Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/142/2016 z 7. 2. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 7. februára 2017, sp. zn. 9Co/142/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7214228691.1
Krajský súd Košice | 9Co/142/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7214228691.1 | 2017-02-07 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/46acb98e-6180-4966-b081-1238d720caec
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7214228691.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/142/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214228691
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7214228691.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň
JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táni Veščičikovej v spore žalobcu: ČSOB poisťovňa, a.s., so sídlom v
Bratislave, Vajnorská 100/B, IČO: 31 325 416, proti žalovanej: R. Y., Q.. Š., H.. XX. XX. XXXX, C. X H.
Q., C. Y., L., O. XXX B. I. K., N. C., zastúpenej JUDr. Jaroslavom Grandelisom, advokátom so sídlom
v Košiciach, Plzenská 10, o návrhu žalovanej na povolenie obnovy konania vedeného pred Okresným
súdom Košice II pod sp. zn. 44C/313/05, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice
II zo dňa 01.04.2015 č.k. 18C/215/2014 - 72 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    uznesenie.

N e p r i z n á v a   stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením uvedeným v záhlaví tohto
rozhodnutia návrh na povolenie obnovy konania zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu zo dňa 29.10.2014, ktorým žalovaná (ďalej len „navrhovateľka obnovy“)
žiadala, aby súd povolil obnovu konania pôvodne vedeného pred Okresným súdom Košice II pod sp. zn.
44C/313/05 tvrdiac existenciu skutočností a dôkazov, ktoré bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom
konaní, a možnosť vykonať dôkazy, ktoré nemohli byť vykonané v pôvodnom konaní, a môžu pre ňu
privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Uviedla, že rozsudkom  Okresného súdu Košice II zo dňa
13.11.2006 č.k. 44C/313/05-51, ktorý nadobudol právoplatnosť 05.01.2007 jej bola uložená povinnosť
zaplatiť spoločnosti ČSOB  poisťovňa a.s. sumu 3.004,- Sk s úrokmi z omeškania vo výške 16,5 %
ročne od 19.07.2002 do zaplatenia, ktorá suma predstavovala neuhradené poistné z poistnej zmluvy,
ktorú však nikdy nepodpísala. Navrhovateľka obnovy poukázala na to, že o existencii súdneho konania
a rozsudku sa dozvedela až dňa 19.08.2014, prostredníctvom svojho otca A.. Z. Š., splnomocneného
konať v jej mene  vo veci exekučného konania, predmetom ktorého bolo vykonanie vyššie spomínaného
rozhodnutia. Poistná zmluva č. XXXXXXXXXXXX o životnom poistení mala byť ňou podpísaná  dňa
18.10.2001, v ktorom čase sa zdržiavala mimo územia Slovenskej republiky, o čom ako dôkaz svedčí jej
cestovný pas a potvrdenie vysokej školy vo N. C., že v rokoch 1999 - 2003 absolvovala denné štúdium
chiropraktickej medicíny. Pravosť podpisu na zmluve žiadala preskúmať znaleckým dokazovaním z
odboru písmoznalectva.

3. Súd prvej inštancie z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. 44C/313/05 zistil,
že na základe návrhu žalobcu zo dňa 02.12.2004 bola žalovaná (navrhovateľka obnovy) zaviazaná
na zaplatenie 3.004,- Sk s príslušenstvom a na náhradu trov konania v prospech právneho zástupcu
žalobcu vo výške 2.020,- Sk. Záväzok žalovanej vyplynul z  poistnej zmluvy o životnom poistení



