Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/198/2018 z 28. 10. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 28. októbra 2019, sp. zn. 19Co/198/2018, ECLI:SK:KSPO:2019:8111223889.2 Krajský súd Prešov | 19Co/198/2018 | ECLI:SK:KSPO:2019:8111223889.2 | 2019-10-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a12ffa95-19d8-4d4f-83df-f8b910db4b90 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8111223889.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/198/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111223889
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8111223889.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Evy Šofrankovej v spore žalobcu: J.. L. Q., Y.., so sídlom Y. D. X, XXX
XX Q., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného: JUDr. Jolana Fuchsová, PhD., so sídlom Štúrova 20,
040 01 Košice, proti žalovanej: J.. V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. P. XXX, o zaplatenie 829,22 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 16C/212/2011-198
zo dňa 29.09.2016 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 829,22 eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi
trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku. Štátu nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 829,22
eur s prísl., uplatnenej ako neuhradenú odmenu advokátovi za zastupovanie žalovanej vo veci exekúcie
vedenej na Okresnom súde Košice II., pod sp. zn. 48Er/2258/2007. Žalovaná v odpore proti platobnému
rozkazu, ktorý bol vo veci vydaný dňa 20.01.2011 navrhla žalobu zamietnuť z dôvodu, že medzi
žalobcom a žalovanou bolo dohodnuté bezplatné právne zastupovanie.

3. Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 1 ods. 1; § 18 ods. 1; § 24 ods. 1 - 4
z. č. 256/2003 Z.z. o advokácii, ako aj § 149 ods. 1 a § 263 CSP zistil, že vo veci vedenej Okresným
súdom Košice II., sp. zn. 48Er/2258/2007 žalobca zastupoval ako advokát žalovanú v uvedenej
právnej veci vykonania exekúcie vedenej. Žalobca v exekučnej veci Okresného súdu Košice II. sp. zn.
48Er/2258/2007 podal osobne dňa 29.10.2007 námietky proti exekúcii, kde zastupoval povinných R. Y.
a V. Y., v tomto konaní žalovanú. Dňa 31.10.2007 žalobca stále v tom istom exekučnom konaní podal
stanovisko k vyjadreniu k námietkam proti exekúcii vo veci oprávneného: Y. B. a povinných: R. Y. a V. Y..
Dňa 12.12.2007 opätovne podal žalobca J.. L. Q. námietky proti exekúcii vo veci totožného oprávneného
a povinných. Dňa 27.12.2007 žalobca sa vyjadril v mene povinných k výzve zo dňa 18.12.2007 v
exekučnej veci 48Er/2258/2007, a napokon písomným podaním zo dňa 16.01.2008 si žalobca J.. L.
Q., advokát, uplatnil nárok na náhradu trov konania v danej exekučnej veci sp. zn. 48Er/2258/2007 s
tým, že si uplatnil náhradu trov konania v celkovej výške 40.018,20 Sk, ktoré žiadali povinní v 1. a 2.
rade, teda R. Y. a V. Y., priznať pri rozhodovaní o trovách konania voči oprávnenému Y. B.. Okresný súd
Košice II. uznesením č.k. 48Er/2258/2007-216 rozhodol tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy konania v sume 13.651,10 Sk a zároveň bola oprávnenému uložená povinnosť
nahradiť povinnému v 1. rade trovy exekučného konania vo výške 46.610,90 Sk a povinnej v 2. rade
trovy exekučného konania vo výške 29.981,10 Sk, pričom časť z tejto sumy predstavuje uplatňovanú
sumu v tomto konaní. Po odvolaní podanom oprávneným Krajský súd v Košiciach uznesením č. k.



