{"guid": "1908031a-6f09-4ed9-a9a4-2c6514ba47e1:e15eb495-f91b-475f-9960-40c21a33902a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6616216083.1", "spisova_znacka": "17CoP/48/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/48/2017 z 30. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. októbra 2017, sp. zn. 17CoP/48/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6616216083.1", "identifikacne_cislo": "6616216083", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Valéria Mihalčínová", "sudca_id": 27, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-mihalcinova-27", "datum_vydania": "2017-10-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-231", "nazov": "§ 231 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-231", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-231"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/161#paragraf-231"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e15eb495-f91b-475f-9960-40c21a33902a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6616216083.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6616216083.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6616216083.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/48/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616216083
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6616216083.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v konaní o
obmedzení spôsobilosti na právne úkony U. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. B. XXXX/X, XXX XX J., v
súčasnosti v zariadení sociálnych služieb Nezábudka, n. o., Záhradnícka 2, 986 01 Fiľakovo, zastúpenej
procesnou opatrovníčkou Q.. O. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXXX/X, XXX XX E., začatom na
návrh navrhovateľa zariadenie sociálnych služieb Nezábudka, n. o., so sídlom Záhradnícka 2, 986 01
Fiľakovo, IČO: 42 000 041, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Lučenec o odvolaní prokurátora
Okresnej prokuratúry Lučenec proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 9Ps/13/2016-121 zo 14.
júna 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie  zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony U. J. umiestnenej v zariadení
sociálnych služieb Nezábudka, n. o.,  Fiľakovo zastavil podľa § 247 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.
z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „C. m. p.“) z dôvodu, že neboli splnené podmienky na
obmedzenie spôsobilosti na právnej úkony U. J.. Súd v konaní ustanovil do funkcie znalca z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, Psychiatra Q.. G. W., ktorá podala vo veci znalecký posudok č. 23/2017
zo záverov ktorého vyplýva, že znalkyňa nezistila prítomnosť duševnej poruchy, ktorá by odôvodnila
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u U. J.. Aktuálny psychický stav U. J. vyhodnotila znalkyňa
napriek jej pokročilému veku ako veľmi uspokojivý. U. J. je podľa znalkyne schopná hájiť svoje
osobné záujmy, správne sa rozhodovať s domyslením dôsledkov. Pokles mentálnej výkonnosti je veku
primeraný, nie sú kognitívne deficity typy všeobecnej deteriorácie v zmysle demencie, len parciálne
ľahké deficity vo funkciách pozornosti a pamäte v rámci involučných zmien centrálnej nervovej sústavy.
U. J. je podľa znalkyne odkázaná na pomoc a dohľad iných z dôvodu poklesu fyzickej výkonnosti. Podľa
znaleckého posudku je U. J. spôsobilá nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, disponovať
s finančnými prostriedkami a majetkovými hodnotami. Medicínsky z hľadiska psychiatrického nie je
dôvod na zasahovanie do integrity osobnosti v podobe obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. I
keď okresný prokurátor napriek výsledkom znaleckého dokazovania navrhoval rozhodnúť v zmysle
návrhu navrhovateľa, súd s poukazom na závery znaleckého posudku a výpoveď znalkyne pred súdom
konanie zastavil pre nesplnenie podmienok na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony U. Lukáčovej.
Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania podľa § 52 C. m. p. nepriznal; len v dôvodoch
rozhodnutia uviedol, že trovy dôkazov platí štát (§ 251 ods. 1 C. m. p.).

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec (ďalej
len „prokurátor“). Súdu prvej inštancie v súlade s § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.) vytýkal, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. V dôvodoch rozhodnutia zopakoval prokurátor spôsob rozhodnutia súdu prvej inštancie
a dôvody, ktoré ho k prijatým záverom viedli, aj skutkový stav konštatovaný súdom prvej inštancie v



