Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26Cob/102/2016 z 15. 12. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 15. decembra 2016, sp. zn. 26Cob/102/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4316216967.1 Krajský súd Nitra | 26Cob/102/2016 | ECLI:SK:KSNR:2016:4316216967.1 | 2016-12-15 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: ObZ, § 151m ods. 6 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/39ad21ea-b055-4712-a5bf-7cf0523f8dcc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4316216967.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/102/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316216967
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4316216967.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: M - Real Invest Plus, s.r.o., so sídlom
Račianska 96, Bratislava, IČO: 36 735 744, proti žalovanému: VIALE, s.r.o., so sídlom SNP 56, Levice,
IČO: 36 567 795, zastúpený: ADVISORY LAW OFFICE - Dr. Gajdoš, s.r.o., so sídlom SNP 56/2130,
Levice, IČO: 36 863 645, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 14Cb/50/2016 - 19 zo dňa 20. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 14Cb/50/2016 - 19 zo dňa 20. októbra 2016 r u
š í a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému, aby sa zdržal výkonu záložného práva
zriadeného Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 25. 08. 2010 uzatvorenou medzi žalobcom
ako záložcom a spoločnosťou Waldviertler Sparkasse von 1842 AG, so sídlom Hauptplatz 22, A -
3830, Waidhofen/Thaya, Rakúska republika, Firmenbuch-Nummer: FN 279850 w, zast. Waldviertler
Sparkasse Bank AG, so sídlom Kláštorská 126, Jindřichův Hradec II, 377 01 Jindřichův Hradec, Česká
republika, IČO: 490 60 724, zapísaná v Obchodním řejstríku České republiky, pod sp. zn. A 2482 vedená
u Krajského soudu v Českých Budějovicích ako záložným veriteľom formou priameho predaja, a to až
do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť, aby v spore medzi účastníkmi konania podal žalobu o určenie, že
žalovaný nie je oprávnený realizovať výkon záložného práva predajom priamemu kupujúcemu v lehote
30 dní odo dňa doručenia uznesenia.

3. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že podaním, doručeným súdu dňa 12.10.2016
sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia proti žalovanému. Svoj návrh odôvodnil tým,
že žalobca ako záložca a spoločnosť Waldviertler Sparkasse von 1842 AG, ako záložný veriteľ uzatvorili
dňa 25.08.2010 Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobcu,
ktoré sú evidované Okresným úradom Levice, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX vedenom
pre k. ú. O., za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného voči žalobcovi vo výške 787.000,-- eur zo
Zmluvy o úvere č. 028571-001 zo dňa 25.07.2007. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 06.09.2016
uzatvorenou medzi Waldviertler Sparkasse von 1842 AG, ako postupcom a žalovaným ako postupníkom,
postúpil postupca svoju pohľadávku voči žalobcovi zo Zmluvy o úvere č. 028571-001 zo dňa 25.07.2007
na žalovaného. Zmluva v osobe záložného veriteľa je evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom
na Okresnom úrade Levice. Naviac, žalovaný doručil žalobcovi oznámenie o začatí výkonu záložného
práva zriadeného Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 25.08.2010, a to predajom priamemu
kupujúcemu v zmysle čl. V bodu 2 písm. a) Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 25.08.2010.
S poukazom na čl. V bod 6 Zmluvy o zriadení záložného práva uviedol, že písomným podaním zo
dňa 10.10.2016, doručeným žalovanému dňa 11.10.2016, toto plnomocenstvo odvolal. Okrem toho



poukázal na čl. V bod 6 tretia veta a § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka a mal za to, že priamo
zákon zakladá neplatnosť takéhoto zmluvného obmedzenia. Nakoľko došlo platne k odvolaniu plnej
moci, nebolo možné, aby tento jednostranne zvolil výkon realizácie záložného práva.

