Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20CoP/8/2013 z 19. 3. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 19. marca 2013, sp. zn. 20CoP/8/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8213200483.1 Krajský súd Prešov | 20CoP/8/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8213200483.1 | 2013-03-19 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 12 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z., § 37 ods. 2 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bba180da-0a5e-4e75-b67b-f97caa4ceb7f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8213200483.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoP/8/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213200483
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8213200483.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci starostlivosti súdu o mal. X. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L., J. J.
XX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, dieťa rodičov
matky - K. Y., rod. H., bytom L., J. J. XX a otca H. Y., bytom L., J. J. č. XX, za účasti Reedukačného centra
F. - P. L., L. č. XX, F. XXX XX, o návrhu kolízneho opatrovníka Úradu práce sociálnych vecí a rodiny
Bardejov na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní matky a otca proti uzneseniu Okresného
súdu Bardejov č.k. 3P 7/2013-12 zo dňa 31.1.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvého stupňa“) dočasne zveril mal. X.
do Reedukačného centra F. - P. L.. Uložil rodičom prispievať na výživu mal. X. vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, vždy do 15. dňa vopred
na účet Reedukačného centra F. - P. L.. Ďalej vyslovil, že nariadené predbežné opatrenie bude trvať do
právoplatného skončenia konania vo veci o zverenia mal. X. do ústavnej starostlivosti. Začal konanie o
zverenie mal. X. do ústavnej starostlivosti Reedukačného centra F. - P. L..

Súd prvého stupňa uviedol, že v celom rozsahu súhlasí so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia.

Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie otec i matka mal. X.. S uznesením súdu prvého stupňa
nesúhlasili.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 O.s.p. a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie
(§ 219 O.s.p.) ani na zrušenie (§ 221 O.s.p.) uznesenia.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele (ďalej
len „ZoSK“) ak je to potrebné v záujme dieťaťa, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
rozhodne o uložení výchovného opatrenia ustanoveného osobitným predpisom alebo o uložení týchto
výchovných opatrení:

a) upozorní vhodným spôsobom dieťa, jeho rodičov alebo osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa, ak svojím
správaním môžu ohroziť alebo narušiť priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin dieťaťa,



b) uloží dieťaťu povinnosť podrobiť sa odbornej diagnostike v špecializovanej ambulantnej starostlivosti,
ak je to potrebné na uplatnenie primeraného opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
pre deti a diagnostiku nemožno zabezpečiť iným spôsobom,

c) uloží dieťaťu povinnosť zúčastniť sa na liečbe v špecializovanej ambulantnej starostlivosti,

d) uloží dieťaťu povinnosť zúčastniť sa na výchovnom programe alebo na sociálnom programe.

Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) ak je to potrebné v záujme maloletého
dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:

a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím
správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,

b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa
umiestnené,

c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie
škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj; dodržiavanie uloženého
obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,

d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo
odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

Podľa § 37 ods. 3 ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené
v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj
proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo 48,
budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľov alebo
poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému dieťaťu

a) pobyt v zariadení, ktoré plní úlohy odbornej diagnostiky, najdlhšie na šesť mesiacov,

b) pobyt v špecializovaných zariadeniach najdlhšie na šesť mesiacov,

c) pobyt v resocializačnom stredisku pre drogovo závislých.

Odvolací súd pripomína, že základným prvkom rodinného života je spolužitie rodičov a maloletého
dieťaťa (porov. Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva Kutzner vs. Nemecko Bronda vs.
Taliansko).

Zásah do práva na rešpektovanie rodinného života (čl. 8 Dohovor o ochrane ľudských práva základných
slobôd) je veľmi závažným zásahom do základných ľudských práv opierajúci sa o dostatočne závažné
argumenty motivované záujmom maloletého dieťaťa (porov. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva Scozzari Giuntia vs. Taliansko).

Ak je preukázaná existencia rodinného vzťahu, musia orgány verejnej moci konať tak, aby sa takýto
vzťah mohol rozvíjať a je ich úlohou prijať vhodné opatrenia za účelom zlúčenia rodiča s maloletým
dieťaťom. K ich pozitívnym povinnostiam patrí aktívna pomoc s osobnými, sociálnymi, zdravotnými a
majetkovými problémami.

V tejto súvislosti odvolací súd hodnotí prácu kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Bardejov veľmi kriticky, prinajmenšom s poukazom na to, že kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu
matky nepovažoval za potrebné vyjadriť (č. l. 22 spisu). Kolízny opatrovník pritom sám podal návrh, aby
súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým bude mal. X. zverený do starostlivosti Reedukačného centra



F. - P. L.. Z obsahu podaného návrhu odvolací súd zistil, že návrh bol podaný z dôvodu, že pohovory
mal. X. neviedli k náprave a sú vážne obavy, že by mohol ublížiť sebe i spolužiakom.

