Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/54/2019 z 23. 9. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 23. septembra 2019, sp. zn. 2Cob/54/2019, ECLI:SK:KSKE:2019:7516219583.1
Krajský súd Košice | 2Cob/54/2019 | ECLI:SK:KSKE:2019:7516219583.1 | 2019-09-23 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy
Citované ustanovenia: § 388 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a07a6b5-f46f-40d7-9a18-e63c2d8f19dc
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7516219583.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/54/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516219583
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7516219583.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov
senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: CEE COLLECT Slovakia
s.r.o., sídlo: Pražská 11, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 04, IČO: 45 882 053, zastúpený
advokátskou kanceláriou: BBH advokátska kancelária, s.r.o., sídlo: Suché Mýto 1, Bratislava 811 03,
IČO: 36 713 066, proti žalovanému: Ing. I. bytom: XX Manor Ash Drive, Bury St Edmunds Sufolk, IP XX
XHN, C. Británie a Severného Írska, Y., zastúpený advokátom: JUDr. Roman Frnčo, sídlo: Uralská č.
11, Košice, v konaní o zaplatenie 254,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 28. januára 2019, č.k. 8Cb/157/2016-114 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok mení tak, že žalobu v plnom rozsahu zamieta a žalovanému voči žalobcovi priznáva právo
na nahradenie trov konania v plnom rozsahu.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
254,88 eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 24.5.2013 do zaplatenia.
Zároveň súd prvej inštancie zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi jeho trovy konania v plnej výške
100 %.

2. Súd prvej inštancie odôvodnil vydaný rozsudok právom žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za
porušenie povinností žalovaného podľa Rámcovej zmluvy zo dňa 8.6.2012 v spojení so Zmluvou o
poskytovaní verejných komunikačných služieb, ktorú uzavrela spoločnosť Telefónica Slovakia, s.r.o.
ako poskytovateľ služieb a  žalovaný ako účastník. Právo na zaplatenie úroku z omeškania priznal
ako zákonný nárok veriteľa podľa § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 3 ods.
1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil
nárokom žalobcu podľa § 255 Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie zistil, že žalobcom
uplatnený nárok žalobca získal ako postupník na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 3067 zo
dňa 5.11.2015, ktorú žalobca uzatvoril so spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o. (pôvodné meno Telefónica
Slovakia, s.r.o.). Právo na zaplatenie uplatnenej pohľadávky podľa zistenia súdu prvej inštancie vzniklo
tak, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť počas trvania rámcovej zmluvy dodržať minimálny
mesačný obrat služieb vo výške 40,- eur, na základe čoho vznikol spoločnosti Telefónica Slovakia, s.r.o.
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa bodu 5.2. zmluvy, pretože poskytovateľ služieb od zmluvy
podľa jej bodu 5.1. odstúpil.

3. Žalovaný podal proti vydanému rozsudku prvej inštancie odvolanie. Svoje odvolanie odôvodnil
odvolacími dôvodmi danými v § 365 písm. f), a h) Civilného sporového poriadku. Na základe uvedeného



žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná
právo na nahradenie trov konania v plnom rozsahu.

4. Žalovaný konkrétne namietal nasledovné skutočnosti: 1, Výška zmluvnej pokuty, ktorú si žalobca
uplatňuje je podľa žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, respektíve so zásadou poctivého
obchodného styku, nakoľko mechanizmus výpočtu zmluvnej pokuty, keď za nedodržanie objemu
minimálneho obratu v sume 20,15 eur má za následok nárok na zmluvnú pokutu vo výške 633,20 eur, čo
predstavuje pokutu vo výške 31,42 násobku uvedenej sumy; 2, Žalovaný v pozícii drobného živnostníka
nemal žiadnu vyjednávaciu možnosť pri uzatváraní zmluvy so spoločnosťou Telefónica Slovakia, s.r.o. -
akékoľvek možnosti ovplyvnenia obsahu zmluvy žalovaným sú len ilúziou a 3, Žalovanému nikdy nebolo
doručené odstúpenie od zmluvy a ani faktúra spoločnosti Telefónica Slovakia, s.r.o. č. 1052843064 zo
dňa 10.5.2013 a splatnou 23.5.2013, ktorou bola vyúčtovaná zmluvná pokuta a čiastočnú úhradu takto
faktúrovanej sumy v časti 378,82 eur uhradil žalovaný iba z opatrnosti na základe predžalobnej výzvy
na zaplatenie dlhu.

