{"guid": "18b8d9d5-37d3-442d-9b06-be19f6487746:d472f7f5-5ea6-4444-9665-a5f3f195d703", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8016200312.2", "spisova_znacka": "5S/15/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5S/15/2016 z 21. 2. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. februára 2017, sp. zn. 5S/15/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8016200312.2", "identifikacne_cislo": "8016200312", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Magdaléna Škorpilová", "sudca_id": 912, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-magdalena-skorpilova-912", "datum_vydania": "2017-02-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d472f7f5-5ea6-4444-9665-a5f3f195d703", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8016200312.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8016200312.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8016200312.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5S/15/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200312
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8016200312.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členiek
senátu Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu Okresná prokuratúra
v Prešove, proti žalovanému Mesto Prešov, Hlavná 73, za účasti 1) SWAN Mobile a.s., (predtým
SWAN a.s.), so sídlom Borská 6, Bratislava, 2) SPRAVBYTKOMFORT a.s., Volgogradská 88, Prešov o
preskúmanie zákonnosti postupu a opatrenia žalovaného č. B4918/2015-Rá zo dňa 10.apríla 2015 na
základe správnej žaloby, takto

r o z h o d o l :

Žalobu   z a m i e t a.

Nárok na náhradu trov konania účastníkom   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že administratívne konanie začalo
na základe ohlásenia drobnej stavby spoločnosťou SWAN a.s., zastúpenej na základe splnomocnenia
spoločnosťou TOWERCOM a.s., so sídlom Cesta na kamzík 14, Bratislava a to podaním č. X/PO-SaV/
XXXX zo dňa 11.03.2015. Spoločnosť SWAN a.s.. zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. XXXX/B s účinnosťou od 31.01.2016 zmenila obchodné meno na
SWAN Mobile, a.s. (ďalej len „SWAN Mobile a.s.“). Ohlásenie drobnej stavby sa týkalo základňovej
stanice spoločnosti SWAN Mobile a.s., Októbrová 46/48, Prešov označenej PO-OKT. Charakterom
stavby bola montáž technologických zariadení na strechu objektu obytného domu na ulici F. XX-XX,
katastrálne územie Z., súpisné č. XXXX, popisné číslo XXXX. K podanému ohláseniu drobnej stavby
bola predložená aj projektová dokumentácia vypracovaná U.. Z. Y. autorizovaným stavebným inžinierom
a ďalšia potrebná dokumentácia.

2. Na základe vyššie uvedeného Oznámenia k ohláseniu drobnej stavby spoločnosťou SWAN MOBILE
a.s., žalovaný vydal dňa 10.04.2015 pod č. B/XXXX/XXXX-Rá opatrenie, ktorým podľa § 117 zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), (ďalej len „stavebný
zákon“) a§ 57 ods. 2 stavebného zákona po prehodnotení žiadosti spoločnosti SWAN MOBILE a.s.
oznámil, že nemá námietky k uskutočneniu drobnej stavby: Výstavba novej základňovej stanice mobilnej
komunikačnej siete 4G/LTE na bytovom dome ulica F. XX a XX v Prešove, parcelné č. D. XXXX,
súpisné č. XXXX, katastrálne územie Prešov. Stavebníkovi SWAN MOBILE a.s. určil podmienky, ktoré
je potrebné pri realizovaní drobnej stavby dodržať.

3. Písomným podaním č. S. zo dňa 21.07.2015 doručeným žalovanému dňa 27.07.2015 stavebník
SWAN MOBILE a.s. žalovanému oznámil ukončenie drobnej stavby.



4. Dňa 14.12.2015 bol žalovanému  doručený protest prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov č. Pd
XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 08.12.2015 podľa § 22 ods. 1 písm. b) a § 26 zákona č. 153/2001 Z.z. o
prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“). Protest bol podaný proti Oznámeniu k ohláseniu drobnej
stavby B/XXXX/XXXX-Rá zo dňa 10.04.2015, ktorým žalovaný podľa § 117 a § 57 ods. 2 stavebného
zákona oznámil stavebníkovi spoločnosti SWAN MOBILE a.s., že nemá námietky proti uskutočneniu
drobnej stavby a to Výstavby novej základňovej  stanice mobilnej komunikačnej siete 4G/LTE na bytovom
dome F. XX a XX v Prešove. Namietal, že týmto opatrením bol porušený zákon a citoval ustanovenia §
54, § 55 ods. 1 a § 55 ods. 2 stavebného zákona. dôvodil, že žalovaný ako stavebný úrad nedostatočne
vyhodnotil charakter predmetnej stavby, ak dospel k záveru, že ide o stavbu, ktorú v zmysle § 55 ods.
2 písm. e) stavebného zákona postačuje stavebnému úradu ohlásiť. Tvrdil, že stavba svojimi rozmermi
nespĺňa znaky stavby podľa § 55 ods. 2 písm. e) stavebného zákona.