napadnutom uznesení, dôvod, prečo navrhovateľ podal návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony U. J. a poukázal na výsluch zástupkyne navrhovateľa uskutočnený na pojednávaní dňa 14. 06.
2017 a výpoveď procesnej opatrovníčky U. J. z pojednávania rovnakého dňa, ktoré vyvracali tvrdenia
znalkyne o tom, že vyšetrovaná U. J. hospodárila s finančnými prostriedkami sama, keď z výpovede
týchto osôb vyplynulo, že nákupy pre U. J. zabezpečujú zamestnanci zariadenia sociálnych služieb. Súd
prvej inštancie pri rozhodnutí o návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony vychádzal výlučne
zo znaleckého posudku znalkyne Q.. G. W. a neprihliadol na ďalšie dôkazy. Bol toho názoru, že je v
záujme U. J. obmedziť jej spôsobilosť na právne úkony pri nakladaní s finančnými prostriedkami na
jej účte do výšky opakovaného mesačného poplatku za poskytované sociálne služby navrhovateľom.
Znalkyňa pri svojom výsluchu nevyvrátila tvrdenia navrhovateľa, že U. J. môže byť ovplyvniteľná inými
osobami. Pokiaľ by s finančnými prostriedkami na účte U. J. disponoval navrhovateľ, ktorý je pravidelne
kontrolovaný ako s finančnými prostriedkami klienta nakladá, nebol by ďalší pobyt U. J. v zariadení
sociálnych služieb navrhovateľa ohrozený, čo v prípade, že bude s jej účtom disponovať niekto iný
alebo ona sama nie je možné vylúčiť. Súd musí všetky dôkazy posúdiť v súlade so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov, je povinný hodnotiť všetky dôkazy spoločne aj samostatne a neprikladať žiadnemu
dôkazu väčšiu váhu. Ani znaleckému posudku nie je možné priznať väčšiu váhu a dať prednosť pred
ostatnými dôkazmi. Navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu prokurátora podala vyjadrenie U. J. osobne. Svoju súčasnú situáciu ohodnotila ako
pozitívnu, ktorú akceptuje aj zariadenie sociálnych služieb Nezábudka, n. o. a naďalej je ochotný
jej pomáhať aj pán Q. V., nerozumie teda, prečo prokurátor zasahuje do súčasného stavu, ktorý
vyhovuje všetkým zúčastneným stranám. Názor prokurátora vychádza z tvrdení zariadenia sociálnych
služieb a jej ustanovenej procesnej opatrovníčky, ktorá je zamestnankyňou tohto zariadenia, preto je
možné jej výpovede považovať za čiastočne zaujaté. Počas posledných 6 rokov disponovala so svojimi
financiami prostredníctvom ňou poverených osôb, čím svoje záležitosti primerane spravovala sama. Q.
V. považuje za dlhoročného rodinného priateľa, ktorý sa o ňu stará, zabezpečuje jej drobné nákupy a
vytvára interakciu so svetom. Žiadny z pracovníkov Okresnej prokuratúry Lučenec ju nepozná, preto
považuje postup prokurátora za zásah do svojich osobných práv a výlučne za formalistický výklad
práva, ktorý neochraňuje ju, ale ani nikoho iného. Absolvované zdravotnícke vyšetrenie prostredníctvom
ustanoveného znalca jednoznačne potvrdilo, že jej zdravotný stav je primeraný veku a životnej situácii.
Znalec z hľadiska odbornosti rozumie jej zdravotnému stavu, prokuratúra sa špecializuje na trestné právo
a nie na posudzovanie zdravotného stavu, preto rozporovanie znaleckého posudku považuje za čisto
formálne, bez akýchkoľvek relevantných skúseností alebo odborných argumentov zo strany Okresnej
prokuratúry Lučenec. Odvolateľ žiadnym spôsobom nevysvetlil, v čom došlo k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci. V závere U. J. uviedla, že požaduje, aby sa vo veci jej zdravotného stavu ďalej nekonalo
z dôvodu, že toto konanie zbytočne mrhá jej časom a energiou, časom súdov a všetkých zúčastnených
osôb. Navrhla, potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie.

4. Zariadenie sociálnych služieb Nezábudka, n. o. v reakcii na vyjadrenie U. J. uviedlo, že ustanovená
procesná opatrovníčka prichádza do styku s U. J. pravidelne. Vie o jej potrebách, komunikuje s ňou v
osobných veciach, jej konanie nie je zaujaté, svoju prácu vykonáva profesionálne. Snahou zariadenia pri
podávaní návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony bolo zamedziť využívaniu financií U. J. na
iné veci, ako sú jej potreby a jej záujmy. O tom, že má U. J. zriadený účet zariadenie sociálnych služieb
nemalo vedomosť až do leta roku 2016, kedy požadovalo od Q. V. zmenu spôsobu platby za poskytované
sociálne služby. Znalkyňa, ktorá hodnotila zdravotný stav U. J. strávila s ňou dve hodiny. Zariadenie
sociálnych služieb nikdy nespochybňovalo mentálny stav U. J. ani netvrdilo, že U. J. je dezorientovaná
alebo nevie, čo sa okolo nej deje. Zároveň však tvrdí, že U. J. žije mimo reálneho sveta. Napriek tomu, že
vie rozoznať hodnotu peňazí, nevie čo sa za tento peniaz dá nakúpiť, aké sú náklady na životné potreby,
lieky a podobne, pretože všetky jej potreby zabezpečovalo zariadenie sociálnych služieb. Počas 6 rokov
ako je U. J. umiestnená v zariadení pán V. chodil navštevovať U. J. zriedka, nebral si ju na návštevy
domov a jeho postoj sa zmenil radikálne až v čase, keď zariadenie začalo konať vo veci obmedzenia
spôsobilosti na právne úkony U. J..

