Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Sa/24/2016 z 18. 4. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 18. apríla 2017, sp. zn. 3Sa/24/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:1016201355.2 Krajský súd Košice | 3Sa/24/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:1016201355.2 | 2017-04-18 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 30 ods. 1 písm. e) SP, § 103 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6efe13cc-84b5-471e-8844-1ed6f4b0f8ad Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:1016201355.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sa/24/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201355
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:1016201355.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci žalobcu: R.. H. J. Z. X. I.
Š., U. I.. W. Y. Č.. XX, XXX XX X., zastúpený advokátom: JUDr. Marián Ďurina, Advokátska kancelária
so sídlom ul. Sibírska č. 4, 831 02 Bratislava - 3, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej
republiky, ul. Kutuzovova č. 8, 831 04 Bratislava - 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. SEĽUZ-4-40-2/2016-OdSP zo dňa 24.06.2016, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č.
71/1967 Zb. odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č.
VÚSZ-65403002817703/2016 z 15.03.2016, ktorým podľa § 30 ods. 3 písm. e) zákona č. 71/1967 Zb.
zastavil konanie vo veci priznania starobného dôchodku žalobcovi potvrdil.

2. Prvostupňový správny orgán - Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Bratislava rozhodnutím č.
VÚSZ-65403002817703/2016 z 15.03.2016 podľa § 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 71/1967 Zb. konanie
o priznanie starobného dôchodku žalobcu zastavil, pretože nie je príslušným orgánom na konanie o
priznaní starobného dôchodku a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.

3. Rozhodnutie odôvodnil takto: žiadosťou doručenou 07.12.1998 žalobca požiadal o priznanie
výsluhového dôchodku (nie starobného dôchodku) od 01.01.1999 v súlade so zákonom č. 114/1998
Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov. Rozhodnutím VÚSZ č.
65403002817703/2-VÚSZ/DO 2 z 18.01.1999 bol žalobcovi priznaný od 01. januára 1999 podľa § 26
zákona č. 114/1998 Z. z. výsluhový dôchodok vo výške 11.746,00 Sk, ktorý po zvýšení v období od 01.
júla 1999 do 01. marca 2016 predstavuje sumu 1.036,52 Eur. Pre nárok na výšku výsluhového dôchodku
bola žalobcovi zhodnotená doba služby vojaka od 01.11.1958 do 31.12.1995 a od 01.01.1986 do
31.12.1998 (z toho od 01.01.1986 do 31.12.1998 bola táto doba zhodnotená dvojnásobne - zvýhodnený
zápočet výkonnej leteckej služby) celkom 53 rokov 2 mesiace, t. j. 53 ukončených rokov.

4. Podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. sa výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa
§ 89 ods. 2 a 3, § 91, § 92 ods. 2 a § 94 zákona č. 114/1998 Z. z. odo dňa účinnosti tohto zákona, t.
j. 01.07.2002 považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho
účinnosti a od tohto dňa sa zvyšujú o 10 %.



5. Konanie o žiadosti o priznanie starobného dôchodku žalobcu bolo začaté postúpením podania
Sociálnou poisťovňou doručeného dňa 25.01.2016 za účinnosti zákona č. 328/2002l Z. z., ktorý
vylučuje použitie ustanovení § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb., t. j. vylučuje nielen použitie
hmotnoprávnych ustanovení, ale aj procesných ustanovení uvedeného zákona. Konaniu začatému v
roku 2016 predchádzalo zrušenie zákona č. 100/1988 Zb. a prijatie zákona č. 461/2003l Z. z. o sociálnom
poistení, ktorý nadobudol účinnosť od 01.01.2004. V súčasnosti na uvedenú zmenenú zákonnú úpravu
nie je oprávneným orgánom na posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok vzniku nároku na
starobný dôchodok a jeho výplatu, či už podľa zákona č. 461/2003 Z. z., alebo podľa zákona č. 100/1988
Zb..