č. XXXXXXXXXX, ktorú mala podpísať 18.10.2001. Vo veci súd konal s opatrovníkom žalovanej
ustanoveným súdom podľa § 29 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že miesto pobytu žalovanej nebolo známe.
Zásielky súdu doručované na adresu „. Y.  Š. P. XX N. E. v roku 2004 a v januári a februári 2005 sa
vrátili nedoručené s poznámkou, že adresát je neznámy, tak od poštového úradu ako aj od orgánov
policajného zboru, ktorí vykonávali doručovanie v mieste bydliska. Po opakovanom šetrení v evidencii
pobytu obyvateľstva v mesiaci august 2005 bolo zistené, že žalovaná  bola od 04.03.2005 odhlásená
z trvalého pobytu na území SR a ako adresu, na ktorej sa zdržiava, označila „. X. L. XX, N. C..  Aj z
uvedenej adresy vo N. C. sa zásielka vrátila ako nedoručiteľná. V zhode s právnou úpravou § 29 O.s.p.
bol žalovanej ustanovený opatrovník, s ktorým súd ďalej pokračoval v konaní. Opatrovníkovi  ako aj
zástupcovi žalobcu bol tiež riadne doručený rozsudok zo dňa 13.11.2006, ktorý nadobudol právoplatnosti
05.01.2007. V súdnom spise sa nachádza aj listina „žiadosť o vydanie rozsudku“ zo dňa 12.08.2014,
ktorou otec navrhovateľky obnovy A.. Z. Š. na základe udelenej plnej moci  zo dňa 04.08.2014 žiadal o
vydanie rovnopisu rozsudku, ktorý osobne prevzal 19.08.2014.

4. Súd prvej inštancie po aplikácie ust. § 230 ods.  1 až 3 O.s.p. uviedol, že navrhovateľka obnovy v
danom prípade neuplatňuje žiadny z dôvodov obnovy vymedzených v ust. § 230 ods. 2 O.s.p., je preto
nepochybné, že návrh na obnovu konania bol podaný oneskorene. Tento totiž bol podaný až po uplynutí
trojročnej lehoty od právoplatnosti rozsudku, vo vzťahu, ku ktorému sa obnova konania žiada. Rozsudok
zo dňa 13.11.2006 č.k. 44C/313/05-51 nadobudol právoplatnosť 05.01.20007, preto trojročná lehota
uplynula ku dňu 05.01.2010. Návrh na obnovu konania bol podaný až 29.10.2014. Rozsudok, ktorý
navrhovateľka obnovy napáda, nie je možné napadnúť po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia,
pretože nejde o rozhodnutie založené na trestnom rozsudku, ktorý bol zrušený, skutočnosti a dôkazy
uplatnené navrhovateľkou obnovy nesúvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní
nebolo možné použiť, rozhodnutím, ktoré napáda, nebolo v jej neprospech rozhodnuté v dôsledku
trestného činu sudcu a ani toto rozhodnutie nie je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych
spoločenstiev, ani Európsky súd pre ľudské práva nekonštatoval v žiadnom rozhodnutí, že postupom, či
konaním a rozhodnutím prijatým vo veci boli porušené základné ľudské práva alebo slobody.

5. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľkou obnovy uvádzané „nové skutočnosti, či
dôkazy,“ nemajú povahu dôkazov, ktoré nemohla „bez svojej viny“ použiť v pôvodnom konaní. Znalecký
posudok z odboru písmoznalectva nebol dôkazom, ktorý by nebolo možné vykonať v pôvodnom
konaní. Skutočnosť, že v čase pôvodného súdneho konania nebol možný kontakt so žalovanou je
zrejmý z priebehu tohto konania, ktoré bolo začaté v mesiaci december 2004, od ktorého času súd
neustále vykonával šetrenie ohľadom pobytu žalovanej, pričom v evidencii pobytu obyvateľstva a na
Miestnom úrade mestskej časti Košice - Nad Jazerom až v mesiaci august 2005 bola evidovaná
informácia, že žalovaná je prihlásená k trvalému pobytu od 04.03.2005 vo N. C.Á.. Napriek tomu súd
vykonal doručovanie na uvedenú adresu, zásielka však nebola na uvedenej adrese prevzatá žalovanou.
Žalovaná, ako navrhovateľka obnovy konania zodpovedá za to, že z adresy pobytu, ktorú nahlásila
príslušnej ohlasovni pobytu SR sa zásielka vrátila nedoručená. Naviac návrhom na obnovu konania nie je
možné domáhať sa nápravy prípadných pochybení v právnom posúdení veci, alebo nápravy  procesných
pochybení, ku ktorým v pôvodnom konaní došlo. Vzhľadom na rozsiahle vykonanie šetrenia pobytu
žalovanej v pôvodnom konaní (sp.zn. 44C/313/05) výsledky doručovania zásielok na adresu bydliska
v SR a vo N. C. žalovanej je nepochybné, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre ustanovenie
opatrovníka žalovanej. Aj keby takéto podmienky neboli splnené, nebolo by takéto procesné pochybenie
relevantné v konaní o návrhu na povolenie obnovy, pretože prekračuje rámec účelu tohto mimoriadneho
opravného prostriedku (viď uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/193/10 zo dňa 24.11.2011). Rozsudok, ktorý
bol riadne doručený sporovým stranám v prípade žalovanej i ustanovenému opatrovníkovi, nadobudol
právoplatnosť 05.01.2007, nemožno preto návrh na obnovu konania povoliť z dôvodov, že o existencii
rozsudku sa účastník konania dozvedel až v neskoršom období. Tvrdenia navrhovateľky obnovy o tom,
kedy sa o existencii rozhodnutia vydaného vo veci sp.zn. 44C/313/05 mohla dozvedieť prostredníctvom
svojho otca, ako jej spolnomocneného zástupcu, sú bez právneho významu, pokiaľ ide o uplynutie
trojročnej lehoty od právoplatnosti rozsudku. Absentujú pri tom aj dôvody obnovy vymedzené v ust. §
230 ods. 2 O.s.p., na základe ktorých je možné návrh na obnovu podať aj po uplynutí tejto lehoty.