5. Žalovaný nesúhlasil s protestom prokurátora  a písomným podaním č. XXXXX/XXXX-Rá zo dňa
11.01.2016 predložil tento protest aj so spisom podľa § 69 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní nadriadenému správnemu orgánu Okresnému úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky na
rozhodnutie. Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. F. zo dňa 29.02.2016
rozhodol podľa § 69 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní tak, že protestu prokurátora
Okresnej prokuratúry Prešov č. PD XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 08.12.2015 nevyhovel a napadnuté
opatrenie žalovaného, Ohlásenie drobnej stavby č. B/XXXX/XXXX - Rá zo dňa 10.04.2015 ponechal
v platnosti.

II.

6. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia oznámenia k ohláseniu drobnej stavby vydaného
žalovaným dňa 10.04.2015 pod č. B/XXXX/XXXX-Rá, ktoré považuje za opatrenie podľa § 21 ods. 1
písm. a) bod 2 zákona o prokuratúre. Citoval ustanovenie § 54, § 55 ods. 1 a § 55 ods. 2 stavebného
zákona  a namietal, že týmito ustanovenia sa žalovaný pri vydávaní oznámenia k ohláseniu drobnej
stavby neriadil v dôsledku čoho je toto opatrenie nezákonné.

7. Argumentoval, že podľa projektovej dokumentácie (A1 Sprievodná správa) k predmetnej stavbe ide
o telekomunikačnú stavbu vybudovanú na existujúcom objekte. Výška stavby je 25,4 m a výška hornej
hrany GSM/LTE antén je 32,6 m. Záber plochy strechy predstavuje 10,35 m2 , z toho anténne nosiče
a technologický rack zaberajú plochu 8,25 m2  a káblové žľaby plochu 2,1 m2. Výstavba základňovej
stanice podľa projektovej dokumentácie pozostáva z:

- ukotvenia nosičov antén o celkovej výške 6 metrov vrátane bleskozvodnej tyče na steny výťahových
strojovní
- montáže závesného rámu pre technologický kabinet pod predĺženú strechu strojovne - F. XX
- montáže technologického kabinetu na roznášací rám
- montáže vysielacích antén GSM a LTE v počte 6 ks
- montáže MW antény v počte 1 ks na nový anténny nosič
- umiestnenia káblového žľabu na plochú strechu a fasádu strojovní
- montáže koaxiálnych káblov na prepojenie indoorovej a outdoorovej časti MW spoja
- montáže optických a napájacích káblov na prepojenie jednotlivých sektorov GSM a LTE
- výstavby NN prípojky a prepojenia oceľových konštrukcií na bleskozvodnú sústavu

Podľa projektovej dokumentácie (B1. Súhrnná technická správa) stavebné práce nezasahujú do
nosných konštrukcií budovy. V časti projektovej dokumentácie E1 Technická správa sa uvádza, že horné
hrany sektorových antén budú vo výške 30,65 m nad úrovňou terénu. Nad anténami má byť umiestntná
bleskozvodná tyč siahajúca v jej hornej časti do výšky 31,65 m. Podľa zápisnice o preberacom konaní
spísanej pri ukončení stavby dňa 25.06.2015 stavba bola zrealizovaná podľa projektovej dokumentácie
schválenej stavebným úradom a v súlade s nájomnou zmluvou. Zmena oproti pôvodnému návrhu bola
v počte nosičov anténneho systému z pôvodne navrhnutých 3ks (2ks nad vchodom č. XX a 1 ks nad
vchodom č. XX) na 2 ks (1ks nad vchodom č. 46 a 1 ks nad vchodom č. XX). Zmena nastala aj pri
umiestnení technológie z pôvodného návrhu nad vchodom č. XX bola umiestnená podľa projektu nad
vchod č. XX.