4. Vzhľadom ku skutočnosti, že realizáciou výkonu záložného práva priamym predajom by mohlo dôjsť k
značným škodám na majetku žalobcu, pretože trhová hodnota nehnuteľnosti vysoko presahuje hodnotu
zabezpečenej pohľadávky a nie je možné predpokladať, že pri predaji priamemu kupujúcemu by boli
zachované pravidlá hospodárskej súťaže tak, ako je tomu napríklad pri predaji dražbou, ktorá sa realizuje
pod dohľadom notára, a kde je zabezpečené, že zúčastniť sa môžu viacerí záujemcovia a že sa
dosiahne najvyššia možná cena, ktorá pokryje pohľadávku jednak zabezpečeného veriteľa, ale zároveň
sa nespotrebovaná časť poukáže na účet vlastníka nehnuteľnosti.

5. Na preukázanie dôvodnosti nároku žalobca predložil Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa
25.08.2010, informatívny výpis z listu vlastníctva č. XXXX, oznámenie o začatí výkonu záložného práva,
odvolanie plnomocenstva a podací lístok.

6. Súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov pripojených
k návrhu dospel k záveru, že sú tu dôvody pre nariadenie žalobcom požadovaného neodkladného
opatrenia, nakoľko žalobca v podanom návrhu osvedčil základné predpoklady na nariadenie
neodkladného opatrenia, teda, že je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery strán sporu. V
prejednávanej veci, podľa názoru súdu, žalobca uviedol a aj osvedčil, že žalovaný mu doručil oznámenie
o začatí výkonu záložného práva a to predajom priamemu kupujúcemu v zmysle čl. V, bodu 2. písm.
a) Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 25.08.2010, ako aj došlo k odvolaniu plnomocenstva.
Odvolanie plnomocenstva však nebráni tomu, aby záložný veriteľ pri výkone záložného práva predal
záloh priamym predajom tretej osobe vo svojom mene, pretože splnomocnenie sa týkalo toho, aby
záložný veriteľ mohol v mene záložcu podať v prípade prevodu vlastníckeho práva k zálohu návrh na
zápis vkladu vlastníckeho práva k zálohu na príslušnej Správe katastra, zastupoval ho v predmetnom
konaní, a to vrátane prevzatia rozhodnutia a vzdania sa opravného prostriedku. Keďže podmienkou
pre nariadenie neodkladného opatrenia je len také osvedčenie pomerov účastníkov, ktoré preukáže, že
bez okamžitej a dočasnej úpravy pomerov by bolo právo účastníkov ohrozené, súd dospel k záveru, že
napriek odvolaniu plnomocenstva stále pretrváva obava z výkonu záložného práva priamym predajom a
to i napriek tomu, že záložný veriteľ mohol realizovať výkon záložného práva aj speňažením na verejnej
dražbe alebo predajom prostredníctvom verejnej súťaže alebo verejným výberovým konaním, ktoré by
priniesli väčšiu objektivitu do uspokojenia práva veriteľa ako predaj priamemu kupujúcemu, a tiež by
mohli priniesť zisk aj pre záložcu, ktorý by vedel uspokojiť ďalšie záväzky.
7. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalovaný, ktorý sa domáhal jeho
zmeny tak, že súd podaný návrh zamietne.

8. Ako odvolací dôvod žalovaný uviedol ust. § 365 ods. 1 písm. d) a f) CSP, t. j. že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

9. Ďalej žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že zo súhrnu všetkých žalobcom uvedených skutočností
a predložených listinných dôkazov nie je preukázané, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov,
realizáciou výkonu záložného práva priamym predajom, by mohlo dôjsť k značným škodám na majetku
žalobcu, a že žalobca neosvedčil ani len základné atribúty na nariadenie neodkladného opatrenia, najmä
neodôvodnil potrebu bezodkladne upraviť pomery.

