Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoE/235/2013 z 4. 12. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 4. decembra 2013, sp. zn. 20CoE/235/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1112220631.1 Krajský súd Bratislava | 20CoE/235/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1112220631.1 | 2013-12-04 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 272 ods. 1 OSP, § 272 ods. 2 OSP, § 272 ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6311bcb1-c318-46bd-b11c-2456b42c0756 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1112220631.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoE/235/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112220631
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1112220631.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci výkonu rozhodnutia oprávneného: V.. I. I.W., I.., U. H. K. XXXX/XX,
XXX XX H., zast.: JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., Žilinská 14, 811 05 Bratislava, IČO: 47 232 757, proti
povinnej: V.. J. I., U. H. K. XXXX/XX, XXX XX H., zast.: JUDr. Milan Bobák, advokát, Kalinčiakova 25, 831
04 Bratislava, o nariadení výkonu rozhodnutia vo veci úpravy styku s maloletou W. I., T.. XX.XX.XXXX,
zastúpenou kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/
A, 816 16 Bratislava, odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Vazovova 7/A, 816 16
Bratislava, o zastavení konania, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I
č.k. 8Em/4/2012-29 zo dňa 25.06.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 8Em/4/2012-29 zo dňa 25.06.2013
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o výkon rozhodnutia o úprave styku s
maloletou. Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia
s poukazom na § 39 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
(ďalej len ZMPSaP), §§ 103, 104 O.s.p. súd uviedol, že podľa schválenej dohody rodičov súdom
č.k. 10C/127/2010-63 zo dňa 17.10.2011 súd zveril maloletú Lenku na čas po rozvode do striedavej
starostlivosti oboch rodičov tak, že oprávnený má právo sa s maloletou stretávať tak, že maloleté dieťa
bude opakovane dva týždne vo výchove a osobnej starostlivosti oprávneného a dva týždne vo výchove
a osobnej starostlivosti povinnej, a to počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Oprávnený svoj návrh
odôvodnil tým, že povinná - matka maloletej neplní právoplatné rozhodnutie súdu a svoju dcéru nevidel
od 11.05.2012 a ani nevie, kde sa nachádza. Súd dňa 30.10.2012 vyzval povinnú - matku, aby sa v
zmysle § 272 ods. 3 O.s.p. podrobila právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu Okresného súdu
Bratislava I č.k. 10C/127/2010-63 zo dňa 17.10.2011, na základe ktorého sa vedie konanie o nariadenie
výkonu rozhodnutia vo veci úpravy styku s mal. dieťaťom. K návrhu oprávneného sa vyjadrila povinná,
ktorá uviedla, že dňa 31.05.2012 podala na Okresný súd Bratislava II návrh na zmenu zverenia maloletej
W. do osobnej starostlivosti matky s návrhom na predbežné opatrenie. Na základe uznesenia Okresného
súdu Bratislava II č.k. 27P/121/2012-39 zo dňa 07.06.2012, ktorým súd nariadil oprávnenému - otcovi,
predbežne odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá nasledovala s maloletou svojho
manžela C.. S.. C. N., B. Š., s ktorým očakávali narodenie dieťaťa, do miesta jeho trvalého pobytu -
do Bernu vo Švajčiarsku. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 21.09.2012 predbežné opatrenie
Okresného súdu Bratislava II zrušil, naďalej však okresný súd koná vo veci návrhu na zmenu zverenia
maloletej Lenky do osobnej starostlivosti povinnej - matky.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že oprávnený vo vyjadrení zo dňa 05.04.2013 poukázal na to, že matke
svojej dcéry nedal súhlas na vysťahovanie sa s maloletou do Švajčiarska. Povinná dňa 16.05.2013
oznámila, že otec maloletej podal ešte v roku 2012 žiadosť Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu
detí a mládeže o nariadenie návratu dieťaťa do Slovenskej republiky.



Súd prvého stupňa mal z podaní oprávneného a povinnej za preukázané, že maloletá Lenka sa
nachádza vo Švajčiarsku a jej obvyklý pobyt nie je v Slovenskej republike. Preto súd nemôže nariadiť
výkon rozhodnutia, pretože ho nie je možné zabezpečiť na území Slovenskej republiky. Oprávnený
otec sa môže domáhať výkonu rozhodnutia v štáte, v ktorom sa maloletá nachádza, teda na súde vo
Švajčiarsku. Súd dospel k záveru, že ide o neodstrániteľnú podmienku konania podľa § 103 a 104 O.s.p..
O trovách konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p..

