Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/263/2014 z 18. 1. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 18. januára 2015, sp. zn. 23Co/263/2014, ECLI:SK:KSTT:2015:2712207643.1 Krajský súd Trnava | 23Co/263/2014 | ECLI:SK:KSTT:2015:2712207643.1 | 2015-01-18 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-657 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c28554d3-9d78-4079-9256-79319e4f2973 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2712207643.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/263/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712207643
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2712207643.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členov
senátu: JUDr. Daša Kontríková a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci navrhovateľa: U. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. M. XX, X., štátny občan SR, proti odporcovi: Bc. F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
X. XX, X., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 5.500,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č.k. 2C/387/2012-91 zo dňa 20. augusta 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 5.500,- Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne odo dňa 12.12.2011 do zaplatenia, pretože odporcovi
- synovi požičal sumu 165.000,- Sk, teda 5.500,- Eur na zakúpenie pozemku a projektu s tým, že
mu syn pôžičku vráti, keď bude mať peniaze. Po čase pozemok predal a peniaze navrhovateľovi
nevrátil. O trovách rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Na základe vykonaného
dokazovania súd dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne. Navrhovateľ uplatnil svoj nárok z
titulu nesplatenej pôžičky, ktorú mal poskytnúť odporcovi v roku 2009 na zakúpenie pozemkov s tým,
že odporca mal pôžičku vrátiť podľa svojich možností. Odporca poskytnutie pôžičky od navrhovateľa
poprel, hoci potvrdil, že v danom období nadobudol nehnuteľnosti, ktoré odkúpil za zvýhodnenú cenu
od svojho vtedajšieho zamestnávateľa, a to na základe dvoch zmlúv o pôžičke zo dňa 30.03.2009 a
26.10.2009. Kúpu pozemkov financoval zo svojich vlastných prostriedkov, tieto získal zo zamestnania,
zo spotrebného úveru od X. X. a z výnosov spojených s investovaním na devízovom trhu. Odporca
poukázal, že v danom čase mal dostatok vlastných finančných prostriedkov, tieto nemusel žiadať od
navrhovateľa, na preukázanie uvedeného predložil zmluvu o splátkovom úvere, z ktorého financoval
zakúpenie predmetných pozemkov. V konaní bolo v prvom rade potrebné zamerať dokazovanie na
podstatné obligatórne náležitosti zmluvy o pôžičke. Zmluva o pôžičke je ako zmluvný typ upravená v
Občianskom zákonníku v § 657, ktorý definuje zmluvu o pôžičke ako zmluvu, ktorou veriteľ prenecháva
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a ktorou sa dlžník zaväzuje vrátiť po uplynutí
dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z definície vyplývajú podstatné náležitosti zmluvy, ktorými sú
prenechanie veci, tzn. jej reálne odovzdanie, druhové určenie veci, vymedzenie povinnosti vrátiť vec
rovnakého druhu a určenie času vrátenia. Zmluva o pôžičke patrí do kategórie tzv. reálnych kontraktov.
Ku vzniku právneho vzťahu z pôžičky (a teda ku vzniku oprávnenia veriteľa na vrátenie pôžičky) sú
potrebné dva právne úkony - uzatvorenie zmluvy a predanie veci, najčastejšie peňazí (či už fyzicky alebo
bezhotovostným prevodom), zmluva teda vzniká okamžikom predania veci. Rozdiel medzi reálnymi
a konsenzuálnymi kontraktmi spočíva v tom, čo určuje vznik kontraktu. U konsenzuálnych kontraktov



zmluva vzniká už samotnou dohodou (konsenzom), zatiaľ čo u reálnych kontraktov zmluva vzniká až
predaním predmetu zmluvy.