10. Žalovaný listom zo dňa 27.09.2016 upozornil žalobcu, že nakoľko pohľadávka zabezpečovaná
Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 25.08.2010 nebola ku dňu vydania tohto Upozornenia včas
a riadne splnená, žalovaný ako záložný veriteľ v zmysle Čl. IV, bodu 1 Zmluvy o zriadení záložného
práva zo dňa 25.08.2010, vykoná všetky právne úkony potrebné na výkon záložného práva, ktoré
aj v uvedenom Upozornení konkretizoval. Žalobca túto písomnosť prevzal dňa 07.10.2016. Následne
žalovaný listom zo dňa 27.09.2016 oznámil žalobcovi začatie výkonu záložného práva v zmysle Zmluvy
o zriadení záložného práva zo dňa 25.08.2010, písomným Oznámením, ktoré bolo žalobcom prevzaté
dňa 07.10.2016.



11. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, v rámci výkonu záložného práva sa záložný
veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva, predajom zálohu na
dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných
zákonov, ak Občiansky zákonník alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Teda umožňuje uspokojenie
širokým spektrom spôsobov, ktorými možno záložné právo realizovať. Samozrejme, že svojou povahou,
tieto možné spôsoby nesmú odporovať zákonu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že prioritu má
„uspokojenie spôsobom určeným v zmluve“ a priamy predaj ako spôsob výkonu záložného práva
je jedným z takýchto spôsobov, ktoré zákonné ustanovenie pripúšťa. Podľa Veľkého komentára k
Občianskemu zákonníku I (nakladatelství C. K. Beck) „Záložný veriteľ a záložca sa môžu v zmluve
o zriadení záložného práva dohodnúť na postupe, akým sa záloh pri výkone záložného práva predá.
Spôsob predaja zálohu sa dá dohodnúť rôzne. Napríklad tak, že záložný veriteľ predá záloh tretej osobe
(tzv. priamy predaj), pričom musí zachovať určité podmienky predaja, napr. minimálnu kúpnu cenu, či
už určenú v zmluve o zriadení záložného práva, alebo určenú nezávislou osobu (znalcom).“

12. V bode 2 Čl. V si zmluvné strany a teda aj žalobca ako záložca výslovne dohodli, že žalovaný ako
záložný veriteľ je oprávnený realizovať výkon záložného práva niektorým z týchto ním jednostranne
zvolených spôsobov, pričom uvedeným poradím nie je viazaný a záložný veriteľ nie je povinný realizovať
výkon záložného práva všetkými spôsobmi, na realizáciu záložného práva záložným veriteľom postačuje
len jeden zvolený postup, a to:

a) predajom priamemu kupujúcemu;

b) speňažením na verejnej dražbe právne záväzným postupom podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách;
c) predajom prostredníctvom verejnej súťaže alebo verejného výberového konania.

Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že žalovaný pri výkone záložného práva nekonal svojvoľne
alebo v rozpore s právnymi predpismi, či Zmluvou o zriadení záložného práva.

13. Tvrdenie záložcu ako žalobcu o tom, že realizácia výkonu záložného práva priamym predajom, by
mu mohla spôsobiť značné škody na jeho majetku, nie je absolútne odôvodnené a vnímame ho ako
možnú obštrukciu a zasahovanie do riadneho výkonu záložného práva záložným veriteľom. Navyše,
žalovaný ako záložný veriteľ v už spomínanom Upozornení v zmysle Čl. IV, bodu 1. Zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa 25.08.2010, datovanom dňa 27.09.2016 a preukázateľne prevzatým žalobcom
ako záložcom dňa 07.10.2016, konkrétne vymedzil aké právne úkony v súvislosti s výkonom záložného
práva mieni vykonať. Konkretizoval, že okrem iného zabezpečí vypracovanie znaleckého posudku
na predmet zálohu. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný ako záložný veriteľ, splnil všetky podmienky
priameho predaja, teda aj stanovenie kúpnej ceny zálohu nezávislou osobu - znalcom. Aké značné škody
na majetku žalobcu bezprostredne žalobcovi hrozia, však žalobca na účely nariadenia neodkladného
opatrenia neosvedčil. Pojem ako „mohlo by dôjsť k značným škodám“, nemožno považovať za
osvedčenie ujmy, a teda ide len o tvrdenia v rovine neosvedčenej.

