Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/614/2015 z 19. 10. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 19. októbra 2016, sp. zn. 5Co/614/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7514203053.1 Krajský súd Košice | 5Co/614/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7514203053.1 | 2016-10-19 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/61cfb7cb-9d5d-4b96-8d9b-36e635ec736c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7514203053.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/614/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514203053
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7514203053.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu A. U., O. U. XX, zastúpeného
JUDr. Jarmilou Zvarovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Košice, Nerudova 14, IČO: 42 108 543,
proti žalovanému Y. C., O. U. XX, o zaplatenie 218,44 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
14C/168/2014-45 z 5.2.2015 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 218,44
€ s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 31.1.2014 až do zaplatenia, ako aj trovy konania 156,65 €, to
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s ty, že trovy konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi
na účet jeho zástupkyne.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal, čím ju odôvodnil,
čo uviedol (tvrdil) žalovaný v odpore proti 11.4.2014 vydanému platobnému rozkazu 13Ro/73/2014,
čo uviedol (tvrdil) žalobca v písomnom podaní z 28.10.2014 (vo vyjadrení k podanému odporu),
že vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedka Š. F., ako aj ostatným spisovým
materiálom a zistil skutkový stav, konkrétne čo uviedol žalobca vo svojej výpovedi, čo žalovaný vo svojej
výpovedi potvrdil (uviedol), čo uviedol vypočutý svedok F., čo uviedol žalovaný po výsluchu svedka
a čo zistil z oznámenia správcu bytov Železníc SR Bratislava, stredisko hospodárenia s majetkom
Bratislava, regionálne pracovisko Košice zo 17.12.2014. Citujúc znenie § 415 a § 420 ods.1,3 O. z.
ďalej uviedol: Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej zodpovednosti upravenej O.
z. vytvárajú systém občiansko-právnej zodpovednosti za škodu. Ide o zodpovednosť fyzických alebo
právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť, vzhľadom na
konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie
určitých povinnosti, v dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody inej osobe, netreba aplikovať ust. iného
zák. o zodpovednosti za škodu. Predpokladom vzniku každej občiansko-právnej zodpovednosti je 1.
protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. §
420 O. z. o občianskej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj
mimozáväzkovej zodpovednosti. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení
škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zák. predpokladá (prezumpcia zavinenia). Pri občiansko-
právnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovo právny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá
a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a
povinnosť toho kto podľa zák. za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. Pokiaľ je ten, kto zodpovedá za
škodu poistený pre prípad vzniku jeho zodpovednosti za škodu, či už na základe zák. alebo na základe
poistnej zmluvy, poisťovňa síce nahradí v rozsahu vymedzenom v poistnej zmluve alebo v právnom



predpise za poisteného škodu poškodenému. V dôsledku toho sa však nestane dlžníkom namiesto
škodcu a poškodený nemá voči nej priamo právo na náhradu škody. Takéto právo na náhradu škody
môže poškodený uplatniť priamo voči poisťovni iba výnimočne, pokiaľ to pripúšťa zák. Pokiaľ ide o
pojem zavinenie, O. z. tento pojem nevymedzuje. Pri vymedzení tohto pojmu však treba vychádzať z
toho, že zavinenie je určitý psychický vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu
právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. O. z. nevymedzuje ani formy zavinenia, hoci viaceré
jeho ust. s jednotlivými formami zavinenia rátajú. Pri výklade foriem zavinenia sa aj v občiansko-
právnej praxi vychádza z vymedzenia týchto foriem v § 4 a § 5 Tr. zák. Úmyselné zavinenie sa
člení na úmysel priamy a nepriamy. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel
spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že
ju nespôsobí. Nedbanlivosť však môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel škodu spôsobiť,
hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol. Z hľadiska vzniku
zodpovednosti, ktorá sa zakladá na zavinení, je však spravidla irelevantné akú formu zavinení má
podľa § 420 O. z. Zhodnotiac výsledky dokazovania mal za preukázané, že v danom prípade boli
naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu u žalovaného voči žalobcovi v súlade s § 420 O.
z. Z vyhodnotených dôkazov je zrejmé, že z bytu žalovaného tiekla voda do bytu žalobcu, v dôsledku
čoho došlo k vytopeniu bytu žalobcu. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi neboli sporné. Následkom
uvedenej udalosti žalovaný potvrdil, že videl u žalobcu zatečenú kúpeľňu a chodbu. Ďalšie miestnosti
si pozrieť nebol. U žalobcu týmto konaním žalovaného došlo k poškodeniu maľovky, ktorú si následne
nechal opraviť u živnostníka Š.. F., ktorý mu za predmetné práce vyfakturoval 218,44 €, a to za
oškriabanie, penetráciu, vyspravenie a maľbu. Žalovaný napriek tomu, že k vytopeniu bytu žalobcu
došlo po namontovaní samoovzdušňovacích ventilov a tzv. vystrelením zátky v kúpeľni, zodpovedá za
škodu, ktorá nastala žalobcovi v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. V danom prípade došlo u
žalovaného k porušeniu právnej povinnosti, t.j. úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Práve
v súvislosti so zatekaním samoovzdušňovacích ventilov na radiátoroch a vystrelením zátky z rúry v
kúpeľni došlo k poškodeniu bytu vytopením žalobcu. U žalobcu bola preukázaná ujma, ktorá nastala v
majetkovej sfére poškodeného spočívajúca v odstránení poškodenia bytu v dôsledku vytopenia. Pokiaľ
ide o výšku škody, priznal jej výšku v súlade s faktúrou č.1/2014 z 3.1.2014, ktorú žalobcovi vyfakturoval
dodávateľ Š.. F. vo výške 218,44 € za práce, a to oškrabanie, penetrácia, vyspravenie a maľba. Táto
výška škody predstavovala podľa predloženej faktúry od žalobcu celkovú sumu 218,44 €. Pokiaľ ide
o ďalší predpoklad zodpovednosti za škodu, ktorým je príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a škodou, tento je zrejmý aj zo samotnej výpovede žalovaného, ktorý potvrdil, že ku škode
u žalobcu došlo v dôsledku vytopenia z jeho bytu, pričom on sám žiadnu poruchu správcovi nehlásil,
pretože ako sám uviedol, on bol uzavrieť hlavný uzáver a voda prestala tiecť. Pre splnenie podmienok
zodpovednosti ďalej nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti.