Odvolací súd zabezpečil dňa 20.3.2013 vyjadrenie kolízneho opatrovníka k predmetnej veci. Kolízny
opatrovník sa vyjadril tak, že:

„Spisová dokumentácia o maloletom X. Y. je na odd. SPODaSK ÚPSVaR Bardejov vedená od septembra
2011, kedy sa maloletý dopustil prvýkrát trestnej činnosti krádeže. Doposiaľ o menovanom sme nemali
žiadne negatívne informácie, čo sa týka jeho správania alebo plnenia si povinnej školskej dochádzky.
Po spáchaní skutku - trestnej činnosti bol s maloletým X. vykonaný prvý pohovor za prítomnosti mamy,
kde prehlásil, že je mu ľúto, čo sa stalo a sľúbil, že už nič zlé neurobí. Situácia v správaní menovaného
sa po pohovore ukľudnila a nemali sme žiadne hlásenia o negatívnom správaní menovaného.

Správanie maloletého sa začalo zhoršovať koncom školského roka 2011/2012 a následne počnúc
školským rokom 2012/2013. Ide o konanie maloletého, kedy maloletý okrem nerešpektovania autorít v
škole a nedodržiavania školského poriadku ohrozoval zdravie a život spolužiakov a taktiež bol ohrozený
aj jeho život:

- hádzanie nožníc do spolužiakov v triede

- pichanie špendlíkov do spolužiakov a do listov kvetov v kvetináčov v triede

- vyhadzovanie školských pomôcok svojich spolužiakov cez okno

- surové zbitie spolužiaka v triede

- prechádzanie sa po vonkajšej parapete na poschodí školy z jednej triedy do

druhej

- fajčenie počas prestávok vo WC školy

- úteky zo školy

- úplná ignorancia vyučujúcich, nezáujem o vyučovanie a dianie sa v škole

- po spáchaní skutkov sa smial a uškŕňal

Zo strany sociálneho kurátora v tomto prípade po každom jednom hlásení zo školy, po požiadaní o
pomoc pri náprave boli s maloletým X. a jeho mamou vykonávané pohovory a dohovárania. Pri každom
jednom pohovore maloletý prehlásil, že sa to už nebude opakovať - doslova „ už nebudem“ avšak opak
bol pravdou.

Začiatkom januára 2013, kedy bola mama maloletého X. spolu s ním opäť na našom oddelení na
pohovore, sama prehlásila, že nakoľko sa správanie maloletého vôbec nezlepšilo, ona si s ním už nevie
dať rady a súhlasila s návrhom sociálneho kurátora umiestniť jej syna X. vo výchovnom zariadení.

Na základe uvedených skutočností, opätovných oznámení školy, ako aj na základe vyjadrenia matky,
ktorá priznala, že si uvedomuje konanie svojho syna, avšak sama si s ním nevie poradiť, boli vážne
obavy, aby maloletý X. neublížil sebe alebo spolužiakom a preto bol podaný návrh na nariadenie
predbežného opatrenia.“

Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Bardejov je povinný poskytnúť dieťaťu okamžitú pomoc pri ochrane
jeho života a zdravia, vykonať opatrenia na zabezpečenie jeho práv a právom chránených záujmov, a
to aj sprostredkovaním tejto pomoci (napr. § 12 ods. 1 písm. b), c), d) ods. 4 ZoSK).



Pokiaľ ide o napomenutie mal. X., je potrebné zdôrazniť, že ide o najmiernejšie výchovné opatrenie
a spravidla sa ukladá v prípadoch, keď ešte možno predpokladať, že jeho uložením môže dôjsť k
náprave správania maloletého dieťaťa, a teda ak je pravdepodobné, že napomenutím sa zabráni
opätovnému vadnému správaniu maloletého, ktorý si uvedomí následky svojho správania, alebo sa
odstráni negatívny a rušivý vplyv na výchovu maloletého alebo ohrozenie jeho riadnej výchovy zo strany
rodičov alebo iných fyzických osôb.

Z obsahu spisu vyplýva, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny L. sa obmedzil na pohovory s mal. X.
a jeho matkou, ktoré zjavne k žiadne náprave neviedli. Po vykonanom pohovore nedošlo k zmene jeho
správania a nasledoval iba ďalší pohovor. Uvedená skutočnosť vyplýva nielen z podaného návrhu, ale
i z jeho vyjadrenia zo dňa 20.3.2013. Je preto nepochybné, že pohovory s mal. X. a jeho matkou sa
minuli účinkom.