5. K výzve odvolacieho súdu uskutočnenej v zmysle § 382 Civilného sporového poriadku (možnosť
aplikácie § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti dohody o zmluvnej pokute v bode 5.2
zmluvy) sa žalovaný vyjadril tak, že túto dohodu považuje za absolútne neplatnú. Absolútnu neplatnosť
videl v tom, že využitie práva odstúpiť od zmluvy nepredstavuje povinnosti žalovaného, preto táto
skutočnosť nemôže zakladať právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, čo je v rozpore s ustanovením § 544
Občianskeho zákonníka.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť
a žalovaného zaviazať na nahradenie trov odvolacieho konania žalobcu v rozsahu 100 %. Toto
svoje stanovisko odôvodnil nasledovne: 1, Súd prvej inštancie správne zistil skutkový a právny stav
veci; 2, Vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľa služieb a žalovaným nie je
možné považovať za spotrebiteľský vzťah a v tejto súvislosti žalobca poukázal na obsah Rozsudku
Súdneho dvora EÚ zo dňa 20.1.2015 vo veci C-464/01, kde bolo konštatované, že „ak strana hoci
len v minimálnom rozsahu koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, už nie je možné takúto zmluvu
považovať za zmluvu spotrebiteľskú“; 3, Metóda výpočtu zmluvnej pokuty bola dohodnutá ako metóda
pomerného znižovania zmluvnej pokuty, pričom takáto metóda výpočtu zmluvnej pokuty je v súlade
s dobrými mravmi a to nie len v obchodnoprávnych vzťahoch, ale aj vo vzťahu ku spotrebiteľovi
a v tejto súvislosti žalobca poukázal na obsah rozhodnutia Okresného súdu v Lučenci pod sp. zn.
12Csp/248/2017; 4, Odstúpenie od Rámcovej zmluvy, na základe ktorej si právny predchodca uplatnil
zmluvnú pokutu bolo vystavené dňa 30.4.2013, t.j. o 10 dní skôr ako bola vyhotovená faktúra č.
1052843064 a z tohto dôvodu bolo odstúpenie zaslané žalovanému spolu s touto faktúrou ako súvisiaca
korešpondencia, t.j. tvrdenie žalovaného o nedoručení týchto listín je účelové a ničím nepodložené; 5,
Čiastočné úhrady zmluvnej pokuty, ktoré žalovaný uskutočnil, boli vykonané ešte v prospech právneho
predchodcu žalobcu, t.j. pred postúpením pohľadávky na žalobcu. Z tejto skutočnosti je zrejmé, že
tvrdenie žalovaného, že platby vykonal z opatrnosti je nepravdivé a preto je jasné, že žalovaný čiastočne
plnil na základe faktúry, ktorá mu teda musela byť doručená.

7. K výzve odvolacieho súdu uskutočnenej v zmysle § 382 Civilného sporového poriadku (možnosť
aplikácie § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti dohody o zmluvnej pokute v bode 5.2
zmluvy) sa žalobca vyjadril nasledovne: 1, Na aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka o
absolútnej neplatnosti dohody o zmluvnej pokute nie je žiadny dôvod, pretože táto dohoda spĺňa všetky
zákonné náležitosti a to označenie zmluvných strán, označenie zmluvnej povinnosti a určenie výšky
zmluvnej pokuty, respektíve spôsob jej určenia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na znenia článkov
2.2, 3.1, 3.2, 5.1 a 5.2 Rámcovej zmluvy; 2, Okresný súd Košice - okolie a tiež aj Okresný súd Košice II
vydali v obdobných veciach rozhodnutia, ktorými akceptovali platnosť takejto dohody o zmluvnej pokute
a 3, Ustálená judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky (č.k. I. ÚS 242/07) jednoznačne uvádza
nasledovné : „Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť
zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady.“

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. - ďalej len Civilný sporový
poriadok) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani verejný záujem. Rozsudok vyhlásil dňa 24.9.2019 podľa §



378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, pričom o termíne a mieste verejného
vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

9. Podľa § 365 (Odvolacie dôvody) ods. 1 Civilného sporového poriadku: „(1) Odvolanie možno
odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“

10. Podľa § 388 Civilného sporového poriadku: „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení,
ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.“

11. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.“

12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka: „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“

13. V bode 5.2 Rámcovej zmluvy zo dňa 8.6.2012 je  dohoda o tom, že pokiaľ poskytovateľ odstúpi
od uzavretej zmluvy podľa bodu 5.1 zmluvy (oprávnenie poskytovateľa verejných telekomunikačných
služieb odstúpiť od zmluvy v prípade podstatného porušenia zmluvy žalovaným), tak vznikne
žalovanému povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške podľa tam uvedeného vzorca.

