Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Sp/30/2014 z 14. 7. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 14. júla 2014, sp. zn. 3Sp/30/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7014200780.1 Krajský súd Košice | 3Sp/30/2014 | ECLI:SK:KSKE:2014:7014200780.1 | 2014-07-14 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 125 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z., § 125 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z., § 88 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z., § 250j ods. 2 písm. c) OSP, § 250j ods. 2 písm. d) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6beac012-31b7-4aa9-8ed8-73f858618a3b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7014200780.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sp/30/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200780
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200780.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Juditou Jurákovou v právnej veci navrhovateľa: G. B.,
B.. XX.XX.XXXX, Š. L. H., O. X. H., W., T. - U., X. S., O. Č. D. P. Ú. L. Z. L. S. P. U., X.B. XX, XXX
XX U., zastúpeného Centrom právnej pomoci, kancelária Košice, Moyzesova 18, 040 41 Košice, proti
odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a
cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Oddelenie cudzineckej polície
Policajného zboru Michalovce, ul. Ľ. Štúra 1, 071 01 Michalovce, o preskúmanie rozhodnutia odporcu
č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-34-008/2014 zo dňa 15.06.2014, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-34-008/2014 zo dňa 15.06.2014 podľa
ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O. s. p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

Súd n a r i a ď u j e bezodkladné prepustenie osoby zo zaistenia.

Účastníkom sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca, ako orgán príslušný podľa ustanovenia § 125 ods. 1, 2 zákona č.
404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoPC“) rozhodol
o zaistení navrhovateľa podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. a/ ZoPC, na čas nevyhnutne potrebný,
najviac do 16.11.2014. Proti účastníkovi bolo začaté konanie o administratívnom vyhostení.

Z dôvodov rozhodnutia odporcu vyplýva, že využil všetky zákonné prostriedky, ktoré mu ukladá ZoPC,
ako aj Správneho poriadku, aby sa zaistenec mohol k svojmu zaisteniu vyjadriť, mohol byť aj iným
spôsobom riešený v zmysle Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951, Charty základných
práv Európskej únie, Všeobecnej deklarácie o ľudských právach, čl. 4 ods. 1 Nariadenia Rady ES č.
562/2006, pričom zistil, že zaistenec nemajúc u seba žiadne doklady, žiadne finančné prostriedky, nemá
na území Slovenskej republiky žiadne väzby, ani udelený pobyt, či zabezpečené zamestnanie, preto
považoval za zákonné navrhovateľa umiestniť v útvare policajného zaistenia pre cudzincov. V priebehu
konania o administratívnom vyhostení požiadal o azyl na území SR, čo správny orgán vyhodnotil ako
účelové konanie v snahe vyhnúť sa zaisteniu. Z uvedeného dôvodu bolo konanie o administratívnom
vyhostení prerušené.

Mal za to, že reálnosť dĺžky zaistenia v každom individuálnom prípade závisí od dĺžky konania o
administratívnom vyhostení alebo konania o udelení azylu a preto v rozhodnutí bola určená primeraná



lehota na zaistenie, ktorá sa v priebehu zaistenia skúma podľa ustanovenia § 90 ods. 1 písm. d/
citovaného ZoPC.

Uviedol tiež, že cudzinec prejavil vôľu požiadať o azyl až po tom, čo bolo voči nemu začaté konanie vo
veci administratívneho vyhostenia. Uvedené konanie považoval za účelové, v snahe vyhnúť sa zaisteniu.
V záchytnom tábore je väčšia pravdepodobnosť úteku do cieľovej krajiny.

Navrhol rozhodnutie potvrdiť.

Navrhovateľ podal v zákonnej lehote opravný prostriedok.

Dôvody opravného prostriedku:

1/ nedostatočne zistené skutkový stav,

2/ neúčelnosť zaistenia,

3/ ak navrhovateľ v konaní o zaistení, požiadal o azyl, nie je prípustné jeho zaistenie, poukázal na čl. 15
Smernice EP a Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008 (Návratová smernica),

4/ rozhodnutie odporcu nespĺňa formálne ani procesné náležitosti, keďže nie je odôvodnená obava úteku
zaistenca a nespĺňa obsahové náležitosti Smernice č. 2013/33/EÚ a Správneho poriadku.

Odporca sa vyjadril k opravnému prostriedku dňa 08.07.2014 v intenciách odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia. Okrem iného uviedol, že v rozhodnutí dostatočným spôsobom odôvodnil aplikáciu
ustanovení ZoPC, judikatúru NS SR a nálezov ÚS SR, ako aj medzinárodné právne akty. Okrem iného
uviedol, že vo veci sa vykonáva šetrenie za nedovolené prevádzačstvo, keďže bol zadržaný jeden
z dvojice prevádzačov. V čase zaistenia cudzinca nevzťahoval sa na neho právny režim Návratovej
smernice (Smernice Rady 2005/85/ES z 01.12.2005).