6. Podľa § 2 zákona č. 114/1998 Z. z., na vzťahy upravené týmto zákonom sa nevzťahujú všeobecné
predpisy o sociálnom zabezpečení (4), ak tento zákon neustanoví inak. Legislatívny odkaz č. 4 poukázal
na zákon č. 100/1988 Zb..

7. Podľa § 3 zákona č. 328/2002 Z. z., na vzťahy upravené týmto zákonom sa nevzťahujú všeobecné
predpisy o sociálnom poistení, ak tento zákon neustanovuje inak, t. j. do 31. decembra 2003 sa
nevzťahuje zákon č. 100/1988 Zb. a po 01. januári 2004 sa nevzťahuje zákon č. 461/2003 Z. z..

8. Podľa § 114 ods. 2 a § 116 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v dobe vzniknutého nároku žalobcu, t. j.
ku dňu 08.08.1995 o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodovali príslušné úrady dôchodkového
zabezpečenia a národné výbory, a pokiaľ ide o vojakov z povolanie, orgány uvedené v § 142 zákona
č. 100/1988 Zb..

9. VÚSZ bol príslušný rozhodovať o dávke starobného dôchodku žalobcu v období od 08.08.1995 to je
odo dňa kedy žalobca dovŕšil dôchodkový vek 55 rokov do 30. apríla 1998. Žalobca žiadosť o priznanie
starobného dôchodku v uvedenom období nepodal. Podľa § 143 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., na
základe uvedeného žalobcovi obdobie na podanie žiadosti márne uplynulo a konanie o priznanie dávky
starobného dôchodku podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. nezačalo.

10. Od 01. mája 1998 VÚSZ nebol príslušným orgánom na priznanie starobných dôchodkov z dôvodu
prijatia novej právnej úpravy zákona č. 114/1998 Z. z., v ktorej priznanie starobných dôchodkov
absentuje. Právna úprava zahrnula starobné dôchodky už priznané a vyplácané k účinnosti zákona.
Na základe tejto zmeny VÚSZ nemá v súčasnosti zákonnú oporu v rozhodovaní o priznaní starobných
dôchodkov.

11. VÚSZ je vecne príslušným správnym orgánom podľa § 83 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. a v
dávkových veciach, ktoré boli priznané a vyplácané k účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č.
114/1998 Z. z. a zákona č. 100/1988 Zb..

12. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. sa na konanie o dávkach a službách sociálneho
zabezpečenia vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ktorým je podľa legislatívneho odkazu
č. 29 Správny poriadok v znení neskorších predpisov (zákon č. 71/1967 Zb.).

13. Podľa § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že nie je
príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.

14. VÚSZ príslušnosť na priznávanie starobných dôchodkov dňom 30. apríla 1998 zanikla právnou
úpravou zákona č. 114/1998 Z. z., vzniknuté nároky vyplývajúce z V. časti zákona č. 100/1988 Zb. boli
v následnom období priznané vo výsluhovom zabezpečení z dôvodu úplného odčlenenia osobitného
dôchodkového systému od všeobecného systému sociálneho zabezpečenia. Teda od 01.05.1998 VÚSZ
nie je vecne príslušným orgánom vo veci žiadosti žalobcu o starobný dôchodok rozhodnúť, z ktorého
dôvodu podľa citovaného § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku konanie o priznanie starobného
dôchodku žalobcu zastavil.

15. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, v ktorom namietal, že sociálna poisťovňa mu
nezohľadnila dobu od dosiahnutia 15. rokov veku do nástupu na základnú vojenskú službu, ako aj roky
(dobu civilného zamestnania), ktoré vykonával po skončení služobného pomeru.



16. Žalovaný rozhodnutím č. SEĽUZ-4-40-2/2016-OdSP z 24.06.2016 podľa § 59 ods. 2 zákona
č. 71/1967 Zb. odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie VÚSZ č. VÚSZ-65403002817703/2016 z
15.03.2016, ktorým podľa § 30 ods. 1 psím. e) zákona č. 71/1967 Zb. zastavil konanie vo veci priznania
starobného dôchodku žalobcovi, potvrdil.

