Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 10Sa/7/2018 z 14. 2. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 14. februára 2018, sp. zn. 10Sa/7/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7018200183.1 Krajský súd Košice | 10Sa/7/2018 | ECLI:SK:KSKE:2018:7018200183.1 | 2018-02-14 | Uznesenie Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3aaec24d-fc0e-4704-a8ec-1037933a7314 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7018200183.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sa/7/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200183
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7018200183.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: W. U., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť G.
F., bytom v cudzine Y., J. - W. XG/A XXX-X, G. F., prechodne na adrese M.. O. X, XXX XX Ž., právne
zastúpený JUDr. Katarína Potocká, advokátka, Advokátska kancelária, Sládkovičova 2, 010 01 Žilina,
proti žalovanému v 1. rade: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Sládkovičova
25, 974 05 Banská Bystrica a žalovanému v 2. rade: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru
Žilina, Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, o správnej žalobe zo dňa 31.01.2018, o návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žaloby, takto

r o z h o d o l :

Návrh na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe žalobcu zo dňa 31.01.2018 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou správnou žalobou zo dňa 31.01.2018 (č.l. 1-7 spisu) domáhal, aby
súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-4/2018-SK zo dňa 03.01.2018. Predmetným
rozhodnutím žalovaný, ako odvolací orgán, potvrdil rozhodnutie vydané prvostupňovým správnym
orgánom (Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina) č. PPZ-HCP-BB7-97-014/2017-AV zo
dňa 21.10.2017, ktorý podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“)
administratívne vyhostil žalobcu na územie G. republiky a zároveň mu uložil v zmysle § 82 ods. 3 písm.
b) zákona o pobyte cudzincov zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých
členských štátov na dobu 2 (slovom dvoch) rokov s tým, že podľa § 83 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov
policajný útvar určil účastníkovi konania lehotu na vycestovanie z územia Slovenskej republiky 30 dní
od vykonateľnosti rozhodnutia.

2. V správnej žalobe zo dňa 31.01.2018 sa žalobca súčasne domáhal v zmysle ustanovenia § 237 v
spojení s ustanoveniami §§ 185 až 189 Správneho súdneho poriadku odkladného účinku vykonateľnosti
napadnutého rozhodnutia, ktoré dôvodí skutočnosťami uvedenými v žalobe, keďže okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia by mu hrozila závažná ujma a došlo by u neho k neprimeranému zásahu do
jeho osobnostných práv.

3. Návrh na priznanie odkladného účinku zdôvodnil tým, že si podal žiadosť o udelenie prechodného
pobytu za účelom podnikania dňa 02.10.2017 krátko pred uplynutím lehoty možného pobytu v
schengenskom priestore, pričom v zákone o pobyte cudzincov nie je striktne uvedená lehota, do ktorej
by si mal žiadateľ požiadať v rámci 90 dňovej lehoty o povolenie pobytu v SR. Mal za to, že aj keď
zákon to neupravuje, prvostupňový správny orgán mal o jeho návrhu rozhodnúť do času, kým spis
nebol predložený odvolaciemu orgánu. Doplnil, že slovenským úradom je jeho osoba známa, keďže
si vybavoval živnostenské, tak aj zdravotné poistenie, keby bol osobou nežiaducou. Svoju prácu chce
vykonávať čestne pre zahraničnú spoločnosť podnikajúcu v Ž. a predstavitelia tejto firmy ho poznajú
osobne, sami mu navrhli výkon tejto práce, keďže má k takémuto výkonu práce potrebné predpoklady.
Doplnil, že nikdy nemal problémy s orgánmi činnými v trestnom konaní ani v Kórei, ani na Slovensku.



4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 06.02.2018 k odkladnému účinku správnej žaloby (č.l. 33 spisu)
uviedol, že nesúhlasí s priznaním odkladného účinku vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Uviedol,
že vzal do úvahy konanie žalobcu a jeho pobyt na území SR, pričom disponuje dôkazmi, že žalobca sa
v mesiaci október 2017 zdržiaval na území SR neoprávnene v súhrne 103 dní za posledných 180 dní,
čo je o 13 viac, ako dovoľuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2016/399, ktorým sa
ustanovuje Kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (ďalej „Kódex schengenských
hraníc“), pričom podanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu zo strany žalobcu ho neoprávňovalo
zdržiavať sa na území SR nad rámec podmienok ustanovených v tomto nariadení. Poukázal na to, že
žalobcovi bol uložený zákaz vstupu v dolnej hranici a to aj napriek tomu, že v jeho prípade išlo v priebehu
dvoch rokov k opakovanému porušeniu zákonov Slovenskej republiky.