14. Je nesporné, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť dodržať minimálne dohodnutý obrat v
bode 2.2 a 2.3 Rámcovej zmluvy. Odvolací súd tiež považuje za nesporné skutočnosti, že spoločnosť
Telefonica Slovakia, s.r.o. svojim listom zo dňa 30.4.2013 pre porušenie zmluvy žalovaným od uzavretej
zmluvy odstúpila  a tiež že mu dňa 10.5.2013 vystavila faktúru vyzývajúcu na uhradenie uplatnenej
zmluvnej pokuty. Sporným zostala žalovaným namietaná skutočnosť, že mu pred začatím súdneho
konania boli odstúpenie od zmluvy a citovaná faktúra doručené. K ich doručeniu neskôr nepochybne
došlo prostredníctvom súdu prvého stupňa, avšak s ohľadom na nižšie uvedené posúdenie platnosti
príslušného zmluvného ustanovenia o zmluvnej pokute je toto doručenie právne irelevantné.

15. Odstúpenie od zmluvy zo dňa 30.4.2013 je konaním poskytovateľa služby, ktorým v zmysle svojho
zmluvného oprávnenia (bod 5.1) od Rámcovej zmluvy odstúpil. Toto odstúpenie od zmluvy ako také nie
je možné považovať za protiprávne konanie žalovaného (respektíve jeho porušenie zmluvy), ale ide o
zmluvne dohodnuté právo (úkon) poskytovateľa služby.

16. Podľa bodu 5.2. Rámcovej zmluvy je sankcionované vykonanie úkonu odstúpenia od zmluvy. Toto
odstúpenie od zmluvy podľa zmluvy má právo uskutočniť poskytovateľ služby a nie žalovaný, t.j. pokuta
nie je dohodnutá za porušenie povinnosti žalovaného, ale za výkon práva  poskytovateľom služby. Takáto
dohoda je v rozpore s ustanovením § 544 Občianskeho zákonníka, pretože zmluvnú pokutu je možné
dohodnúť iba za porušenie zmluvnej povinnosti a nie za výkon práva ( odstúpenie od zmluvy ) ako je
to dohodnuté v bode 5.2 Rámcovej zmluvy.

17. Na základe vyššie uvedených dôvodov je dohoda  o zmluvnej pokute podľa bodu 5.2 Rámcovej
zmluvy pre odstúpenie od zmluvy poskytovateľom služby podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatným právnym úkonom, pretože je v rozpore citovaným zákonným ustanovením o zmluvnej pokute
(§ 544 Občianskeho zákonníka). Z dôvodu neplatnosti príslušnej dohody o zmluvnej pokute, nemohol
poskytovateľovi služby (t.j. ani žalobcovi) vzniknúť nárok na jej zaplatenie, t.j. uplatnený žalobný nárok
je neoprávnený.



18. Žalobca vo svojom vyjadrení k možnosti aplikácie § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej
neplatnosti dohody o zmluvnej pokute v bode 5.2 zmluvy namietal, že táto dohoda je platná, pretože má
všetky zákonné náležitosti. Toto jeho stanovisko neobstojí, pretože ako je to uvedené v predchádzajúcej
časti tohto odôvodnenia, tak obsah tejto dohody je v rozpore so zákonom.

19. K žalobcom citovaným rozhodnutiam Okresného súdu Košice - okolie a Okresného súdu Košice II
vydaným v obdobných veciach odvolací súd poznamenáva, že nejde o stabilnú judikatúru Najvyššieho
súdu SR a naproti tomu sú odvolaciemu súdu známe iné rozhodnutia (napr. Rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne č.k. 8Cob/59/2016), ktoré takúto dohodu o zmluvnej pokute považujú za absolútne neplatnú.

20. Pokiaľ žalobca vo svojom stanovisku poukázal na judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky
(č.k. I. ÚS 242/07), tak s jej obsahom (priorita platnosti zmluvy v prípade rôznej možnosti jej výkladu)
sa odvolací súd samozrejme stotožňuje. Takýto výklad však prichádza do úvahy iba, keď s ohľadom na
zložitosť právneho posúdenia platnosti zmluvy (resp. jej časti) je aj súd na pochybách. V tomto prípade
je však stanovisko odvolacieho súdu o neplatnosti spornej dohody o zmluvnej pokute jednoznančné.

21. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že vo veci bol naplnený odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo
založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Konkrétne došlo k nesprávnemu posúdeniu platnosti
príslušného zmluvného dojednania o zmluvnej pokute.

22. Odvolanie žalovaného bolo dôvodné, preto odvolací súd podľa § 388 Civilného sporového poriadku
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak ako je to uvedené vo výroku I tohto rozsudku. Výrok
o náhrade trov konania na prvom stupni vyplýva z ustanovenia § 255 Civilného sporového poriadku a
skutočnosti, že žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný.

23. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku (Trovy odvolacieho konania): „Ustanovenia o
trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.“

24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.“

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a to tak, že úspešnému žalovanému bolo voči neúspešnému žalobcovi priznané
právo na nahradenie jeho trov konania v rozsahu podľa pomeru jeho úspechu v odvolacom konaní, t.j.
v plnom rozsahu.

26. O výške nároku žalovaného na náhradu trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený
súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

27. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto  rozsudku.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,



d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).



Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).