17. V odôvodnení rozhodnutia sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi prvostupňového správneho
orgánu, z akého dôvodu konanie o priznanie starobného dôchodku žalobcovi na základe jeho žiadosti
zastavil.

18. K námietke, kde žalobca poukázal na to, že sociálna poisťovňa v konaní o jeho žiadosti o starobný
dôchodok mu nezohľadnila dobu zamestnania od dosiahnutia 15. rokov veku do nástupu na základnú
vojenskú službu, ako aj roky civilného zamestnania, ktoré vykonával po skončení služobného pomeru
uviedla, že týmito námietkami sa nezaoberala, nakoľko nie je oprávnená rozhodovať o povinnosti
sociálnej poisťovne priznať žalobcovi starobný dôchodok a tieto veci v konaní môže riešiť iba sociálna
poisťovňa.

19. Včas podanou žalobou žalobca navrhol rozhodnutie žalovaného č. SEĽUZ-4-40-2/2016-OdSP z
24.06.2016 zrušiť, vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania titulom
právneho zastúpenia.

20. Žalobu odôvodnil tým, že mu neboli priznané niektoré doby poistenia, teda neboli vôbec zhodnotené,
alebo sa hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo sa odníma výhoda. Uviedol, že kompetentné
orgány mu odmietajú presne započítať všetky odslúžené aj odpracované roky tak, ako by mali. Nazdáva
sa, že chyba spočíva v tom, že mu nedostatočne zohľadnili zvýhodnenú (dvojnásobnú) dobu vojenskej
služby z preferovanej I. kategórii funkcií. Nazdáva sa, že aj Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia mal
konať oveľa objektívnejšie a svedomitejšie pri objektívnejšom výpočte výsluhového dôchodku, ktorý by
vo väčšej miere zohľadňoval skutočne odslúženú dobu vojenskej služby. Bol mu odo dňa 01.01.1999
priznaný výsluhový dôchodok podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z.. Kompetentní pravdepodobne
zanedbali svoje povinnosti a naozaj nie je namieste, ak by dôsledky takýchto fatálnych chýb a prípadne
zlyhanie referentov znášal on. Na základe uvedeného opakovane tvrdí, že žalovaný pravdepodobne
nesprávne a protiprávne vyhodnotil celkovú dobu služby a zamestnania, ako aj dôb podľa preferovanej
I. kategórie funkcií a III. pracovnej kategórii, čo ho naďalej vážnym spôsobom diskriminuje a poškodzuje.

21. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že podstatou sporu medzi ním
a žalobcom je právny názor, či žaloba má popri výsluhovom dôchodku priznanom podľa zákona č.
114/1998 Z. z. súčasne aj nárok na starobný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. za
tú istú dobu výkonu služby, za ktorú mu už raz bola dávka dôchodkového zabezpečenia priznaná.
Služobný pomer žalobcu skončil za účinnosti zákona č. 114/1988 Zb., ktorým v § 103 ustanovil, že
odo dňa účinnosti tohto zákona, t. j. od 01. mája 1998 sa na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužijú
ustanovenia § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb.. V ustanovení § 18 uvedeného zákona boli taxatívne
vymedzené druhy dávok výsluhového zabezpečenia, ktoré bolo po skončení služobného pomeru možné
priznať.

22. K tvrdeniu žalobcu, že nárok na starobný dôchodok mu vznikol v zmysle zákona č. 100/1988
Zb. uvádza, že § 94 ods. 1 a 2 uvedeného zákona boli ustanovené podmienky vzniku nároku na
dávku dôchodkového zabezpečenia a to tak, že nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok
ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie dávky pokiaľ nie
je ustanovené, že taká žiadosť nie je potrebná. V zmysle uvedeného je zrejmé, že k doručeniu žiadosti
o priznanie výsluhového dôchodku došlo až 07. decembra 1998, t. j. za účinnosti zákona č. 114/1998
Zb. vylučujúceho použitie ustanovenia § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb..