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že
ešte v roku 2012 podal žiadosť Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže o nariadenie
návratu dieťaťa do Slovenskej republiky, a to v zmysle Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych
aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len Haagsky dohovor) , ktorého zmluvnými stranami sú
Slovenská republika aj Švajčiarsko. Pri správnom postupe Centra by mala byť maloletá navrátená do
Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu by mal súd konanie podľa O.s.p. prerušiť a počkať, kým danú
vec vyrieši Centrum. V danom prípade nejde o neodstrániteľnú prekážku konania, nakoľko po navrátení
maloletej do Slovenskej republiky bude môcť súd pokračovať v konaní o nariadení výkonu rozhodnutia
vo veci úpravy styku s maloletou. Súd uviedol, že obvyklý pobyt maloletej nie je Slovensko, a to bez toho,
aby toto konštatovanie bližšie odôvodnil. Len príslušný súd môže rozhodnúť, kde je miesto obvyklého
pobytu dieťaťa, a to v konaní o návrat dieťaťa. Okresný súd Bratislava I nerozhoduje o návrate dieťaťa,
ale o nariadení výkonu rozhodnutia vo veci úpravy styku s maloletou. Jednoduchým konštatovaním, že
obvyklý pobyt dieťaťa je v určitej krajine, by súd prakticky založil právomoc cudzieho súdu, čo by bolo v
rozpore nielen so všeobecnými záväznými predpismi, ale tiež by to negovalo podstatu medzinárodných
dohovorov. Preto žiada, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
- ďalej len O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal
odvolanie odvolateľa podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s
obsahom spisu dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa § 272 ods.1 písm. a) O.s.p. súd je oprávnený nariadiť výkon rozhodnutia na základe
vykonateľného rozhodnutia súdu.

V preskúmavanej veci ide o konanie o návrhu na výkon rozhodnutia o výchove maloletej na základe
rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č.k. 10C/127/2010-63 zo dňa 17.10.2011 (právoplatné a
vykonateľné dňa 04.11.2011), podľa ktorého súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bola
maloletá W. I., T.. XX.XX.XXXX, zverená na čas po rozvode manželstva do striedavej starostlivosti
oboch rodičov tak, že dieťa bude opakovane dva týždne vo výchove a osobnej starostlivosti otca a dva
týždne vo výchove a osobnej starostlivosti matky, a to počnúc dňom právoplatného rozhodnutia. Spôsob
odovzdania maloletej bol taktiež v rozhodnutí dohodnutý. Nakoľko oprávnený nevidel svoju dcéru od
11.05.2012 a ani nevie, kde sa nachádza, podal návrh na výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletou.

Odvolací súd poukazuje na to, že výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí sa riadi procesnými
pravidlami štátu, kde sa má rozhodnutie vykonať. V zmysle šiestej časti O.s.p. súdy uskutočňujú výkon
súdom schválenej dohody o úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom v súlade s § 272 a nasl.
O.s.p.. Naproti tomu starostlivosti súdu o maloletých je upravená § 176 a nasl. O.s.p.. Je potrebné preto
rozlišovať, či ide o výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí podľa § 272 a nasl. O.s.p.
alebo o konanie o starostlivosti súdu o maloletých podľa § 176 a nasl. O.s.p.. Od 01.09.2005
sa realizuje výkon rozhodnutia prostredníctvom O.s.p. len vo veciach o výchove maloletých detí, pričom
Exekučný poriadok neumožňuje výkon rozhodnutí prostredníctvom exekúcie v týchto veciach.

Z vyjadrenia matky zo dňa 27.12.2012 k návrhu na výkon rozhodnutia vyplýva, že maloletá bola na
základe uznesenia Okresného súdu Bratislava II č.k. 27 P/121/2012 - 39 zo dňa 07.06.2012, ktorým súd
nariadil otcovi predbežne odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti matky, odovzdaná matke, ktorá
spolu s maloletou nasledovala svojho manžela občana Švajčiarska, do miesta jeho trvalého pobytu
vo Švajčiarsku. Je nesporné, že Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 21.09.2012 predbežné
opatrenie Okresného súdu Bratislava II zrušil. Okresný súd však naďalej koná vo veci návrhu o zmenu



zverenia maloletej W. I. do osobnej starostlivosti matky. V čase zrušenia predbežného opatrenia sa
matka zdržiavala s maloletou vo Švajčiarsku.

