Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/143/2014 z 13. 1. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 13. januára 2015, sp. zn. 23To/143/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3512010098.1 Krajský súd Trenčín | 23To/143/2014 | ECLI:SK:KSTN:2015:3512010098.1 | 2015-01-13 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: § 212 ods. 2 TZ, § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b64e79ce-31ea-4aca-9700-1addf1b7c1db Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3512010098.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/143/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512010098
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3512010098.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. januára 2015
prejednal odvolanie obžalovanej

N. X.
nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom W., časť X. P. č. XXX,
ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 2T/43/2012-290 zo dňa
25.06.2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovanej za m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k 2T/43/2012-290 zo dňa 25.06.2014 bola
obžalovaná N. X. uznaná vinnou z pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr.
zák., pretože 1) od presne nezisteného dňa mesiaca apríl 2006 do presne nezisteného dňa mesiaca
november 2006 v obci V. v K. republike v priestoroch ubytovne W. H. vylákala od poškodenej I. Z. po
viacerých jednotlivých čiastkach pôžičku vo výške celkom 170.000,- Kč (6.001,60 Eur), pričom jej vždy,
keď žiadala od nej peniaze, uviedla nepravdivo, že sa rozvádza a po rozvode dostane po rodičoch
vyplatené dedičstvo, z ktorého jej požičané peniaze vráti, hoci vedela, že to nie je pravda a pred
zapožičaním každej z uvedených jednotlivých čiastok povedala poškodenej, že sa výplata dedičstva
odsunula a peniaze jej vráti spolu s predchádzajúcou vypožičanou čiastkou, pričom jej vrátila iba 6.000,-
Kč (211,82 Eur) v mesiaci december 2006 po urgencii zo strany poškodenej, čím spôsobila poškodenej
I. Z. škodu celkom 164.000,- Kč (5.789,78 Eur), 2) v presne nezistený deň mesiaca október 2006 v
priestoroch ubytovne W. H. v obci V. v Českej republike vylákala od poškodenej P. W. peňažnú čiastku
15.000,- Kč (529,17 Eur), pričom jej uviedla, že k nej majú prísť na návštevu priatelia a ona nemá peniaze
na ich pohostenie a zamlčala jej, že už v tom čase mala požičané peniaze od I. Z., s tým, že poškodenej
prisľúbila peniaze vrátiť v priebehu nasledujúcich 14 dní, čo však doposiaľ neurobila, čím spôsobila
poškodenej P. W. škodu vo výške 15.000,- Kč (529,17 Eur).

Bola za to odsúdená podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 Trestného
zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň uložil probačný
dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanej
určil skúšobnú dobu na 3 roky. Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c) Trestného zákona súd obžalovanej
ako súčasť probačného dohľadu uložil povinnosť nahradiť poškodeným I. Z. a P. W. v skúšobnej dobe
spôsobenú škodu.



Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanej uložil povinnosť nahradiť poškodeným I.., nar.
XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom U. č. XX/XX, V., Česká republika, škodu vo výške 164.000,- Kč a P. W.,
nar. XX.XX.XXXX vo P. X., trvale bytom T. B.. č. XXX/XX, V., škodu vo výške 15.000,- Kč.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože hneď po jeho vyhlásení bol napadnutý odvolaním
obžalovanej. Odvolanie smerovalo proti výroku o vine. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaná
namietala, že po príchode do V. dňa 06.04.2006 mala dostatok finančných prostriedkov pre svoje
živobytie a nie je pravdou, že by si požičiavala peniaze či už od rodičov, alebo cudzích ľudí, čo súd
vôbec nebral do úvahy. Pokiaľ sa týka pôžičky od pána T. tento bol dlhoročný rodinný priateľ a bežne
si takto vypomáhali. Všetko, čo poškodená Z. povedala je lož, pretože bola to práve ona, ktorá nikdy
nemala dostatok financií na pokrytie svojich potrieb a dokonca ona jej poskytla polovicu bunky na
bývanie. Poškodená požívala hodne alkohol s liekmi a nikdy jej žiadne peniaze nedala. Taktiež je
vykonštruovaná výpoveď poškodenej W., nemá na pôžičku žiadnych svedkov, ani žiadny doklad. Aj ich
cesta na Myjavu a Starú Turú v rámci pátrania po obžalovanej je pochybná, pretože tam bývali jej rodičia
a ona tam bola denne, nakoľko potrebovali jej pomoc. Pochybná je aj výpoveď svedka T.. Všetko,
čo tento povedal, sú výmysly, najmä o náhodnom stretnutí s oboma poškodenými na Starej Turej.
Je pravdou, že tento svedok jej peniaze požičal v minulosti, nie však na pohreb matky ako to tvrdil,
ale na zriadenie komisionálnej predajne. Je presvedčená, že súd nevykonal dokazovanie dôsledne a
nepreveril si riadne skutočnosti a jej tvrdenia a tak rozhodol v jej neprospech. Má byť potrestaná za
niečo, čo neurobila, o čom nie je žiadny doklad a na základe pochybných a nepravdivých výpovedí. Z
uvedeného dôvodu podala toto odvolanie na krajský súd.

Keďže obžalovaná bola o konaní verejného zasadnutia riadne a včas upovedomená (dňa 18.11.2014)
a na verejné zasadnutie sa nedostavila, krajský súd za splnenia podmienok ustanovenia§ 293 ods. 5
Tr. por. vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovanej.

Prokurátor krajskej prokuratúry prítomný na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhol odvolanie
obžalovanej podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods.
1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade
podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné. Nezistil pritom
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. por.
V rámci preskúmavania súdom prvého stupňa zisteného a ustáleného skutkového stavu odvolací
súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy v rozsahu
nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne
tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam
i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne
odôvodnil v napadnutom rozsudku. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického
konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje.
Odvolací súd po preskúmaní veci, vzhľadom na už uvedené dôvody, dospel k rovnakým skutkovým a
právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol
a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky obžalovanej N. X. nepovažoval za
dôvodné.
K veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že tvrdenia poškodených vyzneli vierohodne a sú
podporované faktom, že tieto z dôvodu, aby im obžalovaná vrátila požičané čiastky peňazí, vynaložili tú
námahu a išli poškodenú hľadať na Slovensko v okolí Myjavy a Starej Turej, kde náhodne oslovili okrem
iných osôb aj svedka T., ktorý obžalovanú poznal a povedal im, že sám tejto požičal čiastku 10.000,-
Sk, ktorú mu doposiaľ nevrátila, čo obžalovaná nepopiera. Výpoveď poškodených je podporovaná aj
SMS správou od obžalovanej, ktorú poslala poškodenej W. a ktorá je doslovne prepísaná v protokole
o výsluchu tejto svedkyne zo dňa 22.02.2010, v ktorej sľubuje vrátenie peňazí. Napokon sa v trestnom
spise nachádza aj úradný záznam policajtky Kriminálnej polície z X., z ktorého vyplýva, že dcéry
poškodenej I. Z. mali vedomosť o tom, že ich matka mala doma uschovanú väčšiu finančnú hotovosť,
viac ako 100.000,- Kč a majú poznatky, že obžalovaná od matky „ťahala“ peniaze. Vychádzajúc



z takejto dôkaznej situácie, nemal ani odvolací súd pochybnosti o vine obžalovanej a jej odvolanie
napádajúce vinu nepovažoval potom za dôvodné.
Keďže odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvého stupňa ani pri ukladaní trestu a v rozhodovaní
o náhrade škody, odvolanie obžalovanej podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.