Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/309/2017 z 17. 9. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 17. septembra 2018, sp. zn. 14Co/309/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:6716201433.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/309/2017 | ECLI:SK:KSBB:2018:6716201433.1 | 2018-09-17 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov Citované ustanovenia: § 143 OZ, § 145 OZ, § 115 ObZ, § 114 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/772ff782-4615-4df0-a3c5-144d159878ca Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6716201433.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/309/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716201433
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716201433.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne G.. P. K., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX, XXX XX Y. C., právne zastúpená JUDr. Ľubomírom Ivanom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, proti žalovaným
1/ W.. P. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX, XXX XX Y. C., 2/ I. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Q. XXX/XX, XXX XX Y. C., obidvaja zastúpení JUDr. Jánom Foltánom, Advokátska kancelária
so sídlom SNP 708, 924 01 Galanta, o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 25. 10. 2016 č. k. 14C/27/2016 -
190, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/27/2016 - 190 zo dňa 25. 10. 2016.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania
v rozsahu 100 % na účet ich právneho zástupcu, v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu
prvej inštancie o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa
voči žalovaným 1/, 2/ domáhala určenia, že zmluva o prevode obchodného podielu uzatvorená medzi
žalovaným 1/ ako prevodcom a žalovaným 2/ ako nadobúdateľom, ktorou žalovaný 1/ previedol na
žalovaného 2/ obchodný podiel v spoločnosti A. s.r.o., so sídlom C. Q., X., je neplatná. Súd prvej inštancie
po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju zamietol. Medzi stranami
neboli sporné skutočnosti, že žalovaný 1/ nadobudol obchodný podiel v uvedenej spoločnosti s účasťou
50% za trvania manželstva so žalobkyňou a z prostriedkov patriacich do BSM. Okresný súd poukázal na
nejednotnosť názorov v právnej teórii, aj v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
v otázke, či obchodný podiel jedného z manželov je súčasťou BSM, keď jeden názor nepovažuje
obchodný podiel jedného z manželov za súčasť BSM, druhá časť bez ďalšieho s prihliadnutím najmä
na českú právnu úpravu, navrhuje zahrnutie obchodného podielu do tohto majetkového manželského
režimu. Táto otázka bola sporná aj v predmetnom súdnom konaní. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka predmetom bezdpodielového spoluvlastníctva manželov je
všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva.
V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov môžu byť hnuteľné a nehnuteľné veci, práva alebo iné
majetkové hodnoty, bez kvantitatívneho a kvalitatívneho obmedzenia, okrem vecí, ktoré na základe
osobitného zákona môžu byť iba vo vlastníctve štátu alebo určených právnických osôb. Pokiaľ ide o
rozsah práv a povinností, ktorými disponuje za trvania manželstva manžel z titulu účasti v spoločnosti s
ručením obmedzením ako spoločník, podľa názoru súdu je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka. Z ustanovenia § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka jednoznačne vyplýva, čo