Súd prvého stupňa mal za preukázané, že maloletá W. sa nachádza vo Švajčiarsku a jej obvyklý pobyt
nie je v Slovenskej republike a z tohto dôvodu nemôže súd zabezpečiť nútený výkon na území Slovenskej
republiky. Preto v zmysle §§ 103, 104 ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 39 ods. 1 ZMPSaP konanie o výkon
rozhodnutia zastavil. Súd prvého stupňa teda konanie o výkon rozhodnutia zastavil z dôvodu, že nemá
v danej veci právomoc.

Odvolací súd konštatuje že súd prvého stupňa pred zastavením výkonu rozhodnutia nevykonal
dokazovanie v potrebnom rozsahu.

Podľa článku 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a
dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje
ďalšie medzinárodné záväzky.

Podľa článku 7 ods. 5 medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné
zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré
priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované
a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

Podľa § 2 ZMPSaP, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné
medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie
medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 24 ods. 3 ZMPSaP výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého
pobytu dieťaťa.

Podľa § 39 ZMPSaP právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má
maloletý ma území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.

Podľa Úmluvy č. 23/1929 Sb. medzi republikou Československou a Švýcarskem o uznání a
výkonu soudních rozhodnutí čl. 1 „súdne rozhodnutia vydané v jednom zo zmluvných štátov vo veciach
občianskych alebo obchodných budú uznané v druhom štáte, ak vyhovujú týmto podmienkam:
1. že predpisy o medzinárodnej súdnej príslušnosti platnej podľa práva štátu, kde sa rozhodnutie
uplatňuje, nevylučujú príslušnosť druhého štátu k rozhodovaniu vo veci, o ktorú sa jedná;
2. že uznanie rozhodnutí sa neprieči verejnému poriadku alebo zásadám verejného práva štátu, kde sa
rozhodnutie uplatňuje;
3. že rozhodnutie nadobudlo právnu moc podľa zákona štátu, kde bolo vydané rozhodnutie;
4. že v prípade rozsudku pre zmeškanie zmeškaná strana, proti ktorému sa rozhodnutie uplatňuje, bola
riadne predvolaná podľa zákona štátu, kde bolo rozhodnutie vydané, ak predvolanie bolo včas doručené.

Skúmanie súdmi štátu, kde sa rozhodnutie uplatňuje, bude sa vzťahovať len na podmienky, uvedené
pod číslom 1-4. Tieto súdy budú z úradnej povinnosti skúmať, či uvedené podmienky boli splnené.

Podľa oznámenia č. 224/1995 Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky Ministerstvo
zahraničných vecí výmenou nót z 13.10.1994 a 25.11.1994 medzi vládou Slovenskej republiky a
vládou Švajčiarskej konfederácie bol potvrdený stav zmluvnej základne medzi Slovenskou republikou
a Švajčiarskou konfederáciou po sukcesii Slovenskej republiky do zmlúv bývalej Českej a Slovenskej
Federatívnej republiky. Vo vzťahu medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou naďalej
platia zmluvné dokumenty, medzi ktorými je uvedená i Úmluva medzi republikou Československou a
Švýcarskem o uznaní a výkonu slobodních rozhodnutí č. 23/1929 Sb..

Pre určenie právomoci slovenských súdov je rozhodujúce v prvom rade určiť, podľa akého právneho
predpisu je potrebné postupovať, či podľa ZMPSaP alebo Úmluvy medzi republikou Československou
a Švýcarskem o uznaní a výkonu slobodních rozhodnutí č. 23/1929 Sb. (ďalej len Úmluva).



Nakoľko postup podľa Úmluvy je možný len v prípade, ak predpisy o medzinárodnej súdnej príslušnosti
platnej podľa práva štátu, kde sa rozhodnutie uplatňuje (t.j. na Slovensku), nevylučujú príslušnosť
druhého štátu k rozhodovaniu vo veci, o ktorú sa jedná, a ZMPSaP v § 24 ods. 1 určuje, že výkon
rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa, je potrebné na tento
prípad aplikovať § 24 ods. 3 ZMPSaP, pričom súd prvého stupňa si musí ako predbežnú otázku vyriešiť
obvyklý pobyt maloletej a vo svojom rozhodnutí sa ním podrobnejšie zaoberať.