23. Žalobcovi je poskytovaný výsluhový dôchodok, ktorý je fakticky analógiou starobného dôchodku.
Poukázal na ustanovenie § 91 ods. 1 a 2 zákona č. 114/1998 Z. z., z ktorého vyplýva, že starobné
dôchodky z I. a II. kategórie funkcií, na ktoré vznikol nárok podľa doterajšieho predpisu sa považujú
za výsluhové dôchodky. Poskytovaním výsluhového dôchodku je teda žalobcovi fakticky poskytovaný
starobný dôchodok.



24. Podľa najnovšej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrenej napr. v jeho rozsudkoch
č. k. 9So/157/2014 z 24.02.2016, 9So/74/2014 z 27.01.2016 v sporoch, v ktorých sociálna poisťovňa
zamietla žiadosti navrhovateľov o priznanie starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. z
dôvodu jej nepríslušnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudky krajských súdov, ktorými
potvrdili rozhodnutia sociálnej poisťovne tak, že rozhodnutia sociálnej poisťovne zrušil a vec jej vrátil
na ďalšie konanie. V odôvodneniach týchto rozsudkov Najvyšší súd Slovenskej republiky okrem iného
konštatoval, že podľa § 103 zákona č. 114/1998 Z. z. od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa na
sociálne zabezpečenie vojakov nepoužijú:

1) zákon č. 32/1957 Zb. o nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách v znení neskorších predpisov,
2) § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb.,
3) § 157 až § 174 Vyhlášky FMPSV č. 149/1988 Zb..

25. Z uvedeného vyplýva, že dotknuté ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. sa nepoužijú od 01. mája
1998 počnúc ktorým mohol vojakom najskôr vzniknúť nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona
č. 114/1998 Zb.. Aplikácia ustanovenia § 132 a nasl. zákona č. 100/1988 Zb. nie je vylúčená pri
nárokoch na starobný dôchodok, ktoré do 01. mája 1998 už vznikli, ale iba za predpokladu, že vojak
splnil všetky podmienky pre priznanie starobného dôchodku (vrátane skončenia služby prekračujúcej
nepretržite od vzniku nároku na starobný dôchodok dovŕšením 55 rokov veku pred 01. májom 1998) do
dňa predchádzajúceho 01. mája 1998. Uvedeným dňom zanikla právomoc VÚSZ rozhodnúť o priznaní
starobného dôchodku (§ 142 ods. 4 písm. a) v spojení s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení
s § 103 bod 2 zákona č. 114/1998 Z. z.) o žiadosti o starobný dôchodok je preto príslušná rozhodnúť
sociálna poisťovňa. V danej veci sú splnené podmienky stanovené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, lebo žalobca sa narodil XX. G. XXXX a 55 rokov veku dosiahol XX. G. XXXX, ale
nevznikol mu nárok k uvedenému dňu na výplatu starobného dôchodku, lebo odo dňa vzniku nároku
naň naďalej vykonával službu vojaka z povolania až do 31.12.1998, teda do dňa, ktorý predchádzal dňu
priznania výsluhového dôchodku, kedy na sociálne zabezpečenia vojakov v zmysle § 103 ods. 1, bod
2 zákona č. 114/1998 Z. z. už neuplatňovali ustanovenia § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb., ale
príslušné ustanovenia zákona č. 114/1988 Zb..

26. Krajský súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „SSP“) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, oboznámením sa s obsahom
žaloby žalobcu, písomného vyjadrenia žalovaného, pripojeným administratívnym spisom žalovaného,
ako aj prvostupňového správneho orgánu, na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie
je dôvodná.