predstavuje obchodný podiel (práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti).
Spoločníkom spoločnosti je výhradne ten z manželov, ktorý uzavrel spoločenskú zmluvu, on je majiteľom
obchodného podielu a nositeľom práv a povinností spoločníka. Medzi stranami nebolo sporné, že
spoločníkom spoločnosti, ktorý uzavrel spoločenskú zmluvu bol žalovaný 1/ ako manžel žalobkyne.
Preto obchodný podiel nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva, keďže tento predstavuje práva
a povinnosti spoločníka, ktoré sú obmedzené len zákonom a spoločenskou zmluvou. Tieto práva a
povinnosti sú upravené Obchodným zákonníkom ako lex specialis voči Občianskemu zákonníku. Preto
z príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, konkrétne z § 114 ods. 1 treba vychádzať pri definícii
pojmu obchodný podiel. Tento nemá hmotnú povahu, nie je možné ho považovať za vec v právnom
zmysle, ide o tzv. inú majetkovú hodnotu a spoločník je majiteľom tohto obchodného podielu vzhľadom
na to, že majetok je pojem zahrňujúci nielen hmotné veci, ale aj práva a iné majetkové hodnoty, pričom
takouto inou majetkovou hodnotou je práve obchodný podiel. Nikto iný ako spoločník a teda ani manžel
spoločníka nemôže zasahovať do práv spoločníka previesť svoj obchodný podiel na tretiu osobou
za podmienok stanovených v § 115 Obchodného zákonníka a spoločenskou zmluvou spoločnosti,
ktorej podiel je predmetom prevodu. Okresný súd uviedol, že v tomto smere poukazuje a osvojuje si
závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Obdo 30/2009 zo dňa 26.11.2009. Pokiaľ
zanikne účasť manžela - spoločníka v spoločnosti za trvania manželstva, súčasťou bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sa stáva v prípade prevodu obchodného podielu vyplatená cena obchodného
podielu. Z týchto právnych dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd ďalej uviedol, že žalobu
zamietol aj zo skutkových dôvodov, pretože žalobkyňa v konaní nepredložila listinu, ktorej neplatnosti sa
domáhala - zmluvu o prevode obchodného podielu. Pokiaľ ju nemohla predložiť z objektívnych dôvodov,
bolo jej dôkaznou povinnosťou v konaní navrhnúť tento dôkaz zabezpečiť súdom. Žalobkyňa takýto
dôkaz nenavrhla. Nesplnila si tak zákonnú povinnosť, preto bez tohto dôkazu nemohol súd posúdiť
samotný obsah listiny, ktorá v konaní nebola predložená. Aj keď uzavretie zmluvy nebolo stranami
sporu rozporované, pokiaľ mal súd posúdiť neplatnosť napadnutého právneho úkonu, je dôkaznou
povinnosťou žalobkyne takýto dôkaz predložiť, prípadne navrhnúť zabezpečiť jeho predloženie. Preto
ani z tohto dôvodu žaloba obstáť nemohla. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP,
teda podľa zásady pomeru úspechu vo veci.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie s
návrhom, aby odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovaného 1/ a 2/ zaviaže
na náhradu trov právneho zastúpenia v celom rozsahu. Tvrdí, že v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 365 ods. 1 písm. a), d), f), h) Civilného sporového poriadku tým, že neboli splnené procesné
podmienky, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie označil za
zmätočné, nezrozumiteľné, bez odôvodnenia, z ktorého by bolo možné vyvodiť úvahy, ktorými sa súd
riadil pri posudzovaní otázky, či obchodný podiel patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
a či bol na právny úkon - prevod zmluvy o prevode obchodného podielu, potrebný súhlas druhého
manžela. Nie je zrejmé, ktoré skutočnosti boli pre rozhodnutie súdu prvej inštancie smerodajné a z
akého dôvodu. Samotný prevod obchodného podielu spornou skutočnosťou nie je, zmluva o prevode
obchodného podielu je súčasťou verejného registra, konkrétne obchodného registra, resp. zbierky listín,
kde je uložená. Tieto informácie sú verejne dostupné a samotná zmluva o prevode obchodného podielu
vyplýva z tohto verejného registra, resp. v ňom je obsiahnutá. Preto v prípade potreby mohol súd dôkaz
touto listinou vykonať aj bez samotného návrhu strán konania. Súd prvej inštancie preto pochybil v
procesnom postupe, keď vyhodnotil nárok ako nepreukázaný na základe toho, že žalobkyňa nenavrhla
jediný dôkaz, a to zmluvu o prevode obchodného podielu. Kardinálnou otázkou a skutočnosťou, ktorá
bola medzi stranami sporná bolo to, či žalovaný 1/ potreboval na prevod obchodného podielu súhlas
žalobkyne, ako vtedy zákonitej manželky a zároveň bezpodielovej spoluvlastníčky. Súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho názoru, ktorý však v judikatúre nie je prevažne ustálený. Má za to,
že pokiaľ názor na posudzovanú vec aj z hľadiska Najvyššieho súdu SR je posudzovaný rozdielne, že
súd má prihliadnuť na jednotlivé skutkové okolnosti, ktoré žalobkyňa v konaní predniesla. Poukázala
na skutočnosť, že obchodný podiel bol nadobudnutý počas trvania manželstva, vklad bol realizovaný z
prostriedkov bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na začiatkoch sa osobne podieľala na chode
spoločnosti či už fyzickými prácami alebo pomocou s administratívou a účtovnými úkonmi. Spoločne
so žalovaným 1/ obchodnú spoločnosť budovali ako rodinný podnik. Na chod spoločnosti boli použité
peňažné prostriedky z finančných úverov, ktoré boli splácané zo spoločných peňažných prostriedkov. Po
rozvode manželstva úvery spláca žalovaný 1/, avšak aj pre iné nesplatené záväzky sú voči jeho osobe