5. V podaní z 5. septembra 2017 U. J. znovu uviedla, že jej vzťah s pánom Q. V. je veľmi blízky, trvá
desiatky rokov a je tiež umocnený jeho dlhoročnou starostlivosťou o jej záležitosti. Má k nemu plnú
dôveru, naďalej si želá, aby sa o jej záležitosti staral práve on vrátane tých, ktoré je potrebné vybaviť
po jej smrti. Takéto rozhodnutie učinila udelením generálnej plnej moci Q. V. ešte pred nástupom do
zariadenia sociálnych služieb. Tvrdenie zariadenia sociálnych služieb, že U. J. je ľahko ovplyvniteľná nie



je v súlade so správami jej psychiatričky Q.. H. ani posudkom Q.. W.. Častejšie návštevy Q. V. nesúvisia
s prejednávanou vecou a so správou jej účtu, ale s úrazom, ktorý sa jej stal. Po úraze sa stala imobilnou
a ležiacou. Q. V. sa staral o to, či dostatočne jedla, staral sa o jej psychickú pohodu a cvičil s jej nohami,
dôsledkom čoho je, že už dokáže za pomoci jednej francúzskej palice a pridržiavajúc sa ramena prejsť
po izbe aj na chodbu. Zdôraznila, že zbytočné naťahovanie tohto sporu ju unavuje.

6. Konanie o spôsobilosti na právne úkony je konaním, ktoré súd prejednáva podľa ustanovení Civilného
mimosporového poriadku. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto
zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6.1 Odvolací súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.)
dospel k názoru, že odvolanie prokurátora je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné
podľa § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie dokazovanie z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy v zmysle ustanovení Civilného
mimosporového poriadku, ktoré upravujú konanie o spôsobilosti na právne úkony a nie je účelné doplniť
dokazovanie odvolacím súdom vzhľadom na vzdialenosť U. J. od sídla krajského súdu a spôsob konania
odvolacieho súdu, ktorý nielen rozhoduje, ale aj procesné úkony vykonáva v senátnom zložení troch
sudcov, ako aj vzhľadom na rozsah potrebného dokazovania.

7. Konanie podľa Civilného mimosporového poriadku vykazuje oproti konaniu podľa Civilného sporového
poriadku určité osobitosti. Priamo v základných princípoch, na ktorých spočíva Civilný mimosporový
poriadok je uvedené, že v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku postupuje súd z úradnej
povinnosti na základe zákona na účely prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla
a účinná (článok 5) a postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Za
účelom zistenia skutočného stavu veci musí súd vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci
konania nenavrhli (článok 6), že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu (článok 10 ods. 2) a že v
konaní podľa Civilného mimosporového poriadku konajú účastníci v styku so súdom osobne, ak zákon
neustanovuje inak. Účastníci konania môžu konať aj prostredníctvom zástupcu; napriek zastúpeniu
môže súd účastníka konania vyslúchnúť, ak je to potrebné a možné (článok 13). V mimosporových
konaniach sa zdôrazňuje verejný záujem na zákonnej ochrane určitých právnych vzťahov, ktorý sa
prejavuje aj v tom, že súd môže konať aj bez návrhu, nie je viazaný návrhmi účastníkov a to ani návrhom
na zastavenie konania. Aktivita súdu v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je zameraná
na zvýšenú právnu ochranu vzťahov a subjektov v prípadoch, keď je to z hľadiska zákona dôvodné.
Zároveň je povinnosťou súdu rozhodnúť o každom návrhu a odvolaní, konanie súdu a plnenie si jeho
zákonných povinností nie je závislé od toho, či spor ktorúkoľvek zo strán alebo účastníkov obťažuje
alebo nie.