5. Doplnil, že žalobca pricestoval v roku 2015 na územie SR za účelom podania žiadosti o udelenie
prechodného pobytu na území SR, pričom dňa XX.XX.XXXX viedol motorové vozidlo a po zastavení
policajnou hliadkou mu bolo namerané množstvo alkoholu 0,67 mg/l (1,4 promile) v dychu. Za tento
skutok bol právoplatne odsúdený Okresným súdom v Žiline. Dával do pozornosti správneho súdu, že
tvrdenia žalobcu ohľadne skutočností, že nikdy nemal žiadne problémy s orgánmi činnými v trestnom
konaní ani v G., ani na Slovensku, je zavádzajúce a nezakladá sa na pravde.

6. Zdôraznil, že v konaní o administratívnom vyhostení žalobcu bola riadne preskúmaná existencia
prekážok jeho administratívneho vyhostenia podľa § 81 zákona o pobyte cudzincov, pričom neboli
zistené také skutočnosti, ktoré by tvorili prekážku jeho administratívneho vyhostenia do domovskej
krajiny. Takisto ich rozhodnutie je v súlade s článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, pričom zistili, že žalobca nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov, ani žiadne rodinné
a sociálne väzby, nakoľko celá jeho rodina, manželka a dve deti, žijú v G. republike. Mal za to, že
neexistuje žiadny relevantný dôvod na to, aby žalobca zotrval na území SR (s ohľadom na jeho minulosť
a súčasné konanie) a bolo vyhovené jeho žiadosti o priznanie odkladného účinku. Takisto jeho zdravotný
stav je dobrý a neexistuje ani v tomto prípade žiaden dôvod na jeho zotrvanie na území SR.

7. Podľa § 237 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“), správny súd môže na návrh žalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok. Návrh na priznanie
odkladného účinku podáva žalobca spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o
odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až § 189. Správny súd rozhodne o návrhu
na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania.

8. Podľa § 185 Správneho súdneho poriadku, Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení
žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

9. Pokiaľ sa týka žalobcovho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe súd zdôrazňuje,
že v prvom rade musia byť splnené predpoklady uvedené v § 237 v spojení §§ 185 až 189 Správneho
súdneho poriadku. Žalobca v podanej správnej žalobe uviedol, že mu hrozí závažná ujma a došlo by u
neho k neprimeranému zásahu do jeho osobnostných práv, pričom okrem tej skutočnosti, že môže byť
ohrozená jeho pracovná pozícia na území Slovenskej republiky, neuviedol žiadne iné závažné dôvody,
ktoré by mu v prípade nepriznania odkladného účinku hrozili. Naopak, sám potvrdil, že nedodržal lehoty
v zmysle Kódexu schengenských hraníc. Keďže v danom prípade neboli zo strany žalobcu preukázané
žiadne dôvody uvedené v § 185 písm. a) SSP a súd nevzhliadol žiadne iné dôvody v prípade existencie
ktorých by mohol dané ustanovenia aplikovať, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia. Správny súd len dopĺňa, že žalobca v prípade zdržiavania sa v rámci schengenského
priestoru si má byť vedomý ako štátny príslušník tretej krajiny plynutia lehôt v zmysle právnych predpisov
platných na území SR, ako aj komunitárnych predpisov, ktoré je povinný rešpektovať. Záverom možno



zhrnúť, že žalobca teda nepreukázal existenciu skutočností rozhodujúcich pre postup správneho súdu
podľa § 185 SSP a s poukazom na § 188 SSP správny súd tento návrh zamietol.

10. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe
(neexistencia rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) súd preto nepristúpil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie ani kasačná sťažnosť nie sú prípustné (§ 152 ods. 1 a contrario, §
439 ods. 2 písm. e) Správneho súdneho poriadku).