27. Podstatou sporu medzi žalobcom a žalovaným je posúdenie, či žalobca popri výsluhovom dôchodku
priznanom mu podľa zákona č. 114/1998 Z. z. má súčasne aj nárok na starobný dôchodok podľa V.
časti zákona č. 1988 Zb. za tú istú dobu výkonu služby, za ktorú mu už raz bola dávka dôchodkového
zabezpečenia priznaná.

28. Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že žalobca si nárok na starobný dôchodok
najprv uplatnil žiadosťou o priznanie dôchodku z 02. decembra 2013 od 21.10.2010 adresovanú
sociálnej poisťovni, ktorá jeho žiadosť rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 18.02.2014 podľa § 142 ods.
4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietla s odôvodnením,
že nárok na starobný dôchodok mu vznikol podľa predpisov účinných pred 01. januárom 2004, a preto
sociálna poisťovňa nie je príslušná na rozhodnutie o jeho starobnom dôchodku, ale príslušným je v
zmysle § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. VÚSZ. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.
k. 8Sd/16/2014-15 z 03. júna 2014 potvrdil rozhodnutie sociálnej poisťovne a na základe podaného
odvolania žalobcom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 10 So 95/2014 z 15.07.2015
potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach. Na základe týchto rozhodnutí dňa 25.01.2016 bolo VÚSZ
doručené postúpenie žiadosti o priznanie starobného dôchodku od 21.10.2010.

29. Žalobca Personálnym rozkazom Ministra obrany Slovenskej republiky č. 422 z 28.11.1998 bol
prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania dňom 31. decembra 1998 podľa § 32 ods. 1
písm. d) zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov na vlastnú žiadosť.
Žiadosťou doručenou 07.12.1998 žalobca požiadal o priznanie výsluhového dôchodku od 01.01.1999
v súlade so zákonom č. 114/1998 Z. z.. Rozhodnutím VÚSZ č. 65403002817703/2-VÚSZ/DO 2 z



18.01.1999 žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom
zabezpečení vojakov v znení platnom v čase posudzovania nároku žalobcu, t. j. od 01.01.1999. Pre
nárok na výšku priznaného výsluhového dôchodku mu bola zhodnotená doba služobného pomeru
od 01.11.1958 do 31.12.1985 a od 01.11.1986 do 31.12.1998, z toho obdobie od 01.01.1986 do
31.12.1998 bolo zhodnotené dvojnásobne - zvýhodnený zápočet výkonnej služby leteckej, takže mal
celkom ukončených 53 rokov.

30. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu
z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu
jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou
z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu
(ďalej len „peňažná náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 01. januárom
2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy
dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory
v nezamestnanosti za obdobie pred 01. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody,
peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

31. Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej
kategórie alebo služby do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.

32. Podľa § 132 ods. 1 písm. a) citovaného zákona vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok,
ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov
službu zaradenú do I. kategórie funkcií.

33. Podľa § 94 ods. 1 citovaného zákona nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a sociálnej
starostlivosti (ďalej len „dávka“) vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom,
prípadne vykonávacími predpismi.

34. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok
ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie
dávky, pokiaľ nie je ustanovené, že taká žiadosť nie je potrebná.

35. Podľa § 142 ods. 4 písm. a) citovaného zákona o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhoduje,
pokiaľ ide o vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, VÚSZ.

36. Podľa § 174 ods. 1 písm. a) Vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988
Zb., orgány federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a životného
prostredia a spravodlivosti republík rozhodujú v odboroch svojej pôsobnosti o nárokoch na dávky
sociálneho zabezpečenia tiež, ak vojak z povolania v dobe služby v ozbrojených silách splnil podmienky
nároku na starobný dôchodok.

37. Podľa § 103 zákona č. 114/1998 Z. z. ods. 1 od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa na sociálne
zabezpečenie vojakov nepoužijú:

1. zákon č. 32/1957 Zb. o nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách v znení neskorších predpisov,
2. § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov,
3. § 157 až § 174 Vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou
sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

38. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia od 01. júla 1999 na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužijú
§§ 157 až 160 a §§ 167 až 174 Vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov.