8. Predmetom konania podľa návrhu zariadenia sociálnych služieb, v ktorom je X. SúdJ. umiestnená
posúdiť, či je dôvodné obmedziť spôsobilosť na právne úkony U. J. z dôvodu potreby ochrany jej záujmov.
Postup súdu prvej inštancie odporuje úprave konania o spôsobilosti na právne úkony podľa Civilného
mimosporového poriadku, dôsledkom čoho je nesprávne právne posúdenie veci a zrušenie rozhodnutia
odvolacím súdom a vrátenie veci na ďalšie konanie.

9. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia cituje ustanovenia Civilného mimosporového poriadku,
ktoré upravujú spôsob konania súdu a účastníkov konania o spôsobilosti na právne úkony, opomenul
však aplikovať všetky zákonné ustanovenia a niektoré si nesprávne vyložil.

10. V návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony U. J. zariadenie sociálnych služieb
Nezábudka, n. o., so sídlom Fiľakovo, v ktorom je U. J. umiestnená od 04. 04. 2011 vyslovilo pochybnosti,
či Q. V., ktorý U. J. v zariadení navštevuje nakladá s jej finančnými prostriedkami v súlade so záujmami
U. J. a je z návrhu zrejmý aj dôvod podania takéhoto návrhu zariadením sociálnych služieb, ktoré si
chce poistiť uhrádzanie nákladov za pobyt U. J. tým, že bude disponovať s jej financiami na účte. Iný
dôvod, pre ktorý by mala byť U. J. obmedzená v spôsobilosti na právne úkony nepodáva ani odvolateľ
v odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie. Zariadenie sociálnych služieb je podľa § 233 ods. 1
C. m. p. osobou oprávnenou podať návrh na začatie konania o obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony a prokurátor, ktorý vstúpil do konania proti rozhodnutiu súdu môže v súlade s § 361 C. s. p. podať
odvolanie. Podľa § 239 Civilného mimosporového poriadku ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní
spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu. Za tým nasledujúce ustanovenie § 240 ods.
1 C. m. p., podľa ktorého súd ustanoví procesného opatrovníka tomu, o koho spôsobilosti sa koná, ak



nemá zákonného zástupcu, si súd prvej inštancie vysvetlil nesprávne. Potreba ustanovenia procesného
opatrovníka podľa § 240 ods. 1 C. m. p. vzniká len v prípade, ak za osobu, o koho spôsobilosti sa koná,
by mal konať zákonný zástupca, napríklad z dôvodu jej nespôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu,
z dôvodu nedostatku veku alebo obmedzenia spôsobilosti na právne úkony rozhodnutím súdu. V konaní
nebolo preukázané, žeXX. PovinnosťouJ. má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, ktorá v zmysle
§ 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznikla u nej nadobudnutím plnoletosti v plnom rozsahu a súdnym
rozhodnutím obmedzená nebola. U. J. mohla konať vo veci samostatne v plnom rozsahu v súlade s
§ 239 C. m. p. a ustanovenie procesného opatrovníka rozhodnutím súdu prvej inštancie z 30. januára
2017 v osobe Q.. O. O. odporuje ustanoveniu § 239 a § 240 ods. 1 C. m. p..

11. Povinnosťou súdu podľa § 238 C. m. p. je v konaniach o spôsobilosti na právne úkony zvážiť, či
o prebiehajúcom konaní má informovať osobu blízku osobe, o spôsobilosti ktorej sa koná alebo orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Záujem o účasť v konaní podľa § 237 C. m. p. môže
prejaviť aj blízka osoba tej osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná. Pani U. J. viackrát za osobu blízku
označila Q. V. bez bližších identifikačných znakov, preto odvolací súd iba usudzuje, že ide práve o osobu
Q.. Q. V., ktorý sa žiadosťou z 04. 02. 2017 dožadoval u súdu, aby ho pribral ako účastníka do konania
alebo ho ustanovil v tomto konaní za opatrovníka U. J.. Súd prvej inštancie opomenul o tejto žiadosti
Q. V. rozhodnúť a nepredvolal ho ani na nariadené pojednávanie dňa 14. 06. 2017. Po predložení
plnej moci udelenej U. J. Q. V. súd rozhodol, že zastúpenie U. J. splnomocneným zástupcom Q.. Q. V.
nepripúšťa a hoci v dôvodoch tohto rozhodnutia cituje ustanovenia § 241 a § 242 C. m. p. o poučovacej
povinnosti súdu voči osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná o práve zvoliť si zástupcu alebo požiadať, aby
sa konania zúčastňoval jej dôverník, ktorý nie je jej zástupcom, takéto poučenie podľa obsahu spisu
U. J. adresované nebolo. U. J. súd prvej inštancie nepredvolal ani na pojednávanie nariadené na deň
14. 06. 2017, hoci je účastníčkou konania, ktorá má v tomto konaní spôsobilosť samostatne konať pred
súdom v plnom rozsahu.