8. Namietal, že žalovaný nedostatočne vyhodnotil charakter predmetnej stavby, keď dospel k záveru,
že ide o stavbu, ktorú v zmysle § 55 ods. 2 písm. e) stavebného zákona postačuje stavebnému úradu
ohlásiť. V danom prípade sa evidentne jedná o nosiče telekomunikačných zariadení, avšak stavba
svojimi rozmermi nespĺňa znaky stavby podľa § 55 ods. 2 písm. e) stavebného zákona, na ktorú stavbu
postačuje jej ohlásenie. Ustanovenie § 55 ods. 2 písm. e) stavebného zákona predpokladá kumulatívne
naplnenie troch podmienok a to výška stavby do 6 m, šírka stavby do 2,5 m a žiadny zásah do nosných
konštrukcií stavby. Posudzovaná stavba ako celok nespĺňa minimálne parametre šírky do 2,5 m. Stavba
sa skladá z vyššie opísaných jednotlivých častí, ktoré však súhrne podľa projektovej dokumentácie
zaberajú plochu strechy 10,35 m2. Z projektovej dokumentácie vyplýva, že nosiče antén spolu s ich
ukotveniami nezodpovedajú zákonom požadovanej maximálnej šírke 2,5 x 2,5 m. Pokiaľ ide o zákonom
určený parameter výšky stavby do 6 m, poukázal na nezrovnalosti týkajúce sa skutočnej výšky stavby
vyplývajúce z projektovej dokumentácie. V časti A1 Sprievodná správa je uvedená výška hornej hrany
GSM/LTE antén 32,6 m, avšak z výkresovej časti vyplýva, že výška antény a bleskozvodu je 6 m a horná
strana bleskozvodnej tyče je vo výške 31,65 m.

9. Argumentoval, že za použitia systematického výkladu ako aj logického výkladu ustanovenia § 55
ods. 2 písm. e) stavebného zákona je potrebné dospieť k záveru, že pokiaľ telekomunikačná stavba
nespĺňa kritéria uvedené v tomto zákonnom ustanovení je potrebné žiadať na jej uskutočnenie stavebné
povolenie. Predmetnú stavbu je možné realizovať len na základe stavebného povolenia.

10. Uviedol, že požiadal v tejto súvislosti Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky o výkladové stanovisko k ustanoveniu § 55 ods. 2 písm. e) stavebného zákona, či
zákonom určené rozmery nosičov je potrebné vzťahovať k samotnej stavbe nosiča telekomunikačných
zariadení, alebo je možné ohlásenie akceptovať aj pri stavbe základňovej stanice mobilnej komunikačnej
siete, ktorej súčasťou sú okrem jednotlivých nosičov telekomunikačných zariadení aj iné časti ako je
to v prípade predmetnej stavby. Ministerstvo dopravy, výstavba a regionáleneho rozvoja Slovenskej
republiky vo svojom stanovisku č. XXXXX/XXXX/DXXX-SLP/XXXXX zo dňa 17.09.2015 okrem iného
konštatovalo, že pri posudzovaní uvedenej stavby nie je možné jednoznačne stanoviť, že stavba má
rozmer 2,5 x 2,5 m, pretože nemožno brať do úvahy len rozmer celkového technologického zariadenia,
ale celkový rozmer stavby. Ďalej uviedlo, že z dokumentácie je zrejmé, že ani nosič a jeho ukotvenie
stanovenej šírke nezodpovedajú.

11. V závere konštatoval, že žalovaný nezákonné oznámenie k ohláseniu drobnej stavby na základe
protestu prokurátora nezrušil a Okresný úrad Prešov protestu prokurátora nevyhovel, preto navrhol aby
súd rozhodol o tejto žalobe a Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby zrušil.

III.

12. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 14.06.2016, v ktorom namietal pasívnu
legitimáciu v predmetnom konaní a uviedol, že podľa jeho názoru žalovaným má byť Okresný úrad
Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky ako nadriadený (druhostupňový) orgán, ktorý nevyhovel
protestu Okresnej prokuratúry Prešov.

13. Nesúhlasil so záverom žalobcu, že vydaním Oznámenia k ohláseniu drobnej stavby č. B/XXXX/
XXXX-Rá  zo dňa 10.04.2015 sa neriadil ustanovením § 55 ods. 2 stavebného zákona a že toto
oznámenie - opatrenie je nezákonné. V predmetnom konaní sa riadil dôsledne ustanovením § 55
ods. 1 a § 55 ods. 2 stavebného zákona a podľa druhu a charakteru predmetnej stavby aj ďalšou
prislúchajúcou platnou legislatívou t.j. nie len stavebným zákonom, ale aj zákonom č. 351/2011
Z.z. o elektronických komunikáciách, kde za podstatné a rozhodujúce považoval uviesť, že režim
povoľovania stavieb tohto typu je nevyhnutné vnímať a posudzovať tak, že v prvom rade ide o technické
telekomunikačné zariadenia ako ich definuje osobitný právny predpis, t.j. zákon č. 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách, najmä § 2 a § 4 tohto zákona, z ktorých sú zrejmé pojmy ako aj
prvky elektronickej komunikačnej siete. Elektronická komunikačná sieť je tvorená funkčne prepojenou
sústavou prenosových systémov (telekomunikačnými zariadeniami, ktoré pozostávajú so sieťových
aktívnych a pasívnych prvokov) a nie stavbami - budovami, na ktorých sú osadzované, či inštalované.
V tomto prípade ide teda o komplexné technologické zariadenie na prenos signálov, ktoré si vyžadovalo
fyzické umiestnenie a upevnenie na existujúcom objekte - streche stavby bytového domu. Z dôvodu
telekomunikačného zariadenia tohto typu si vyžadujú stavebné úpravy a montáž nosiča antén boli tieto



stavby elektronických komunikačných sietí novelou stavebného zákona v roku 2000 implementované
do stavebného zákona.

