{"guid": "18c1b03a-aa58-42dd-b15f-c62b2cac12de:c04fca40-fa85-4b35-aca2-cd8854ee9d36", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8012200449.1", "spisova_znacka": "2S/25/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2S/25/2012 z 22. 8. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 22. augusta 2012, sp. zn. 2S/25/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8012200449.1", "identifikacne_cislo": "8012200449", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Helena Škrinárová", "sudca_id": 226, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-helena-skrinarova-226", "datum_vydania": "2012-08-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nečinnosti orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c04fca40-fa85-4b35-aca2-cd8854ee9d36", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8012200449.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8012200449.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8012200449.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/25/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200449
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8012200449.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa ST OMEGA, spol. s r.o., so sídlom Námestie Gen.
Štefánika 3, Stará Ľubovňa, právne zastúpeného JUDr. Jurajom Tibenským, advokátom so sídlom
Štefánikova 15, Nitra, proti odporcovi Daňový úrad Prešov, Hviezdoslavova 7, vo veci konania proti
nečinnosti orgánu verejnej správy takto

r o z h o d o l :

Návrh  z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 12.06.2012 sa navrhovateľ domáha, aby súd určil odporcovi povinnosť konať a
vydať rozhodnutie v konaní začatom upovedomením o začatí daňovej kontroly oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2011 pod č. 735/320/21352/2011/Plu zo dňa
26.07.2011, a to v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia súdu a priznať trovy konania.

Návrh odôvodnil tým, že odporca upovedomením zo dňa 26.07.2011 začal podľa § 15 ods. 14 zákona
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) dňa 03.08.2011 daňovú
kontrolu. Podľa vymedzenia predmetu daňovej kontroly v uvedenom oznámení mala daňová kontrola
za cieľ zistiť oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2011 v
súlade s § 79 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon č. 222/2004
Z.z.“). Dňa 03.08.2011 sa dostavili do sídla navrhovateľa zamestnanci odporcu, ktorým boli predložené
všetky doklady, dokumenty a dôkazy preukazujúce tvrdenia navrhovateľa uvedené v daňovom priznaní
za zdaňovacie obdobie máj 2011. Boli predložené dôkazy preukazujúce oprávnenosť uplatneného
nároku na odpočet dane. Dňa 14.09.2011 rozhodnutím č. 735/320/26535/2011/Plu odporca prerušil
kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, a to z dôvodu, že podal
medzinárodné dožiadania podľa čl. 5 Nariadenia Rady č. 1798/2003/ES o administratívnej spolupráci
v oblasti DPH. Rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené 19.09.2011. Medzinárodnými dožiadaniami
odporca preveroval odberateľov navrhovateľa, a to spoločnosti GLOBAL AGRO Kft., BOAGRA S.A.
WARSAWA. S uvedenými spoločnosťami navrhovateľ uskutočnil v zdaňovacom období máj 2011
zdaniteľné obchody, ktoré sú podľa § 43 zákona o DPH oslobodené od dane. So žiadnou z uvedených
spoločností v zdaňovacom období máj 2011 neuskutočnil zdaniteľné obchody, z ktorých by si uplatňoval
nárok na odpočet dane. Ku dňu podania návrhu odporca mal odpoveď na medzinárodné dožiadania a to
na dožiadanie zo dňa 24.10.2011 a 22.11.2011. Dňa 17.08.2011, 12.10.2011, 05.12.2011 a 03.02.2012
nahliadol do spisu odporcu týkajúceho sa daňovej kontroly a zistil, že všetky zdaniteľné obchody, na
základe ktorých si v daňovom priznaní uplatnil nárok odpočet dane, boli obchodnými partnermi potvrdené
ako uskutočnené a doložené aj vystavenými faktúrami. Zistil, že na všetky dožiadania urobené odporcom
za účelom preverenia uplatňovaného nároku na odpočet dane už mal odporca odpovede, ktoré potvrdili,
že navrhovateľom predložené dôkazy preukazujúce uplatnený nárok na odpočet dane sú pravdivé a



bolo preukázané, že všetky zdaniteľné obchody, z ktorých si uplatňuje odpočet dane, boli uskutočnené.
Ku dňu podania návrhu nebol zo strany odporcu spochybnený žiadny navrhovateľom predložený dôkaz.
Odporca ku dňu podania návrhu nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by vierohodnosť, úplnosť a
správnosť účtovnej evidencie, záznamov a dôkazov navrhovateľa spochybňovali. Ku dňu podania žaloby
taktiež odporca nepreukázal, že by navrhovateľom predložené faktúry nevystavil ten, kto je na nich
uvedený. Nevyzval navrhovateľa na objasnenie akýchkoľvek nezrovnalostí, ktoré by mal pri zhodnotení
dôkazov objasniť.  Citoval ustanovenie § 15 ods. 17,18 Zákona o správe daní a poplatkov.

V tejto súvislosti  navrhovateľ namietal, že lehota šesť mesiacov na vykonanie daňovej kontroly
je lehotou zákonnou a je pre odporcu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej
daňovej kontroly. Ak táto lehota nie je predĺžená nadriadeným orgánom, je lehotou maximálnou, v ktorej
musí odporca daňovú kontrolu skončiť. Šesť mesiacov odo dňa začatia daňovej kontroly uplynulo dňa
03.02.2012 a ku dňu podania návrhu nemá navrhovateľ oznámenie od odporcu, že nemôže ukončiť
daňovú kontrolu do šiestich mesiacov a že požiadal o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly.

Citoval ustanovenie § 15 ods. 14 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého sa daňovou kontrolou vykonáva
kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,
daňová kontrola je začatá v deň uvedený v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly alebo v deň
spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. O výsledku tejto daňovej kontroly vydá správca dane
platobný výmer alebo dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 v lehote do 10 dní odo dňa ukončenia
daňovej kontroly, lehota ustanovená v § 44 ods. 6 sa nepoužije. Odporca bol z uvedených dôvodov
povinný najneskôr do 13.02.2012 vydať rozhodnutie podľa § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. a ku dňu
podania návrhu tak neurobil.

Na základe týchto skutočností navrhovateľ tvrdí, že odporca nekoná bez vážneho dôvodu a spôsobom
ustanoveným zákonom č. 511/1992 Zb. a je v konaní nečinný tým, že k dnešnému dňu nerozhodol o
výsledku daňovej kontroly spôsobom podľa § 15 ods. 14 posledná veta citovaného zákona aj napriek
tomu, že tak mal urobiť najneskôr do 13.02.2012. Tvrdí, že nečinnosťou odporcu je ukrátený na svojich
právach  a preto žiada, aby krajský súd preskúmal zákonnosť postupu odporcu v konaní vo veci začatia
daňovej kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj
2011.

K označeniu odporcu  Daňový úrad Prešov uviedol, že od 01.01.2012 v rámci reformy daňovej správy
došlo k transformácii daňových úradov a v rámci novej organizácie, Finančná správa vzniklo 8 daňových
úradoch v sídlach VÚC s pobočkami daňových úradov a kontaktnými miestami daňových úradov a
jeden daňový úrad pre vybrané daňové subjekty. V rámci tejto daňovej reformy bol vydaný zákon č.
479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a ktorým od 01.01.2011 došlo k
zrušeniu zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch a zákonom č. 563/2009 Zb. bol zrušený zákon
č. 511/1992 Zb. Citoval ust. 5 ods. 1, § 5 ods. 3 písm. a/ a § 2 ods. 3 zákona č. 479/2009 Z.z. V tejto
súvislosti uviedol, že pôvodný Daňový úrad Stará Ľubovňa, ktorý začal vykonávať daňovú kontrolu je
od 01.01.2012 organizačnou zložkou Daňového úradu Prešov. Podľa § 7 ods. 1 Daňového poriadku
miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak,
u fyzickej osoby miestom je jej trvalého pobytu a u právnickej osoby jej sídlom. Podľa § 165 ods. 5
Daňového poriadku daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí
podľa doterajších predpisov. Od 01.01.2012 je miestne príslušným správcom dane pre navrhovateľa
Daňový úrad Prešov a v súlade s § 250t ods. 8, § 246a, § 246a ods. 1 prvá veta O.s.p. príslušný na
konanie Krajský súd v Prešove.

Uviedol, že proti neoprávnenému zásahu odporcu podal dňa 14. februára 2012 námietku a tým vyčerpal
podľa § 250t ods. 1 O.s.p. svoje zákonné možnosti brániť sa voči konaniu odporcu.

Dňa 09. januára 2012 podal na Finančné riaditeľstvo SR námietku zaujatosti voči všetkým
zamestnancom odporcu, pričom dňa 15. februára 2012 začalo konanie o námietke zaujatosti. Odporca
rozhodol o námietkach dňa 19. apríla 2012.

Námietky voči postupu odporcu pri výkone daňovej kontroly zhrnul do piatich základných bodov, a to:

1. Daňovou kontrolou oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu môže odporca kontrolovať
len zdaniteľné obchody, z ktorých si navrhovateľ uplatňuje nárok na odpočet dane a kontrola ostatných



zdaniteľných obchodov je nad zákonný rámec daňovej kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu. Oslobodenie plnenia, ktoré sa uvádzajú v súhrnnom výkaze, kontroluje odporca
cez vytýkacie konanie, ktoré však nezačal.

2. Lehota šesť mesiacov, ak táto lehota nebola nadriadeným orgánom predĺžená, je maximálnou lehotou
na vykonanie daňovej kontroly za marec 2011 a túto lehotu nie je odporca oprávnený predĺžiť svojim
vlastným rozhodnutím.

3. Nerozumné a neúčelné úkony odporcu možno považovať za nečinnosť a nemôžu zastaviť plynutie
lehôt na vykonanie daňovej kontroly.