6. Na záver súd prvej inštancie dodal, že návrhu na obnovu konania by nebolo možné vyhovieť aj z
dôvodu nedostatku vecnej legitimácie sporovej strany v konaní. Účastníkmi konania o povolení obnovy
sú totiž  tie subjekty, ktoré vystupovali ako sporové strany - účastníci v pôvodnom základnom konaní,
alebo ich právny nástupcovia. Ako bolo vyššie uvedené, pôvodný veriteľ žalovanej ČSOB poisťovňa



a.s. svoju pohľadávku voči žalovanej postúpil ešte v roku 2007 na nového veriteľa Alianacia advokátov
v zmysle ust. § 524 Občianskeho zákonníka. S postúpenou pohľadávkou prešlo aj jej príslušenstvo a
všetky práva s ňou spojené. Zmena v osobe oprávneného zo záväzkov voči žalovanej má vplyv na okruh
účastníkov konania.

7. Z dôvodu uplynutia trojročnej lehoty od právoplatnosti rozsudku súd návrh na povolenie obnovy
konania zamietol, pričom  súčasne konštatoval, že neboli splnené ani podmienky pre povolenie obnovy
pre prípad včasného uplatnenia návrhu.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Navrhovateľka obnovy konania bola v procese neúspešnou, preto nemá právo na
náhradu trov konania a úspešnému žalobcovi, voči ktorému návrh na obnovu konania smeroval, žiadne
trovy konania nevznikli.

9. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná (navrhovateľka obnovy), podľa
jeho obsahu z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby uznesenie
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedla, že od roku
2005 je občiankou N. C., kde predtým pracovala ako aupair, bývala na rôznych adresách a teraz tam
trvalo žije a pracuje. Po uzavretí manželstva N. N. C. N. Q. XXXX S. S. Y. a všetky doklady má na meno
R. Y..  Poistná zmluva, ktorú nikdy neuzavrela je vedená na meno R. Y., avšak podpis na zmluve jej
nepatrí. V čase údajného uzavretia zmluvy preukázateľne študovala na vysokej škole na dennom štúdiu
v Londýne. Poukázala na to, že  rozsudok Okresného súdu Košice II z 13.11.2006 sp.zn. 44C/313/2005
znie na meno R. Y. Š. B. H. H. Z. R. Y.. Súd preto pochybil, lebo konal s osobou, ktorá právne neexistuje
a preto ide o zmätočný rozsudok. Doručovalo sa taktiež na osobu R. Y. Š., E. H.. R. F., E. V. K. S. P. S.
V. osobe R. Y. Š. a nie jej osobe. Vytkla súdu, že nezisťoval jej pobyt cestou jej rodičov A.. Z. Š. B. Z. Š.,
ktorí bývali v Košiciach, Irkutská 12 a ktorí mali vedomosť o tom, že sa zdržiava v zahraničí. Uviedla tiež,
že ako občianska N. C. nemala povinnosť hlásiť zmenu bydliska. Uviedla, že  jej bolo odopreté právo,
aby sa jej vec verejne prerokovala, či už ako občianke SR alebo N. C..