14. Zdôraznil, že výlučne z tohto dôvodu boli do režimu ohlásenia zahrnuté aj tzv. telekomunikačné
stavby uvedené v § 55 ods. 2 písm. d) - f) stavebného zákona, pretože vzhľadom na ich charakter
nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie. Táto implementácia bola vykonaná aj v súvislosti
so zrušením telekomunikačného úradu ako špeciálneho stavebného úradu, čím právomoci prešli na
všeobecný stavebný úrad.

15. Argumentoval, že stavebný úrad v zmysle svojej príslušnosti povoľuje len nosič pre tieto
telekomunikačné zariadenia a za tým účelom (pre ich fungovanie) aj nevyhnutné stavebné úpravy,
resp. legislatívne ošetruje osadenie a inštaláciu pasívnych (neaktívnych) prvkov stavby elektronických
komunikačných sietí definovaných demonštratívnym spôsobom v § 4 ods. 4 zákona č. 351/2011
o elektronických komunikáciách, ktorý cituje pridružené prostriedky, ako pridružené služby fyzická
infraštruktúra a iné zariadenia, alebo prvky súvisiace so sieťou alebo službou, ktoré umožňujú alebo
podporujú poskytovanie služieb, prostredníctvom takejto siete alebo takejto služby a zahŕňajú najmä
budovy alebo vstupy do nich, vnútorné rozvody sietí, elektroinštalácie budov, energetické zariadenia
a elektrické prípojky, antény, veže a iné nosné zariadenia, káblovody, káblové šachty, rúry, stožiare,
vstupné šachty a rozvodné skrine. Tento demonštratívny výpočet pridružených prostriedkov je možné zo
strany stavebného úradu adekvátne rozšíriť podľa konkrétneho posudzovaného prípadu napr. ochranu
pred bleskom, uzemnenie a ich prepojenia s prvkami elektronickej komunikačnej siete.

16. Akcentoval, že v procese povoľovania elektronickej komunikačnej siete v takýchto prípadoch
vstupuje stavebný úrad len parciálne a to v časti povoľovania nosičov, resp. pridružených prostriedkov
(napr. elektrické prípojky, káblovody, rúry ...).

17. K vyjadreniu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. XXXXX/
XXXX/DXXX-SLP/XXXXX zo dňa 09.09.2015, na ktoré sa odvoláva žalobca žalovaný uviedol, že toto
stanovisko nie je v súlade s platnými právnymi normami, stavebným zákonom ani s prejednávanou
projektovou dokumentáciou a pokladá ho za zmätočné a to z dôvodu, že všetky údaje uvádzané v
tomto stanovisku v súvislosti so stavbou základňovej stanice sú nesprávne posúdené a vyhodnotené.
Z projektovej dokumentácie a výkresov preukázateľne vyplýva, že ide o stavbu - nosiče, spĺňajúce
parametre ustanovené v § 55 ods. 2 písm. e) stavebného zákona, t.j. nosiče antén sú v celkovej výške
6 m, pričom šírka nosiča je závislá od typu navrhovanej konštrukcie nosiča. V tomto prípade parameter
šírky bol nesprávne vyhodnotený, lebo ide o konštrukciu nosiča priehradového typu, kde pri príprave
zákona ministerstvo navrhovalo uviesť údaje 2,5 m x 2,5 m avšak v legislatívnom procese bol tento text
upravený len na šírku 2,5 m. V danom prípade ide o jednoduché rúrové nosiče s priemermi rúr 114 mm
z čoho je evidentné, že posúdenie šírky nosiča v stanovisku ministerstva je neadekvátne a jednoducho
parameter šírky rúrového nosiča v tomto prípade nie je možné aplikovať.

