Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/144/2013 z 22. 8. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 22. augusta 2013, sp. zn. 25Co/144/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4211214629.1 Krajský súd Nitra | 25Co/144/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4211214629.1 | 2013-08-22 | Uznesenie Citované ustanovenia: OSP, § 142 OSP, § 146 ods. 1 písm. c) OSP, § 146 ods. 2 OSP, § 93 ods. 1 OSP, § 93 ods. 2 OSP, § 93 ods. 4 OSP, § 149 ods. 1 OSP, § 220 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c5cf498-e216-4cbb-89fc-bed896346704 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4211214629.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/144/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211214629
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4211214629.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, proti
odporcovi: H. N., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom K., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou
Renátou Rehákovou, tajomníčkou Okresného súdu Komárno, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zast.
HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, o zaplatenie 1.809,13 eura s príslušenstvom, o
odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 21. 03. 2013 č. k.
6C/240/2011-211, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov konania vo výške 213,50 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia HKP Legal, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Sasinkova 6.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške
21,32 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova
6.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie vo veci zastavil a odporcovi a vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že na návrh navrhovateľa zo dňa 26. 08. 2011 bolo proti odporcovi vedené konanie, v ktorom sa
navrhovateľ od odporcu domáhal zaplatenia sumy 1.809,13 eura s príslušenstvom, pričom dňa 21. 03.
2013 navrhovateľ zobral svoj návrh v celom rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť. Postupujúc podľa §
96 ods. 1 OSP s ohľadom na späťvzatie návrhu v celom rozsahu konanie vo veci zastavil. Rozhodnutie
o náhrade trov konania založil na ust. § 146 ods. 1, 2 OSP a odporcovi, ktorému v súvislosti s týmto
konaním žiadne trovy konania nevznikli a ich náhradu si ani neuplatnil, náhradu trov konania nepriznal.
Obdobne nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi majúc za to, že ním uplatnené
trovy, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia nie sú trovami účelne vynaloženým na uplatňovanie
alebo bránenie práva odporcu v tomto konaní. V tejto súvislosti poukázal na to, že vedľajší účastník sa
sám a dobrovoľne rozhodol vstúpiť do konania bez toho, aby mu bol známy konkrétny predmet konania a
právny dôvod vzniku uplatnenej pohľadávky, ako i bez toho, aby spotrebiteľ sa na neho obrátil o pomoc,
o čom svedčí všeobecná štylizácia podania vedľajšieho účastníka bez konkretizácie dôvodov. Naviac
v prípade vedľajšieho účastníka sa jedná o združenie, cieľom ktorého bolo zabezpečenie ochrany práv
spotrebiteľov a ich oprávnených záujmov, preto právna problematika mu je dostatočne známa a vedľajší
účastník je takto schopný ciele svojho založenia aj realizovať, pretože v opačnom prípade jeho založenie
nemá opodstatnenie. Vychádzajúc z toho, že vedľajší účastník disponuje viacerými pracovníkmi, ktorým
je právna úprava spotrebiteľských zmlúv známa, neexistuje dôvod, aby využíval služby advokáta. Pokiaľ
tak vedľajší účastník učinil, trovy právneho zastúpenia označil za neúčelne vynaložené.



Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník len v časti, ktorou mu nebola
priznaná náhrada trov konania. V tejto časti žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť
a uložiť navrhovateľovi povinnosť zaplatiť mu náhradu trov konania, alternatívne výrok o nepriznaní
mu náhrady trov konania zrušiť a vec v tomto rozsahu vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Dôvodil, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď pri rozhodovaní o náhrade trov
konania aplikoval ust. § 150 ods. 1 OSP, ktoré vyžaduje, aby sa jednalo o celkom výnimočný prípad.
Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia takéto dôvody neobsahuje a v ňom obsiahnutá argumentácia
je svojvoľná a tendenčná. Poukázal na to, že navrhovateľ zobral návrh v celom rozsahu späť, čím
zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, pričom sa tak nestalo pre správanie odporcu, a preto o
trovách konania mal súd rozhodnúť podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP. Keďže na strane odporcu
vystupoval ako vedľajší účastník, ktorý podľa ust. § 93 ods. 4 OSP má v konaní rovnaké práva
a povinnosti ako účastník, vzniklo mu právo na náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia
právnym zástupcom podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, ktoré si uplatnil za 2 úkony právnej služby. V tejto súvislosti poukázal na
skutočnosť, že je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov,
ktorá sa realizuje prostredníctvom zastupovania spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní alebo vo
vstúpení do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Vychádzajúc zo základnej filozofie
spotrebiteľského práva, ktorou je pozitívny zásah štátu prostredníctvom zákonodarnej a súdnej moci
dosiahnuť vyváženie faktickej nerovnováhy spotrebiteľa vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi,
ktorý má nad ním mocensko-ekonomickú a právnu nadvládu, ako i čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej
únii označil stanovisko popierajúce význam právneho zastúpenia za účelové a zjavne nesprávne.
Taktiež výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne
zastúpiť, považoval za odporujúci zákonom a predpisom Európskej únie. Nie je preto možné odoprieť
mu právo dať sa zastúpiť advokátom. Mal za to, že nepriznaním náhrady trov právneho zastúpenia
súd de facto mu odňal základné procesné právo na zastúpenie advokátom, keďže je občianskym
združením pôsobiacim v nepodnikateľskej sfére a konajúcim výlučne na prospech spotrebiteľa, ktoré
nemá právneho zástupcu a na vlastné náklady si nemôže dovoliť realizovať kvalifikovanú ochranu
práv spotrebiteľa v súdnom konaní. Súd prvého stupňa takto svojim postupom priamo poprel rovnosť
podmienok v konkrétnom súdnom konaní a znemožnil mu tak reálny výkon úloh spotrebiteľského
združenia vymedzených zákonom, ako i kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi. Naviac bez ním vznesenej
námietky premlčania súd by nemohol na ňu prihliadnuť, a preto je pravdepodobné, že odporca by
bol vo veci neúspešný obdobne, ako mnoho ďalších spotrebiteľov, od ktorých navrhovateľ vymáhal
premlčané nároky. Svoje tvrdenia argumentačne podporil i označením rozhodnutí odvolacích súdov,
v ktorých mu bola priznaná náhrada trov konania a rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 22. 12.
2010 vo veci C-279/09. V prípade stotožnenia sa odvolacieho súdu s názorom súdu prvého stupňa,
čo z uvádzaných dôvodov považoval za porušenie základných procesných práv, za podstatný zásah
do činnosti občianskeho združenia vymedzenej zákonom a právnymi predpismi EÚ a za zásadné
obmedzenie práv spotrebiteľov žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP konanie
prerušil a požiadal súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke. Predmet tejto otázky vymedzil
na rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie, vrátane práva
na priznanie náhrady trov konania v prípade, ak procesné úkony združenia budú v súdnom procese na
prospech spotrebiteľa a budú mať v časti, týkajúcej sa účasti spotrebiteľského združenia za následok
úspech vo veci.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť, stotožniac sa s ním v plnom rozsahu. Uviedol, že v danom
prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, keď
samotnou úlohou vedľajšieho účastníka je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Nevidel
preto význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keď právny zástupca mu neposkytol právne
služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré by nemohol vedľajší účastník
uskutočniť i bez právneho zastúpenia. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka tak je nadbytočné,
účelové a nehospodárne a dochádza tým k navyšovaniu trov konania. Správne preto súd prvého
stupňa prihliadol na tieto okolnosti a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Na
podporu svojich tvrdení rovnako ako vedľajší účastník označil i viaceré rozhodnutia odvolacích súdov
v obdobných prípadoch. Návrh vedľajšieho účastníka na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu
dvoru Európskej únie označil za nedôvodný a nespĺňajúci podmienky prejudiciálneho konania. V tejto



súvislosti dôvodil, že v každom jednotlivom prípade je nevyhnutné posudzovať účelnosť vynaložených
trov konania individuálne, pričom v zmysle práva Európskej únie je z prejudiciálneho konania vylúčené
vnútroštátne právo členských štátov. Preto súdny dvor nemôže v žiadnom prípade vykladať vnútroštátne
právo alebo posudzovať jeho platnosť a to ani v prípade, ak by bolo v rozpore s právom Európskej únie,
nakoľko preskúmaním vnútroštátneho práva by prekročil svoje právomoci.

Opatrovníčka odporcu sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
vedľajšieho účastníka bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.

V tomto konaní sa navrhovateľ svojim návrhom domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu
1.809,13 eura s 13 % úrokom z omeškania zo sumy 1.204,13 eura od 09. 12. 2006 do zaplatenia
z titulu porušenia podmienok Zmluvy k úverovému účtu zo dňa 13. 08. 2004, ktorou jeho právny
predchodca poskytol odporcovi úver. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie vo veci
zastavil a odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Pre absenciu odvolania
zo strany účastníkov konania v časti, týkajúcej sa zastavenia konania a náhrady trov konania odporcu,
predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania takto zostala len
jeho časť, týkajúca sa výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi.

