Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoP/53/2013 z 2. 9. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 2. septembra 2013, sp. zn. 15CoP/53/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6212206676.2
Krajský súd Banská Bystrica | 15CoP/53/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6212206676.2 | 2013-09-02 | Uznesenie
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 20 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e29a4bdd-6e89-41e1-9c8e-59308f5b2670
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6212206676.2

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/53/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212206676
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6212206676.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa A. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C.
H. č. X, právne zast. Mgr. Andrea Legényová, advokátka so sídlom Ul. Komenského č. 3, 990 01 Veľký
Krtíš, proti odporkyni F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. C. č. XX, XXX XX R. P., právne zast. T. T., bytom
Ul. C. č. XX, XXX XX R. P., o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č.k. 9P 196/2012 - 175, zo dňa 10. júla 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu  z r u š u j e  a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa na zníženie výživného zamietol.

Na základe zistených skutočností dospel okresný súd k záveru, že návrh navrhovateľa (otca odporkyne)
na zníženie výživného, ktoré je navrhovateľ povinný platiť na odporkyňu (dieťa), zo dňa 08.10.2012 nie
je dôvodný. Je v možnostiach a schopnostiach otca uhrádzať výšku výživného stanovenú otcovi na
dieťa naposledy rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č.k. 7P/8/2011-71 zo dňa 04.04.2011,
právoplatným dňa 23.06.2011, t.j. vo výške 130,00 eur mesačne.

Už v konaní vedenom na tamojšom okresnom súde pod sp.zn. 6P/109/2011 o návrhu otca na zníženie
výživného zo dňa 03.08.2011 bolo konštatované, že otec neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
súdu takú zmenu pomerov na jeho strane, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky doteraz určeného
výživného na (v tom čase ešte maloletú) F. a rozsudkom zo dňa 13.01.2012 č.k. 6P/109/2011-72,
právoplatným dňa 27.04.2012, súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. Otec dieťaťa vlastní
dve motorové vozidlá, spolu so súčasnou  manželkou si vzali úver na opravu a údržbu domovej
nehnuteľnosti, ktorá je vo výlučnom vlastníctve manželky, otec prevzal na seba neprimerané riziko. Ani
okolnosť, že otcovi narodením syna A. H. T., nar. XX.XX.XXXX z terajšieho manželstva, pribudla ďalšia
vyživovacia povinnosť, nevyhodnotil súd v tom čase ako zmenu odôvodňujúcu zníženie výživného na
dcéru F., pretože i keď mal otec v tejto súvislosti zvýšené výdavky na zabezpečenie detskej výbavičky
pre syna, tieto boli kompenzované príspevkom od štátu pri narodení dieťaťa (829,86 eur). Súd mal tiež
zato, že príjmy otca z jeho podnikania sú značné, i keď účtovne vykazoval stratu.

Súčasný návrh na zníženie výživného zo dňa 08.10.2012 navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 12.09.2012
ukončil podnikateľskú činnosť, stal sa nezamestnaným a odkázaným na pomoc najbližších príbuzných,
najmä manželky, ktorá bola do práce nútená nastúpiť po ôsmich mesiacoch od pôrodu syna A..
Zamestnávateľom manželky je Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Banská Bystrica, služobne je
zaradená vo funkcii staršieho referenta skupiny bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií
na Okresnom dopravnom inšpektoráte vo Veľkom Krtíši. Jej čistý mesačný príjem je 854,33 eur. Keď
je v práci o maloletého syna sa stará jej matka, alebo navrhovateľ. To bol dôvod, prečo si navrhovateľ