4. Vrátenie nadmerného odpočtu v lehote 60 až 180 dní od podania daňového priznania odporuje čl.
18 ods. 4 šiestej smernice o DPH.

5.  Nečinnosť správcu dane spôsobuje navrhovateľovi značnú finančnú záťaž.

K námietke uvedenej v bode 1 uviedol, že pri posudzovaní toho, či postup odporcu pri výkone
daňovej kontroly je zákonný je potrebné prísne rozlišovať to, či je vykonávaná daňová kontrola na
dani z pridanej hodnoty ako takej, alebo je vykonávaná daňová kontrola oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu. Pri výkone kontroly nároku na vrátenie nadmerného odpočtu správca
dane preveruje len oprávnenosť nároku na nadmerný odpočet a nie ja ostatné zdaniteľné obchody,
z ktorých napr. vyplýva povinnosť platiť daň, resp. je uplatnené oslobodenie od dane. Nasvedčuje
tomu aj judikatúra Európskeho súdneho dvora, podľa ktorej sa vrátenie nadmerného odpočtu uskutoční
v primeranej lehote vyplatením finančnej hotovosti alebo porovnateľným spôsobom a prijatý spôsob
vrátenia v nijakom prípade nesmie pre zdaniteľnú osobou predstavovať finančné riziko. Poukázal
pritom na rozsudok č. C-78/00 Komisia/Taliansko, body 32 až 34 a C-25/07 Sosnowska, bod 17. Ďalej
uviedol, že aby uvedený cieľ bol naplnený, nesmie bť kontrola vykonávaná vo veľkom rozsahu (ako
by to bolo pri klasickej kontrole DPH), ale len v rozsahu kontroly zdaniteľných obchodov, z ktorých si
navrhovateľ uplatňuje odpočet dane. Tým, že sa skontrolujú len zdaniteľné obchody, kde sa uplatňuje
odpočet dane, nebude kontrola prebiehať neprimeranú dobu, počas ktorej by nevrátenie nadmerného
odpočtu znamenalo pre navrhovateľa značné finančné riziko a bolo by v rozpore už s citovanou
judikatúrou Európskeho súdneho dvora. Zároveň sa bude postupovať v súlade so základnou zásadou
spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou únie, a to právom zdaniteľných osôb odpočítať
z dane, ktorú majú zaplatiť, daň už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb,
ktoré prijali a získať tento odpočet späť v primeranej lehote bez toho, aby to bolo pre neho finančne
zaťažujúce. Je pravdou, že za to, ak dôjde k oneskorenému vráteniu nadmerného odpočtu je povinný
odporca zaplatiť úrok z omeškania už podľa citovaného rozsudku Európskeho súdneho dvora, ale to
je sankcia za porušenie práva a nie je dôvodom na to, že by odporca zadržal nadmerný odpočet a
navrhovateľ to bude mať kompenzované úrokom z omeškania. Úrok z omeškania pôsobí skôr opačne,
pretože hrozba jeho vyrubenia by mala viesť k plynulosti a efektívnosti pri výkone daňovej kontroly,
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. V prípade, ak by sa prijal názor, že daňová
kontrola oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu sa môže týkať všetkých zdaniteľných
obchodov a nielen tých, z ktorých sa uplatňuje odpočet dane, kontrola bude nutne prebiehať dlhšiu
dobu, pretože bude potrebné skontrolovať oveľa viac dôkazov a zdaniteľných obchodov. Ale ak dôjde
len ku kontrole odpočtov dane, nedôjde k zásadnému zásahu do práv navrhovateľa tým, že bude
znášať bremeno dane z pridanej hodnoty, pretože nevrátenie nadmerného odpočtu v primeranej lehote
takýmto bremenom je. Ak aj nadmerný odpočet vrátený v neprimeranej lehote, odporca v tejto lehote
postavil navrhovateľa do pozície spotrebiteľa vlastných služieb čo je v rozpore s realitou, ale hlavne
v rozpore so spotrebným charakterom dane z pridanej hodnoty. Ak odporca argumentuje tým, že
musí skontrolovať všetky zdaniteľné plnenia nie je to správny argument, pretože ak dôjde k vráteniu
nadmerného odpočtu nič nebráni odporcovi vykonať riadnu daňovú kontrolu DPH všetkých zdaniteľných
obchodov vykonaných v danom zdaniteľnom období so zohľadnením už vykonanej kontroly nadmerného
odpočtu, ak samozrejme bude mať odporca vážne pochybnosti o správnosti a pravdivosti údajov
uvedených v daňovom priznaní.

Podľa vymedzenia predmetu daňovej kontroly, v oznámení o začatí daňovej kontroly, aj zo zápisnice
o začatí daňovej kontroly je preukázané, že daňová kontrola má za cieľ zistiť oprávnenosť nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2011. Pojem nadmerný odpočet nie



je v zákone o DPH definovaný, ale možnosť ustanovení § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 vyvodiť,
že nadmerný odpočet je vlastne prevýšenie celkovej odpočítateľnej dane (súčet všetkých odpočtov
dane) nad celkovou splatnou daňou za príslušné zdaňovacie obdobie. Kontrola nadmerného odpočtu je
potom kontrolou všetkých uplatnených odpočtov dane navrhovateľom. Skutočnosť, že je rozdiel medzi
kontrolou oprávnenosti vrátenia nadmerného odpočtu a klasickou kontrolou vyplýva aj zo samotného
znenia § 15 zákona č. 511/1992 Zb., kde v prípade daňovej kontroly nadmerného odpočtu sa nepoužijú
ust. § 15 ods. 2 a § 15 ods. 7, a to hlavne z dôvodu, aby daňová kontrola prebiehala bez zbytočných
prieťahov a nadmerný odpočet bol vrátený v primeranej lehote tak, aby to nebolo pre navrhovateľ
finančne zaťažujúce.

Navrhovateľ tvrdí, že ak podľa vymedzenia predmetu daňovej kontroly v oznámení o začatí daňovej
kontroly, aj zo zápisnice o začatí daňovej kontroly je preukázané, že daňová kontrola má za cieľ zistiť
oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2011. Predmetom
daňovej kontroly môžu byť len zdaniteľné obchody, z ktorých si uplatňuje odpočet dane. Ak odporca
kontroluje aj iné zdaniteľné obchody, prekračuje zákonný rámec vymedzený v oprávnení na vykonanie
daňovej kontroly a možno tento postup považovať za nezákonný zásah do práv a právom chránených
záujmov navrhovateľa. Preto nemožno nadradiť záujem štátu na vybranie dane, ktorú je daňový subjekt
povinný odviesť za ním zrealizované zdaniteľné obchody nad právom daňového subjektu na odpočet
dane, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade ho nemožno obmedziť a musí byť
vrátený v primeranej lehote. Poukázal na rozsudku Európskeho súdneho dvora zo dňa 06.07.1995 BP
Soupergaz, C-62/93, Cedilac C-368/06 a Sosnowska C-25/07.

Dôvodil ďalej tým, že od dane oslobodené dodania tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z
tuzemska do iného členského štátu podľa § 80 zákona č. 222/2004 Z.z. uviedol aj do súhrnného výkazu,
ktorý sa podáva elektronickými prostriedkami najneskôr do 20 dní po skončení obdobia, za ktoré je
povinnosť podať súhrnný výkaz. Podľa § 80 ods. 11 zákona č. 222/2004 Z.z., ak vzniknú pochybnosti
o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného súhrnného výkazu alebo o pravdivosti údajov v ňom
uvedených, oznámi daňový úrad tieto pochybnosti osobe, ktorá súhrnný výkaz podala a vyzve ju, aby sa
k nim vyjadrila, neúplné údaje doplnila, nejasnosti vysvetlila a nepravdivé údaje opravila alebo pravdivosť
údajov riadne preukázala. Na základe tejto výzvy je osoba, ktorá súhrnný výkaz podala povinná do 5 dní
od doručenia výzvy nedostatky podaného súhrnného výkazu odstrániť. Správca dane pri preverovaní
údajov uvedených v súhrnnom výkaze postupuje podľa § 41 zákona o správe daní a poplatkov č.
511/1992 Zb. (vytýkacie konanie), podľa ktorého ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti podaného priznania alebo hlásenia alebo súhrnného výkazu a dokladov predložených daňovým
subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených oznámi tieto pochybnosti daňovému subjektu
a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé
údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Z uvedeného vyplýva, že ak chcel odporca
preverovať skutočnosti uvedené v súhrnnom výkaze (v tomto prípade od dane oslobodené dodanie
tovaru) musí mať pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného súhrnného výkazu
alebo o pravdivosti údajov v ňom uvedených a musí vyzvať navrhovateľa, aby tieto pochybnosti vysvetlil
a tento je povinný ich odstrániť. Žiadnu výzvu podľa § 80 ods. 11 zákona č. 222/2004 Z.z. odporca
navrhovateľovi k dnešnému dňu z dôvodu akýchkoľvek pochybností, údajov uvedených v súhrnnom
výkaze neposlal. Ak odporca daňovou kontrolou preveruje oprávnenosť nároku na nadmerný odpočet v
rámci takej daňovej kontroly preveruje len plnenia, z ktorých si navrhovateľ uplatňuje odpočet dane a od
dane oslobodené dodanie tovaru môže preverovať samostatne vytýkacím konaním, resp. ak nadobudne
konkrétne podozrenie o správnosti podaného daňového priznania, môže začať klasickú daňovú kontrolu.
Rozdiel je v tom, že na začatie daňovej kontroly bude mať správca dane konkrétne pochybnosti, ktoré
pri začatí daňovej kontroly oznámi daňovému subjektu a hlavne vykonanie riadnej daňovej kontroly
nebude mať za následok zadržiavanie nadmerného odpočtu DPH. V tejto súvislosti dal do pozornosti
rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky a Ústavného súdu Českej republiky, ktoré sa
týkajú uvedenej problematiky, a to Uznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu zo dňa
08.07.2008 č. 9Afs 110/2007-102, z ktorého vyplýva, že vo výzve správca dane podľa § 43 Daňového
poriadku musí byť uvedený konkrétny skutkový dôvod zakladajúci pochybnosti o správnosti, preukázaní
alebo úplnosti podaného daňového priznania alebo hlásenia, prípadne dodatočného daňového priznania
alebo následného hlásenia a ďalších písomností predložených daňovým subjektom alebo o pravdivosti
údajov v nich uvedených. Výzva odkazujúca iba na príslušný riadok takéhoto priznania, či hlásenia alebo
takejto písomnosti tejto požiadavke spravidla nezodpovedá. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že aby
mohol odporca začať vytýkacie konanie, musí mať vážne pochybnosti o správnosti a úplnosti súhrnného