Vychádzajúc z dikcie zákona (§ 142 OSP) je zrejmé, že občianskoprávne (sporové) konanie je ovládané
zásadou zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom konaní
plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie alebo
bránenie svojho práva, pričom plný úspech vo veci sa zisťuje porovnávaním žalobného petitu s výrokom
rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.

V prípade zastavenia konania však platí zásada, že podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP nemá žiaden z
účastníkov právo na náhradu trov konania. Ust. § 146 ods. 2 OSP však zakotvuje dve výnimky z tejto
zásady - podľa vety prvej tohto ustanovenia, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy; podľa vety druhej, ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh,
ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Ust. § 146 ods. 2 OSP teda
ukladá povinnosť nahradiť náklady konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené, pričom
zavinenie sa posudzuje len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, keďže by už išlo o
posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej. Preto, ak vzal navrhovateľ svoj návrh späť, z procesného
hľadiska zásadne platí, pokiaľ nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá OSP, že zavinil, že konanie
muselo byť zastavené, a je preto povinný nahradiť trovy konania odporcovi.

Ďalšou všeobecne platnou zásadou je, že účastník konania má právo iba na náhradu tých trov konania,
ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Nemožno preto priznať náhradu trov
konania hoci aj plne úspešnému účastníkovi konania v prípade, ak má náhrada trov pozostávať z trov,
ktoré neboli účelne vynaložené. Účelnosť vynaložených trov bude vždy závisieť od konkrétnych okolností
danej veci.

V súdenej veci predmetom konania bol návrh navrhovateľa, požadujúci od odporcu zaplatenie peňažnej
sumy, pričom navrhovateľ svojim písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 21. 03. 2013,
zobral svoj návrh v celom rozsahu späť. Niet teda pochýb, že v danej veci z procesného hľadiska
dôsledkom tohto späťvzatia bolo právoplatne zastavené konanie vo veci samej, čím vo svetle zhora
uvedených záverov pri rozhodovaní o náhrade trov konania bol dôvodný postup v intenciách § 146 ods.
2 veta prvá OSP. Zastavenie konania totiž z procesného hľadiska zavinil práve navrhovateľ, z ktorého
dôvodu mu vznikla povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie
jeho práva.



Podľa § 93 ods. 1 OSP ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (93 ods. 2 OSP).

Podľa § 93 ods. 4 OSP v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Vyššie citované zákonné ustanovenia zmysel vedľajšieho účastníctva vzhliadajú v pomoci v spore
niektorému z účastníkov konania. Vedľajší účastník je osoba odlišná od samotného účastníka a konania
sa nezúčastňuje preto, aby v ňom uplatňovala alebo bránila svoje právo, ale z dôvodu, že chce pomôcť
zvíťaziť v spore niektorému zo sporových strán, pretože na jeho úspechu v konaní má právny záujem.
Zákonom č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15. 10. 2008, ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky súdny
poriadok, zákonodarca umožnil vstup do konania ako vedľajšieho účastníka i takej právnickej osobe,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitných predpisov. Cieľom tejto novej právnej
úpravy bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby
a združenia. Takýmto osobitným predpisom je i zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane práv spotrebiteľa, z
ust. § 3 ods. 4 ktorého vyplýva právo spotrebiteľov združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach
a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy
spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach
spotrebiteľov. Združenie môže právo spotrebiteľov chrániť tým, že samo podá návrh na súd proti
porušiteľovi práva, môže zastupovať účastníka na základe plnomocenstva alebo môže vstúpiť do
konania ako vedľajší účastník. I keď vedľajší účastník je treťou osobou, o právach a povinnostiach
ktorej sa v konaní nekoná, môže v konaní vykonať všetky procesné úkony s výnimkou úkonov, ktoré
znamenajú dispozíciu s konaním alebo s predmetom konania a úkonov, ktoré učinil sám účastník.
Procesné úkony vykonáva vedľajší účastník vo svojom mene, ak však odporujú úkonom podporovaného
účastníka, posudzuje ich súd po uvážení všetkých okolností. Keďže vedľajší účastník má rovnaké práva
a povinnosti ako účastník konania, má právo zvoliť si i právneho zástupcu v občianskoprávnom konaní
v zmysle zákonom ustanovených možností (§ 24, § 25 ods. 1 OSP). V tomto smere už Ústavný súd
SR prijal záver, že právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe,
štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana, pričom hlavný význam práva na právnu
pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v článku 47 ods. 2 ústavy (súdy, iné štátne orgány, orgány
verejnej správy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi, aby v konaní pred nimi využívali
právnu pomoc. Právo na právnu pomoc trvá až do skončenia konania, t.j. do právoplatného rozhodnutia.
Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania.
Platí preto, že s ohľadom na skutočnosť, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník
konania, má tiež právo na náhradu trov konania, pokiaľ ním podporovaný účastník v spore zvíťazil.
Avšak rovnako tak je povinný vedľa účastníka, ktorému v spore pomáhal, zaplatiť spoločne a nerozdielne
náhradu trov konania víťaznému účastníkovi.

