníka odporcovi.  Právne vec posúdil podľa § 88 ods.
1 zákona č. 372/1990 Zb., účinného do 31.8.2008, podľa ktorého rozhodnutie o uložení pokuty za
priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od
uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Keďže rozhodnutie o priestupku Okresného riaditeľstva PZ v
Trenčíne, ODI v Myjave č. p. ORP-130/P-DI-MY-2005 zo dňa 28.11.2005 nadobudlo vykonateľnosť dňa
13.12.2005 a v súlade s ustanovením § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. bolo možné ho vykonať do
13.12.2008. Samotné rozhodnutie o priestupku Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne, ODI v Myjave č. p.
ORP-130/P-DI-MY-2005 zo dňa 28.11.2005 bolo exekučným titulom, na základe ktorého sa  navrhovateľ,
pokiaľ ide o hlavný záväzok (suma 23.385,- Sk),  mohol priamo domáhať splnenia povinnosti od odporcu
prostredníctvom exekúcie podaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Navrhovateľ
nepodal  návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora, ale sa obrátil na opätovne s nárokom na
určenie povinnosti odporcovi zaplatiť uvedenú sumu na súd, hoci o tomto nároku bolo už právoplatne
rozhodnuté správnym orgánom.  Súd v tejto časti (suma 23.385,- Sk) konanie zastavil z dôvodu prekážky
konania už rozhodnutej veci. Navrhovateľ sa domáhal na súde aj priznania úrokov z omeškania za
obdobie od 01.04.2006 do zaplatenia. Ani v tejto časti nemohol súd návrhu vyhovieť z dôvodu, že
pokiaľ zanikol základný záväzok, nemožno priznať ani príslušenstvo. Vychádzal pri tom z judikatúry
NS SR  (1Cdo 157/2009), podľa ktorej  sú úroky z omeškania  príslušenstvom pohľadávky (§ 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka) a na základe akcesority nemožno úspešne priznať nárok na úroky z
omeškania, pokiaľ hlavný záväzok je premlčaný. Najvyšší súd SR dospel k záveru, že povinnosť platiť
úroky z omeškania so splnením dlhu nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania,
ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku, týmto dňom
začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. Súd použil
analógiu a dospel k záveru, že keďže je hlavný záväzok (suma 23.385,- Sk)  prekludovaný,  úroky z
omeškania nie je možné po prekludovaní hlavného záväzku uplatniť na súde samostatne. Na základe
uvedených skutočností dospel súd k takému právnemu záveru, že i nárok týkajúci sa úrokov z omeškania
je potrebné zamietnuť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi,
ktorý bol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tomuto žiadne trovy v
súvislosti s konaním nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ.  Namietal, že v danej veci súd
prvého stupňa nerozhodol správne a s jeho rozhodnutím nesúhlasil.  Poukázal na prieťahy v konaní tak
na Okresnom súde Senica, ako aj na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom. Uviedol, že sa neustále
zaujímal o priebeh celej veci na súde prvého stupňa, kde mu bolo povedané, že vo veci sa stále koná
a bol ubezpečený, že pokiaľ sa vo veci stále koná, nemôže dôjsť k premlčaniu. Mal za to, že za stav,
keď obvinený nepreberal písomnosti doručované súdom nezodpovedá. Ďalej uviedol, že verí, že celá
vec bude preskúmaná a v danej veci bude zjednaná náprava a bude v plnom rozsahu odškodnený za
škodu, ktorá mu bola spôsobená.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
je čiastočne  dôvodné.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol nárok navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi domáhal
zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 13,5% z istiny 23.385,-Sk (776,24 Eur) od 31.03.2006 do
zaplatenia.

Súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že rozhodnutie o
priestupku Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne, ODI v Myjave, č.p. ORP-130/P-DI-MY-2005 zo dňa
28.11.2005 nadobudlo vykonateľnosť dňa 13.12.2005 a v súlade s ustanovením § 88 ods. 1 zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom do 31.08.2008 bolo možné ho vykonať do 13.12.2008.
Samotné rozhodnutie o priestupku bolo exekučným titulom, na základe ktorého sa  navrhovateľ, pokiaľ
ide o hlavný záväzok (suma 23.385,- Sk),  mohol priamo domáhať splnenia povinnosti od odporcu
prostredníctvom exekúcie podaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Navrhovateľ