výkazu a tieto pochybnosti musia byť navrhovateľovi oznámené. Bez uvedeného nie je možné začať
vytýkacie konanie. Ak tak odporca v prípade súhrnného výkazu urobil, konal svojvoľne a v rozpore so
zákonom. Ak teda odporca podáva medzinárodné dožiadania na preverenie od dane oslobodených
dodaní tovaru v rámci kontroly oprávnenosti nároku na odpočet dane, koná nad rámec oprávnení,
ktoré mu boli dané pri kontrole a prerušenie kontroly z uvedeného dôvodu je len účelové, nezákonné a
zámerne predlžujúce vykonanie daňovej kontroly a nemôže spôsobiť neplynutie lehôt.

K námietkam uvedeným v bode 2 citoval ustanovenie § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého
o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec
správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s
výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie, vo výzve určí dátum prerokovania protokolu,
pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného
daňového subjektu k tomuto protokolu. Podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. daňová kontrola je
ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.
Podľa poslednej vety § 15 ods. 14 zákona č. 511/1992 Zb. o výsledku tejto daňovej kontroly vydá správca
dane platobný výmer alebo dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 v lehote do 10 dní odo dňa
ukončenia daňovej kontroly; lehota ustanovená v § 44 ods. 6 sa nepoužije.

V tejto súvislosti uviedol, že daňová kontrola začala dňa 03.08.2011 a mala byť ukončená maximálne
do 02.12.2011. Pred uplynutím lehoty na ukončenie daňovej kontroly nebolo navrhovateľovi oznámené,
že by lehota na ukončenie daňovej kontroly bola nadriadeným orgánom predĺžená. Aby mohla byť
daňová kontrola do dňa 03.02.2012 ukončená, musel by byť navrhovateľovi pred uplynutím tejto lehoty
nielen doručený protokol o kontrole, ale v uvedenej lehote aj s navrhovateľom prerokovaný. Až dňom
prerokovania protokolu o daňovej kontrole je daňová kontrola ukončená a toto ukončenie musí byť
najneskôr do 6 mesiacov od začatia daňovej kontroly, teda najneskôr do 03.02.2012. Odporca do
dňa 03.02.2012 neukončil daňovú kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
za zdaňovacie obdobie máj 2011. Ak aj napriek tomu pokračuje vo vykonávaní daňovej kontroly, s
vykonávaním ktorej nad zákonom stanovenú lehotu navrhovateľ nesúhlasí, nezákonným spôsobom
zasahuje do práv a právom chránených záujmov navrhovateľa a tým, že nevydáva rozhodnutie
podľa poslednej vety § 15 ods. 14 zákona č. 511/1992 Zb. je v konaní nečinný. Nečinnosť odporcu
nie je spôsobená nespoluprácou navrhovateľa, resp. prieťahmi spôsobenými navrhovateľom, ale len
nezákonným postupom odporcu. Problematiku rešpektovania maximálnej určenej lehoty na vykonanie
daňovej kontroly, a to či táto lehota je procesnou lehotou a či správca dane musí túto maximálnu
lehotu rešpektovať, sa zaoberal aj Najvyšší súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 3Sžf 1/2009
zo dňa 29.01.2009, ako aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III.ÚS 24/2010-57 zo dňa
29.06.2010.

S odvolaním sa na tieto rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR uviedol, že táto
judikatúra jednoznačne potvrdzuje ten výklad maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly, že ak daňový
subjekt spolupracuje so správcom dane pri výkone daňovej kontroly a poskytuje správcovi dane potrebnú
súčinnosť (vytvorením podmienok na vykonanie kontroly, predkladanie požadovaných dokladov bez
zbytočných prieťahov a podobne) zákonom stanovená maximálna dĺžka daňovej kontroly nesmie byť
prekročená.  To znamená, že ak správca dane vykonáva daňovú kontrolu nad maximálne dovolenú dĺžku
vykonávania daňovej kontroly, je jeho konanie nezákonné a protokol získaný z takéhoto nezákonného
konania je nezákonne získaný dôkaz, ktorý nemôže byť v konaní použitý, pretože rozhodnutie by bolo
nezákonné. Z uvedeného vyplýva, že ak najbližšie nadriadený orgán odporcu v lehote podľa § 15 ods.
17 zákona č. 511/1992 Zb. nepredĺžil z dôležitých dôvodov lehotu šiestich mesiacov na vykonanie
daňovej kontroly, maximálnou lehotou na vykonanie daňovej kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2011 je lehota šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, t.j.
do 03.02.2012. Odporca nie je oprávnený vlastným rozhodnutím uvedenú zákonnú lehotu na ukončenie
daňovej kontroly predĺžiť, a to ani v tom prípade, ak je takým rozhodnutím rozhodnutie o prerušení
konania. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 62/1999 zo dňa 14.07.1999.

Ďalej dôvodil, že na uvedenú zákonnú lehotu nemá žiadny vplyv ani rozhodnutie odporcu o prerušení
daňovej kontroly za účelom vykonania medzinárodného dožiadania, pretože ako konštatoval aj ústavný
súd v tejto súvislosti nie je rozhodné, či v uvedenom časovom úseku (rozumej lehoty na vykonanie
daňovej kontroly) sa vyskytli aj prestávky v kontrolných aktivitách spôsobené procesným priebehom
daňového konania, ale podstatné je, že daňová kontrola nebola zákonom predpísaným spôsobom
ukončená v lehote šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Zároveň nerozumné a neúčelné úkony odporcu



možno považovať za nečinnosť a nemožno preto zastaviť plynutie lehôt. Ako uviedol ústavný súd lehota
šiestich mesiacov, ak nebola nadriadeným orgánom predĺžená, je maximálnou lehotou na vykonanie
daňovej kontroly. Ani prerušenie daňovej kontroly nemôže viesť k tomu, aby sa táto zákonná lehota
nerešpektovala o to viac, že prerušenie daňovej kontroly bolo z dôvodu podania medzinárodného
požiadania, ktoré podľa jeho názoru je svojvoľné a nie je možné rozumne predpokladať, že výsledok
dožiadania bude mať vplyv na rozhodnutie odporcu. Zároveň dožiadaný správca dane nie je viazaný
žiadnou lehotou na vykonanie dožiadania a naviac, ak dožiadaný správca dane bude vykonávať daňovú
kontrolu subjektu, ku ktorému smeruje dožiadanie, môže dôjsť až k niekoľkoročnému prerušeniu daňovej
kontroly vykonávanej odporcom.

Navrhovateľ citoval z návrhu generálneho advokáta JUDr. Mazáka vo veci C-25/07, z ktorého vyplýva,
že ...“treba pripomenúť, že úrady členských štátov  disponujú prostriedkami Spoločenstva v rámci
spolupráce a administratívnej pomoci, ktoré sú prijaté na účely správneho stanovenia DPH a ochrany
pred daňovými únikmi a obchádzaním daňových povinností, akými sú opatrenia podľa nariadenia
Rady (ES) č. 1798/2003 a nariadenia Komisie (ES) č. 1925/2004. Okrem toho analogicky, ako uviedla
generálna advokátka v prípade C-470/04, súhlasím s tým, že hoci v praxi rôzne prostriedky spolupráce,
ktoré majú členské štáty k dispozícii, nemusia fungovať uspokojujúco a bez problémov, členské štáty
by nemali mať možnosť z nedostatok v spolupráci medzi ich daňovými úradmi vyvodzovať odôvodnenie
obmedzenia takej základnej zásady spoločného systému DPH, akou je právo na odpočet dane....“

V tejto súvislosti poukázal navrhovateľ aj na ustanovenie § 13a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., podľa
ktorého lehotu ustanovenú týmto zákonom alebo osobitným zákonom správca dane nemôže predĺžiť.
Z uvedeného vyplýva, že ak aj odporca rozhodnutím preruší daňovú kontrolu toto prerušenie, resp.
neplynutie lehôt nemôže mať vplyv na zákonnú lehotu na ukončenie daňovej kontroly, pretože by
uvedeným došlo k obchádzaniu zákona, a to § 13a ods. 2 zo strany odporcu. Takýto postup odporcu
by bol v rozpore so základnými zásadami právneho štátu, pretože v právnom štáte právny poriadok
nechráni štátnu moc pred občanmi. Právny poriadok určuje postup orgánov verejnej správy tak, aby
neboli porušované práva občanov. Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecných záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Ďalej uviedol, že
ust. § 13a ods. 2 zákona musí odporca rešpektovať a nemôže svojim konaním uvedené ustanovenie
obchádzať. Nositeľom štátnej moci je zakázané všetko, čo im nie je výslovne dovolené. Inými slovami,
štátna moc sa dá uplatňovať len v prípadoch a medziach stanoveným zákonom, a to spôsobom, ktorý
zákon stanoví. Ak je v § 13a ods. 2 stanovené, že lehotu ustanovenú zákonom nemôže správca dane
predĺžiť žiadnym výkladom, resp. obchádzaním tohto ustanovenia, napr. pomocou prerušenie kontroly
nemožno docieliť to, že odporca svojim vlastným rozhodnutím predĺži zákonom stanovenú lehotu na
ukončenie daňovej kontroly. Takýto postup by bol svojvoľný a podkopávajúci základné zásady, na ktorých
je právny štát postavený.