vedené viaceré exekučné konania. Poukazuje preto na jeden z viacerých pohľadov, prečo sa rozhodnutie
súdu prvej inštancie zdá byť neobjektívne a neadekvátne ku skutkovým ako aj právnym okolnostiam
tohto sporu, keď okresný súd na tieto skutočnosti neprihliadal. Podľa odvolateľky žiadny právny
predpis nevylučuje a ani neobmedzuje spôsobilosť obchodného podielu byť predmetom bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Podiel ako majetková zložka účasti spoločníka na spoločnosti predstavuje
majetkovú hodnotu, ktorá môže byť pri niektorých obchodných spoločnostiach predmetom prevodu,
dedenia, môže byť k nej zriadené záložné právo alebo môže byť predmetom exekúcie. S poukazom na
ust. § 143 a § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka odvolateľka uvádza, že analógiou a teleologickým
výkladom práva možno dospieť k záveru, že pokiaľ sú predmetom občianskoprávnych vzťahov veci a
aj práva a iné majetkové hodnoty, ak to ich povaha pripúšťa, nie je pochybnosť o tom, že predmetom
vlastníckeho práva bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa môže stať aj samotný obchodný podiel
ako majetková hodnota a jeho prevod sa nemôže v súlade s Občianskym zákonníkom považovať za
bežnú vec. Poukázala na viaceré rozhodnutia súdov, ktoré judikovali právny názor, ktorý zastáva aj
odvolateľka (Najvyšší súd SR 5Obdo/11/2007 zo dňa 25. 06. 2008, NS ČR z 20.06.2004 sp. zn. 22Cdo
700/2004, uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 399/2015-16 zo dňa 18.08.2015), súd prvej inštancie
sa s nimi žiadnym spôsobom nevysporiadal. Odvolateľka vyjadrila názor, že obchodný podiel patrí do
majetkovej podstaty zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov a na prevod obchodného
podielu bolo potrebné vyžiadať súhlas druhého manžela, pretože v žiadnom prípade nejde o bežnú
vec. Podľa odvolateľky konajúci súd sa nesprávne vysporiadal s právnym posúdením kardinálnej
otázky celého súdneho konania, ktorou je posúdenie, či obchodný podiel bol súčasťou bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (žalobkyne a žalovaného 1/) a či bol na jeho prevod povinný aj súhlas druhého
manžela.

3. Žalovaní 1/ a 2/ zastúpení splnomocneným advokátom v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázali na
skutočnosť, že obchodná spoločnosť A., s. r. o., vznikla a vykonávala podnikateľskú činnosť vďaka tomu,
že boli vytvorené pracovné miesta a na základe projektu prostredníctvom Ministerstva hospodárstva
SR jej bola poskytnutá dotácia na zariadenie, ako aj spočiatku na mzdy pre zamestnancov vo výške
50% celkových nákladov. Táto spoločnosť nie je a nikdy nebola zisková. Po 5 rokoch bola jej činnosť
pozastavená v zmysle projektu, aby sa nedostala do straty. Od apríla 2015 nevykonáva žiadnu reálnu
podnikateľskú činnosť. Žalovaný 1/ poukázal na dôvod uzavretia zmluvy o prevode obchodného podielu,
a to obavu z exekúcie, keďže bol spoločníkom zadĺženej obchodnej spoločnosti. Nie je teda pravdou, že
šlo o zrejmú snahu žalovaného 1/ neoprávneným disponovaním s predmetným obchodným podielom
docieliť vyňatie tohto obchodného podielu z režimu BSM. Podľa právneho názoru žalovaných 1/, 2/ a
ich právneho zástupcu, obchodný podiel nepatrí a nemôže patriť do predmetu BSM, pretože nejde o
vec, ako takú a nejde ani výlučne o majetkové právo. Obchodný podiel možno považovať za tzv. inú
majetkovú hodnotu a v zmysle takéhoto výkladu má majetkový, aj nemajetkový charakter. Žalovaní 1/
a 2/ sa stotožňujú s rozhodnutím okresného súdu, ktorý konštatuje, že z ust. § 114 ods. 1 Obchodného
zákonníka jednoznačne vyplýva, že obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a
im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Spoločníkom je výhradne ten z manželov, ktorý uzavrel
spoločenskú zmluvu a on je majiteľom obchodného podielu a nositeľom práv a povinností spoločníka.
Práva a povinnosti upravuje Obchodný zákonník ako lex specialis voči Občianskemu zákonníku, a preto
treba vychádzať z pojmu obchodného podielu v zmysle Obchodného zákonníka (§ 114 ods. 1). Tento
podiel nemá hmotnú povahu, nie je možné ho považovať za vec v právnom zmysle, preto nikto iný, ako
obchodný spoločník a teda ani manžel spoločníka, nemôže zasahovať do práv spoločníka, teda aj do
práva previesť svoj obchodný podiel na tretiu osobu za podmienok stanovených v § 115 Obchodného
zákonníka a spoločenskou zmluvou spoločnosti. Súd poukázal a osvojil si závery vyslovené v rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obdo 30/2009 zo dňa 26. 11. 2009. Navrhujú rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“),
preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v
súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario . Napadnutý rozsudok ako vecne správny a správne odôvodnený
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Odvolací súd po preskúmaní spisu, rozsudku súdu prvej inštancie, postupusúdu, ktorý mu
predchádzal, ako aj odvolacích dôvodov dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok
okresného súdu je vecne správny a dostatočne odôvodnený.