39. Podľa § 143a zákona č. 328/2002l Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, od 01. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov
nepoužijú



1. § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov,
2. § 157 až § 160 a § 167 až § 174 Vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov.

40. O výsluhovom dôchodku rozhodoval VÚSZ ku dňu skončenia služobného pomeru, ktorý bol
skončený 31.12.1998 a od 01.01.1999 žalobcovi na jeho žiadosť bol priznaný výsluhový dôchodok, teda
v období, keď z dôvodu úpravy obsiahnutej v § 103 zákona č. 114/1998 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť
01. mája 1998 a podľa § 104 na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužili ustanovenia § 130 až § 145
zákona č. 100/1988 Zb. a § 157 až § 174 Vyhlášky č. 149/1988 Zb..

41. Konanie o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku bolo začaté až podaním žiadosti v
sociálnej poisťovni 01. decembra 2013 a následným postúpením tejto žiadosti 25.01.2016, t. j. už za
účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý v § 143a na konanie vylučuje použitie ustanovení § 130 až § 145
zákona č. 100/1988 Zb., t. j. nielen použitie hmotnoprávnych ustanovení, ale aj procesných ustanovení
zákona č. 100/1988 Zb., pretože konanie sa nezačalo za účinnosti uvedeného zákona.

42. Je nesporné, že žalobcovi v deň, kedy dosiahol 55 rokov veku, t. j. XX.XX.XXXX vznikol nárok na
starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb., ale nevznikol mu k tomuto dňu nárok na výplatu
starobného dôchodku, lebo odo dňa vzniku nároku na starobný dôchodok naďalej vykonával službu
vojaka z povolania až do 31. decembra 1998, ku ktorému dňu bol prepustený z vojenskej služby a od
01.01.1999 mu bol priznaný výsluhový dôchodok, kedy na sociálne zabezpečenie vojakov v zmysle §
103 ods. 1, bod 2 zákona č. 114/1998 Z. z. sa už neuplatňovali ustanovenia § 130 až § 145 zákona
č. 100/1988 Zb., ale príslušné ustanovenia zákona č. 114/1998 Zb.. Ak by žalobcovi bol vyplácaný
starobný dôchodok, o ktorý by požiadal podľa zákona č. 100/1977 Zb. odo dňa vzniku nároku naň, t.
j. XX.XX.XXXX, musel by tento v intenciách § 94 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v tom čase nielen
podať žiadosť o priznanie starobného dôchodku, resp. jeho vyplácanie, ale zároveň by musel byť k
tomuto dátumu prepustený zo služby vojaka z povolania, nakoľko § 98 ods. 1 zákona č. 100/1988
Zb. vylučovalo vyplácanie starobného dôchodku po dobu ďalšieho zamestnania. Na priznanie a na
vyplácanie takéhoto starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. by bola žalobcovi zhodnotená
aj doba dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia, t. j. doba štúdia,
spolu s dobou civilného zamestnania.