V tejto súvislosti poukázal na názor Ústavného súdu Českej republiky, podľa ktorého „...zmyslom
právneho inštitútu lehoty všeobecne je zníženie entropie (neurčitosti) pri uplatňovaní práv, resp.
právomocí časové obmedzenie stavu neistoty v právnych vzťahov, urýchlenie procesu rozhodovania s
cieľom reálneho dosiahnutia i zamýšľaných cieľov“ (nález sp.zn. III. ÚS 738/2000 zo dňa 21.06.2001).
Lehoty teda slúžia predovšetkým k tomu, aby posilňovali právnu istotu v rámci právneho styku.

Ďalej argumentoval tým, že aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality)
zásahov správcov dane smerujúcich voči daňovým subjektom (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.).
Túto požiadavku v niektorých prípadoch zákonodarca formuloval celkom exaktne určením limitov
konkrétneho typu zásahu. Zároveň konanie správcu dane ako orgánu verejnej moci musí byť v súlade
s ďalším základným princípom právneho štátu, a to právom na súdnu ochranu, ktorej zmyslom je
umožniť každému reálny prístup k súdu. Tento reálny prístup navrhovateľa k súdu je ohrozený v prípade,
ak sa pripustí, že je možné prerušenie daňovej kontroly, napr. z dôvodov vystaveného dožiadania
na iného správcu dane, pretože žalobca by sa bez akéhokoľvek vlastného zavinenia nemal možnosť
obrátiť na súd a byť účastníkom súdneho konania, v ktorom by mu bola poskytnutá súdna ochrana
tak, ako to predpokladá a umožňuje čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti poukázal
na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 14/01-46, z ktorého okrem iného vyplýva
„...navrhovateľ akceptuje zákonom ustanovené podmienky preskúmavania správnych rozhodnutí súdom
bez toho, že by sa o takéto konanie pokúsil s vedomím si nereálnosti takéhoto postupu, nakoľko podľa
§ 248 ods. 2 písm. e/ O.s.p. rozhodnutie o prerušení konania je rozhodnutím procesnej povahy, ktoré je
vylúčené z preskúmavania v správnom súdnictve a žiadne iné rozhodnutie, predovšetkým vo veci samej,



ktoré by mohlo byť predmetom preskúmavania v správnom súdnictve, z dôvodu takmer trojročnej lehoty
od začatia konania zatiaľ neexistuje. Keďže zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému
reálny prístup k súdu, ústavný súd skúmal ohrozenie reálnosti prístupu k súdu u navrhovateľa  a
dospel k záveru, že v tomto konkrétnom prípade navrhovateľ bez akéhokoľvek vlastného zavinenia
v súčasnosti nemá reálnu možnosť obrátiť sa na súd a byť účastníkom súdneho konania, ktorým by
mu bola poskytnutá súdna ochrana tak ako to predpokladá a umožňuje čl. 46 ústavy. Navrhovateľ
namieta porušenie jeho práva na súdnu ochranu upraveného v čl. 46 ods. 1 ústavy, pričom vychádza
zo zákonom ustanovených pravidiel preskúmavania rozhodnutí orgánov verejnej správy o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. Pretrvávajúca
absencia rozhodnutia vydaného v takomto druhu konania je hlavným dôvodom na uplatnenie požiadavky
navrhovateľa rozhodnúť o porušení jeho práva na súdnu ochranu upraveného v čl. 46 ods. 1 ústavy.

V bode 3 uviedol, že súdny dvor v bode 44 rozsudku Teleos C-409/04 konštatoval, že po zrušení
hraničnej kontroly medzi členskými štátmi musia daňové orgány overovať, či tovar fyzicky opustil
alebo neopustil územie členského štátu, z ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený, predovšetkým
na základe dôkazov a vyhlásení poskytnutých zdaniteľnými osobami. V citovanom rozsudku okrem
iného prijal záver: „preto by bolo v rozpore so zásadou právnej istoty, aby členský štát, ktorý stanovil
podmienky na uplatnenie oslobodenia dodávky tovaru v rámci spoločenstva tým, že najmä stanovil
zoznam dokumentov, ktoré je potrebné predložiť príslušným orgánom, pričom spočiatku dokumenty
predložené dodávateľom prijal ako dôkazy odôvodňujúce nárok na oslobodenie od dane mohol následne
nútiť dodávateľa, aby zaplatil DPH prislúchajúcu na takúto dodávku, ak sa preukáže, že z dôvodu
spáchania podvodu nadobúdateľom, o ktorom dodávateľ nevedel, ani nemohol vedieť, dotknutý tovar v
skutočnosti neopustil územie členského štátu dodania. Nútiť zdaniteľnú osobu,  aby poskytla presvedčivý
dôkaz, že tovar fyzicky opustil členský štát dodania nezaručuje správne a jednoduché uplatnenie
oslobodenia od dane. Práve naopak, táto povinnosť ju stavia do situácie neistoty vo vzťahu k možnosti
uplatniť si oslobodenie na dodávky tovaru v rámci spoločenstva alebo vo vzťahu k nutnosti zahrnúť DPH
do predajnej ceny. Článok 28c A písm. a/ prvý odsek šiestej smernice 77/388 zmenenej a doplnenej
smernicami 2000/65 sa má vykladať v tom zmysle, že odporuje tomu, aby príslušné orgány členského
štátu dodania nútili dodávateľa, ktorý konal v dobrej viere a predložil dôkazy, ktoré na prvý pohľad
odôvodňovali jeho právo na oslobodenie dodávky tovaru v rámci spoločenstva od dane, aby následne
zaplatil daň z pridanej hodnoty z tohto tovaru keď sa zistí, že uvedené dôkazy sú nepravdivé, pričom však
nedôjde k preukázaniu účasti uvedeného dodávateľa na takomto podvode, pokiaľ však tento dodávateľ
prijal všetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby sa uistil, že dodávka v rámci spoločenstva,
ktorú uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.“

S poukázaním na citované rozhodnutie dôvodil, že si splnil všetky zákonné podmienky uvedené v
§ 43 zákona o DPH na to, aby dôkazne preukázal oslobodenie od dane. Žiadny ním predložený
dôkaz odporca nespochybnil. Medzinárodnými dožiadaniami, ktorými odporca preveruje odberateľov
navrhovateľa, s ktorými v máji 2011 uskutočnil zdaniteľné obchody, ktoré sú podľa §43 zákona o DPH
oslobodené od dane. So žiadnou z uvedených spoločností v zdaňovacom období máj 2011 neuskutočnil
zdaniteľné obchody, z ktorých by si žalobca uplatňoval nárok na odpočet dane.

Poukázal na článok 8 nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003, podľa ktorého žiadaný orgán poskytuje
informácie uvedené v čl. 5 a 7 tak rýchlo ako je to len možné, najneskôr 3 mesiace po dni prijatia žiadosti.
Podľa čl. 40 nariadenia žiadaný orgán jedného členského štátu poskytne žiadajúcemu orgánu v ďalšom
členskom štáte informácie uvedené v čl. 1 za podmienky, že:

a) množstvo a povaha žiadosti o informácie podaných žiadajúcim orgánom v rámci konkrétneho obdobia
nespôsobuje uvedenému žiadanému orgánu neprimeranú administratívnu záťaž,

b) uvedený žiadajúci orgán vyčerpal svoje zvyčajné zdroje informácií, ktoré mohol používať za daných
okolností na získavanie žiadaných informácií bez toho, aby podnikal riziko ohrozenia dosiahnutia
želaného cieľa.

Tvrdil, že na základe uvedeného môže výsledok medzinárodného dožiadania mať vplyv na jeho
deklarované oslobodenia od dane. Dožiadanie odporcu preto nesmeruje k účelnému zisteniu
podstatných skutkových okolností, ale len k bezdôvodnému predlžovaniu kontroly a jeho šikanovaniu.
Odporcom prerušenú daňovú kontrolu možno považovať za nedôvodnú nečinnosť, pretože nemožno



rozumne predpokladať, že by zistenia viedli k rozhodným skutočnostiam vedúcim k spochybneniu
deklarovaného nadmerného odpočtu. Medzinárodné dožiadania boli urobené nad rámec poverenia
daného zamestnancom vykonávajúcim daňovú kontrolu, pretože poverenie majú na kontrolu
nadmerného odpočtu a ako preukázal kontrola môže prebiehať len v rozsahu kontroly zdaniteľných
plnení, z ktorých si navrhovateľ uplatňuje odpočet dane. Zo zdaniteľných obchodov, ktoré preveruje
odporca medzinárodnými dožiadaniami si neuplatňoval odpočet dane, a preto nemôže byť takéto
medzinárodné dožiadanie dôvodom na prerušenie kontroly, resp. dôvodom na to, aby odporca
nepokračoval vo vykonávaní daňovej kontroly. V danom prípade odporca bol povinný vychádzať z
dôkazov predložených navrhovateľom, ktoré bol povinný zabezpečiť v zmysle zákona o DPH. Poukázal
na rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. 1Ans 3/2008-78 zo dňa 26.03.2008
a sp.zn. 2Ans 3/2007-120 zo dňa 26.06.2008.