V danom spore navrhovateľ nepreukázal, že by medzi účastníkmi platne vznikla zmluva o pôžičke.
Navrhovateľ neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno, nepredložil také dôkazy, ktoré by viedli k
jednoznačnému záveru, že s odporcom uzatvoril zmluvu o pôžičke a skutočne mu odovzdal peniaze
v žalovanej sume. Je to len jeho tvrdenie popreté odporcom, ničím nepreukázané, nepodložené
svedeckými výpoveďami ani listinnými dôkazmi. V konaní o vrátení pôžičky leží na navrhovateľovi
dôkazné bremeno o tom, že plnenie odporcovi poskytol, ako i o tom, že plnenie bolo poskytnuté na
základe zmluvy o pôžičke. Navrhovateľ predložil v konaní ako dôkaz vlastný písomný záznam v kalendári
o tom, že odporcovi požičal sumu 5.500,- Eur (165.693,- Sk) ako splátku za pozemok a potvrdenie z Q.Q.
W. zo dňa 08.01.2009 o výmene peňazí, a to slovenských korún v nominálnej hodnote 298.000,- Sk, za
ktoré obdržal 9.891,79 Eur. Vlastnoručný záznam v kalendári, ktorý mohol byť zapísaný aj spätne, bez
potvrdenia dlžníka o prevzatí peňazí, nemožno považovať za relevantný dôkaz. Potvrdenie o výmene
peňazí, hoci toto bolo vykonané v období pred údajným poskytnutím pôžičky, taktiež objektívne nemá
žiadnu súvislosť a nepotvrdzuje poskytnutie pôžičky odporcovi. Súd poznamenáva, že z hľadiska
riadne uzatvorenej zmluvy o pôžičke, ktorá spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti, nie je právne
významné ďalšie použitie finančných prostriedkov ani to či v čase, ktorý navrhovateľ označuje ako
čas poskytnutia pôžičky, odporca mal alebo nemal dostatok finančných prostriedkov. Súd sa musí
predovšetkým zaoberať skutočnosťou, či prišlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke, najmä pokiaľ ide
o skutočné odovzdanie peňazí dlžníkovi. Toto tvrdenie navrhovateľa však preukázané nebolo. Žiadny
zo svedkov nepotvrdil, že by bol prítomný pri uzavretí dohody účastníkov o poskytnutí pôžičky alebo pri
odovzdávaní peňazí odporcovi. Naopak svedkovia sa zhodne vyjadrili, že odporca vzhľadom na svoju
priaznivú finančnú situáciu nebol nútený požičiavať si peniaze, tieto im dokonca sám poskytol. Matka
odporcu, bývalá manželka navrhovateľa spochybnila, že by navrhovateľ požičal peniaze odporcovi,
nakoľko nemali medzi sebou dobrý vzťah a tiež nikdy k tomuto činu navrhovateľa neprehovárala.
Vzhľadom na uvedené potom súd musel návrh zamietnuť, keď v konaní nebola preukázaná dohoda
účastníkov o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke, ani vznik právneho vzťahu zo zmluvy o
pôžičke z titulu absencie dôkazu o reálnom predaní predmetu pôžičky odporcovi. O trovách konania
rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal v konaní plný úspech náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko tento si trovy konania neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasil s rozsudkom v plnom rozsahu pretože sa súd nevysporiadal s
dôkazmi produkovanými v konaní riadne a spravodlivo. Z výpovede svedkov - jeho bratov vyplýva, že
on peniaze požičiaval aj im a títo mu ich buď vrátili alebo po dohode vracajú. Teda je nelogické, že keď
požičal iným bratom nepožičal by aj tretiemu bratovi. Súdu jednoznačne preukázal, že peniaze mal a že
z peňažného ústavu pre odporcu vybral. Prvostupňový súd teda nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu
a stav v ich rodine, bratia - svedkovia chcú zostať neutrálni a s vecou nechcú mať nič spoločné. Odporca
má právo hájiť sa akým spôsobom uzná za vhodné, čo aj využil, ale svedkyňa bývalá manželka P. O. sa
dopustila trestného činu krivej výpovede, pretože táto situácia jej vyhovuje a plne nahráva vyporiadaniu
BSM s ním. Poukázal na to, že odporca sa snažil vysvetliť tok peňazí na zakúpenie pozemku, avšak
zabudol uviesť, že v danom období, keď zakupoval pozemok investoval 21.957,- Eur p. P.J. zo X. do
pochybných finančných transakcií, čoho by nebol schopný bez požičania peňazí od neho. Preto navrhol,
aby bolo nariadené pojednávanie na odvolacom súde, na ktorom sa zruší rozsudok súdu prvého stupňa
a vec vráti na okresný súd s právnym názorom vypočuť P.J. na pojednávaní a potom vec rozhodne.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že bol skutkový stav zistený dostatočne, dokazovanie
bolo skončené, preto sa stotožňuje s rozhodnutím.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p. ), potom čo zistil, že odvolanie bolo podané
včas a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.), prejednal vec obsahom a dôvodmi podaného
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.),
zverejnením termínu vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 O.s.p.), pretože zistil, že
rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.



Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože postup
prvostupňového súdu vo vykonanom dokazovaní považuje za správny čo sa odzrkadlilo správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádzať
ďalšie dôvody.

V ust. § 657 OZ je zmluva o pôžičke zákonodarcom vymedzená ako zmluva, ktorou veriteľ prenecháva
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a ktorou sa dlžník zaväzuje vrátiť po uplynutí
dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatné náležitosti takejto zmluvy, ktorými sú prenechanie
veci, tzn. jej reálne odovzdanie, druhové určenie veci, vymedzenie povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu
a určenie času vrátenia. Ku vzniku oprávnenia veriteľa na vrátenie pôžičky sú potrebné 2 právne úkony:
1) uzatvorenie zmluvy, 2) predanie veci, najčastejšie peňazí Zmluva vzniká momentom predania veci.