43. Je pravdou, že sociálna poisťovňa o žiadosti žalobcu na priznanie starobného dôchodku od
21.10.2010 rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 18.02.2015 tak, že žiadosť o priznanie
starobného dôchodku zamietla z dôvodu, že na konanie o starobnom dôchodku žalobcu je príslušný
Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Takýto záver sociálnej poisťovne bol potvrdený aj rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach č. k. 8Sd/16/2014-15 z 03. júna 2014 a napokon aj rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. k. 10 So 95/2014 z 15.07.2015. Vychádzajúc však z najnovších rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. rozsudkov vo veciach č. k. 9 So 157/2016 z 24.02.2016,
9 So 147/2016 z 27.01.2016, 9 So 74/2016 z 27.01.2016 v sporoch o priznanie starobného dôchodku
vojakom podľa zákona č. 100/1988 Zb. je príslušná sociálna poisťovňa, pričom poukázal na § 103
zákona č. 114/1998 Z. z., z ktorého vyplýva, že tam uvedené ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. sa
nepoužijú s účinnosťou odo dňa 01. mája 1998, t. j. §§ 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. počnúc ktorým
dňom mohol vojakom najskôr vzniknúť nárok na výsluhový dôchodok už podľa zákona č. 114/1998 Zb..
Aplikáciou ustanovení § 132 a nasl. zákona č. 100/1988 Zb. nie je vylúčená pri nárokoch na starobný
dôchodok, ktoré do 01. mája 1998 už vznikli, ale iba za predpokladu, že vojak splnil všetky podmienky
pre priznanie starobného dôchodku vrátane skončenia služby pokračujúcej nepretržite od vzniku nároku
na starobný dôchodok dovŕšením 55 roku veku pred 01. májom 1988 do dňa predchádzajúceho dňu 01.
mája 1998. Uvedeným dňom zanikla právomoc Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia rozhodnúť
o priznaní starobného dôchodku (§ 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 103, bod
2 zákona č. 114/1988 Z. z.) o žiadosti o starobný dôchodok je preto príslušná rozhodnúť žalovaná, t.
j. sociálna poisťovňa.

44. Pretože ako vyplýva z obsahu pripojených administratívnych spisov, žalobca všetky podmienky pre
splnenie nároku na priznanie starobného dôchodku splnil po 01. máji 1988, teda za účinnosti zákona
č. 114/1988 Zb. o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok z 02. decembra 2013, nie je už príslušný
rozhodovať Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, ale je príslušná o tejto jeho žiadosti rozhodnúť
sociálna poisťovňa.



45. Podľa § 2 zákona č. 114/1998 Z. z. sa na vzťahy upravené týmto zákonom nevzťahujú všeobecné
predpisy o sociálnom zabezpečení, ak tento zákon neustanovuje inak. Legislatívny odkaz poukázal na
zákon č. 100/1988 Zb..

46. Podľa § 3 zákona č. 328/2002 Z. z. na vzťahy upravené týmto zákonom sa nevzťahujú všeobecné
predpisy o sociálnom poistení, ak tento zákon neustanovuje inak (do 31. decembra 2003 sa nevzťahuje
zákon č. 100/1988 Zb. a po 01.01.2004 sa nevzťahuje zákon č. 461/2003 Z. z.).

47. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. sa na konanie o dávkach a službách sociálneho
zabezpečenia vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ktorým podľa legislatívnej skratky je
zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)

48. Podľa § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že nie je
príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.

49. Vzhľadom na zistené skutočnosti, ktoré vyplývajú z obsahu pripojených administratívnych spisov,
ako aj na citovanú zákonnú úpravu zákona č. 114/1998 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z. a zákona č.
71/1967 Zb., krajský súd dospel k záveru, že správne orgány rozhodli v súlade s uvedenými zákonmi, ak
konanie o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zastavili, pretože Vojenský úrad sociálneho
zabezpečenia nie je príslušným orgánom na konanie o priznaní starobného dôchodku a vec nemožno
postúpiť príslušnému orgánu, ktorým je sociálna poisťovňa. Z uvedených dôvodov súd žalobu podľa §
190 SSP zamietol.

50. Námietky žaloby ohľadne započítania doby zamestnania od 15. roku veku do nástupu na
základnú vojenskú službu a doby civilného zamestnania sú pre toto preskúmavané rozhodnutie právne
irelevantné, lebo konanie o žiadosti žalobcu z 01.12.2013 o starobný dôchodok bolo zastavené z dôvodu
vecnej nepríslušnosti VÚSZ, teda v rozhodnutí sa správny orgán nemal ani dôvod zaoberať a hodnotiť
žiadanú dobu zamestnania.

51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý v konaní nebol
úspešný nepriznal právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo
o
a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy,
ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu
dane,
b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý
rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním,
c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania,
d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku /
ďalej len „S. s. p.“ / to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).



Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.