S poukázaním na článok 8 nariadenia uviedol, že ak odporca podal posledné medzinárodné dožiadanie
dňa 10.08.2011, najneskôr do 10.11.2011 musel mať od dožiadaného orgánu požadovanú informáciu.
Ak ku dňu podania návrhu 6 mesiacov odo dňa podania medzinárodného dožiadania nemá odpoveď od
dožiadaného správcu dane nemôže to byť na ťarchu daňového subjektu.

V bode 4 uviedol, že odporca musí pri kontrole nadmerného odpočtu postupovať účelne a tak, aby ju
ukončil v primeranej lehote, to znamená jednotlivé kroky musia za sebou nasledovať v primeraných
časových intervaloch tak, aby právo daňového subjektu na odpočet DPH nebolo obmedzené a aby
daňová kontrola bola ukončená v primeranej lehote. Tento záver možno podľa jeho názoru vyvodiť
aj z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, a to rozsudkov (Molenheide a i. C-286/94,
C-340/95, C-401/95, C-47/96, Komisia/Taliansko C-78/00, Sosnowska C-25/07, Soupergaz C-62/93,
Cedilac C-368/06).

Poukázal na vyslovený názor súdneho dvora v týchto rozsudkoch súdneho dvora, a to, že

- právo zdaniteľných osôb odpočítať z DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH už zaplatenú na vstupe z tovarov,
ktoré nadobudli, alebo službe, ktoré prijali, predstavuje podľa ustálenej judikatúry základnú zásadu
spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou únie.

- podmienky vrátenia nadmerného odpočtu musia najmä umožniť, aby mohla byť zdaniteľnej osobe
za primeraných podmienok vrátená celá suma vyplývajúca z nadmerného odpočtu DPH, čo znamená,
že vrátenie sa uskutoční v primeranej lehote vyplatením finančnej hotovosti alebo porovnateľným
spôsobom a prijatý spôsob vrátenia v nijakom prípade nesmie pre zdaniteľnú osobu predstavovať
finančné riziko, a to ani v prípade vykonania daňovej kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu.

- lehota na vrátenie nadmerného odpočtu, ktorá je 60 až 180 dní odo dňa podania daňového priznania
je neprimeranou lehotou a bráni uplatneniu základných zásad spoločného systému DPH, najmä právu
na odpočet dane.

Vychádzajúc z rozsudkov ESD vyplýva, že požiadavkou komunitárneho práva je to, že

právo na odpočet DPH je základnou zásadou spoločného systému DPH zavedeného právnou normou
EÚ, že vrátenie nadmerného odpočtu sa musí vrátiť v primeranej lehote tak, že nesmie pre zdaniteľnú
osobu predstavovať finančné riziko, že lehota na vrátenie nadmerného odpočtu presahujúca 60 - 180
dní od podania daňového priznania je podľa ESD neprimeraná a v rozpore s právom EÚ. Ak je teda
na základe uvedeného požiadavkou komunitárneho práva, aby nadmerný odpočet nebol vrátený v
lehote presahujúcej 60 až 180 dní odo dňa podania daňového priznania, niet preto rozumného dôvodu
na to, aby odporca si vykladal a aplikoval vnútroštátne právo v rozpore s uvedenou požiadavkou
komunitárneho práva.

V bode V. navrhovateľ poukázal na nečinnosť odporcu pri rozhodovaní o výsledku daňovej kontroly a
vrátenie nadmerného odpočtu za máj 2011, ktorú možno považovať za neprimeranú a prekračujúcu
všetky medze nevyhnutné na vykonanie daňovej kontroly.



V bode VI.  návrhu navrhovateľ uvádzal dôvody pre vydanie  predbežného opatrenia v predmetnom
konaní.

K návrhu navrhovateľa sa vyjadril odporca písomným podaním zo dňa 13.08.2012, v ktorom uviedol,
že oprávnenosť nároku na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2011
bola predmetom kontroly, ktorú začal správca dane dňa 03.08.2011 na základe Upovedomenia o výkone
kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu pod č. 735/320/21352/2011/
Plu zo dňa 26.07.2011, ktoré bolo daňovému subjektu doručené dňa 28.07.2011. Dňa 03.08.2011 sa
zamestnanci správcu dane dostavili do sídla spoločnosti tak, ako je to uvedené v upovedomení a
daňovú kontrolu začali. Bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 03.08.2011, v ktorej opísali
skutočnosti prislúchajúce začatiu daňovej kontroly. Zápisnica bola daňovým subjektom podpísaná  dňa
03.08.2011.

Dňa 14.9.2011 bolo vydané Daňovým úradom Stará Ľubovňa Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly
č. 735/320/26535/2011/Plu, správca dane postupoval v zmysle § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.
o správe daní z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia.
Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly je odôvodnené tým, že boli zaslané medzinárodné dožiadania
v zmysle čl. 5 Nariadenia Rady č. 1798/2003/ES. Podaním žiadosti o MVI správca dane preveruje
reálnosť zdaniteľných obchodov so zameraním na pohyb tovaru.

Keďže kontrola oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu je vykonávaná v zmysle § 15
zákona č. 511/1992 Zb., t.j. vykonáva sa v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ
dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Kontrola oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu sa považuje za daňovú kontrolu.

Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
Podstatou tohto zisťovania a preverovania nie je iba formálna kontrola dokladov predložených ku
kontrole, to znamená formálna kontrola údajov uvedených na dokladoch a ich zaúčtovanie a kontrola
vedenia povinných záznamov bez overenia skutočností preukazujúcich reálne dodanie, resp. prijatie
tovarov a služieb. Kontrolór v procese daňovej kontroly posudzuje všetky zistené skutočnosti vo
vzájomnej súvislosti a skúma aj reálne možnosti uskutočnenia preverovaných obchodných transakcií s
prihliadnutím aj na personálne, materiálne a finančné zabezpečenie kontrolovaného daňového subjektu.

Zákonná lehota na výkon daňovej kontroly neuplynula, nakoľko v zmysle § 25a ods. 1 správca dane
môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§26) alebo konanie o inej
skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. V zmysle § 25a ods. 5 ak je konanie prerušené, lehoty
podľa tohto zákona neplynú.

Nakoľko dňa 14.9.2011 bola daňová kontrola prerušená z titulu zaslania medzinárodných dožiadaní,
preto správca dane ďalej v uvedenej veci nekonal, aj keď vznikli pochybnosti o tomto obchode. Z
uvedeného dôvodu ani nemohla byť daňovému subjektu oznámená žiadna skutočnosť resp. dôkaz o
tom, že by boli spochybnené obchody so spoločnosťou J+M SK, s.r.o. Správca dane nespochybňuje,
že predložené faktúry nevystavil ten, kto je na nich uvedený, ale spochybňuje obchody so spoločnosťou
J+M SK, s.r.o. nakoľko uvedená spoločnosť je nekontaktná. Z uvedeného dôvodu správca dane zaslal
dožiadanie a zistil tieto skutočnosti:

a/ zaslané dožiadanie dňa 16.8.2011 na preverenie zdaniteľných obchodov ktoré uskutočnila spoločnosť
J+M, s.r.o. V odpovedi na dožiadanie č. 621/320/67086/1 l/Dá zo dňa 25.10.2011 sa uvádza, že daňový
subjekt J+M, s.r.o. Kližská Nemá sa počas vykonávania daňovej kontroly predelimitoval z Daňového
úradu Veľký Meder na Daňový úrad Komárno. V odpovedi sa ďalej uvádza, že sídlom spoločnosti je
zbúraný rodinný dom, kde má sídlo veľa spoločnosti, ktoré nekomunikujú so správcom dane. Analýzou
daňového subjektu bolo zistené, že DS za I. štvrťrok 2011 podal negatívne daňové priznanie, nevykázal
žiadne nadobudnutia ani dodania tovaru a za II. štvrťrok 2011 nepodal žiadne daňové priznanie ani na
výzvu správcu dane. Daňovému subjektu bolo zaslané Oznámenie o výkone daňovej kontroly, ktoré
nebolo v odbernej lehote prevzaté. Termín na začatie daňovej kontroly bol stanovený na deň 25.10.2011.



V uvedenej spoločnosti je konateľ L. B. U. - občan Maďarskej republiky, ktorý sa nedostavil k začatiu
daňovej kontroly nedostavil.

Daňový subjekt bol s touto skutočnosťou oboznámený dňa 03.02.2011 pri nazretí do spisu /Zápisnica
o ústnom pojednávaní č. 9712401/5/2311/2012.

b/ správca dane však na základe vystavených faktúr za mesiac máj zistil, že uvedenou spoločnosťou
boli zrealizované obchody na základe vystavených faktúr, ktoré sú uvedené v dožiadaní a to dodávky
kukurice a slnečnice. Jednou z obchodných komodít bola slnečnica, ktorá mala ďalej smerovať do
Maďarska pre Agro Island Kereskedelmi Kft., Gyour a z toho titulu správca dane zaslal medzinárodné
dožiadanie. Na základe odpovede na MVI č. 1/93285 zo dňa 24.4.2012 uvedená spoločnosť nie je
zastihnuteľná na adrese sídla. Spoločnosť nevykonáva obchodnú/podnikateľskú činnosť na adrese sídla
spoločnosti. Po začatí daňovej kontroly bol zmenený konateľ, ktorý je nekontaktný. Nie je k dispozícii
účtovníctvo. Spoločnosť od svojho založenia nepodáva daňové priznania. Na základe vyššie uvedených
skutočnosti nemôžu sa potvrdiť transakcie medzi spoločnosťami.

Zákonná lehota na výkon daňovej kontroly neuplynula, nakoľko v zmysle § 25a ods. 1 správca dane
môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§26) alebo konanie o inej
skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.