nepodal  návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora, ale sa obrátil na opätovne s nárokom na
určenie povinnosti odporcovi zaplatiť uvedenú sumu na súd, hoci o tomto nároku bolo už právoplatne
rozhodnuté správnym orgánom.  Súd v tejto časti v sume 776,24 eur konanie zastavil z dôvodu prekážky
konania už rozhodnutej veci rozsudkom zo dňa 28.01.2010, č.k. 4C/394/2008-84, ktorý je v tejto časti
právoplatný. Pokiaľ sa navrhovateľ  domáhal na súde aj priznania úrokov z omeškania za obdobie od
01.04.2006 do zaplatenia, konštatoval, že ani v tejto časti nemohol súd návrhu vyhovieť z dôvodu, že
zanikol základný záväzok. Vychádzal pri tom z judikatúry NS SR  (1Cdo 157/2009), podľa ktorej  sú úroky
z omeškania  príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a na základe akcesority
nemožno úspešne priznať nárok na úroky z omeškania, pokiaľ hlavný záväzok je premlčaný. Najvyšší
súd SR dospel k záveru, že povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu nevzniká samostatne
(nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní
so splnením tohto záväzku, týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa
právo premlčí ako celok. Súd použil analógiu a dospel k záveru, že keďže je hlavný záväzok (776,24
eur)  prekludovaný,  úroky z omeškania nie je možné po prekludovaní hlavného záväzku uplatniť na
súde samostatne.

Odvolací súd sa s týmto právnym záverom súdu prvého stupňa nestotožňuje.  Tento právny záver
súdu prvého stupňa by bol akceptovateľný len v prípade, že by sa navrhovateľ domáhal priznania
úrokov z omeškania v čase, kedy hlavný záväzok bol už prekludovaný,  nakoľko pokiaľ zanikol základný
záväzok, nemožno priznať ani príslušenstvo. V danej veci však vyššie uvedeným rozhodnutím ORPZ
v Trenčín, IDI v Myjave o priestupku zo dňa 28.11.2005 bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi majetkovú škodu v sume 776,24 eur do 31.03.2006 s tým, že uvedené rozhodnutie
bolo vydané v zmysle zák. č. 372/1992 Zb. o priestupkoch účinného v rozhodnom čase. Uvedené
rozhodnutie bolo možné v súlade s ust. § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. vykonať v lehote troch rokov
od uplynutia lehoty na zaplatenie náhrady škody, v ktorej lehote však navrhovateľ nepodal návrh na
vykonanie exekúcie, resp. výkonu rozhodnutia. Nepodanie návrhu na vykonanie exekúcie, resp. výkonu
rozhodnutia v stanovenej trojročnej lehote mal za následok prekludovanie záväzku, t.j. zániku záväzku.
Trojročná lehota na vymáhanie náhrady škody v zmysle citovaného rozhodnutia v danej veci uplynula
dňa 01.04.2009. Návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia istiny 776,24 Eur s
úrokmi z omeškania, navrhovateľ podal na súd dňa 27.10.2006. Súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom
zo dňa 28.01.2010, č.k. 4C/394/2008-84 tak, že konanie v časti istiny 776,24 Eur zastavil z dôvodu
prekážky už rozhodnutej veci, v ktorej výrokovej časti uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
30.03.2010. Keďže však navrhovateľ si uplatnil nárok na priznanie úrokov z omeškania dňa 27.10.2006,
t.j. v čase, kedy hlavný záväzok nebol prekludovaný, patria mu úroky z omeškania z istiny 776,24 Eur od
01.04.2006, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti náhrady škody podľa citovaného rozhodnutia do
01.04.2009, kedy hlavný záväzok z dôvodu prekluzie zanikol a preto po prekludovaní hlavného záväzku
nie je možné navrhovateľovi ním požadované úroky priznať.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Obč. zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 cit. nariadenia vlády v znení platnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Ku dňu 01.04.2006  bola výška diskontnej sadzby 3,5%, dvojnásobok potom činí 7%.  Na základe
uvedeného odvolací súd uzavrel, že navrhovateľovi tak patria úroky z omeškania vo výške 7% zo sumy
776,24 Eur za dobu od 01.04.2006 do 01.04.2009. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal priznania úrokov



z omeškania vo výške 13,5% zo sumy 776,24 Eur od 31.03.2006 do zaplatenia, tento jeho nárok na
základe vyššie uvedeného nebol dôvodný.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh
navrhovateľa na priznanie úrokov z omeškania  od 01.04.2006 do 01.04.2009 podľa § 220 O.s.p. zmenil
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti pokiaľ súd prvého stupňa nárok  navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania vo
výške 13,5% od 31.03.2006 do zaplatenia zamietol, toto rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo správne
a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vzhľadom k tomu, že došlo sčasti k zmene napadnutého rozsudku, odvolací súd rozhodol o celej
náhrade trov konania podľa § 224 ods. 2, § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko navrhovateľ aj odporca mali vo veci len čiastočný úspech.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie    n i e   j e     prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/394/2008", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}