Pojem „obvyklý pobyt“ nevymedzujú zákony Slovenskej republiky, ani medzinárodne zmluvy. Nemožno
ho stotožňovať s pojmom trvalý pobyt (aj keď spravidla je s trvalým pobytom totožný ), ani s pojmom
bydlisko. Všeobecne sa ním chápe pobyt, kde sa chce osoba zdržiavať, kde sa reálne, fyzicky väčšinu
roka nachádza, kde je centrum jej záujmu (práca, škola), bez úmyslu sa tam zdržiavať trvalo. Súd
pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí brať do úvahy všetky
relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. V prípade maloletej, kde sa zdržuje na základe dohody
rodičov alebo iných rozhodných skutočností. Dočasné, či protiprávne opatrenie jedného z rodičov na
pobyt dieťaťa bez ďalšieho nič nemenia. Pojem „obvyklý pobyt dieťaťa vyložil Súdny dvor vo svojom
rozhodnutí z 22.12.2010 vo veci Barbara Mercredi/Richard Chaffe. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva,
že presťahovanie sa do iného štátu nezakladá samo osebe automaticky obvyklý pobyt maloletého,
premiestneného bez súhlasu druhého rodiča, respektíve dohody rodičov.

Taktiež súd prvého stupňa bude musieť pre posúdenie právomoci súdov Slovenskej republiky ustáliť,
či v čase začatia konania mala maloletá bydlisko na území Slovenskej republiky, t.j. musí zistiť, kedy
presne odišla matka s maloletou do Švajčiarska.

Bez náležitých skutkových zistení je záver súdu prvého stupňa o nedostatku právomoci súdov
Slovenskej republiky vo veci konať predčasný.

Úlohou súdu prvého stupňa bude preto v ďalšom konaní sa podrobnejšie vysporiadať s otázkou
„obvyklého pobytu“ maloletej. Následne bude postupovať podľa § 24 ods. 3 ZMPSaP a podľa § 272 a
nasl. O.s.p..

Odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa nesprávne použil § 39 ZMPSaP, ktorý sa týka
právomoci slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých. V danom prípade ide o výkon
súdom schválenej dohody o úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom.

Samotným zastavením konania došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom oprávnenému, nakoľko pre
takýto procesný postup súdu neboli v prejednávanej veci doposiaľ splnené predpoklady.

K podaniu žiadosti oprávneného Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže o nariadenie
návrhu dieťaťa do Slovenskej republiky v zmysle Haagskeho dohovoru odvolací súd dodáva, že
Haagsky dohovor bol podpísaný 28.12.1992 a podpis bol uznaný pre Slovenskú republiku s účinnosťou
od 01.01.1993. Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s ratifikáciou tohto dohovoru dňa
15.06.2000, platnosť nadobudol dňa 01.01.2001. Dohovor bol publikovaný v Z.z. ako Oznámenie
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky číslo 119/2001 Z.z.. Cieľom dohovoru je zabezpečiť
okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú
v ňom zadržiavané a zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku
jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch. Ako vyplýva zo spisu,
oprávnený sa už v roku 2012 obrátil na Centrum pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže, ktoré sa
najskôr snaží dosiahnuť dobrovoľný návrat maloletého dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu v súlade
s článkom 24 ods. 1 a 27 Haagskeho dohovoru. Konanie o návrat dieťaťa v zmysle článku 3 Haagskeho
dohovoru sa nepovažuje za konanie o starostlivosti súdu o maloletých, nie je rozhodovaním o
zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Ide o špecifické konanie týkajúce
sa maloletého dieťaťa, pričom cieľom tohto konania je obnoviť pôvodný stav takzvaný status quo a
tým umožniť príslušnému orgánu v štáte obvyklého pôvodu maloletého dieťaťa, aby rozhodol vo veci
starostlivosti o maloleté dieťa. Táto iniciatíva oprávneného sa však netýka výkonu rozhodnutia.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude postupovať v naznačenom smere.



Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.