18. Ďalej uviedol, že príslušné ustanovenie § 55 ods. 2 písm. e) sa viaže len na nosič a nie
na jeho upevnenie a ukotvenie ďalšími prvkami do existujúceho objektu. Otázka akéhokoľvek
kumulatívneho napočítavania zastavanej plochy základňovou stanicou na streche existujúceho objektu
je pre posudzovanie a rozhodovanie o povolení základňovej stanice irelevantné, pretože zastavaná
plocha existujúceho objektu (budovy) ani výška existujúceho objektu nie sú zo zákona parametre, ktoré
by mal stavebný úrad podľa stavebného zákona v tomto prípade akokoľvek skúmať či posudzovať.
Rozhodujúce parametre pre prijatie ohlásenia vyplývajú striktne zo stavebného zákona § 55 ods. 2
písm. e) t.j. splnenie podmienky výšky nosiča 6 m a šírky nosiča 2,5 m. Tieto parametre sú v danom
prípade dodržané a nebol dôvod neprijať ohlásenie tejto stavby. Pre stavebný úrad pri povoľovaní
stavieb elektronických komunikačných sietí (nosičov antén) umiestňovaných na existujúcich objektov,
iné sprievodné údaje uvádzané v projektovej dokumentácií nemajú bazálny vplyv na posudzovanie
a rozhodovanie v prejednávanej veci. Preto uvádzať a posudzovať ohlasovanú stavbu elektronických
komunikačných sietí (nosičov) umiestňovaných na existujúcich objektoch na základe celkovej výšky
objektu, nadmorskej výšky a ďalších údajov z projektovej dokumentácie je vecne nesprávne a
neprípustné. Rozmerové parametre stavieb elektronických komunikačných sietí umiestňovaných na
existujúcich objektoch sú len výška nosiča 6 m a šírka nosiča 2,5 m a uvádzané ďalšie údaje v
spomenutom stanovisku o zastavanosti v metroch štvorcových sú nad rámec stavebného zákona. Tieto
údaje slúžia ako parametre pri uzatváraní zmluvných vzťahov medzi vlastníkov objektu a nájomníkom.



19. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že v tomto prípade ide o jednoduchú stavbu podľa uvedenia v texte
projektovej dokumentácie ako na to poukazuje vo svojom stanovisku Ministerstvo výstavby, dopravy
a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Tento právny názor žalobcu je nesprávny a vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tomto prípade ide po právnej i skutkovej stránke o tzv.
drobnú stavbu a nie jednoduchú stavbu ako to tvrdí žalobca. Poukázal pritom na ustanovenie § 139b
ods. 1 stavebného zákona, ktorý definuje čo je jednoduchou stavbou a argumentoval, že v projektovej
dokumentácii projektant uvádza pojem jednoduchej stavby len v súvislosti so stavebnými prácami. Pokiaľ
ide o otázku zásahu do konštrukcie, predmetné ohlásenie je plne v súlade s požiadavkami ustanovenia
§ 55 ods. 2 písm. e) stavebného zákona, čo je preukázané v doloženej projektovej dokumentácii, ktorej
súčasťou je aj statické posúdenie vypracované oprávnenou osobou - projektantom statikom Ing. X. W..

20. Na základe vyššie uvedených skutočností a argumentácie je toho názoru, že stanovisko ministerstva
zo dňa 09.09.2015, o ktoré sa opiera žalobca vychádza z nedostatočného poznania posudzovanej veci,
preto je nesprávne a nemôže sa s ním stotožniť.

21. Akcentoval, že v danom prípade ide o nosič výšky do 6 metrov, ktorého šírka sa rovná šírke priemeru
rúry, keďže ide o rúrový nosič, t.j. reálna šírka nosiča je 114 mm. K žalobe uvádzanému úsudku, že
posudzovaná stavba ako celok nespĺňa minimálne parametre šírky 2,5 m lebo sa skladá z jednotlivých
častí, ktoré zaberajú súhrnnú plochu strechy 10,35 m2 uviedol, že ustanovenie § 55 ods. 2 písm. e)
stavebného zákona nepozná taký parameter (súhrnný záber plochy strechy v metroch štvorcových) a
preto sa proces povoľovania ani nemôže riadiť. Parameter zastavanosti je určujúcim a signifikantným
len pri stavbách elektronických komunikačných sietí podľa § 55 ods. 2 písm. f) stavebného zákona,
t.j. pri povoľovaní prízemných stavieb, elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha
nepresahuje 25 m2 a výška 4,5 m, čo nie je tento prípad. Čo sa týka nezrovnalosti v projektovej
dokumentácii uvádzanej v časti A1 Sprievodná správa v súvislosti s uvádzanou výškou hornej hrany
antén a skutočnou výškou hornej hrany bleskozvodnej tyče uviedol, že údaje o nadmorských výškach
horných hrán antén a bleskozvodných tyčí sú v procese posudzovania ohlasovanej stavby elektronických
komunikačných sietí, ktoré sú umiestňované na existujúcich objektoch údajmi irelevantnými a preto
považuje túto námietku za fiktívnu špekuláciu. Z vyššie uvedených dôvodov nesúhlasí so záverom,
ku ktorému dospel žalobca, že predmetná stavba nespĺňa kritéria v ustanovení § 55 ods. 2 písm. e)
stavebného zákona ani s názorom, že predmetnú stavbu je možné povoliť len na základe stavebného
povolenia. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

IV.

