Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/354/2017 z 12. 12. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 12. decembra 2017, sp. zn. 4Co/354/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1217202759.1
Krajský súd Bratislava | 4Co/354/2017 | ECLI:SK:KSBA:2017:1217202759.1 | 2017-12-12 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 391 ods. 2 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 396 ods. 3 CSP, § 389 ods. 1 písm. b) CSP, CSP, § 391 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fc4f8019-4cd8-4a91-898a-f59010936832
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1217202759.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/354/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217202759
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1217202759.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov
senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: Dopravný
podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zast. JUDr. Vladimírom Kánom,
advokátom, Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti žalovanému: C. S., W.. XX.XX.XXXX, W. F.
U. XX, F., v súčasnosti bez adresy evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky, o zaplatenie
70,70 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26. apríla 2017,
č.k. 21Csp 25/2017-13, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o trovách konania a právneho zastúpenia
z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
70,70 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu, žalobcovi priznal
náhradu trov konania 16,50 eur s tým, že trovy konania je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť do 15
dní po právoplatnosti rozsudku a náhradu trov právneho zastúpenia žalobcovi nepriznal. Vykonaným
dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný, ktorý dňa 05.03.2016 cestoval v Bratislave na linke MHD
č. 61 vo verejnom hromadnom prostriedku žalobcu, bol povinný zaplatiť cestovné a na vyzvanie sa
preukázať platným cestovným lístkom. Nakoľko sa platným cestovným lístkom nepreukázal, vznikla mu
povinnosť zaplatiť sumu 70,70 eur, predstavujúcu cestovné vo výške 0,70 eur a úhradu za nepreukázanie
sa cestovným lístkom 70 eur. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 257 C.s.p., keď
vyhodnotil, že žalobca mal v spore plný úspech, preto mu proti žalovanému priznal náhradu trov konania.
S poukazom na to, že ide o drobný spor, náhradu trov konania v zmysle ust. § 257 C.s.p. primerane
znížil len na náhradu súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 16,50 eur. Uviedol, že hoci si
žalobca uplatnil okrem náhrady trov konania, predstavujúcej zaplatený súdny poplatok, aj trovy právneho
zastúpenia vo výške 91,59 eur, čo predstavuje spolu trovy konania vo výške 108,09 eur (viac ako
dvojnásobok dlžnej sumy), sú takéto trovy neprimerané voči pohľadávke 70,70 eur, a teda je dôvodné
náhradu trov konania v uvedenom rozsahu znížiť. Považoval za potrebné uviesť, že žalobca obdobné
nároky uplatňuje vzorovou žalobou, v ktorej sú menené len identifikačné údaje žalovaného, dátum jazdy
bez platného cestovného lístka a variabilný symbol. Mal za to, že ide o rutinnú činnosť nevyžadujúcu
žiadne odborné znalosti, z čoho vyvodil, že ak napriek tomu žalobca splnomocnil advokáta, vynaložené
trovy sú neúčelné.

2. Proti výrokom tohto rozsudku o trovách konania podal žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu včas odvolanie (nesprávne označené ako sťažnosť), a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti zmeniť, a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uplatnil si
aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 20,57 eur. Mal za to, že rozhodnutie o trovách konania
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentoval tým, že súd prvej inštancie nesprávne
aplikoval ust. § 257 C.s.p. a nesprávne rozhodol o primeranom znížení trov konania, keďže ust. §