Námietky uvedené v opravnom prostriedku:

1/ nedostatočne zistený skutkový stav,

2/ neúčelnosť zaistenia,

3/ ak navrhovateľ v konaní o zaistení, po prejavení vôle požiadať o azyl, v takom prípade nie je prípustné
jeho zaistenie, poukázal na čl. 15 Smernice EP a Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008 (Návratová
smernica), v režime Návratovej smernice,

4/ odporca vyvodil nesprávny záver, že sa navrhovateľ bude vyhýbať administratívnemu vyhosteniu,
respektíve existuje tu riziko jeho úteku,

5/ odporca nesprávne aplikoval neúčinnú Smernicu EP a Rady 2003/9/EÚ a postup odporcu je v rozpore
so Smernicou EP a Rady 2013/33/EÚ zo dňa 26.06.2013.



Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu ustanovenia § 250l a nasl. O. s. p., preskúmal
aj odvolacie dôvody uvedené v opravnom prostriedku a zistil, že opravný prostriedok nebol dôvodný.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku (zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov o
správnom konaní, ďalej len „SP“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa ust. § 34 ods. 1 SP na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a
objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Vykonávanie dôkazov patrí
správnemu orgánu (§ 34 ods. 4 SP).

Podľa ust. § 47 ods. 3 SP v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

V danom prípade podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bola Zápisnica o vyjadrení účastníka
konania zo dňa 14.06.2014 č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-34-003/2014, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ z
krajiny pôvodu: H., cestoval s falošnými dokladmi do T., prostredníctvom prevádzačov sa dostal až po
hranicu medi Ukrajinou a Slovenskou republikou, potom na území Slovenskej republiky v meste V. bol
zadržaný hliadkou Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Michalovce, v súčinnosti s hliadkou
Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné.

Navrhovateľ v opravnom prostriedku 1/ - 5/ nenamieta nezákonnosť rozhodnutia v tom smere, že správny
orgán pri rozhodovacej činnosti použil nezákonný postup, namieta iba, že mal dôslednejšie skúmať
účelnosť zaistenia a zaoberať sa s Návratovou smernicou, s poukazom na článok 15 Smernice EP a
Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008, článok 31 Ženevského dohovoru, Smernice č. 2013/33/EÚ zo
dňa 26.06.2013.

Podľa platnej právnej úpravy ZoPC ustanovenia § 88 ods. 1, policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny

a/ v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77
ods. 1, ak

1. existuje riziko jeho úteku, alebo

2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho
vyhostenia,

b/ na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia

c/ na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje
značné riziko jeho úteku, alebo

d/ na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu alebo
má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.

Súd mal za to, že námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku boli čiastočne opodstatnené.



V prípadoch, keď cudzinec sa bez dokladov pohybuje na území cudzieho štátu, je povinnosťou
príslušníkov PZ SR takého občana na čas nevyhnutný zaistiť, zo zákonných dôvodov, ktoré sú uvedené
v ustanovení § 88 ods. 1 ZoPC. Konanie o administratívnom vyhostení v tomto prípade bolo prerušené,
vzhľadom na žiadosť cudzinca o udelenie azylu.

S účinnosťou od 01.01.2014 je v platnosti novela ZoPC, v ktorej podľa ustanovenia § 88a ods. 1 cit.
ZoPC, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je
možné využiť iné menej závažné prostriedky.

a/ na účel zistenia alebo overenia jeho totožnosti alebo štátnej príslušnosti,

b/ na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez
zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku,

c/ ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ a ktorý
podal žiadosť o udelenie azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu s
cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie,

d/ ak je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, alebo

e/ z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c/.

Súd z administratívneho spisu zistil, že odporca neskúmal dôvody podanej žiadosti o udelenie azylu, i
keď k nemu podával písomné stanoviská. Dôkazy, o ktoré sa opiera rozhodnutie odporcu sú fiktívnej
povahy, bez bližšej konkretizácie rizika úteku, pre účely posúdenia, či navrhovateľ má v záujme
spolupracovať s Oddelením cudzineckej polície v Michalovciach, prípade, či jeho záujem o udelenie
azylu je dostatočným dôvodom na to, aby bol prepustený zo zaistenia a najmä vierohodným spôsobom
overená orgánmi policajného zboru.