22.  K žalobe sa vyjadril účastník administratívneho konania - stavebník SWAN MOBILE a.s. písomným
podaním zo dňa 14.02.2017, v ktorom uviedol, že žaloba vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Tak ako žalovaný správne uvádza rozhodujúce parametre pre prijatie ohlásenia vyplývajú striktne
zo stavebného zákona a to ustanovenia § 55 ods. 2 písm. e). Týmito parametrami sú výška 6 metrov
a šírka 2,5 metra. Posudzovanie akýchkoľvek ďalších údajov týkajúcich sa prepočtu plochy na metre
štvorcové idú nad rámec stavebného zákona. stavebný zákon v ustanovení § 55 ods. 2 písm. e)
jasne definuje, že predmetom ohlásenia a posudzovania príslušným stavebným úradom je samotný
nosič telekomunikačného  zariadenia, nie akékoľvek a všetky súčasti základňovej stanice. Preto je
do stavebným zákonom stanovených parametrov možné započítať výhradne parametre nosiča, resp.
nosnej konštrukcie telekomunikačného zariadenia.

V.

23. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v
prechodných ustanoveniach v § 491 ods. 1 upravuje, že ak ďalej nie je ustanovené inak platí tento zákon
aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

24. Žaloba žalobcu bola podaná tunajšiemu súdu dňa 25.04.2016, z ktorej je nesporné, že bola
podaná podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, t.j. v konaní o žalobách proti
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. V súlade s ustanovením § 491 ods. 1 Správneho súdneho
poriadku správny súd postupoval v konaní podľa tohto nového procesného predpisu.



25. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu
právam alebo právom chráneným záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy
a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku opatrením orgánu verejnej správy je správny
akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môže byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

27. Podľa § 45 ods. 1 Správneho súdneho poriadku prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa
§ 6 ods. 2 písm. a)  - d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy,
proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.

28. Podľa § 178 ods. 2 Správneho súdneho poriadku prokurátor môže podať správnu žalobu proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy
nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.

29. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného je nesporné, že proti napadnutému opatreniu -
Ohláseniu drobnej stavby č. B/XXXX/XXXX-Rá  zo dňa 10.04.2015 podal žalobca Okresná prokuratúra
Prešov  protest pod č. Z. zo dňa 08.12.2015, ktorému žalovaný nevyhovel a o tomto proteste rozhodol
Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-Po-F zo dňa 29.02.2016 ako
nadriadený orgán žalovaného tak, že a protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov nevyhovel
a napadnuté opatrenie žalovaného ponechal v platnosti. Žalobca bol teda oprávnený v súlade s
ustanovením § 178 ods. 2 Správneho súdneho poriadku podať žalobu proti opatreniu žalovaného.

30. Podľa § 180 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý
rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak
osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal
rozhodnutie alebo opatrenie. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia  žalovaným je orgán verejnej
správy, ktorý rozhodol v poslednom stupni, ak je žalobcom prokurátor alebo zainteresovaná verejnosť.

31. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej
len „stavebný zákon“)  stavebník je povinný uskutočnenie stavieb  stavebných úprav a udržiavacích
prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlási stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby
pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a) pripojí
podklady k náležitostiam žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad
môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť
len na základe stavebného povolenia. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia prvá veta, stavebník
môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe
písomného oznámenia stavebného úradu, že proti uskutočneniu nemá námietky. Podľa odseku 3
citovaného ustanovenia za deň ohlásenia sa považuje deň, keď bolo ohlásenie podané stavebnému
úradu, alebo odovzdané na poštovú prepravu.

32. Z vyššie citovaného ustanovenia § 57  stavebného zákona, vyplýva že opatrenie - oznámenie
stavebného úradu, že proti oznámeniu drobnej stavby nemá námietky je opatrením konečným a teda
žalovaný je orgánom verejnej správy, ktorý vo veci rozhoduje v poslednom stupni.

33. Z doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky  stanoviska Správneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Snj 124/00 je nesporné, že ak prokurátor podáva
žalobu na začatie konania na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu v právnej veci, v ktorej sa
nevyhovelo jeho protestu, takýto návrh treba podať proti rozhodnutiu správneho orgánu v poslednom
stupni správneho konania, ktoré zakladalo, menilo alebo zrušovalo oprávnenie a povinnosti fyzických
a právnických osôb. Za neopodstatnenú preto správny súd považuje námietku žalovaného, že nie je
pasívne legitimovaným v tomto konaní a že pasívne legitimovaným správnym orgán by mal byť Okresný
úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, ktorý ako nadriadený druhostupňový orgán rozhodoval
vo veci protestu Okresnej prokuratúry  Prešov, ktorému nevyhovel.



34. Povoľovanie stavieb, zmien stavieb a udržiavacích prác upravuje stavebný zákon v ustanoveniach
§ 54 a násl. tak, že stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa
stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebného úradu (§ 54 stavebného zákona).