14. Žalobca trhovú hodnotu predmetu zálohu - nehnuteľnosti nijakým spôsobom nepreukázal, ide
výlučne len o jeho, ničím nepodložené tvrdenie. Navyše, hodnota zabezpečenej pohľadávky je omnoho
vyššia ako tvrdí žalobca.

15. Názor žalobcu, že výkon záložného práva dražbou by bol pre neho vhodnejší a výhodnejší neobstojí,
pretože podľa § 25 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov,
ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, vlastník predmetu dražby znáša odmenu dražobníka najviac
v rozsahu 10 % z výťažku dražby, nie však viac ako 20 % z výšky pohľadávky.

16. Podľa § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka, pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v
mene záložcu. Záložný veriteľ je tak priamo zo zákona splnomocnený, napríklad na predaj zálohu. To
má zásadný význam aj pre tretie osoby, ktoré nadobúdajú záloh s takými účinkami, akoby ho nadobudli
od vlastníka, resp. od osoby oprávnenej nakladať so zálohom.



Preto žalobcovo tvrdenie, že má za to, že písomným podaním zo dňa 10.10.2016, svoje zmluvné
plnomocenstvo platne odvolal a dokonca poukázal na to, že tretia veta Čl. V bodu 6 v spojitosti s §
574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, priamo zakladá neplatnosť takéhoto zmluvného obmedzenia, nemá
oporu v žiadnom právnom predpise, je svojvoľné a v rozpore s citovanými komentármi, uvádzanými
nielen v doktrinálnych výkladoch. Napokon k rovnakému názoru dospel aj súd prvej inštancie, keď v
Uznesení zo dňa 20.10.2016 konštatoval, že: „Odvolanie plnomocenstva však nebráni tomu, aby záložný
veriteľ pri výkone záložného práva predal záloh priamym predajom tretej osobe vo svojom mene...“.
Navyše tvrdenie žalobcu, že žalovanému bolo doručené Odvolanie plnomocenstva zo dňa 10.10.2016
sa nezakladá na pravde. Žalovanému bola dňa 11.10.2016 doručená zásielka, ktorej obsahom síce
bolo nedatované Odvolanie plnomocenstva, avšak jeho obsah je žalovanému nejasný, nezrozumiteľný a
zmätočný, pretože sa týka ... „Záložnej zmluvy na nehnuteľnosti na zabezpečenie pohľadávky záložného
veriteľa voči spoločnosti TERMINUS SK, s.r.o., Nám. SNP 6/11, 960 01 Zvolen, IČO: 43 890 032,
zo Zmluvy o úvere č. 031108-002“. Navyše žalobca tým, že tvrdí, že odvolal plnomocenstvo, ktorým
splnomocnil žalovaného ako záložného veriteľa v zmysle Čl. V bodu 6 Zmluvy o zriadení záložného práva
zo dňa 25.08.2010, sa dopustil porušenia tejto Zmluvy, pretože uvedené splnomocnenie má platnosť
po celú dobu existencie zabezpečovanej pohľadávky a žalobca ako záložca sa zaviazal, že počas tejto
doby nevykoná žiadny úkon, ktorého cieľom alebo dôsledkom by bolo ukončenie účinnosti či platnosti
tohto splnomocnenia.

17. Žalobca v žalobnom návrhu, ktorý súd prvej inštancie zahrnul do výroku svojho Uznesenia,
nekonkretizuje a náležite nešpecifikuje nehnuteľnosti, na ktorých má žalovaný povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva predajom priamemu kupujúcemu.

Aj pre návrh na nariadenie predbežného opatrenia platí, že navrhovaný petit musí byť presný, určitý a
zrozumiteľný, aby súd presne vedel, o čom má konať a rozhodnúť.

„Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania má byť zrejmé, čoho sa žalobca
mieni domáhať,...“. § 327 CSP vymedzuje postup súdu, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý.

18. Odôvodnenie súdu, že je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie preto, že iné spôsoby výkonu
záložného práva (ako žalovaným zvolený spôsob priamym predajom) by mohli priniesť žalobcovi ako
záložcovi zisk a tým by vedel uspokojiť ďalšie záväzky, je nad rámec toho, čoho sa žalobca v žalobnom
návrhu domáha. Žalovaný sa nikde v Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 11.10.2016
nezmieňuje o tom, že má ďalšie záväzky, ktoré potrebuje uspokojiť.