6. Odvolací súd síce súhlasí s odvolacou námietkou žalobkyne týkajúcou sa dôvodu zamietnutia žaloby
v odôvodnení v ods. 40 - „zamietnutie žaloby zo skutkových dôvodov“, a to z dôvodu nepredloženia
listiny, zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorej určenia neplatnosti sa žalobkyňa predmetnou
žalobou domáhala. Názor súdu prvej inštancie v tomto ohľade považuje odvolací súd za neudržateľný a
neprimerane formalistický, keď žiadna zo sporových strán nespochybnila existenciu zmluvy o prevode
obchodného podielu a žalobkyňa ako jediný dôvod jej neplatnosti uvádzala len absenciu jej súhlasu s
touto zmluvou. Za takýchto okolností nebol dôvod, aby súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobkyňa túto
zmluvu reálne nepredložila, ani nenavrhla vykonať dôkaz oboznámením s takouto zmluvou.

7. Aj napriek tomu však odvolací súd konštatuje správnosť právneho posúdenia spornej problematiky,
keď zásadnou právnou otázkou v tomto spore bolo zodpovedať otázku, či je potrebný na prevod
obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, súhlas druhého z manželov
v prípade, ak sa spoločníkom a majiteľom obchodného podielu stal jeden z manželov za trvania
manželstva a tento obchodný podiel získal za peňažné prostriedky patriace do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

8. Odvolací súd konštatuje, že v danej veci nie je sporné, že žalobca 1/ uzavrel so žalovaným 2/ zmluvu
o prevode obchodného podielu za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalobkyne a
žalovaného 1/. Zároveň nie je sporná ani tá skutočnosť, že obchodný podiel získal žalovaný 1/ za trvania
manželstva a získal ho z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Spornou
nebola ani skutočnosť, že žalovaný 1/ uzavrel zmluvu o prevode obchodného podielu bez súhlasu
manželky.

9. Odvolací súd síce kriticky súhlasí s výčitkou odvolateľky v tom, že súd prvej inštancie neodpovedal
jednoznačne na otázku nutnosti súhlasu druhého z manželov s prevodom obchodného podielu, z
kontextu odôvodnenia je však bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že tento súhlas nepovažoval za
podmienku platnosti prevodu obchodného podielu, a to vzhľadom na závery vyjadrené v ods. 32. až
38. napadnutého rozsudku, najmä s poukazom a osvojením si záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR
6Obdo 30/2009 zo dňa 26. 11. 2009, ktorý jednoznačne uviedol, že majiteľom obchodného podielu a
nositeľom práv a povinností spoločníka je výhradne ten z manželov, ktorý spoločenskú zmluvu uzavrel,
obchodný podiel nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov a touto je v prípade zániku
účasti manžela pri prevode obchodného podielu vyplatená cena obchodného podielu. Preto nikto iný ako
spoločník, a teda ani manžel spoločníka, nemôže zasahovať do práv spoločníka previesť svoj obchodný
podiel na tretiu osobu (za podmienok stanovených v § 115 Obchodného zákonníka a spoločenskou
zmluvou). Z čoho jednoznačne vyplýva, že sa súd prvej inštancie priklonil k záveru, že neudelenie
súhlasu žalobkyne k prevodu obchodného podielu, nemá za následok neplatnosť zmluvy o prevode
obchodného podielu.