Odvolaciemu súdu nie je preto zrejmé, prečo kolízny opatrovník v tomto smere neriešil problém formou
sprostredkovanej pomoci (napr. špecializovaná ambulantná starostlivosť) a bez ďalšieho podal návrh na
odňatie maloletého dieťaťa z osobnej starostlivosti rodičov ako závažnej formy zásahu do rodičovských
práv a povinností i práv dieťaťa.

Je rovnako potrebné vytknúť postupu súdu prvého stupňa, že sa bez ďalšieho stotožnil s podaným
návrhom na nariadenie predbežného opatrenia bez toho, aby skúmal, či sú splnené podmienky na jeho
nariadenie reflektujúc na požiadavky kladené právnou úpravou.

Odvolací súd pripomína, že zákonodarca stanovil podmienky, za ktorých môže dôjsť k odňatiu
maloletého dieťaťa z osobnej starostlivosti rodičov v zmysle ust. § 37 ods. 3 ZoR. Výchovné opatrenie
musí byť nielen v záujme mal. X., ale musí byť splnená podmienka, že výchovné opatrenia uvedené
podľa § 37 ods. 2 neviedli k náprave (napr. možnosť určenia nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad,
uloženia sa podrobiť poradenstvu v špecializovaných zariadeniach). Ust. § 37 ods. 2 ZoR upravuje
miernejšie formy výchovného opatrenia nižšej intenzity vo vzťahu k výchovným opatreniam upraveným
v § 37 ods. 3 ZoR.

Problémy s mal. X. majú spočívať predovšetkým v záškoláctve, agresívnemu správaniu sa voči
spolužiakom, chodením po parapetnej doske a spáchaní trestného činu krádeže. Javilo by sa v tejto
súvislosti tiež potrebným k podanému návrhu priložiť správu riaditeľa školy alebo školskej psychologičky
vo vzťahu k mal. X..

Uloženie výchovného opatrenia vo vzťahu k maloletému dieťaťu je opodstatnené, ak je to v jeho záujme.
Narušenia alebo ohrozenia výchovy mal. X. odvolací súd považuje za osvedčené, preto by uloženie
výchovného opatrenia bolo v jeho záujme. Odvolací súd tiež nevylučuje uloženie výchovného opatrenia
v zmysle ust. § 37 ods. 3 ZoR, avšak za zákonom splnených podmienok. Na vyššie uvedených kritériách
uloženia výchovného opatrenia je potrebné zotrvať i pri nariaďovaní predbežného opatrenia.

Predbežným opatrením súd dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že
je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa nariadenia predbežného opatrenia domáha, ale v rámci
ústavných pravidiel (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 257/2010).

Ochrana toho, voči komu predbežné opatrenie má smerovať, nemôže prakticky znemožňovať ochranu
oprávnených záujmov druhej strany. Preto nariadenie predbežného opatrenia je dôvodné iba za situácie,
ak je potrebné bezodkladne vyriešiť situáciu, v akej sa maloleté dieťa ocitlo (porov. uznesenie Ústavného
súdu Českej republiky sp. zn. I ÚS. 347/06).

V tejto súvislosti odvolací súd rovnako pripomína, že súdy pri nariaďovaní predbežného opatrenia musia
vziať na zreteľ fakticitu javu, proporcionalitu následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať



pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do
základných práv účastníkov konania (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 18.6.2002
sp. zn. IV. ÚS 89/02, Sbírka nálezů a usnesení Ústavního soudu, svazek 27, nález č. 97).

Odvolací súd dospel k záveru, že princíp proporcionality pri nariaďovaní predbežného opatrenia nebol
dodržaný. Má za to, že k náprave mal. X. existujú miernejšie prostriedky (§ 37 ods. 2 písm. b), d) ZoR),
ktoré však neboli využité. Až keď uvedené výchovné opatrenia sa minú účinkom, bude dôvodné uložiť
výchovné opatrenie v zmysle ust. § 37 ods. 3 ZoR.

Záverom odvolací súd poukazuje na to, že predbežné opatrenie bolo uložené do doby do právoplatného
skončenia konania vo veci samej, t.j. o zverení mal. X. do ústavnej starostlivosti, napriek tomu, že dobu
trvania výchovného opatrenia ustanovuje priamo ust. § 37 ods. 3 ZoR.

Za takejto situácie odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil uznesenie tak, že návrh na
nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.