Ako vyplýva z obsahu spisu, v danom prípade procesným úkonom, došlým prvostupňovému súdu dňa
07. 02. 2013, oznámilo Spotrebiteľské združenie OSA (ďalej len „združenie“), zast. HKP Legal, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu
a zároveň vo svojom vyjadrení vznieslo námietku premlčania nároku uplatňovaného navrhovateľom v
tomto konaní. Súd prvého stupňa vyjadrenie vedľajšieho účastníka doručil navrhovateľovi dňa 20. 02.
2013. Následne navrhovateľ písomným podaním zo dňa 18. 03. 2013 svoj návrh na začatie konania
vzal v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Niet preto sporu, že v zmysle § 93 ods. 2 OSP
sa združenie stalo vedľajším účastníkom na strane odporcu v konaní, ktorý využil i svoje právo dať sa
zastúpiť advokátom. Vo svetle zhora uvedených záverov preto v zásade platí, že vedľajšiemu účastníkovi
taktiež vzniklo právo na náhradu všetkých trov účelne vynaložených vo vecnej súvislosti s bránením
práva hlavného účastníka - odporcu, na strane ktorého vystupoval. I v prípade vedľajšieho účastníka
takto bol daný zákonný predpoklad pre priznanie mu náhrady trov konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá



OSP od navrhovateľa. Na rozdiel od prvostupňového súdu odvolací súd však nezdieľa jeho názor, že
vedľajším účastníkom uplatnené trovy konania sú neúčelné a neefektívne a to z dôvodov predkladaných
prvostupňovým súdom v napadnutom rozhodnutí. Neúčelnosť trov vedľajšieho účastníka totiž nemožno
vyvodiť len zo skutočnosti, že do konania vstúpil z vlastnej iniciatívy, bez poznania konkrétneho predmetu
konania, alebo že ide o združenie, cieľom ktorého je zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa a musí
byť schopný s ohľadom na svojich zamestnancov sám bez právneho zastúpenia im poskytnúť pomoc.
Vedľajšiemu účastníkovi tak v zmysle § 146 ods. 2 OSP bolo potrebné priznať náhradu trov konania voči
navrhovateľovi, ktorý zavinil zastavenie konania, zvlášť pokiaľ jeho vyjadrenie a vznesenie námietky
premlčania motivovalo navrhovateľa k späťvzatiu návrhu a znamenalo v konečnom dôsledku „úspech“
pre odporcu v konaní.

Trovy konania vedľajšieho účastníka v danej veci pozostávali z trov právneho zastúpenia, na výpočet
ktorých sa vzťahuje Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v platnom znení (ďalej len „vyhláška“). Tieto boli reprezentované tarifnou odmenou
advokáta za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 20. 02. 2012, vyjadrenie z
10. 05. 2012) po 81,33 eura (§ 10 ods. 1 vyhlášky), náhradou hotových výdavkov (§ 15 písm. a), §
16 ods. 3 vyhlášky) 2x 7,63 eura a sumou 35,58 eura, predstavujúcou 20 % daň z pridanej hodnoty, o
ktorú sa podľa § 18 ods. 3 vyhlášky odmena a náhrady zvyšujú. Úhrnom tak trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka v spornej veci činili sumu 213,50 eura, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť do 3
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka v intenciách § 149
ods. 1 OSP.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej
časti podľa § 220 OSP zmenil spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia, keď neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 OSP) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 OSP). S ohľadom
na výsledok odvolacieho konania odvolací súd neposudzoval ďalej návrh vedľajšieho účastníka na
prerušenie konania a predloženie ním nastolených prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 OSP
tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal i náhradu trov odvolacieho
konania a to trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (podanie odvolania) po 9,96 eura (1/2-
ica základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky pri tarifnej hodnote
odvolacieho konania 213,50 eura) a náhradu hotových výdavkov v sume 7,81 eura (§ 15 písm. a/, § 16
ods. 3 vyhlášky), obe zvýšené o sumu 3,55 eura ako 20 % daň z pridanej hodnoty. Priznanú náhradu trov
odvolacieho konania v celkovej výške 21,32 eura je navrhovateľ povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi
na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.