10. Odvolací súd k tomu uvádza, že nielen z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ale aj z podaní
sporových strán je zjavné a nepochybné, že všetci vychádzali zo znalosti toho, že v uvedenej otázke
neexistuje jednoznačne ustálený právny názor. Pokiaľ teda žalobkyňa poukazuje na právny názor, v
zmysle ktorého v prípade prevodu obchodného podielu jedného spoločníka je potrebný pre platnosť
tohto podielu aj súhlas manžela tohto spoločníka (pri zohľadnení toho, že majiteľom obchodného podielu
sa stal za trvania manželstva a získal ho z prostriedkov patriacich do BSM, pretože nejde o bežné veci)
a na druhej strane je tu názor, že súhlas nie je potrebný vzhľadom na obsah pojmu obchodný podiel v
zmysle definície uvedenej v § 114 Obchodného zákonníka, musí konajúci súd rozhodnúť priklonením sa
k jednému alebo k druhému názoru. Pokiaľ v tomto prípade súd prvej inštancie v rámci svojich dôvodov
v ods. 36 napadnutého rozsudku uvedie, že si osvojuje právne závery konkrétneho rozsudku, nemožno
mať za to, že by jeho rozhodnutie bolo zmätočné, resp. nedostatočne odôvodnené.

11. Odvolací súd v danej veci teda sumarizuje, že rovnako ako súd prvej inštancie dospel k
záveru, že obchodný podiel spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným v zmysle jeho vymedzenia
v Obchodnom zákonníku (§ 114), nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov bude patriť len majetkové vyporiadanie tohto obchodného
podielu, teda vyplatená cena prevedeného obchodného podielu. Pokiaľ by majiteľom (vlastníkom)
obchodného podielu v celom jeho význame bol aj druhý z manželov, musel by byť zákonite aj
spoločníkom obchodnej spoločnosti, čo je vo svojich dôsledkoch neudržateľné. Pokiaľ ide o samotný
prevod obchodného podielu spoločnosti s ručením obmedzeným, túto otázku rieši Obchodný zákonník



v ust. § 115 Obchodného zákonníka. Podľa názoru odvolacieho súdu prevod obchodného podielu
nemožno považovať za spoločnú vec oboch manželov, pri ktorých je potrebný súhlas oboch manželov
pod hrozbou neplatnosti tohto úkonu (v zmysle ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd
teda uzatvára, že vzhľadom na uvedený právny záver, že majiteľom obchodného podielu v spoločnosti s
ručením obmedzeným je len ten spoločník, ktorý uzavrel so spoločnosťou spoločenskú zmluvu, nie je pre
prevod obchodného podielu potrebný súhlas druhého z manželov a preto sa žalobkyňa nemohla dovolať
úspešne v tomto konaní relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu. Naviac, odvolací súd poukazuje
na to, že toto súdne konanie začalo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb., teda Občianskeho súdneho
poriadku, ktorý v ust. § 80 písm. c) umožňoval domáhať sa žalobou určenia, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom súdna prax akceptovala žaloby o
určenie neplatnosti zmluvy, pokiaľ žalobca / navrhovateľ preukázal naliehavý právny záujem na tomto
určení. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie a aj odvolacieho súdu však už bol v účinnosti nový
procesný poriadok zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý umožňuje konať o žalobe o
určení právnej skutočnosti (teda aj o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu) iba ak
to vyplýva z osobitného predpisu. Keďže však žaloba bola podaná za účinnosti predchádzajúcej právnej
úpravy, odvolací súd napriek tomu, že v zmysle prechodného ustanovenia § 470 CSP postupuje už
len podľa nového zákona, s poukazom na princíp právnej istoty vyjadrený v čl. 2 základných princípov
Civilného sporového poriadku dospel k záveru, že je potrebné a spravodlivé o
podanej určovacej žalobe o neplatnosť právnej skutočnosti rozhodnúť v zmysle podanej žaloby a aj
podľa odvolacích námietok neúspešnej žalobkyne.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 tak, že úspešným žalovaným 1/, 2/ priznal spoločne a nerozdielne voči žalobkyni náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo



c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).