Je potrebné tiež zdôrazniť, že v rozhodnutí odporcu pri všetkých rozhodnutiach o zaistení je potrebné
odôvodniť ustanovenie § 88 ods. 2 ZoPC, ktorý ustanovuje, že rizikom štátneho príslušníka tretej krajiny
sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny
príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá
udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. Až
následne, ak by zaistenec porušil akýmkoľvek spôsobom ním uvádzané dôvody pre udelenie azylu, o
následkoch ktorých má konajúci orgán zaprotokolovať do správneho spisu uvedenú skutočnosť (útek,
následné zaistenie, iné dôkazy o podozrení z úteku), iba takýto dôkaz môže slúžiť pre ustanovenie § 88
ods. 1 písm. a/ ZoPC, alternatívne, ustanovenie § 88a ods. 1 písm. b/, c/ ZoPC. Správny orgán pritom v
jednom rozhodnutí uvedie príslušné zákonné ustanovenia a nie v rôznych nasledujúcich rozhodnutiach,
proti ktorým obvykle sa neoprávnene podávajú opravné prostriedky.

Na druhej strane sa súd nestotožňuje s námietkou uvedenou v opravnom prostriedku, týkajúcou sa dĺžky
zaistenia, pretože v každom prípade pri prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky cudzincami, ktorí
nemajú žiadne doklady, finančné prostriedky, väzbu na rodinných príslušníkov, pracovné zaradenie a i.,
nie je možné konštatovať, že došlo zo strany konajúceho policajného orgánu k nezákonnému zaisteniu.

Správny orgán pri svojej rozhodovacej činnosti uvedie platnú právnu úpravu, napr. navrhovateľom
uvádzanú Smernicu EP a Rady 2013/33/EÚ zo dňa 26.06.2013, Smernicu 2008/115/ES zo dňa
16.12.2008 a obmedzí sa iba na dôvody zaistenia. O azylovom konaní a dôvodoch, ktoré z takého
konania vyplývajú, nemajú pre účely zaistenia žiadny vplyv.



Konanie o vyhostení podľa článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru je v súlade s praxou ESĽP, ako aj
s vnútroštátnou právnou úpravou. V tomto smere aj ESĽP vo svojej judikatúre uznáva za prípustné
zaistenie za situácie, že cudzinec požiadal v príslušnom štáte o azyl, na čas vybavenia jeho azylovej
žiadosti za obdobie konania o tejto žiadosti, preto považuje za obdobie, kedy prebieha konanie o
vyhostení.

Námietku navrhovateľa, týkajúcu sa medzinárodnej ochrany na základe Návratovej smernice súd
nepovažoval za opodstatnenú.

Odporca vydal rozhodnutie o zaistení dňa 15.06.2014, ale už dňa 14.06.2014, keď spisoval Zápisnicu
o vyjadrení účastníka č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-34-003/2014 vedel, že navrhovateľ žiada o azyl. V
súlade s týmto vyjadrením správny orgán uvedie do rozhodnutia dôvody, pre ktoré nepovažoval
vyjadrenie účastníka za pravdivé a podľa možnosti uvedie k tomu dôkaz, ktorý sám vykonal. Nestačí
iba uviesť zákonnú úpravu vzťahujúcu sa na možnosť rizika úteku, ale o tejto skutočnosti majú byť
v administratívnom spise relevantné dôkazy. Utečencovi musí byť daná minimálna šanca na takúto
spoluprácu s policajným útvarom a navrhovateľ nesmie ju zneužiť.

Na záver len je potrebné pripomenúť, že vzhľadom na plynúce letné a jesenné obdobie, kedy je najväčší
príval utečencov z tretích krajín, je potrebné poučiť právnych zástupcov utečencov, aby v prípade
podania žiadosti o azyl, mali možnosť vysvetliť týmto cudzincom, že v azylovom konaní sa rieši skutočná
otázka uskutočneného úteku z krajiny pôvodu a pre účely zaistenia je potrebné vykonať šetrenie iba z
dvoch dôvodov:

- žiadateľ má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

- je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

V záujme šetrenia maximálne vyvinutého úsilia policajného útvaru, ako aj samotného súdu, ktorý koná
o opravných prostriedkoch v prípadoch rozhodnutí o zaistení, aby po vydaní takého rozhodnutia bol
účastník poučený o možnosti vzdania sa práva na podanie opravného prostriedku, vzhľadom k tomu,
že takto sa urýchli správne konanie vo veci administratívneho vyhostenia alebo azylového konania.

Zaistenie stráca účinnosť, ak cudzinec požiada o azyl.

Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu súd rozhodnutie odporcu zrušil podľa
ustanovenia § 250q ods. 2 prvá veta O. s. p., v nadväznosti na ustanovenie § 250j ods. 2 písm. c/, d/
O. s. p..

Účastníkom nevznikli trovy konania, preto im neboli priznané (§ 250l ods. 2, § 250k ods. 1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie (§ 250s O. s. p.).