nepodával žiadosti o prijatie do zamestnania po ukončení živnosti (12.09.2012). Od 07.03.2013 je
zamestnaný v spoločnosti BEŤO, s.r.o. (nie PETO, s.r.o. ako uvádza zrejme nesprávne v rozhodnutí
okresný súd), so sídlom Dolné Plachtince č. 9, IČO 46764 062  (spoločnosť bola založená dňa
29.08.2012, jej majiteľkou a konateľkou je O.. C. J., svokra navrhovateľa). Ide o pracovný pomer uzavretý
na základe pracovnej zmluvy podľa § 43 Zákonníka práce, na dobu neurčitú. Dohodnutý hrubý mesačný
príjem navrhovateľa je 120,00 eur, dohodnutý druh práce montáž krbov a vykurovacích zariadení/
odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených plynových zariadení podľa právnych predpisov na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a iné odborné práce podľa pokynov zamestnávateľa.
Zárobkové a majetkové pomery matky F. sa oproti  stavu predchádzajúceho rozhodovania o výživnom
podstatne nezmenili. Naďalej je zamestnaná ako referentka na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny
vo Veľkom Krtíši, jej priemerný čistý mesačný príjem je 452,15 eur a poberá mesačne prídavok na
dieťa vo výške 22,54 eur. Nehnuteľnosti a motorové vozidlo, ktoré matka F. vlastní, sú predmetom
dlhodobej exekúcie, na čo bolo prihliadnuté už pri poslednom rozhodovaní o výživnom na F., rovnako
ako bolo prihliadané aj na ťarchu pravidelných mesačných splátok úverov, ktorých sa stal spoludlžníkom
navrhovateľ a ktoré  nemožno prenášať na úkor vyživovacej povinnosti, ktorú má navrhovateľ k dcére
F.. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine).
Okresný súd uzavrel, že celkový príjem rodiny navrhovateľa vzrástol oproti predchádzajúcemu stavu
cca o 300,00 eur mesačne (od 16.05.2011 do februára 2012 poberala jeho manželka iba materský
príspevok 560,00 eur). Zistený skutkový stav svedčí o tom, že u navrhovateľa sú dané širšie možnosti
krytia preukázaného nárastu výdavkov a odôvodnených potrieb dcéry F., ktorá je naďalej školopovinná
a i keď dňa 07.06.2013 nadobudla plnoletosť, nepretržite študuje na Obchodnej akadémii v E. P..

Proti rozhodnutiu okresného súdu podal navrhovateľ odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že súdu predložil dostatočné dôkazy o tom, prečo bol
nútený podať návrh na zníženie výživného. Dôvod ukončenia prevádzkovania jeho živnosti spočíval v
tom, že výdavky z podnikania presahovali príjmy a každoročne bol v daňovej strate. Preto sa s terajšou
manželkou dohodli, že nakoľko je jej príjem vyšší, ona nastúpi späť do zamestnania a navrhovateľ sa
bude starať o ich maloletého syna A.. Išlo o jedinú možnosť ako riešiť situáciu v rodine s nedostatočnými
príjmami. Podľa názoru navrhovateľa sa súd nedostatočne zaoberal majetkovými pomermi matky F.,
ktorá síce je zaťažená exekúciami (zapríčinila si ich sama), ale vlastní rodinný dom a pozemky v k.ú.
O. H. a dcéra F. dostala darom  k 18-tim narodeninám motorové vozidlo. To svedčí o tom, že majetkové
pomery matky F. prevyšujú bežný štandard. Naproti tomu navrhovateľ so svojou súčasnou manželkou si
vzali hypotekárny úver na bývanie, ako prípadné riziko, vlastní staršie osobné motorové vozidlo a nemá
majetok vyššej hodnoty. Sú jednoznačne nevzal do úvahy schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného (navrhovateľa) podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine a pri rozhodovaní sa zameral len na príjmy
jeho súčasnej manželky.

Odporkyňa, v konaní zastúpená matkou na základe plnej moci zo dňa 01.08.2013, navrhla rozsudok
okresného súdu potvrdiť. Uviedla, že motorové vozidlo jej daroval starý otec zo strany matky z dôvodu,
že mal vedomosť o tom, že navrhovateľ po rozvode rodičov odporkyne odišiel  s motorovým vozidlom
zakúpeným z finančných prostriedkov, ktoré dostala odporkyňa od svojej nebohej babky zo strany matky
a tieto finančné prostriedky doteraz odporkyni nevrátil. Navrhovateľ tiež súdu neuviedol, že každoročne
trávi luxusnú dovolenku  zo svojou súčasnou rodinou pri mori, teda mal by mať finančné prostriedky aj
na zabezpečenie rovnakej životnej úrovne dcéry Nikoly.

Krajský súd, ako súd odvolací,  preskúmal vec v rozsahu podľa ust.  § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p.
a rozsudok prvostupňového súdu podľa § 221  ods. 1 písm. f)  O.s.p. zrušil a vec súdu prvého stupňa
vrátil na ďalšie konanie (ods. 2).

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. odvolací súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi  konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).