12. Za najzávažnejšie porušenie ustanovení Civilného mimosporového poriadku odvolací súd považuje,
že súd prvej inštancie nerešpektoval ustanovenie § 243 C. m. p., podľa ktorého súd vyslúchne osobu,
o ktorej spôsobilosti sa koná spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav
posudzovanej osoby. Len v prípade, ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu
upustiť, avšak aj v tom prípade je povinnosťou súdu osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná vzhliadnuť.
Súd prvej inštancie nevypočul U. J., hoci zo žiadnych lekárskych správ ani znaleckého posudku
nevyplývalo, že by výsluch U. J. bol na ujmu jej zdravotného stavu. Odvolací súd súhlasí s názorom
prokurátora, že znalecký posudok nie je jediným dôkazom, o ktorý mohol súd prvej inštancie oprieť
svoje rozhodnutie najmä, keď jeho závery boli v rozpore s tvrdením navrhovateľa a súdom ustanovenej
procesnej opatrovníčky O. O. a rozpor medzi skutkovými závermi vyplývajúcimi z týchto dôkazov mohol
súd odstrániť jedine výsluchom U. J.. Úlohou sudcu pri výsluchu nie je zhodnotiť zdravotný stav osoby,
o ktorej spôsobilosti sa koná, ale získať osobný vnem o osobe, o ktorej spôsobilosti rozhoduje. Len
priamym kontaktom s U. J. mohol súd prvej inštancie dospieť k správnemu záveru, či skutočnosti
prezentované Q. XX. Vo alebo v písomnostiach predkladaných do súdneho spisu, ktorých autorom
má byť U. J. skutočne zodpovedajú jej vôli a či je návrh zariadenia sociálnych služieb na obmedzenie
spôsobilosti U. J. dôvodný. Odvolací súd zdôrazňuje, že vykonanie výsluchu U. J. alebo jej vzhliadnutie
v zmysle § 243 C. m. p. je neprevoditeľným úkonom na zamestnanca súdu a tieto procesné úkony musí
uskutočniť sudca prejednávajúci vec.

13. Vo vzťahu k dôvodom, ktoré označilo zariadenie sociálnych služieb ako dôvody na obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony U. J. a odvolacím dôvodom prokurátora, ktorí zdôrazňujú potrebu ochrany
U. J. pred konaním Q. V. disponujúcim s jej účtom pre účely ďalšieho konania odvolací súd uvádza, že
ak U. J. pociťuje blízky vzťah k osobe Q. V. a z vlastnej slobodnej vôle, ktorá nie je ovplyvnená duševnou
poruchou chce spôsobom ňou zvoleným nakladať so svojim majetkom, nie je možné zasahovať do
osobnostných a základných práv U. J. len z dôvodu, aby zariadenie sociálnych služieb, v ktorom
je umiestnená malo pokryté náklady na zdravotnú starostlivosť. Zabezpečenie úhrady nákladov na
zdravotnú starostlivosť je možné dosiahnuť cez iné právne inštitúty, ktoré právny poriadok Slovenskej
republiky pripúšťa.

14. Úlohou súdu prvej inštancie bude postupovať v konaní v súlade s právnym názorom odvolacieho
súdu vyslovenom v tomto rozhodnutí a opätovne rozhodnúť o návrhu navrhovateľa, pokiaľ na ňom



zotrvá. Súčasťou výroku rozhodnutia musí byť aj výrok o trovách, ktoré znáša štát rovnako ako výrok
rozhodnutia o trovách účastníkov konania.

15. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo  k  porušeniu  práva  na  spravodlivý  proces  (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje  sumu  podľa  písmen  a) a b)  (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho  sa  dovolateľ  domáha  (dovolací návrh)  (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,



c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len \"generálny prokurátor\"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo
ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými
právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba
zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti
a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej
právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v
ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor
môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj
vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Ps/13/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "de836093-4d6e-49dd-a954-4a80b3194dd0:2d52f7cc-814d-444d-ba04-a7d490dfb02b", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Ps/13/2016", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9Ps/13/2016 z 7. 4. 2016", "sud": "Okresný súd Topoľčany", "datum_vydania": "2016-04-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/de836093-4d6e-49dd-a954-4a80b3194dd0:2d52f7cc-814d-444d-ba04-a7d490dfb02b"}], "citovane_v": []}