35. V ustanovení § 55 ods. 2 stavebný zákon upravuje, pre ktoré stavby, ich zmeny alebo udržiavacie
práce postačí ohlásenie stavebnému úradu.

36. Podľa § 55 ods. 2 stavebného zákona ohlásenie stavebnému úradu postačí:

a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí
b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, a ktoré nemôžu podstatne
ovplyvniť životné prostredie,
c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných
konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti
d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby,
jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou
pamiatkou
e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení)
umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do
nosných konštrukcií stavby
f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje
25 m2 a výška 4,5 m
g) pri výplne alebo doplnení telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbách elektronických
komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby
h) pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2 pokiaľ tento
zákon neustanovuje inak.

37.  Stavebný zákon neupravuje definície elektronickej komunikačnej siete, telekomunikačného
zariadenia. Táto definícia je upravená v zákone č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Podľa
§ 2 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná sieť je
funkčne prepojená sústava prenosových systémov, a ak je to potrebné, prepájacích alebo smerovacích
zariadení vrátane sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení
rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane družicových sietí, pevných
sietí s prepájaním okruhov a s prepájaním paketov, internetu a mobilných pozemných sietí, sietí na
rozvod elektrickej energie v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí pre rozhlasové a
televízne vysielanie a káblových distribučných systémov bez ohľadu na druh prenášaných informácií.

38.  Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, telekomunikačné
zariadenie je technické zariadenie na vysielanie, prenos, smerovanie, príjem, prepojenie
alebo spracovanie signálov, šírených prostredníctvom vedení rádiovými, optickými alebo inými
elektromagnetickými prostriedkami.

39. Z projektovej dokumentácie predloženej stavebníkom v časti A1 Sprievodná správa je uvedené, že
ide o telekomunikačnú stavbu na existujúcom objekte bytového domu na ulici F. č. XX a č. XX Prešov.
Výstavba základňovej stanice pozostáva z:

- ukotvenia nosičov antén o celkovej výške 6 metrov vrátane bleskozvodnej tyče na steny výťahových
strojovní
- montáže závesného rámu pre technologický kabinet pod predĺženú strechu strojovne - F.- montáže
technologického kabinetu na roznášací rám
- montáže vysielacích antén GSM a LTE v počte 6 ks
- montáže MW antény v počte 1 ks na nový anténny nosič
- umiestnenia káblového žľabu na plochú strechu a fasádu strojovní
- montáže koaxiálnych káblov na prepojenie indoorovej a outdoorovej časti MW spoja
- montáže optických a napájacích káblov na prepojenie jednotlivých sektorov GSM a LTE
- výstavby NN prípojky a prepojenia oceľových konštrukcií na bleskozvodnú sústavu



40. Stavebný zákon v § 55 ods. 2 písm. e) pre účely špecifikácie stavby elektronických
komunikačných sietí, pre ktoré postačuje ohlásenie drobnej stavby (nosičov telekomunikačných
zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch stanovil kritéria a to, že tieto nepresahujú výšku 6
m, šírku 2,5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby.

41.  V projektovej dokumentácii predloženej v administratívnom konaní stavebníkom SWAN Mobile
a.s. v časti B1 Súhrnná technická správa v bode 2 je uvedené, že výstavba základňovej stanice
bude pozostávať z umiestnenia nových nosičov antén o celkovej výške 6 m vrátane bleskozvodnej
tyče na steny strojovní v počte 3 kusy, montáže závesného roznášacieho rámu na technologický
kabinet, výstavby NN prípojky a prepojenia oceľových konštrukcií na bleskozvodnú sústavu a montáže
technologických zariadení. V bode 3.5. Oceľové konštrukcie v časti B1 Súhrnnej technickej správy
projektovej dokumentácie je uvedené, že anténny nosič je oceľová konštrukcia - zostava anténneho
nosiča celkovej výšky 6,0 m, ktorá pozostáva zo stĺpa o priemere 114 mm x 4, dĺžky 2 m  a zo stĺpa o
priemere 114 mm x 4, dĺžky 3 m s bleskozvodnou tyčou o priemere 16 mm a dĺžke 1 m a s úchytom
koaxiálnych káblov.

42. Z vyššie uvedených údajov v projektovej dokumentácií stavba elektronických komunikačných sietí
(nosičov telekomunikačných zariadení) spĺňa podľa § 55 ods. 2 písm. e) všetky kritéria  a žalovaný
postupoval zákonným spôsobom, ak ohlásenú stavbu posudzoval ako drobnú stavbu.