1CoE/116/2008-287 zo dňa 31.03.2009 rozhodol tak, že potvrdil uznesenie súdu I. stupňa v jeho
napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo oprávnený zaviazaný nahradiť v povinnému 1. rade trovy
exekučného konania vo výške 46.610,90 Sk a povinnej v 2. rade trovy exekučného konania vo výške
29.981,10 Sk do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
13.05.2009.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia ďalej konštatoval, že v danej veci je nesporné, že
žalobca, J. L. Q., zastupoval žalovanú spolu s jej manželom v exekučnom konaní vedenom na Okresnom
súde Košice II. pod sp. zn. 48Er/2258/2007, kde predmetom tejto exekúcie bolo vymoženie uloženej
povinnosti zaplatiť oprávnenému 7.500.000 Sk so 6 % ročným úrokom z omeškania od 17.04.2007
do zaplatenia plus trovy predchádzajúceho konania plus trovy exekúcie. Písomnými podaniami, resp.
poskytovaním právnych služieb žalobcu v prospech žalovanej, docielil žalobca to, že Okresný súd
Košice II. uznesením exekúciu zastavil. Následne sa stalo toto uznesenie právoplatným. Vo vzťahu k
trovám exekúcie, v uznesení Krajského súdu v Košiciach z 31.03.2009 žalobca, teda právny zástupca
povinných v predmetnom exekučnom konaní, si vyčíslil trovy zastupovania v tomto exekučnom konaní v
zmysle vyhlášky č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,
pričom Okresný súd Košice II. mu spomínaným uznesením č. k. 48Er/2258/2007-216 zo dňa 06.05.2008
aj priznal trovy exekučného konania vo výške 29.981,10 Sk, pričom povinnosť nahradiť trovy tohto
exekučného konania mala povinná v 2. rade, teda v tomto konaní žalovaná V. Y., vo vzťahu k svojmu
právnemu zástupcovi J.. L. Q., v tomto konaní žalobcovi. Žalobca preukázal, že manžel žalovanej R. Y.
mu 27.05.2008 uhradil pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX, to je číslo faktúry, k tejto faktúre sumu
vo výške 5.000 Sk. Zvyšok úhrady vo výške 24.981,10 Sk, t.j. žalovaná suma v tomto konaní 829,22 eur,
s touto sumou zostala žalovaná v omeškaní. Súd neuveril tvrdeniu žalovanej v tom zmysle, že zo strany
žalobcu išlo o bezplatné právne zastupovanie v predmetnom exekučnom konaní, nakoľko jej manžel R.
Y. uhradiť čiastočne sumu, ku ktorej bola žalovaná (v exekučnom konaní povinná) zaviazaná uhradiť, a
preto vyhodnotil toto jej tvrdenie ako účelové.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 251; § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

6. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Navrhla
napadnutý rozsudok zrušiť a konanie zastaviť z dôvodu absencie „procesných podmienok“. Podľa
nj žaloba nespĺňa procesné podmienky a žalobca nedisponoval žiadnym dôkazom potvrdzujúcim
opodstatnenosť žaloby. Jeho tvrdenia nezodpovedajú reálnej skutočnosti a prekračujú hranice morálky
a advokátskej etiky. S poukazom na článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ako aj článku 47 ods. 3 a článku 48 ods. 2 Ústavy SR a tiež § 234 OSP uviedla, že bola zbavená
práva na konanie vo veci v rámci verejného súdneho pojednávania v jej prítomnosti, čím bola zbavená
práva predkladať dôkazy o neopodstatnenosti a nepravdivosti žaloby. Bola jej tak odňatá možnosť a
právo na napadnutie konania a svoju obhajobu. Namietala jednostranný prístup súdu z dôvodu, že jej
písomné vyjadrenie k veci bolo žalobcovi doručené, no žalovaná nebola informovaná so stanoviskom
žalobcu, čím bola porušená rovnosť všetkých pred súdom, ako aj kontradiktórnosť procesu. Rovnako
bolo porušené právo žalovanej na konanie bez neopodstatnených prieťahov. Tiež namietala porušenie
ust. § 177 ods. 2 písm. a) CSP. S poukazom na miestnu príslušnosť uviedla, že súd nemal právo prijať
rozhodnutie mimo verejného súdneho procesu a malo jej byť poskytnuté právo na napadnutie procesu
a obhajobu, ako aj právo na predloženie dôkazov. Súd vec rozhodol po uplynutí 6 rokov od začatia
konania. Opätovne namietala postup súdu, keď jej nebolo doručené vyjadrenie žalobcu k jej odvolaniu,
čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Súd jej tak znemožnil uplatňovať jej procesné práva.
Tiež uviedla, že v námietke z 22.07.2011 podala protižalobu, o čom súd nerozhodol. Rovnako požiadala
o oslobodenie od súdnych trov, o čom nebolo rozhodnuté. V ďalšom sa zaoberala konaním vo veci
48Er/2258/07 s tým, že z uvedenej exekúcie jej neboli zaslané žiadne prostriedky. Exekúcia Okresným
súdom Košice II. bola zastavená. Tvrdila, že žalobca poskytol nekvalitné služby v uvedenej exekučnej
veci, za ktoré mu bolo vyplatených 60.500 Sk, čo zamlčal. Záverom uviedla, že žalobca nedisponuje
titulom na podanie žaloby a požadovanie peňažnej sumy, ktorú chce získať v súvislosti s uznesením
Okresného súdu Košice II., č. k. 48Er/2258/07-216 zo dňa 06.05.2008 a Krajského súdu Košice, č.
k. 1CoE/116/2008-287 zo dňa 31.03.2009. Okresný súd Košice uznesením určil, že sumu 29.981,10
Sk je povinný uhradiť B. v prospech žalovanej. Suma 829,22 eur, ktorú žiada žalobca od žalovanej
predstavuje časť sumy, o ktorej rozhodol Okresný súd Košice II. a ktorú musí uhradiť B. a nie ona.
Podľa žalovanej bolo opakovane rozhodnuté o raz už prisúdenej sume. Navyše žalobca nedisponuje
dôkazmi na požadovanie sumy 65.000 Sk od nej na úhradu neprofesionálnych služieb. Žiadala vec