Daňová kontrola bola dňa 14.9.2011 prerušená z titulu zaslania medzinárodných dožiadaní, V zmysle §
25a ods. 5 ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Tvrdenia žalobcu nie sú oprávnené, nakoľko správca dane neobdržal všetky úplne odpovede na
medzinárodne dožiadania a taktiež nie všetky odpovede jednoznačne potvrdzujú dodanie tovaru do
iného členského štátu. Správca dane bude v kontrole pokračovať len čo pominú prekážky, pre ktoré sa
kontrola prerušila t.j. budú zaslané všetky odpovede na medzinárodné dožiadania.

Zaslané dožiadania:

- GLOBAL-AGRO Kft., Atkár - Maďarsko dožiadanie - zaslaná priebežná odpoveď dňa 24.10.2011,
riadna odpoveď došlá dňa 6.02.2012 mailovou poštou /č. 1/116562 zo dňa 25.04.2012/

- ZETA GABONA KFT., - Maďarsko - do dnešného dňa nedošla konečná odpoveď na dožiadanie.
Priebežná odpoveď na MV č. 17104-021596 zo dňa 15.12.2011 došla dňa 06.02.2012 mailovou poštou,
v ktorej Maďarská daňová správa uvádza,\" že dňa 07/11/2011  začali kontrolu, ale ich daňový subjekt
nepredložil žiadne doklady ...... .

Dňa 20.04.2012 došla ďalšia priebežná odpoveď evidovaná pod Č. 1/49540 v ktorej je uvedené, že DS
nemá doklady.

- TAKACS 2010 GABONA Kft., Harta Arany - Maďarsko - zaslaná riadna odpoveď č. 1/116553
zo dňa 25.04.2012, kde sa uvádza, že daňový-subjekt splnil podmienku podania DPH za obdobie
2011/04-2011/06.

- BIOAGRA S.A Warsawa - Poľsko dožiadanie dňa 5.09.2011, zaslaná riadna odpoveď 22.11.2011, kde
je potvrdené nadobudnutie tovaru uvedenou spoločnosťou.

- OJ-SIM Kft. Budapcst - Maďarsko - zaslaná riadna odpoveď č. 1/116547 zo dňa 25.04.2012 /došlá
dňa 6.02.2012 mailovou poštou/, kde sa uvádza, že bolo zaslané predvolanie konateľovi spoločnosti,
ale nikto sa za spoločnosť nedostavil.

- Agro Island Kereskedelmi Kft. Gyor- Maďarsko - riadna odpoveď na dožiadanie č. 1/93285 zo dňa
24.04.2011 v ktorej sa uvádza, že spoločnosť nie je zastihnuteľná na adrese sídla.

Odporca citoval ustanovenie § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona a ďalej vo vyjadrení uviedol, že  nakoľko
na základe zatiaľ obdržaných odpovedí z Maďarska sa nedá jednoznačne posúdiť či tovar skutočne
opustil územie Slovenskej republiky, vyhlásenie podané nadobúdateľom v inom členskom štáte nemá
určujúci význam na účely preukázania, že ide o dodávky vnútri Spoločenstva, ktoré sú oslobodená
od dane. Skutočnosť, že nadobúdateľ predložil toto vyhlásenie môže byť len doplňujúcim dôkazom na



účely preukázania, že tovar skutočne opustil územie CS dodania t.j. Slovenskú republiku, nemožno však
považovať za určujúci dôkaz na účely oslobodenia. V uvedených odpovediach sa vo väčšine prípadov
uvádza, že maďarské spoločnosti sú nekontaktné, so správcom nekomunikujú, nepodávajú daňové
priznania, čím sa nemôžu potvrdiť transakcie medzi spoločnosťou ST OMEGA s.r.o. a maďarskými
spoločnosťami. Dňa 14.9.2011 bola daňová kontrola prerušená z titulu zaslania medzinárodných
dožiadaní, preto správca dane ďalej v uvedenej veci nekonal a nemohol tak získať ďalšie dôkazy o
tom, že tovar bol skutočne odoslaný a prepravený z tuzemska t.j. zo Slovenskej republiky do Maďarskej
republiky.

V bode 40 rozsudku Súdneho dvora Teleos (C-409/04) sa konštatuje, že je nutné, aby sa kvalifikácia
dodávky alebo nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva uskutočnila na základe objektívnych dôkazov,
ako je existencia fyzického pohybu tovaru medzi členskými štátmi.

V bode 71 rozsudku Súdneho dvora Teleos (C-409/04) sa uvádza, že v rámci prechodného režimu
nadobudnutia a dodávok tovaru v rámci Spoločenstva je na účely riadneho výberu DPH nevyhnutné,
aby príslušné orgány overili, a to jedni nezávisle od druhých, či došlo k splneniu podmienok jednak
nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva, ako aj oslobodenia zodpovedajúcej dodávky.. Preto hoci
predloženie daňového vyhlásenia týkajúceho sa nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva kupujúcim
môže byť indíciou toho, že skutočne došlo k preprave tovaru mimo členského štátu dodania, takéto
vyhlásenie napriek tomu nemá určujúci význam pre účely preukázania , že ide o dodávku v rámci
Spoločenstva, ktorá je oslobodená od dane.

Keďže platiteľ dane uskutočnil nákup a dodania tovarov vo vysokých objemoch, správca dane sa
rozhodol preveriť tieto zdaniteľné obchody formou dožiadaní v zmysle § 16 zákona č. 511/1992 Zb.
v znení neskorších predpisov. Správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly preveroval, či skutočne
došlo k dodaniu tovaru vrátane prepravy, manipulácie s tovarom, atď. a pri oslobodených dodaniach
tovaru do iného členského štátu preveroval aj splnenie základnej podmienky pre oslobodenie - odoslanie
a prepravu tovaru do iného členského štátu.

Dňa 14.9.2011 bolo vydané Daňovým úradom Stará Ľubovňa rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly
č. 735/320/26535/2011/Plu v zmysle § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov,
ktoré je odôvodnené tým, že boli zaslané medzinárodné dožiadania v zmysle čl. 5 Nariadenia Rady č.
1798/2003/ES.

Od začatia daňovej kontroly dňa 03.08.2011 do vydania rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly dňa
14.09.2011 správca dane zaslal dožiadania na preverenie tuzemských nákupov v počte 4 dožiadania
(TAJBA, a.s. Čaňa, J+M SK s.r.o. Veľký Meder /od 29.07.2011 so sídlom Klížska Nemá/, A. A., Levice,
GAMOTA TRADING, s.r.o., Komárno) a 4 žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii -MVI (BIOAGRA
S.A. Warsawa -Poľsko, ZETA GABONA Kft. - Maďarsko, TAKACS 2010 GABONA Kft. - Maďarsko,
GLOBAL-AGRO Kft. - Maďarsko).

Navrhovateľovi bolo správcom dane počas daňovej kontroly umožnené nahliadnutie do spisu, pretože
správca dane zvážil, že úkon nahliadnutia do spisu nie je v rozpore a úkonmi, ktoré správca dane nemôže
vykonávať počas prerušenej daňovej kontroly, t. j. nemôže vykonávať úkony súvisiace s dosiahnutím
účelu vykonávanej daňovej kontroly konkrétnej dane a zdaňovacieho obdobia, napr. zasielať dožiadania
k vykonávanej kontrole, požadovať od daňového subjektu vysvetlenia, predloženie dôkazov a dokladov
ku kontrole a pod. v zmysle § 25a zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Daňová kontrola je prerušená až do doby, kedy správca dane obdrží všetky konečné odpovede z MVI.

Kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH sa
považuje za daňovú kontrolu v zmysle § 15 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste,
kde to účel kontroly vyžaduje. Kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu je nevyhnutné začať v 30 dňovej lehote od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie
nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.



Vlastným výkonom daňovej kontroly sa rozumie vykonávanie takých úkonov v zmysle hmotnoprávnej a
procesnej legislatívy, ktoré majú za cieľ zistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
dane Výsledkom daňovej kontroly je najmä zistenie, či sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od
dane uvedenej v daňovom priznaní. V zmysle uvedeného je správca dane povinný preverovať všetky
zdaniteľné obchody v konkrétnom kontrolovanom zdaňovacom období bez ohľadu na to, aký výsledný
vzťah k štátnemu rozpočtu (vlastná daňová povinnosť, resp. nadmerný odpočet) uviedol daňový subjekt
v daňovom priznaní. Počas daňovej kontroly pri zisťovaní skutkového stavu správca dane využíva
všetky možnosti vyplývajúce z ustanovení zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Daňová
kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu zákona č. 511/1992
Zb. v znení neskorších predpisov.

Tvrdenie navrhovateľa, že pri kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
sa preveruje len oprávnenosť nároku na nadmerný odpočet a nie ostatné zdaniteľné obchody, je iluzórny.
Uvedený fakt potvrdzuje aj definícia nadmerného odpočtu uvedená v § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.
z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého nadmerným odpočtom sa na účely tohto zákona rozumie
prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou
dane za príslušné zdaňoväcie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru. Právo na odpočítanie dane sa
nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Nárok na odpočítanie dane
nemožno uplatniť, pokiaľ ide o daň, ktorá nezodpovedá určitému plneniu a nemá priamu a bezprostrednú
väzbu na dodanie tovaru, t. j. je rozhodujúce, ako spoločnosť ST OMEGA, s.r.o., použila jednotlivé
komodity na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ. Pre správne zistenie výšky nadmerného odpočtu
preto nemožno oddeliť samostatne preverovanie len odpočítania dane a samostatne preverovanie
uskutočnených plnení.