43. Správny súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že nie je splnený minimálne parameter šírky do
2,5 m z dôvodu, že stavba sa skladá z jednotlivých častí, ktoré súhrnne podľa projektovej dokumentácie
zaberajú plochu strechy 10,35 m2 a že z projektovej dokumentácie vyplýva, že nosiče antén spolu s
ich ukotveniami nezodpovedajú požadovanej maximálnej šírke 2,5 x 2,5 m. V prvom rade je potrebné
zdôrazniť, že ustanovenie § 55 ods. 2 písm. e) stavebného zákona neupravuje kritérium šírky 2,5 m x
2,5 m, ale iba šírku 2,5 m. V Sprievodnej správe v časti A1 projektovej dokumentácie je síce uvedené
- záber plochy strechy celkom 10,35 m2, z ktorého však vyplýva, že tento celkový záber pozostáva z
anténnych nosičov, technologického racku o zábere 8,25 m2 a káblové žľaby o zábere 2,1 m2. Tento
údaj však nemôže byť z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 55 ods. 2 písm. e) stavebného
zákona relevantný. Pokiaľ toto ustanovenie určuje podmienky výšky 6 m a šírky 2,5 m tieto rozmery sa
vzťahujú len na nosiče telekomunikačných zariadení a neupravuje kritérium celkového záberu plochy
stavby tak, ako to uvádza žalobca vo svojich námietkach.

44. Správny súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že stavba nezodpovedá kritériám výšky do
6 m. Žalobca poukazuje na nezrovnalosti výšky stavby z projektovej dokumentácie, kde uvádza, že v
časti A1 Sprievodná správa je uvedená výška hornej hrany GSM/LTE antén 32,6 m, avšak z výkresovej
časti vyplýva, že výška antény a bleskozvodu je 6 metrov a horná strana bleskozvodnej tyče je vo výške
31,65 m. Správny súd zdôrazňuje, že stavebný zákon v § 55 ods. 2 písm. e/ definoval výšku a šírku vo
vzťahu k nosičom telekomunikačných zariadení. Pokiaľ žalobca poukazuje na výšku hornej hrany antén
GSM/LTE 32,6 m  je tento údaj pre posúdenie veci irelevantný. V časti A1 Sprievodná správa projektovej
dokumentácie sú uvedené súradnice stavby WGS 84 a to:
249 m - nadmorská výška
+ 32,60 m - výška hornej hrany GSM/LTE antén
+ 25,4 m - výška stavby
( +- 0,000 = úroveň terénu pri vstupe do objektu).

Z uvedeného je zrejmé, že tieto výšky sú určené od úrovne terénu a pozostávajú z výšky samotného
objektu bytového domu a výšky nosiča telekomunikačného zariadenia. Z logického výkladu ust. § 55
ods. 2 písm. e) stavebného zákona je nesporné, že do výšky stavby elektronickej komunikačnej siete
(nosiča) sa výška stavby - objektu na streche, ktorého je táto umiestnená nezapočítava. Limitom pre
povolenie stavby elektronických komunikačných sietí je iba výška samotného nosiča.

45. Z projektovej dokumentácie v časti B1 Súhrnná technická správa v bode 2 stavebné riešenie stavby
vyplýva, že stavebné práce nezasahujú do nosných konštrukcií budovy.

46. Podľa predloženej projektovej dokumentácie teda predmetná telekomunikačná stavba spĺňa všetky
kritéria pre stavbu elektronických komunikačných sietí (nosičov telekomunikačných zariadení), pre ktorú
postačuje ohlásenie drobnej stavby podľa § 55 ods. 2 písm. e) stavebného zákona, pretože nepresahuje



výšku 6 metrov, šírku 2,5 metra a nezasahuje do nosných konštrukcií stavby. Stanovisko Ministerstva
dopravy, výstavby  a regionálneho rozvoja S. republiky č. XXXXX/XXXX/D/XXX-SLP/XXXXX zo dňa
09.09.2015, na ktoré poukazuje žalobca v žalobe, a z ktorého aj pri svojej právnej argumentácií vychádza
je správny súd s poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti toho názoru, že toto stanovisko nie je
v súlade s ustanovenia stavebného zákona a údaje, z ktorých vychádza sú nesprávne a zmätočne
interpretované.

47. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190
Správneho súdneho poriadku.

48. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovení § 167 v spojení s § 175 Správneho
súdneho poriadku, žalobca nebol v konaní úspešný a náhradu trov konania si nežiadal. Žalovanému
môže správny súd priznať podľa pomeru jeho úspechu voči žalobcovi právo na náhradu trov konania iba
v prípade, ak to možno spravodlivo požadovať. Žalovaný si v predmetnom konaní náhradu trov konania
neuplatnil preto správny súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia,
na Krajskom súde v Prešove.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440  sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za   neho   na   kasačnom   súde   koná   alebo ho zastupuje,  vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum
právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}