Občiansko-právna úprava vychádza z „prezumcie“ zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. Žalovaný
nepreukázal existenciu takých okolnosti, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť
ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať. Vzhľadom na
takto zistený skutkový stav a právne posúdenie veci má za to, že žalovaný zodpovedá žalobcovi za
škodu vzniknutú poškodením jeho bytu, ku ktorému došlo v dôsledku vytopenia bytu žalovaným. Pokiaľ
ide o rozsah náhrady škody, uznal žalobcovi náklady na odstránenie škodovej udalosti, čo potvrdil aj
vypočutý svedok F. s tým, že všetky vykonané práce boli v súvislosti so vzniknutou škodou. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p. a úspešnému žalobcovi priznal aj náhradu trov konania,
ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku 16,50 € a trov právneho zast. 140,15 € (podľa § 11
vyhl.č.655/04 Z. z. tarifná odmena za 1 úkon právnej služby predstavuje 19,92 €, 10.1.2014 - prevzatie
a príprava zast. -19,92 €, 14.2.2014 - návrh na vydanie plat. rozkazu - 19,92 €, 28.10.2014 - podanie vo
veci - 19,92 €, 27.11.2014 - účasť na pojednávaní 19,92 €, 5.2.2015 - účasť na pojednávaní - 19,92 €,
režijný paušál 4 x 8,04 € (r.2014) - 32,16 €, 8,39 € (r.2015) - 8,39 €). Spolu trovy činia 156,65 €. Keďže
účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastupoval advokát, podľa § 149 ods.1 O. s.
p. je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
3. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a uviedol: Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
posúdenia veci, pretože uvedenú vec nezapríčinil vedome ani nevedome. Súd sa vôbec nezaoberal
dokazovaním jeho zavinenia, preto žiadal zrušiť rozsudok v plnom rozsahu. Nebolo poukázané, že
škodu zavinil on. Svedok Š.. F. vypovedal pod nátlakom a nikdy nevykonal uvedené práce, pretože keby
bol vykonával tieto práce, určite by to postrehol. Taktiež výška faktúry je príliš vysoká. Taktiež nie je
možné posudzovať spôsobenie škody z nedbanlivosti, pretože za technický stav zodpovedá majiteľ a
nie nájomník.



4. Žalobca podal k odvolaniu nasledovné v y jadrenie: Vykonaným dokazovaním na súde bolo
preukázané, že škoda vznikla (zatopenie jeho bytu „navrahovateľa“). Sám žalovaný v priebehu súdneho
konania uviedol, že mal vedomosť o tom, že došlo k zatopeniu jeho (žalobcovho) bytu, ďalej uviedol,
že pravdepodobnou príčinou boli namontované samovzdušňovacie ventily na radiátoroch a potrubie
na studenú vodu, z ktorej vyletela zátka v jeho (žalovaného) byte. Z vyjadrenie správcu bytového
domu - Železnice SR, stredisko hospodárenia s majetkom Bratislava, regionálne pracovisko Košice
zo 17.12.2014 vyplýva, že v bytovom dome bola vykonávaná kontrola na čierny odber vody, v rámci
kontroly nebol zistený čierny odber vody a ani technická porucha uňho a žalovaného. Vzhľadom na
to, že príčinou vzniku škody bola nepozornosť žalovaného, nemôže žalovaný pripisovať zodpovednosť
za škodu na správcu bytového domu, pretože uvedená škoda nevznikla v súvislosti s výkonom správy
domu. Podľa jeho názoru nie je dôležité, či konal vedome alebo nevedome, žalovaný je povinný počínať
si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí (§ 415 O.
z.). Porušenie právnej povinnosti zakladá zodpovednosť za škodu u žalovaného podľa § 420 O. z. a
povinnosť ju nahradiť a jeho právo si túto škodu voči nemu uplatniť. Považuje rozsudok súdu za vecne
správny a preto žiada rozsudok potvrdiť.
5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa
neuvádzajú žiadne podstatné tvrdenia.
6. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie
dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.
7. Uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
8. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
9. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho
i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o
právach a povinnostiach strán sporu.
10. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
11. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
12. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Žalobca mal v odvolacom konaní úspech vo veci, preto by mal právo na náhradu jeho trov a to
za vyjadrenie k odvolaniu, avšak odmena ani náhrada hotových výdavkov jeho zástupkyne mu nebola
priznaná, lebo ide o neodôvodnené a neúčelne vynaložené výdavky, pretože vyjadrenie neobsahuje
nijaké procesne významné skutočnosti. Žalovaný nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo
na náhradu jeho trov.
14. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.