Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/94/2013 z 23. 4. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 23. apríla 2013, sp. zn. 43CoE/94/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6112208982.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43CoE/94/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6112208982.1 | 2013-04-23 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 50 ods. 1 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cf3f94f9-9230-4c4e-b7ff-187f56acbcff Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6112208982.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/94/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112208982
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6112208982.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s. so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, krajská pobočka Banská Bystrica,
Skuteckého 22, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 35 807 598 proti povinnému Q. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. XXXXX/XXA, XXX XX O. O., štátny občan Slovenskej republiky, vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Jozefom Liščákom so sídlom Exekútorského úradu P. O. Hviezdoslava 23 B, 036 01 Martin, kanc.
ČSA 23, Banská Bystrica pod sp. zn. EX 1103/12 o vymoženie pohľadávky vo výške 254,13 Eur s prísl.,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 2Er/992/2012-13 zo
dňa 24. júla 2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 2Er/992/2012-13 zo dňa 24. júla 2012 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím vyhovel okresný súd námietkam povinného vznesených proti exekúcii.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia - výkazu nedoplatkov VZP a.s. Bratislava, pobočka Banská Bystrica, č. XXXXXXXXXX zo
dňa 30.11.2011. Poverením č. 5601 086698 zo dňa 17.04.2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril
vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Liščáka pod sp. zn. EX 1103/12.

Proti upovedomeniu o začatí exekúcie vydanému povereným súdnym exekútorom dňa 15.05.2012, ktoré
bolo povinnému doručené dňa 30.05.2012 vzniesol povinný v zákonom stanovenej lehote námietky, v
ktorých uviedol, že vymáhanú pohľadávku uhradil v plnom rozsahu bankovým prevodom uskutočneným
dňa 15.05.2012 z jeho účtu, o čom predložil doklad vo forme elektronického výpisu. Úhradu dlžnej
sumy vo výške 356,25 Eur, časť ktorej vo výške 264,13 Eur je vymáhaná v predmetnom exekučnom
konaní vykonal bankovým prevodom na základe predexekučnej výzvy oprávneného zo dňa 03.02.2012.
Zároveň uviedol, že na základe rozpisu neuhradených záväzkov, ktorý bol súčasťou výzvy bolo
evidentné, že oprávnený podal návrh na exekúciu, na vymoženie dlžných súm z prvých dvoch položiek
rozpis (254,13 Eur + 10,00 Eur), pričom úhradou sumy 356,25 Eur bola uspokojená celá pohľadávka
oprávneného, t.j. nielen v tej časti, ktorú vymáhal vo výške 264,13 Eur, ale aj vo zvyšnej časti, t.j. vo
výške 101,12 Eur. Na základe uvedeného navrhol, aby exekučný súd námietkam vyhovel a exekúciu
zastavil, keďže je nepochybné, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré viedli k zániku
vymáhaného nároku.

K podaným námietkam sa vyjadril aj oprávnený. Vo svojom stanovisku uviedol, že námietky povinného
v časti, v ktorej žiadal súd o zastavenie exekúcie sú neopodstatnené a so zastavením exekúcie a ani
s argumentáciou povinného nesúhlasil. Uviedol, že dňa 30.11.2011 bol vydaný exekučný titul, ktorým
bola povinnému stanovená povinnosť uhradiť pohľadávku vo výške 264,13 Eur. Keďže povinný si túto



povinnosť nesplnil vydal oprávnený dňa 03.02.2012 predexekučnú výzvu č. 961/2012, v ktorej vyzval
povinného, aby v lehote desať dní od jej doručenia uhradil pohľadávku. Vzhľadom k tomu, že povinný
si svoju povinnosť nesplnil, dňa 23.03.2012 podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol
súdnemu exekútorovi doručený dňa 26.03.2012. Z priložených dokladov povinného je zrejmé, že povinný
uhradil dlžné poistné dňa 15.05.2012, ktoré bolo následne pripísané na jeho účet dňa 16.05.2012, a
teda po začatí exekučného konania a po doručení upovedomenia. Taktiež uviedol, že uhradená suma
356,25 Eur pozostáva z 264,13 Eur vymáhaných exekútorom a zo sumy 92,12 Eur, ktorá predstavuje
úhradu mesačného preddavku predpísaného poistného za obdobia 11/2011 a 12/2011.

Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti,
ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ako aj to, že povinný po začatí exekučného konania uhradil
vymáhanú pohľadávku v plnom rozsahu, a preto súd vyhovel námietkam povinného vznesených proti
exekúcii.

Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a námietky ako neopodstatnené zamietol. V odvolaní uviedol, že splnenie
je dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k splneniu došlo
mimo vykonávania exekúcie. V danom prípade však jednoznačne došlo k splneniu zo strany povinného
v exekučnom konaní, a preto je rozhodnutie okresného súdu nesprávne. Na základe výroku rozhodnutia
okresného súdu prichádzal do úvahy len postup podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku. Hoci si
povinný prevzal upovedomenie o exekúcii dňa 30.05.2012, s ktorým sa spájajú účinky vykonateľnosti
rozhodnutí súdneho exekútora, zákon spája s doručením upovedomenia len subjektívne - dvojstranné
právne účinky, tzv. inter partes. Aj bez doručenia upovedomenia nič nebráni tomu, aby boli blokované
účty povinného v banke, blokované vozidlá a pod. Vzhľadom k tomu, že k splneniu dlhu došlo počas
exekučného konania, jedná sa o spôsob ukončenia exekučného konania tzv. vymožením, preto nie je
možné aplikovať na prejednávanú vec ustanovenia Exekučného poriadku o zastavení exekúcie.

Povinný vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že z odvolania oprávneného nepochybne
vyplýva, že jeho poverený pracovník, ktorý podal odvolanie absolútne nepochopil obsah napadnutého
uznesenia, resp. skutočnosť, o ktorej súd rozhodoval. Nie je totiž možné si inak vysvetliť ním uvádzané
argumenty a citácie zákonných ustanovení Exekučného poriadku v jeho odvolaní, týkajúce sa výlučne
nároku na náhradu trov exekútora, resp. zastavenia exekúcie, pričom okresný súd v napadnutom
uznesení nerozhodoval ani o jednej z týchto vecí. Súd rozhodoval výlučne o tom, či námietkam
povinného vyhovie alebo nie, a keďže vymáhaná pohľadávka oprávneného bola v plnom rozsahu
uspokojená, nebola iná zákonná možnosť, len námietkam vyhovieť. Podľa jeho názoru je uznesenie
okresného súdu vecne správne a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu
oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu
súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania, pričom dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 23.03.2012 oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie voči povinnému. Následne súdny exekútor požiadal dňa 03.04.2012 súd prvého stupňa o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd vydal dňa 17.04.2012 poverenie č. 5601 *
086698, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním
exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - výkazu nedoplatkov VZP a.s. Bratislava, pobočka
Banská Bystrica, č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.11.2011 na vymoženie 254,13 Eur spolu s poplatkom za
vydanie výkazu nedoplatkov vo výške 10,- Eur, a to všetko do 15 dní od doručenia tohto výkazu.



Proti upovedomeniu o začatí exekúcie vydanému povereným súdnym exekútorom dňa 15.05.2012
vzniesol povinný v zákonom stanovenej lehote námietky, v ktorých uviedol, že vymáhanú pohľadávku
uhradil v plnom rozsahu bankovým prevodom uskutočneným dňa 15.05.2012 z jeho účtu, o čom predložil
doklad vo forme elektronického výpisu vo výške 356,25 Eur, čím bola uspokojená celá pohľadávka
oprávneného.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa ods. 4 citovaného zákonného ust. proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné
odvolanie.

Odvolací súd uvádza, že povinný môže namietať iba skutočnosti, ktoré nastali alebo vznikli po vydaní
exekučného titulu. Povinný nemôže v námietkach namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním
exekučného titulu, čo vyplýva zo systematického výkladu a charakteru civilného súdneho konania.
Povinný môže v námietkach uvádzať len skutočnosti, ktoré odôvodňujú zánik vymáhaného nároku,
okolnosti brániace vymáhateľnosti nároku, okolnosti svedčiace o tom, že oprávnený alebo povinný nie
sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule a iné okolnosti, pre ktoré je exekúcia
neprípustná. Zánik vymáhaného nároku môže povinný namietať len vtedy, ak nárok zanikol po vydaní
exekučného titulu.

Oprávnený v odvolaní nespochybnil uhradenie dlžnej sumy povinným v prebiehajúcom exekučnom
konaní. Táto skutočnosť je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného
poriadku, pretože po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, ale aj dôvodom na vyhovenie
námietkam proti exekúcii. Odvolací súd preto považoval tvrdenia oprávneného uvádzané v odvolaní za
právne irelevantné, nakoľko nevychádzali zo súdom prvého stupňa zisteného skutkového stavu. Súd
prvého stupňa preto správne rozhodol, keď námietkam povinného vznesených proti exekúcii vyhovel .

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré je vo výroku vecne
správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.