Podľa § 104 ods. 2 O.s.p., ak ide o taký nedostatok konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to
vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým
sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v
tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Podľa § 24 prvá veta O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (OZ)
spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má ja počaté
dieťa, ak sa narodí živé.

Podľa § 8 ods. 1 OZ spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na
seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Ods. 2, plnoletosť
sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len
uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásení
manželstva za neplatné.

Podmienkou konania (§ 103 O.s.p.) je aj to, aby účastníci konania mali spôsobilosť byť účastníkmi
konania (§ 19 O.s.p.) a samostatne konať pred súdom (procesná spôsobilosť § 20 O.s.p.) a aby
nespôsobilí účastníci boli riadne zastúpení (§ 22, § 23, § 29 O.s.p.).

V  danej veci návrh na zníženie výživného podal navrhovateľ (otec dieťaťa) ešte v čase, kedy dieťa
(odporkyňa) bolo maloleté, teda nemohlo pred súdom samostatne konať a muselo byť zo zákona
v konaní zastúpené zákonným zástupcom podľa § 22 O.s.p. (v tomto prípade druhým z rodičov -
matkou).  Avšak v priebehu súdneho konania o zníženie výživného, ešte pred vyhlásením rozhodnutia
prvostupňového súdu, dieťa dovŕšilo vek 18 rokov - plnoletosť. S tým zákon spája právo dieťaťa
(odporkyne) ako účastníka samostatne v plnom rozsahu  pred súdom konať - procesnú spôsobilosť (§
20 O.s.p.). Rozsudok okresného súdu bol

vyhlásený dňa 10.07.2013, pričom maloletá F. T. sa stala plnoletou dňa XX.XX.XXXX.

K 07.06.2013 v konaní o zníženie výživného zastúpenie dieťaťa jeho zákonným zástupcom podľa §
22 O.s.p. (v tomto prípade matkou), ako aj zastúpenie podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši, zo zákona zanikli.

Napriek tejto právnej skutočnosti okresný súd na pojednávanie konané vo veci na tomto súde
dňa 19.06.2013 nepredvolal F. T. (odporkyňu) ako účastníčku konania oprávnenú od 07.06.2013 už
samostatne pred súdom konať. Uvedený termín pojednávania súd stanovil na pojednávaní konanom
dňa 24.05.2013  -  súd uznesením pojednávanie odročil na 19.06.2013 o 13,00 hod., t.j. v čase, kedy
mohol a mať vedieť, že maloleté dieťa medzitým nadobudne plnoletosť. V zápisnici z pojednávania
ale konštatuje, že matka dieťaťa a kolízny opatrovník maloletého dieťaťa termín pojednávania vzali na
vedomie a vzdávajú sa svojho práva byť naň písomne volaní.

Hoci okresný súd bol povinný zabezpečiť osobnú účasť plnoletej odporkyne na pojednávaní dňa
19.06.2013 a vypočuť ju, naďalej v konaní pokračoval (konal), a to aj na nasledujúcom pojednávaní
konanom na okresnom súde dňa 10.07.2013 o 15,15 hod., kedy vyhlasoval a doručoval rozhodnutie
(rozsudok) účastníkom, iba s matkou odporkyne v pozícii ako „zákonnej" zástupkyne odporkyne (§ 22
O.s.p.). Plná moc na právne zastupovanie v konaní (§ 24 prvá veta O.s.p.) nebola zo strany odporkyne



jej matke (ani inému) udelená, resp. v spise je doložená plná moc zo dňa 01.08.2013, odkedy odporkyňa
splnomocnila Bc. D. T., svoju matku, na zastupovanie v odvolacom konaní v prejednávanej veci.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že okresný súd v konečnom dôsledku nekonal s účastníkom konania
- s odporkyňou (§ 103, § 104 O.s.p.), odporkyňu v konaní ani nevypočul a nedoručil jej rozsudok
prvostupňového súdu, ani odvolanie podané navrhovateľom. Je to dôvod na zrušenie rozhodnutia
prvostupňového súdu.

Procesný postup okresného súdu treba zároveň posúdiť aj ako upierajúci právo účastníka konania na
spravodlivý súdny proces - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§
221 ods. 1 písm. f) O.s.p.). Pretože zástupca odporkyne na základe plnej moci bol v konaní ustanovený
až dňa 01.08.2013 a výlučne na zastupovane v tomto odvolacom konaní, týmto konvalidovať nesprávny
postup okresného súdu nemožno.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.