Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 12Co/218/2018 z 14. 10. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 14. októbra 2019, sp. zn. 12Co/218/2018, ECLI:SK:KSNR:2019:4116213567.1 Krajský súd Nitra | 12Co/218/2018 | ECLI:SK:KSNR:2019:4116213567.1 | 2019-10-14 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ea5010f-7e80-4306-8011-df7a237963ee Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4116213567.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/218/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116213567
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4116213567.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: R Collectors, s.r.o., so sídlom
Dvořákovo námestie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpeného advokátskou spoločnosťou
Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo námestie 8A, 811 02 Bratislava, proti
žalovanej: U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XXX, o zaplatenie sumy 2.629,58 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 17C/258/2016-46 zo dňa
17.10.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania p
o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.325 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 19.04.2016 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov
konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s., uzatvoril
dňa 07.11.2011 so žalovanou zmluvu o úvere, na základe ktorej jej poskytol úver 3.000 eur a žalovaná
sa tento úver zaviazala uhradiť v 70 mesačných splátkach po 76,29 eura počnúc dňom 07.04.2011.
Dátum konečnej splatnosti bol 07.01.2017. Žalovaná na úhradu dlhu zaplatila žalobcovi sumu 1.415 eur.
Zmluvný vzťah založený Zmluvou o úvere súd prvej inštancie posúdil ako právny vzťah zo spotrebiteľskej
zmluvy a aplikoval naň ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“) ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z dôvodu,
že žalovaná si svoju povinnosť splácať úver riadne a včas nesplnila, žalobca pristúpil k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 23.05.2013. Dlh žalovanej predstavoval istinu vo výške 2.329,38
eura, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 19.04.2016 do zaplatenia a úrok 19,5 % ročne zo
sumy 2.629,58 eura od 19.04.2016 do zaplatenia. V časti zaplatenia istiny spolu s úrokom z omeškania
považoval súd nároky žalobcu za oprávnené, žalobe preto vyhovel a rozsudok v tejto časti nadobudol
právoplatnosť.

2. Vo vzťahu k zmluvným úrokom z omeškania súd žalobu zamietol. V odôvodnení uviedol, že veriteľ má
právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a po jej vyhlásení
si môže uplatňovať len úroky z omeškania. Zároveň prijal záver, že úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov z dôvodu, že v zmluve nie je uvedený správny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí žalovaná
zaplatiť. Keďže žalobca nepreukázal, že žalovaná nemusela uzavrieť poistnú zmluvu, aby získala



spotrebiteľský úver alebo aby ho získala za ponúkaných podmienok, mal veriteľ do celkových nákladov
zaradiť aj náklady na poistné a doplnkové služby. Nezaradenie poistného do celkových nákladov
znamená nesprávny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), čo spôsobuje bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 52
ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 2, 3, 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 2 písm. g), § 9 ods.
2 písm. j), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 497 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Výrok o trovách konania súd oprel o ustanovenie § 262 ods. 1,2
a § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 (ďalej
len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“).

3. Proti rozsudku v zamietajúcej časti výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne
posúdenie. Záver súdu o povinnom poistení považoval za nesprávny. Žalovaná bola totiž oprávnená
odmietnuť uzatvorenie poistnej zmluvy, no návrh na jej uzatvorenie prijala, a preto zaškrtla kolónku
s ponukou poistenia. Keďže si zvolila poistenie úveru, mala k mesačnej splátke 73 eur pripočítané
aj poistné vo výške 3,29 eura. Poplatky spojené s poistením úveru neboli započítané do celkových
nákladov, pretože poskytnutie úveru nebolo podmienené uzatvorením poistenia schopnosti splácať úver.
Hodnota RPMN vo výške 21,34 % je preto v zmluve uvedená správne. Nesúhlasil ani s názorom
súdu, podľa ktorého po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zaniká veriteľovi nárok na zmluvné
úroky. Zosplatnenie úveru je následkom porušenia povinnosti dlžníka riadne a včas uhradiť splatnú
časť úveru, čím dochádza k strate výhody úhrady úveru v splátkach a dlžník je povinný uhradiť celú
výšku úveru jednorazovo. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorým sa zmluva o úvere riadi,
veriteľ má nárok na úroky z úveru až do času riadnej úhrady poskytnutého úveru. Zmluvný úrok je
odplatou za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí ekonomickú podstatu poskytovania finančných
prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa. Sankčný úrok nie je a nemôže byť kompenzáciou tejto
ceny finančných prostriedkov.