prejednať v jej prítomnosti na verejnom súdnom konaní. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a konanie
zastaviť a zaviazať vrátiť jej 60.500 Sk, čo je 2.008,23 eur v súvislosti s nekvalifikovanými právnymi
službami a porušením advokátskej etiky. Tiež uviedla požiadavku konštatovať porušenie základných
práv žalovanej zo strany súdu prvej inštancie, domáhala sa súdneho konania v rámci verejného súdneho
zasadnutia v jej prítomnosti a v rozumnom časovom rozmedzí bez prieťahov pri zachovaní rovnosti strán
a spravodlivosti. Žiadala priznať aj náhradu trov konania.

7. K odvolaniu sa vyjadril žalobca tak, že žalovaná vo svojom odvolaní prezentuje rôzne tvrdenia
nezakladajúce sa na pravde. K dĺžke trvania konania uviedol, že žalovaná konanie predlžuje prekladmi
do ruského a do slovenského jazyka. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR, č.
k. II. ÚS/411/2011-42 zo dňa 21.09.2011 a č. k. III. ÚS/52/2014-13 zo dňa 29.01.2014, podľa ktorých u
žalovanej bola konštatovaná dostatočná jazyková znalosť. Navyše zdôraznil, že akademický titul J. je
udeľovaný fakultami po vykonaní rigoróznej skúšky, a to v Z. republike a T. republike. Žalovaná musí
teda v dostatočnej miere ovládať slovenský jazyk, keďže získala titul J.. Vo veci Okresného súdu Košice
II., sp. zn. 48Er/2258/07 si žalobca uplatnil právo na náhradu trov konania, ktorá bola aj súdom priznaná.
Poukázal tiež na úhradu faktúry s variabilným symbolom XXXXXXXXXX, ktorú čiastočne uhradila. Poprel
tvrdenie, aby spoločnosť V. vyplatila žalobcovi 60.500 Sk. Navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu plnú
náhradu trov odvolacieho konania.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

9. Právo na spravodlivý súdny proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR neznamená právo na to,
aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej
požiadavkami, resp. s jej právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za
porušenie základného práva (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS/50/04).

10. Podľa ustálenej súdnej praxe pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle ust. § 365 ods. 1
písm. b) CSP treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožňuje
realizovať jeho procesné práva, priznané mu v občianskom súdnom konaní, za účelom obhájenia a
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. V tejto súvislosti boli opakovane judikované tak
Ústavným súdom SR, ako aj ESĽP, tiež NS SR, že právo strany sporu na doručenie procesných
vyjadrení ostatných strán sporu treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie
vyjadrenia strany sporu druhej strane sporu vytvára stav nerovnosti strán sporu v konaní pred súdom,
čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý
proces. Koncept spravodlivého súdneho konania vnímanej v rozhodovacej činnosti Európskeho súdu
pre ľudské práva, ako aj v judikatúre Ústavného súdu SR (viď sp. zn. II. ÚS/116/09, sp. zn. III.
ÚS/119/08, sp. zn. IV. ÚS/186/09) vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť
predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do postavenia nevýhodnejšej pozície proti jej
protistrane. Okrem tejto požiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na
kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť, nielen predložiť všetky
dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami,
ktoré boli predložené (stranami sporu) alebo zabezpečené súdom s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu
a vyjadriť sa k nim.
11. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozhodnutie ESĽP vo veci Trančíkova proti Slovenskej
republike č. sťažnosti 17127/12 z 13. januára 2015, v ktorom súd konštatoval porušenie jej práva na
spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Z odôvodnenia tohto rozsudku ESĽP, najmä však
z jeho bodu 47 v spojení s bodom 37 vyplýva, že ESĽP dospel k záveru o porušení označeného
práva navrhovateľky z dôvodu opomenutia povinnosti krajského súdu doručiť jej rovnopis odporcovho
písomného vyjadrenia k odvolaniu. ESĽP konštatoval, že požiadavka, aby účastníci súdneho konania
mali možnosť dozvedieť sa o všetkých predložených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich
veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie,
a to aj napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu. V danej veci
je podľa názoru ESĽP rozhodujúce, že vyjadrenie odporcu predstavovalo riadnu právnu a skutkovú
argumentáciu. Aj z ďalšej judikatúry ESĽP vyplýva, že princíp rovnosti zbraní znamená, že každej
procesnej strane má byť daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju
nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je protistrana. Právo na kontradiktórne