Na vykonanie kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu sa nevzťahujú
ustanovenia § 15 ods. 2 a odsek 7 nie z dôvodu, aby daňová kontrola prebehla bez zbytočných prieťahov
a nadmerný odpočet bol vrátený v primeranej lehote ako tvrdí žalobca, ale z dôvodu skrátenia lehoty
na jej začatie, ktorá je zákonom stanovená, a to 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie
obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.

V zmysle 79 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak daňový úrad v lehote na
vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 alebo odseku 2 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný
odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom

Nevrátenie nadmerného odpočtu z dôvodu začatia daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu v lehote na jeho vrátenie v súlade s ustanovením § 79 ods. 4 zákona č.
222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, nie je neoprávneným zadržiavaním nadmerného odpočtu.

Navrhovateľ nesprávne kombinuje podmienky vrátenia nadmerného odpočtu v zmysle § 79 ods. 4 cit.
zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov s podmienkami vzniku práva na odpočítanie
dane v zmysle § 49 a možnosti uplatnenia odpočítania dane podľa § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov. Žalovaný citoval ustanovenie § 49 ods. 1,2, § 51 ods. 1,2 zákona č. 222/2001 Z.z.

Správca dane vedie dokazovanie, určuje rozsah dokazovania, aj spôsob vykonania (získania)
jednotlivých dôkazov a zabezpečuje jeho výkon. Pri vykonávaní dokazovania nie je správca dane
viazaný iba návrhmi daňového subjektu. Je na jeho uvážení, či považuje niektorú skutočnosť za
preukázanú, alebo navrhne vykonať ďalšie dokazovanie. Pri dokazovaní má povinnosť dbať na
čo najúplnejšie zistenie všetkých skutočností potrebných pre správne určenie daňovej povinnosti.
Je potrebné získať dostatočné množstvo dôkazov, ktoré umožnia uskutočniť objektívne závery. Pri
získavaní dôkazov s využitím analytických postupov (analýza účtovnej závierky) musí kontrolór zvažovať
dostatočnosť týchto dôkazov - musí pre podporu svojho konštatovania získať aj iné dôkazy. Výsledky
dožiadaní z maďarskej daňovej správy do podania žaloby výrazne nasvedčujú tomu, že správca dane
správne opodstatnene nadobudol pochybnosť o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov.

Úkony správcu dane v tejto kontrole nemožno považovať za samoúčelné, neopodstatnené, ktoré by
smerovali k tomu, aby bola kontrola úmyselne vykonávaná vo veľkom rozsahu, aby mohlo dôjsť k vzniku
značného finančného rizika pre navrhovateľa.



V zmysle § 25a zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov správca dane môže konanie
prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§26) alebo konanie o inej skutočnosti
rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.

Medzinárodnú výmenu informácií - MVI využíva kontrolór v prípade, ak je potrebné zistiť, či kontrolovaný
daňový subjekt uskutočňuje intrakomunitárne dodávky na území iných členských štátov v súlade so
zákonnými podmienkami stanovenými hmotnoprávnym predpisom.

Zaslanie dožiadaní na MVI je konaním o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, ktoré
je pre zistenie skutkového stavu vo veci preverenia vykázaného nadmerného odpočtu nevyhnutné, a
preto správca dane bol oprávnený prerušiť výkon daňovej kontroly. Pri preverovaní dodávok do iného
členského štátu je nevyhnutné, okrem iného, preveriť v členskom štáte nadobúdateľa tovaru, či došlo k
nadobudnutiu tovaru a či došlo k ďalšiemu predaju tovaru.

Počas prerušenia daňovej kontroly (po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o prerušení konania)
lehoty podľa zákona o správe daní neplynú (§ 25a ods. 5 cit. zákona). Na základe uvedeného došlo
aj k posunu predĺženia lehoty na vykonanie (ukončenie) kontroly. V prerušenom konaní nie je možné
vykonávať žiadne právne úkony (napr. zasielať dožiadania, požadovať od daňového subjektu predložiť
doklady, dôkazy alebo vysvetlenia). Pokiaľ vznikne potreba uskutočniť v kontrole ďalšie nevyhnutné
úkony, správca dane tak urobí až v momente pokračovania prerušenej kontroly.

Na základe uvedeného je neopodstatnené tvrdenie navrhovateľa, že správca dane vykonal nerozumné
a neúčelné úkony, ktoré možno považovať za jeho nečinnosť.

Daňový subjekt je povinný uvádzať hodnotu dodaných tovarov (základ dane) oslobodených od dane
podľa § 43 ods. 1 zákona z tuzemska do iného členského štátu aj v daňovom priznaní v súlade s
poučením na vyplnenie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty ustanoveného opatrením MF SR
č. MF/24261/2010-731.

V súlade s ustanovením § 80 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov je povinný
podať súhrnný výkaz za každý kalendárny mesiac, v ktorom dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43
ods. 1 cit. zákona č. 222/2004 Z. z. z tuzemska do iného členského štátu osobe, ktorá je identifikovaná
pre daň v inom členskom štáte.

Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov daňový subjekt preukazuje
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,
hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového
konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených
daňovým subjektom.

Z uvedeného dôvodu správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly preveroval aj oslobodené plnenia
pre objektívny výkon kontroly.

Správca dane pri podaní súhrnného výkazu /SV/ nemá dostatok informácií, aby mohol posúdiť obsah
údajov, vie zhodnotiť najviac formálne náležitosti SV. Teda je na správcovi dane, aký postup si zvolí pri
preverovaní SV, ak má SV nedostatky.

Ak správca dane v daňovej kontrole preveruje dodania do iných členských štátov, má na to zákonnú
právomoc, a v tomto prípade aj vážne pochybnosti o uskutočnení týchto dodaní, preto ich preveruje v
rámci medzinárodnej výmeny informácií.

Ustanovenie § 80 ods. 11 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, na ktoré sa navrhovateľ
odvoláva, je v platnosti až od 01.01.2012 a netýka sa kontrolovaného obdobia.

Navrhovateľ poukazuje rozhodnutiami Najvyššieho správneho súdu Českej republiky a Ústavného súdu
Českej republiky, avšak na ich použitie v Slovenskej republike sú nepostačujúce argumenty, že výkon
daňovej kontroly v Českej republike je postavený na rovnakých základoch ako výkon daňovej kontroly v
Slovenskej republike. Správca dane v SR koná a môže konať len v zmysle zákonných noriem prijatých
v SR. Rozhodnutia Českej republiky sú neaplikovateľné v podmienkach Slovenskej republiky.



V zmysle § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov správca dane ukončí daňovú
kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže
lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o
šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu
dane podľa osobitného zákona najviac o 12 mesiacov.

Zákon č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov stanovuje v uvedenom § 15 ods. 17 lehotu na
vykonanie daňovej kontroly všeobecne, čiže aj kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu je daňovou kontrolou, pre ktorú platí uvedená lehota.

Správca dane vykonáva daňovú kontrolu v takom slede vykonávania dokazovania, že v žiadnom
prípade nemohol ukončiť kontrolu v lehote do 03.02.2012, ako tvrdí navrhovateľ. Objektívne skutočnosti
nasvedčujú tomu, že ak by správca dane ukončil daňovú kontrolu v tejto požadovanej lehote, konal by
v rozpore s ustanovením § 15 ods. 1 uvedeného zákona, nesplnil by účel vykonávania daňovej kontroly
a nezistil dostatočným a vyčerpávajúcim spôsobom skutkový stav na vydanie rozhodnutia v zmysle §
15 ods. 14 uvedeného zákona.

Správca dane neprekročil polročnú lehotu, pretože je v stave prerušenej daňovej kontroly, kedy lehoty
neplynú (§ 25a ods. 5 cit. zákona).

Vzhľadom na uvedené je neopodstatnené a predčasné argumentovať rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. 3 Sžf 1/2009 a nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III ÚS
24/2010-57.

Navrhovateľ nesprávne poukazuje na ustanovenie § 13a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého lehotu ustanovenú týmto zákonom alebo osobitným zákonom
správca dane nemôže predĺžiť. Uvedené ustanovenie však upravuje inštitút predĺženia lehoty na základe
žiadosti účastníka konania. Lehota na ukončenie daňovej kontroly a možnosti jej predĺženia sú upravené
ako už bolo vyššie uvedené v ustanovení § 15 ods. 17 citovaného zákona.

Rozsudky Európskeho súdneho dvora na ktoré navrhovateľ poukazuje a z ktorých vyberá len určité
state, ktoré sú jednak vytrhávané z kontextu a hlavne nie sú aplikovateľné na tento prípad,  vzťahujú sa
na meritórnu stránku veci, ktorá nie je predmetom tejto žaloby - návrhu.

Zo skutočností uvedených k predchádzajúcim dôvodom je zrejmé, že správca dane nie je pri výkone
daňovej kontroly nečinný, naopak postupuje pri jej výkone v súlade so zákonom a využíva pre
dosiahnutie jej účelu len zákonom stanovené inštitúty.

Z podaného návrhu je zrejmé, že navrhovateľ si uplatňuje svoj nárok podľa piatej časti štvrtej hlavy
Občianskeho súdneho poriadku, a to § 250t, podľa ktorého fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným
právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu
verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky,
ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

V danom prípade je predmetom preskúmania postup odporcu podľa § 250t O.s.p. V súvislosti s
námietkami navrhovateľa, že je nečinný vo veci daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie máj 2011 podľa zákona č. 511/1992 Zb. o
správe daní a poplatkov (ďalej len „zákona č. 511/1992 Zb.“) a zákona č. 222/2004 Z.z. o daní z pridanej
hodnoty.

Podľa § 250t ods. 4 O.s.p., súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie,
vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a



primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace v ktorej je orgán verejnej správy rozhodnúť. Súd môže
na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd odmietne.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane
alebo tie skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u
daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje...