4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s odvolaním nesúhlasí a trvá na rozsudku súdu prvej
inštancie.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po
prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.
1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti ako aj vo výroku o trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Pritom aplikoval ustanovenie
§ 470 ods. 1,2 CSP, podľa ktorého: (1)Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

6. Podľa obsahu spisu si žalobca uplatňoval nároky zo zmluvy o poskytnutí úveru, ktorá bola uzavretá
ako úverová zmluvu upravená Obchodným zákonníkom (tzv. absolútny obchod), pričom zároveň ide o
zmluvu spotrebiteľskú. Základ právnej úpravy je v Obchodnom zákonníku, no na daný spotrebiteľský
vzťah sa aplikujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Zmluva
o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, pretože zmluvnými stranami sú na jednej strane veriteľ ako
dodávateľ, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie pôžičiek a úverov z vlastných zdrojov a ktorý
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a na strane druhej subjekt, t.j. dlžník, ktorý
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe otvoril priestor pre aplikáciu ustanovení §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa,
a tiež priestor na aplikáciu ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravuje práva a
povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa. V ustanovení § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sú



upravené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon tiež v ustanovení § 11 ods. 1 stanovuje, pri
absencii ktorých náležitostí zmluvy sa úver pokladá za bezúročný a bez poplatkov.

7. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na zmluvný úrok z úveru po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru a žalobu v tejto časti zamietol. Zároveň skonštatoval, že úver je potrebné z dôvodu
nesprávne uvedenej RPMN považovať za bezúročný a bez poplatkov. RPMN nebola správne vypočítaná
z dôvodu, že právny predchodca žalobcu nezahrnul do nákladov aj splátky poistného. Žalobca v odvolaní
namietal, že poistenie nepatrí do celkových nákladov spojených s úverom, pretože nebolo podmienkou
uzatvorenia Zmluvy o úvere, a nemožno ho preto zohľadňovať ani pri výpočte RPMN. V zmluve však
žalovaná nemala na výber, či poistenie prijať alebo nie. V bode 2. zmluvy je vo vzťahu k poisteniu
uvedené - „žiadam o poistenie schopnosti splácať úver“. K tomuto textu dal veriteľ spotrebiteľovi len dve
možnosti označenia: „základný súbor poistenia“ a druhá „komplexný súbor poistenia“. Z textu zmluvy
nevyplýva, že by bola spotrebiteľovi daná aj tretia možnosť pre prípad, že o poistenie záujem nemá.
Takto formulovaný obsah zmluvy svedčí pre záver, že poistenie bolo podmienkou uzavretia zmluvy
o poskytnutí úveru. Navyše, ak súčasťou mesačnej splátky bola aj platba poistného, táto skutočnosť
mala vyplývať aj zo zmluvy. Spotrebiteľovi by malo byť zrejmé, aká je výška mesačnej splátky a akú
sumu uhrádza mesačne na poistnom. Keďže žalobca nepreukázal, že veritteľ poskytol spotrebiteľovi
možnosť uzavrieť zmluvu bez toho, aby musel zároveň prijať aj podmienky poistenia úveru, musel
odvolací súd konštatovať, že náklady na poistenie ako doplnkovú službu mali byť súčasťou nákladov
zahrnutých do výpočtu RPMN (§ 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Avšak aj keby sa tieto
náklady nezohľadňovali pri výpočte RPMN, táto je v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa aj z
ďalšieho dôvodu. V bode 2. Zmluvy o úvere je drobným písmom uvedené, že celkovú čiastku úveru
predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Výška úveru predstavuje
podľa zmluvy sumu 3.000 eur a celkové náklady spojené s úverom sumu 1.999,83 eura. Súčet týchto
dvoch súm teda mal predstavovať celkovú čiastku úveru, t.j. 4.999,83 eura. Táto suma je však v rozpore
s tým, čo mal spotrebiteľ uhradiť v 70 mesačných splátkach po 73 eur (po odpočítaní sumy poistného
3,29 eura), teda 5.110 eur. Pokiaľ teda veriteľ nezahrnul poistné do nákladov a pri výpočte RPMN
vychádzal len z celkovej výšky nákladov podľa zmluvy (1.999,83 eura), evidentne nemohla byť RPMN
správne vypočítaná ani z toho dôvodu, že náklady predstavovali až 2.110 eur (5.110 eur - 3.000 eur). Pri
takýchto zmätočných údajoch uvádzaných v zmluve si spotrebiteľ v žiadnom prípade nemohol vedieť
spočítať, aká bude skutočná suma, ktorú má veriteľovi uhradiť. Od celkovej výšky nákladov sa odvíja
aj výška RPMN a keďže veriteľ pri výpočte RPMN vychádzal z nesprávnej výšky nákladov spojených
so spotrebiteľským úverom, nezahrnul do nich poistné, potom bola RPMN nesprávne vypočítaná, a
to v neprospech spotrebiteľa, čo malo za následok, že úver sa podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o
spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.

8. Vychádzajúc z prijatého záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, musel odvolací súd
konštatovať, že žalobcovi nevznikol nárok na priznanie akéhokoľvek zmluvného úroku, a teda ani úroku
po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Preto záver súdu prvej inštancie bol v tomto smere správny
a odvolací súd sa s ním stotožnil. Na tomto podklade bola následná úvaha o tom, že veriteľovi osobitne
nepatria úroky po zosplatnení, nadbytočná. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval odvolanie
žalobcu za neopodstatnené, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku
ako aj vo výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, preto by jej podľa § 255 ods. 1 CSP patrila náhrada trov
odvolacieho konania. Keďže jej v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd jej nárok na
náhradu týchto trov nepriznal (§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP).

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).