19. Žalobca ako záložca dlhodobo a zámerne porušuje zmluvne dohodnuté podmienky, čím
znevýhodňuje svojich veriteľov. Koná v rozpore s Čl. III, bodu 3. Zmluvy o zriadení záložného práva zo
dňa 25.08.2010 tým, že uzavrel nájomný vzťah v prospech spoločnosti EUROPA SC BB a.s., Banská
Bystrica.

Záložca bol na odstránenie tohto protiprávneho stavu, ktorý naďalej pretrváva, písomne vyzvaný
záložným veriteľom listom zo dňa 23.03.2016.

Žalobca teda sám znížil hodnotu nehnuteľností uzatvorením predmetnej nájomnej zmluvy, koná v
rozpore s ustanoveniami Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 25.08.2010, dlhodobo si neplní
splatné záväzky voči žalovanému, koná voči záložnému veriteľovi obštrukčne, účelovo vyvoláva súdne
spory, ktoré nemajú vecne opodstatnený základ, bezdôvodne sa domáha nariadenia neodkladného
opatrenia, a to všetko z dôvodu zámerne poškodiť veriteľa.

20. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

21. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v súlade s ust. § 379, § 380, § 381 a § 383 CSP,
pričom vo veci rozhodol postupom podľa § 385 ods. 1 CSP, t. j. bez nariadenia pojednávania.

22. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v



takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nie je možné napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

23. Spravodlivosť sa podľa ustálenej judikatúry NS SR chápe aj ako zásada, ktorá je obsiahnutá v práve
na spravodlivé súdne konanie založené na dostatočnom a právne relevantnom odôvodnení súdneho
rozhodnutia.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

24. V kontexte na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
na aplikáciu uvedených požiadaviek čiastočne rezignovalo a v konečnom dôsledku vyznieva arbitrárne.

25. Hoci súd prvej inštancie správne vo svojom rozhodnutí konštatuje, že na to, aby bolo návrhu na
neodkladné opatrenie vyhovené postačuje, aby žalobca v podanom návrhu aspoň osvedčil základné
predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, v rozhodnutí už ďalej nevysvetľuje - okrem tvrdenia
o doručení oznámenia o začatí výkonu záložného práva - na základe čoho považoval skutkové tvrdenia
žalobcu za osvedčené.

26. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dostatočne nevysvetlil, prečo je potrebné dočasne a
bezodkladne upraviť pomery účastníkov, vyplývajúce zo zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá je
navyše výsledkom ich zmluvnej voľnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu, skutočnosť, že žalovaný
oznámil žalobcovi svoju snahu pristúpiť k realizácii práv vyplývajúcich zo zmluvy o zriadení záložného
práva, ešte sama o sebe nemôže viesť k záveru, že realizáciou zmluvne dohodnutého postupu môže
vzniknúť žalobcovi značná škoda.

27. Hoci zo samotného návrhu nevyplýva, aká je trhová hodnota založených nehnuteľností (žalobca túto
nepreukázal - znalecký posudok a pod.) a doposiaľ ani nie je zrejmá, za akú cenu majú byť predmety
záložnej zmluvy realizované, súd prvej inštancie v rozhodnutí uvádza, že žalovaný by mohol realizovať
výkon záložného práva aj speňažením na verejnej dražbe, ktoré by prinieslo väčšiu objektivitu, bez
toho, aby vysvetlil prečo žalovaný nemôže predmety záložnej zmluvy realizovať zmluvne dohodnutým
spôsobom.

28. Navyše je potrebné uviesť, že dovolaciemu súdu nie je zrejmé na základe čoho súd prvej inštancie
prevzal petit navrhovaný žalobcom v časti týkajúcej sa podania žaloby, keď žalobca by sa mohol
domáhať priamo určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva v uvedenej časti.

29. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto



zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.