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť uznesenie ako vecne správne. V prvom rade
poukázal na blanketné odvolanie, ktoré je potrebné odmietnuť. V opačnom prípade postupu odvolacieho
súdu sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej (navrhovateľky obnovy) bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“)  v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu
a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

12. Uznesenie vo výroku, ktorým bol návrh na povolenie obnovy konania zamietnutý, vecne správne,
preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

13. Žalovaná podľa obsahu odvolania namietala odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.
účinného v čase podania odvolania, pričom ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.
účinného od 01.07.2016, teda že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

14. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

15. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

16. Odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané
žalovanou v odvolaní. Žalovaná pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

17. Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade skutočnosť, že návrh
na povolenie obnovy konania bol podaný po uplynutí trojročnej lehoty  od nadobudnutia právoplatnosti



rozsudku (§ 230 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) zakladá dôvod pre
zamietnutie návrhu na povolenie obnovy konania. Zachovanie lehoty uvedenej v § 230 ods. 2 O.s.p.,
okrem prípadov tam uvedených, je osobitnou náležitosťou návrhu na povolenie obnovy konania a jej
nedodržanie je dôvodom zamietnutia takéhoto návrhu.

18. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovanej, ktorými vytýka nesprávny procesný postup Okresného
súdu Košice II v konaní vedenom pod sp.zn. 44C/313/05, teda, že nevenoval náležitú pozornosť
zisteniu aktuálneho miesta jej bydliska, tieto nemožno považovať za opodstatnené. Predovšetkým
treba pripomenúť, že zákon č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky v znení
k 29.06.2008 (účinný v čase konania Okresného súdu Košice II pod sp.zn. 44C/313/05) stanovoval
povinnosti občana ohlásiť skončenie trvalého pobytu v prípade, ak sa pripravuje na vycestovanie do
zahraničia s cieľom trvalo žiť v zahraničí (§ 6 spomínaného zákona), prípadne prechodný pobyt v prípade
ak sa hodlá zdržiavať mimo miesta trvalého pobytu v trvaní viac ako 90 dní (§ 8 spomínaného zákona).
Pokiaľ teda žalovaná neoznámila ohlasovni zmenu trvalého pobytu, prípadne prechodný pobyt, resp.
nahlásila adresu v zahraničí na ktorej sa nezdržiavala. nepostupovala v súlade so zákonom č. 253/1998
Z.z. a z toho dôvodu žalovaná nesie zodpovednosť, že zásielky zo strany súdu boli doručované na
adresu jej hláseného trvalého pobytu, keďže súdu iný pobyt žalovanej nebol známy.

19. Za opodstatnené nemožno považovať ani odvolacie námietky žalovanej, pokiaľ vytýka súdu, že v
konaní vedenom pod sp.zn. 44C/313/05 konal s inou X. (R. Y. Š.), keď uviedla, že jej meno znie R.
Y.. Samotná tá skutočnosť, že žalovaná bola označená v žalobe pod menom R. Y. Š., teda aj pod jej
predchádzajúcim priezviskom, nemôže viesť k záveru, že súd konal s inou osobou (Q. S. Š.). Pokiaľ
žalovaná vytýka súdu, že nezisťoval miesto jej bydliska prostredníctvom jej rodičov, v tej súvislosti
odvolací súd dodáva, že žalovaná sa od 04.03.2005 odhlásila z trvalého pobytu v SR a prihlásila sa
k trvalému pobytu vo N. C. H. B. K., X. L. XX. Ta tejto situácie nemožno vytknúť súdu, že nezisťoval
miesto bydliska cestou jej rodičov, pokiaľ žalovaná oznámila ohlasovni miesto trvalého pobytu vo N. C.
a uviedla aj presnú adresu. V tej súvislosti treba pripomenúť, že ani na túto adresu sa súdu zásielku
nepodarilo doručiť.

20. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí,
odvolací súd potvrdil rozhodnutie ako vecne správne, vrátane výroku o trovách konania.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konania a úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd rozhodol tak,
že nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e  j e  prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).