Podľa § 15 ods. 14 zákona č. 511/1992 Zb., ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti
vrátenia dane, kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly.

Podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb., daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu
s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.

Podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov
odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v
zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov ak ide o daňovú
kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona,
najviac o 12 mesiacov...

Podľa § 18 zákona č. 511/1992 Zb., ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú
kontrolu končiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17,
je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.

Podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo
konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.

Podľa § 25a ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo
na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo
uplynula lehota uvedená v ods. 2. Pokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi účastníkovi
konania.

Podľa § 25a ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že odporca dňa 28.07.2011 doručil navrhovateľovi
Upovedomenie o vykonaní daňovej kontroly zameranej na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2011.

Dňa 03.08.2011 bola odporcom spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní vo veci začatia daňovej
kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie máj 2011. Pri podpise konateľky navrhovateľa Emílie Teplicovej je uvedený dátum
03.08.2011.

Ako vyplýva z administratívneho spisu, dňa 29.07.2011 odporca vyhotovil a odoslal formulár vo veci
medzinárodnej výmeny informácii týkajúcej sa spoločnosti GLOBAL - AGRO Kft., Atkár, ZETA GOBANA
Kft., TAKACS 2010 GABONA Kft., Harta Arany, OJ - SIM Kft Budapest a Agro Island Kereskedelmi Kft.
Gyor so sídlom v Maďarskej republike a BIOGRA S.A WARSAWA Poľsko. Tým istým dňom vyžiadal aj
preverenie tuzemských nákupov - TAJBA, a.s. Čaňa, J+M SK s.r.o. Veľký Meder.



Dňa 10.08.2011 navrhovateľ listom označeným ako oznámenie k predloženiu účtovných dokladov ku
daňovej kontrole žiadal správcu dane o bezodkladné dokončenie daňovej kontroly oprávnenosti na
vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie máj 2011.

Rozhodnutím č. 735/320/26535/2011/Plu zo dňa 14.09.2011 odporca podľa § 25a ods. 1 zákona č.
511/1992 Zb. prerušil daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia a poukázal
na zaslané medzinárodné dožiadania na preverenie skutočností zistených daňovou kontrolou podľa
nariadenia Rady č. 1798/2003/ES o administratívnej spolupráci v oblasti DPH.

Ako vyplýva z jednotlivých písomných a mailových odpovedí, ktoré súd uvádzal vyššie v texte,  bola
odporcovi prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR doručená odpoveď na medzinárodné dožiadanie
vo veci spoločnosti GLOBAL - AGRO Kft., Atkár, ZETA GOBANA Kft., TAKACS 2010 GABONA Kft.,
Harta Arany, OJ - SIM Kft Budapest a Agro Island Kereskedelmi Kft. Gyor so sídlom v Maďarskej
republike a BIOGRA S.A WARSAWA Poľsko.  Pričom v odpovedi vo vzťahu k spoločnosti ZETA
GOBANA Kft.,  sa dožiadaný orgán vyjadril len čiastočne s tým, že konečná odpoveď bude doručená
odporcovi po doručení dokladov od kontrolovaného daňového subjektu.

Navrhovateľ podal odporcovi námietky proti postupu zamestnancov správcu dane pri výkone daňovej
kontroly - máj 2011, kde namietal dĺžku vykonávanej daňovej kontroly a žiadal o jej bezodkladné
ukončenie ako aj vrátenie nadmerného odpočtu deklarovaného v daňovom priznaní za zdaňovacie
obdobie máj 2011.

Rozhodnutiami zo dňa 19.04.2012 č. 9712401/5/202030/2012 a č. 9712401/5/202020/2012 zákona č.
511/1992 Zb.,  námietkám navrhovateľa nevyhovel.

Daňová kontrola u navrhovateľa doteraz trvá.

Preskúmaním administratívneho spisu odporcu a jeho postupu vo veci daňovej kontroly vykonávanej u
navrhovateľa za účelom oprávnenosti vrátenia dane z pridanej hodnoty dospel súd k záveru, že návrh
navrhovateľa je nedôvodný.

Ako vyplýva z vyššie uvedených informácií z administratívneho spisu odporca začal dňa 03.08.2011
daňovú kontrolu u navrhovateľa riadnym Upovedomením o začatí daňovej kontroly dňa 26.07.2011
v súlade s § 15 ods. 14 zákona č. 511/1992 Zb. Od tohto dňa začal vykonávať potrebné úkony -
získavanie potrebných dokladov, listín a informácií týkajúcich sa oprávnenosti nároku navrhovateľa na
vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2011 deklarovaný
navrhovateľom v daňovom priznaní. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. daňovou kontrolou sa
zisťuje alebo preveruje nielen základ dane, ale aj iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
dane alebo vznik daňovej povinnosti. Nie je preto opodstatnená námietka navrhovateľa, že odporca
môže kontrolovať iba zdaniteľné obchody, z ktorých si uplatňuje odpočet dane a kontrola ostatných
zdaniteľných plnení je nad zákonný rámec.

V zmysle § 29 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 511/1992 Zb., dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý
vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako
dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecnými právnymi
predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy
správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových
kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim.



V rámci dokazovania v súlade s § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. požiadal odporca o medzinárodnú
výmenu informácií žiadaný orgán v Maďarskej republike Za týmto účelom prerušil rozhodnutím zo dňa
14.09.2011 daňovú kontrolu podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. do doby zistenia skutočnosti
rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia a obdržania medzinárodnej informácie.

Z ustanovenia § 25a ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. jednoznačne vyplýva, že ak je konanie prerušené,
lehoty podľa tohto zákona neplynú. Týka sa to v danom prípade všetkých lehôt určených zákonom č.
511/1992 Zb., teda aj zákonom stanovenej lehoty na ukončenie daňovej kontroly uvedenej v § 15 ods.
17 zákona.

Z odpovedí na základe medzinárodných dožiadaných informácií doručených odporcovi vyplynulo, že v
prípade spoločnosti ZETA GOBANA Kft.  je táto informácia iba čiastočná a dožiadaný orgán poskytne
ďalšie informácie po preverení dokladov daňového subjektu, ktoré mu zatiaľ neboli doručené.

Aj súd dáva za pravdu navrhovateľovi, ako to uvádza navrhovateľ v návrhu, že podľa čl. 8 nariadenia
Rady (ES) č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty žiadaný orgán
poskytne informácie uvedené v článku 5 a 7 tak rýchlo, ako je to len možné, najneskôr tri mesiace po
dni prijatia žiadosti. Z článku 10 tohto nariadenia však vyplýva, že pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný
odpovedať na žiadosť do konečného termínu, písomne okamžite informuje žiadajúci orgán o dôvodoch,
prečo tak neurobil, pričom uvádza, kedy podľa neho bude pravdepodobne schopný odpovedať.

Ak žiadajúci orgán požiadaný odporcom v danom prípade nepostupoval podľa toho nariadenia, nemožno
túto skutočnosť pripísať na ťarchu odporcovi a vytýkať mu porušenie právnej povinnosti.

Ku skutočnostiam tvrdených navrhovateľom, že dožiadania vykonané odporcom potvrdili, že predložené
dôkazy preukazujúce uplatnený nárok na odpočet dane sú pravdivé a zdaniteľné obchody boli
uskutočnené, súd iba poukazuje na vyjadrenie odporcu (ktoré zodpovedá obsahu administratívneho
spisu), že v konaní naopak bolo zistené, že obchodní partneri navrhovateľa dožadovaní v konaní za
zdaňovacie obdobie máj 2011 a II. štvrťrok 2011 podali negatívne daňové priznania, čiže je spochybnené,
že deklarované obchody boli zrealizované. Týmito skutočnosťami a námietkami navrhovateľa sa súd
nezaoberá, lebo je toho názoru, že uvedené námietky by mohli byť až predmetom preskúmania v prípade
podania žaloby proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky v spojení s rozhodnutím
správcu dane podľa § 247 a nasledujúcich ustanovení O.s.p.

Rovnako z toho istého dôvodu osobitne neposudzoval námietky, či odporca bol alebo nebol oprávnený
kontrolovať aj iné zdaniteľné obchody za kontrolované obdobie, z ktorých si odpočet dane neuplatňoval.
Navrhovateľ v konečnom dôsledku nešpecifikoval, o ktoré zdaniteľné obchody malo v danom prípade
ísť. Pokiaľ ide o spoločnosti, ktoré boli predmetom medzinárodného dožiadania je potrebné zdôrazniť,
že z dožiadania vyplýva, že súviseli so zdaniteľnými obchodmi navrhovateľa s právnickými osobami na
území Slovenskej republiky TAJBA, a.s. Čaňa, J+M SK s.r.o. Veľký Meder, so sídlom Klížska nemá od
9.07.2011, A. A. Levice, GAMOTA TRADING s.r.o. Komárno.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že postup odporcu vo veci vykonávania
daňovej kontroly u navrhovateľa za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu dane z pridanej hodnoty za mesiac máj 2011 je v súlade so zákonom a odporca nie je v
predmetnom konaní nečinný.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd podľa § 250t ods. 4 O.s.p. návrh ako nedôvodný zamietol.



O trovách konania rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p., podľa ktorého navrhovateľ má právo na náhradu
trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Pretože súd návrhu nevyhovel a odporca nemá zo zákona právo
na náhradu trov konania, súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 250t ods. 7 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:20585a01-312b-4403-b365-dc5d922bdd64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 14/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 14/01 z 23. 8. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-08-23", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:20585a01-312b-4403-b365-dc5d922bdd64"}], "citovane_v": []}