Navrhovateľ nepreukázal, že by medzi účastníkmi platne vznikla zmluva o pôžičke. Uplatnil si nárok z
titulu nesplatenej pôžičky, ktorú mal poskytnúť odporcovi v roku 2009 na zakúpenie pozemkov a odporca
mu mal pôžičku vrátiť podľa svojich možností. Odporca poskytnutie pôžičky poprel, ale v danom období
nadobudol nehnuteľnosti, ktoré odkúpil za zvýhodnenú cenu od svojho vtedajšieho zamestnávateľa, a
to na základe dvoch zmlúv o pôžičke zo dňa 30.03.2009 a 26.10.2009. Kúpil pozemky tak, že financoval
zo svojich vlastných prostriedkov zo zamestnania, zo spotrebného úveru od X. X. a z výnosov spojených
s investovaním na devízovom trhu. Z potvrdenia Q.Q. W., a.s., pobočka X. zo dňa 08.01.2009 mal
súd preukázané, že uvedeného dňa navrhovateľ vykonal výmenu peňazí, a to slovenských korún v
nominálnej hodnote 298.000,- Sk, za ktoré obdržal 9.891,79 Eur. Podľa Kúpnej zmluvy č. 14/03/2009
zo dňa 30.03.2009 odporca spolu s manželkou odkúpil od spoločnosti Didaktik, družstvo parcely č.
1633/21, 1633/22 a 1638/3 evidované na LV č. XXXX a nachádzajúce sa v k.ú. X. za kúpnu cenu
32.613,- Eur, ktorá mala byť zaplatená v 12-tich mesačných splátkach vo výške 2.717,75 Eur. Výpisom
z účtu spoločnosti za dotknuté obdobie mal súd preukázané zaplatenie celej kúpnej ceny v zmysle
dohodnutého splátkového kalendára. Zmluvou o splátkovom úvere č. 0253689416 zo dňa 06.05.2009
mal súd preukázané, že na základe tejto zmluvy X. X., a.s. poskytla odporcovi a jeho manželke W.
O.ver vo výške 33.200,- Eur, ktorý bol zabezpečený záložným právom na byt vo vlastníctve dlžníkov.
Z kúpnej zmluvy č. 17/10/2009 uzavretej dňa 26.10.2009 medzi spoločnosťou Didaktik, družstvo ako
predávajúcim a odporcom na strane kupujúceho mal súd preukázané, že na základe predmetnej zmluvy
odporca nadobudol nehnuteľnosti v k.ú. X., a to pozemky parc. č. 1633/37, 1633/38 a 2101/1 zapísané
na LV č. XXXX za kúpnu cenu 3.684,52 Eur. Podľa predloženej faktúry č. 100315709 vystavenej
dňa 29.10.2009 bola kúpna cena splatná do 12.11.2009, z výpisu z účtu spoločnosti Didaktik vyplýva,
že predmetná suma bola odporcom uhradená v plnej výške dňa 27.10.2009. Svedok H. O., syn
navrhovateľa, brat odporcu vypovedal, že počas spolužitia s rodičmi nepostrehol ako spolu hospodárili,
navrhovateľ netrpel nikdy nedostatkom finančných prostriedkov, viackrát svedkovi požičal peniaze, boli
to čiastky okolo 10.000,- Sk, ktoré mu vrátil. Svedok však nevedel, či navrhovateľ požičal peniaze
odporcovi, ale mal vedomosť o kúpe pozemkov odporcom od firmy Didaktik a chodil odporcovi pomáhať
rôzne mimopracovné činnosti, za víkend si zarobil aj cca 7.000,- Sk, ktoré mu vyplatil brat. Svedok U. O.
ml., syn navrhovateľa, brat odporcu, pred súdom uviedol, že o pôžičke sa dozvedel len od navrhovateľa,
že požičal odporcovi peniaze, spomínal cca 4.000,- - 5.000 ,- Eur. Zdôveril sa mu až v tomto roku. Svedok
uviedol, že navrhovateľ požičal peniaze bratovi H., no tento ich už vrátil. Svedok mal od navrhovateľa
požičané peniaze vo výške 170.000,- Sk, dohodol sa o vrátení. O pôžičke peňazí odporcovi sa svedok
nevedel vyjadriť.

Navrhovateľ neuniesol teda dôkazné bremeno, nepredložil také dôkazy, ktoré by viedli k jednoznačnému
záveru, že s odporcom uzatvoril zmluvu o pôžičke a skutočne mu odovzdal peniaze v žalovanej sume.
Je to len jeho tvrdenie popreté odporcom, ničím nepreukázané, nepodložené svedeckými výpoveďami
ani listinnými dôkazmi.



Odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu I. stupňa potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

Podľa ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho
konania, pretože úspešnému odporcovi trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasom 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.