konanie znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné
na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli
predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (rozsudok ESĽP zo 04.06.2002
vo veci Komanický proti Slovenskej republike, rozsudok ESĽP z 13.01.2015 vo veci Trančíková proti
Slovenskej republike). Z princípu kontradiktórnosti konania teda vyplýva, že samotný účastník konania
musí mať možnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie odporcu (protistrany v súdnom
konaní) právne významné, či obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany
reagovať alebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť, v dôsledku čoho je teda len na účastníkovi konania,
aby sám posúdil, či určité stanovisko k vyjadreniu protistrany vyžaduje komentár z jeho strany (rozsudok
ESĽP z 18.02.1997 vo veci Niderost-Huber proti Švajčiarsku, taktiež už citovaný rozsudok Trančíková
proti Slovenskej republike), a pritom nezáleží, aký je jeho skutočný účinok na súdne rozhodnutie
(rozsudok ESĽP z 31.05.2001 vo veci K. S. proti Fínsku, rozsudok ESĽP z 28.06.2001 vo veci F. R.
proti Švajčiarsku).
12. Vzhľadom na vyššie uvedené je preto potrebné prisvedčiť žalovanej, že súd prvej inštancie
nepostupoval v zmysle vyššie uvedeného, keďže jej nedoručil vyjadrenie žalobcu k jej odporu proti
platobnému rozkazu, ktoré je zažurnalizované v spise na č. l. 47. Je nutné preto zdôrazniť, že v zmysle
vyššie uvedeného je procesným právom strany sporu, aby jej bolo umožnené vyjadriť sa ku všetkým
dôkazom, ako aj podaniam protistrany. Keďže toto podanie žalobcu nebolo žalovanej doručené, súd
prvej inštancie nepostupoval správne.
13. K ďalším odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že zatiaľ nebolo preukázané, aby neboli
splnené procesné podmienky na konanie súdu o žalobe žalobcu. Čo sa týka namietaného prejednávania
veci bez prieťahov odvolací súd uvádza, že zo spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaná nezodpovedne
pristupuje k veci ako strana sporu, nakoľko opakovane nepreberá súdne zásielky, ktoré jej boli
doručované prostredníctvom polície. Rovnako vzhľadom na to, že žalovaná si v konaní uplatnila právo
na konanie v jej materinskom jazyku, čo súd prvej inštancie akceptoval, čo samozrejme značne predĺžilo
lehotu na rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS/411/2011 zo
dňa 21.09.2011, ako aj č. k. III. ÚS/52/2014-13 zo dňa 29.01.2014 odvolací súd uvádza, že uvedenými
rozhodnutiami bolo konštatované, že žalovaná má dostatočné jazykové dispozície (pozn. odvolacieho
súdu aj vzhľadom na to, že získala titul JUDr.), preto je nutné posúdiť oprávnenosť jej požiadavky konať
v jej rodnom jazyku. Následne ak by bolo ustálené, že požiadavka žalovanej konať v jej rodnom jazyku
nie je dôvodná, trovy štátu, ktoré tým vznikli je nutné prehodnotiť, či boli vynaložené účelne a zákonne.
14. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b)
CSP zrušil a postupom podľa § 391 ods. 2, 3 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie je pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
15. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vec prejednať tak, aby v konaní boli dodržané všetky
procesné práva a oprávnenia strán sporu, umožniť stranám sporu vyjadriť sa ku všetkým podaniam
protistrany a po opätovnom prejednaní, vydať nové rozhodnutie, ktoré náležite v zmysle ust. § 220 ods.
2 CSP odôvodní. V novom rozhodnutí bude úlohou súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o všetkých trovách
konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo



f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).