257 C.s.p. uvádza len výnimočnosť prípadov hodných osobitného zreteľa, kedy súd nemusí náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Poukázal na to, že neprimeranosť trov voči pohľadávke
v drobných sporoch je potrebné posudzovať v jednotlivých prípadoch individuálne, pričom súd prvej
inštancie sa nezaoberal vzájomným pomerom výšky trov konania, trov právneho zastúpenia a istiny.
Zastával názor, že za neprimeranú výšku trov je možné v zmysle ustálenej súdnej praxe považovať sumu
niekoľkonásobne vyššiu ako samotná pohľadávka, čo nie je prípad posudzovanej veci. Zdôraznil, že v
súčasnosti prebieha množstvo súdnych sporov, predmetom ktorých je pohľadávka vo výške niekoľko
eur, a práve v týchto konaniach je možné trovy konania, predstavujúce niekoľkonásobok pohľadávky,
označiť za neprimerané. Podľa jeho názoru mal súd prvej inštancie rozhodnúť o trovách konania
podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a priznať mu náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania, ktoré
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu a z trov právneho zastúpenia. Dovolil si
poukázať na skutočnosť, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou žalobcu, a preto
nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na
výšku súdneho poplatku. Uviedol, že všetky uplatňované trovy konania v žalobe sú účelne vynaložené
a uplatňované v súlade s právnymi predpismi SR a vyčíslené v minimálnej výške podľa vyhl. č.
655/2004 Z.z. Mal za to, že žiadne ustanovenie hmotných, či procesných  noriem platných na území
SR neobmedzuje právo strany dať sa zastupovať v súdnom spore advokátom, a to platí aj v prípade
občianskeho súdneho konania. Zdôraznil, že rozsah zníženia trov v danom prípade je odporujúci dobrým
mravom, a považoval za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby žalovaný neznášal trovy,
ktoré mu ako úspešnej strane v spore vznikli, vrátanie trov právneho zastúpenia v zmysle § 255 ods.
1 C.s.p.

3. Žalovaný odvolanie nepodal, a k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

4. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné, a že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti o
trovách konania a právneho zastúpenia zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože
súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom, spočívajúcom vo vydaní rozhodnutia v
rozpore so zákonom, porušil právo strán na spravodlivý proces.

5. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

6. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

7. Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol vydaný za účinnosti
Civilného sporového poriadku, teda procesnej normy účinnej od 01.07.2016, ktorá presne upravuje,
akým spôsobom je súd prvej inštancie povinný postupovať pri rozhodovaní o trovách konania.
Vychádzajúc z dikcie vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je zrejmé, že súd prvej
inštancie bol oprávnený rozhodnúť len o nároku na náhradu všetkých trov konania, preto ak rozhodol i
o ich výške tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku
za žalobu vo výške 16,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia mu nepriznal, rozhodol v rozpore
so zákonom. Odvolací súd považuje tiež za potrebné dať do pozornosti súdu prvej inštancie, že nový
procesný poriadok pojem „drobný spor“ v žiadnom zo svojich ustanovení nedefinuje, a možnosť zníženia
náhrady trov konania s poukazom na takýto drobný charakter sporu neupravuje, z čoho vyplýva, že
ani odôvodnenie napadnutého rozhodnutia o trovách nemá  oporu v zákone. Súd prvej inštancie bude
mať tiež na pamäti, že Civilný sporový poriadok nerozlišuje medzi trovami konania a trovami právneho
zastúpenia, a preto je potrebné všetky výdavky sporovej strany súvisiace s vedením súdneho konania
kvalifikovať ako vzniknuté trovy konania v zmysle ust. § 251 C.s.p.

8. Odvolací súd dospel s poukazom na vyššie uvedené dôvody k záveru, že súd prvej inštancie
nesprávnym právnym posúdením otázky trov konania, nesprávnou aplikáciou ustanovení Civilného
sporového poriadku a rozhodnutím o trovách konania v rozpore so zákonom znemožnil stranám, aby
uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Preto rozsudok



súdu prvej inštancie v napadnutej časti o trovách konania a právneho zastúpenia podľa ust. § 389 ods. 1
písm. b) C.s.p. zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V rámci
nového konania  bude súd prvej inštancie viazaný vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu
(§ 391 ods. 2 C.s.p.) a jeho povinnosťou bude v zmysle ust. § 262 ods. 1 C.s.p. rozhodnúť len o nároku
na náhradu trov konania a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo v súlade s ust. § 236 C.s.p.. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 C.s.p.).

9. O náhrade trov aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (ust.
§ 396 ods. 3 C.s.p.).

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).