{"guid": "1889114c-a6ac-4501-9290-6626f9bd0427:0fed8e72-0ad4-418f-ba46-c4d3a9cd13ed", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8216203190.1", "spisova_znacka": "7Co/183/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/183/2018 z 28. 4. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 28. apríla 2019, sp. zn. 7Co/183/2018, ECLI:SK:KSPO:2019:8216203190.1", "identifikacne_cislo": "8216203190", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Branislav Breza", "sudca_id": 400, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-branislav-breza-400", "datum_vydania": "2019-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0fed8e72-0ad4-418f-ba46-c4d3a9cd13ed", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8216203190.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8216203190.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8216203190.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/183/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216203190
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8216203190.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom v Žiline, na ul. Hodžovej č. 11, proti žalovanému J. X., N.. XX.XX.XXXX, A. M. A., N. L.. W. Č..
XXXX/XXX, o zaplatenie sumy 1.841,48 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov zo dňa 04.05.2018 č.k. 1C 162/2016-99 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.103,10 eura
s úrokom z omeškania v mesačným splátkach, vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo
výroku o trovách konania.

Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom konanie čiastočne zastavil a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1.103,10 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 12.02.2016 do
zaplatenia v splátkach vo výške po 31 eur mesačne pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 27.01.2015
uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.000 eur za
poplatok 100 eur. Žalovaný plnil na účet žalobcu spolu sumu 896,90 eura. Pre neplnenie dlhu žalovaným
nastalo zosplatnenie celého dlhu a výzvou zo dňa 01.02.2016 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlhu
v sume 2.093,27 eura do 11.02.2016.

3. Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaný
ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmluvy vznikli v dobe, kedy Slovenská
republika už transformovala do právneho poriadku Smernice Európskej únie v oblasti ochrany
spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo
fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť
práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv.  Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu  prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky
zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej  úpravy je teda snaha
cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle.
Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je to, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda



také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.  Z hľadiska
posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

4. V zmluve o úvere absentuje riadne uvedenie náležitostí podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona
č. 129/2010 Z.z.

5. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie úveru v sume 100 eur, tento je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, rovnako aj zmluvná pokuta uvedená v bode 2.6. zmluvy, pričom túto neprijateľnosť súdy
už opakovane judikovali vo svojich rozhodnutiach. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka
pritom dodávateľovi prikazuje povinnosť zdržať sa používania takejto podmienky.

6. Keďže obsahom zmluvy je nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky a v dôsledku uvedeného v
zmluve o úvere je nesprávne uvedený údaj o výške RPMN v neprospech spotrebiteľa, zmluva je v
rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. Zo zmluvy nevyplýva výška poistného,
ktorú žiada žalobca priznať, resp. jeho riadne dojednanie.

7. Absencia vyššie uvedených náležitostí zmluvy má za následok, že úver sa v zmysle ustanovenia §
11 ods. 1 písm. b) a písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov.

8. Z poskytnutého úveru vo výške 2.000 eur žalovaný uhradil sumu 896,90 eura a neuhradených zostalo
1.103,10 eura. Súd prvej inštancie preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.103,10
eura s príslušným úrokom z omeškania. Vzhľadom na sociálnu a finančnú situáciu žalovaného bolo
žalovanému umožnené splácať žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v mesačných splátkach po
31 eur pod následkom straty výhody splátok. V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby, prvoinštančný
súd konanie čiastočne zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

9. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanoveniami § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 a § 257 CSP.

10. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku, ktorým bolo žalovanému povolené splácať sumu
1.103,10 eura s prísl. v mesačných splátkach, proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a
proti výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo v plnom rozsahu vyhovené a žalovaný zaviazaný uhradiť dlžnú sumu
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň požadoval priznať náhradu trov konania aj náhradu trov
odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov. Ako dôvod uviedol, že dobu trvania
zmluvy obsahuje článok 3.10 obchodných podmienok pre úvery občanom. Údaj o splatnosti úveru je
obsiahnutý v bode 1.2 zmluvy o úvere. Žalovanému bol na základe úverovej zmluvy poskytnutý úver vo
výške 2.000 eur, z ktorého žalovaný časť finančných prostriedkov vo výške 100 eur použil na úhradu
poplatku za poskytnutie úveru započítaním na poskytnutý úver v deň jeho poskytnutia v zmysle bodu
3.5 obchodných podmienok pre úvery občanom. Poplatok za poskytnutie úveru je dohodnutý v súlade
s právnymi predpismi a nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou s odkazom na ustanovenie § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa týka hlavného predmetu plnenia - odplaty a je dohodnutý
určito, jasne a zrozumiteľne v prehľadnej tabuľke v bode 1.2 zmluvy. V zmysle ustanovenia § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Celková výška nákladov na úver bola v zmluve uvedená správne. Splátka vo výške 29,97 eura
pozostáva z poplatku za poistenie vo výške 0,73 eura, z úroku 12,90 % ročne a zvyšok tvorí istina.
Vynásobením počtu splátok a ich výšky (120 x 29,97 eura = 3.596,40 eura) a pripočítaním poplatku za
poskytnutie úveru v sume 100 eur je možné zistiť celkovú čiastku, ktorú žalovaný mal zo zmluvy zaplatiť,
a to sumu 3.696,40 eura. Táto suma je v zmluve uvedená ako celková čiastka, ktorú musí žalovaný
zaplatiť. Uvedená suma je v zmluve správna a je vyplnená v súlade so zákonom. Rovnako správny a
v súlade so zákonom je výpočet RPMN uvedený v úverovej zmluve. Z odôvodnenia rozsudku nie je



zrejmé, či súd použil výpočet RPMN stanovený zákonom a teda či RPMN uvedená v zmluve je skutočne
nesprávna. Žalobca má za to, že nie je možné považovať súdne rozhodnutie za dostatočne odôvodnené,
jasné a určité, ak zamieta nárok, avšak svoj názor súd nepodloží riadnou argumentáciou.

12. Čo sa týka uplatnených poplatkov za poistenie, ak súd považoval žalobu za neúplnú, a teda
dojednanie poistenia považoval za nepreukázané, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku, mal žalobcu
vyzvať na doplnenie žaloby v zmysle ustanovenia § 129 ods. 1 CSP. V samotnej úverovej zmluve
je uvedený poplatok za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 0,73 eura mesačne. Poistenie je
v každom prípade dohodnuté individuálne, nakoľko nie je podmienkou poskytnutia úveru a žalobca
sprostredkúva poistenie na základe žiadosti klienta. Poistenie teda nie je podmienkou uzatvorenia
úverovej zmluvy a uvedené nevyplýva zo žiadneho dokumentu a ani z praxe žalobcu, ktorý poskytuje
úvery aj bez poistenia.

13. Vo veci sa nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možnosti žalovaného uhradiť dlžnú
pohľadávku a rozhodnutie v tomto smere nie je dostatočne odôvodnené. Rozhodnutie o povolení splácať
dlh v mesačných splátkach bolo obmedzené výlučne na vyjadrenie žalovaného, ktorý uviedol, že má
rodinu, manželka je na materskej dovolenke, spolu majú tri maloleté dcéry, z ktorých dve chodia do
školy a najmenšia má 14 mesiacov. Posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej
pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia,
kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovaného a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu
výkonu rozhodnutia. Pri tomto posúdení vymožiteľnosti pohľadávky a voľby vhodného spôsobu jej
vymoženia nebude rozhodujúci iba predpokladaný mesačný príjem a vyživovacia povinnosť žalovaného,
ale jeho celkové majetkové pomery.

14. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho
napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania
a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

15. V konaní sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ustanovenie §
9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru. Žalobcom uvádzaný dátum 27.01.2025 síce predstavuje termín konečnej splatnosti, avšak okrem
tejto náležitosti, v zmluve o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnutné uvádzať i dobu trvania zmluvy.
Nemožno dobu trvania zmluvy nahrádzať matematickým výpočtom osobitne pri početných splátkach,
ako to bolo v prípade danej zmluvy. Spotrebiteľ totiž musí mať jasno už pri uzavretí zmluvy, akú dlhú
dobu má úver splácať, veď práve to je účelom citovaného zákonného ustanovenia. Výška, počet a
termíny splátok sú ďalšou povinnou náležitosťou zmluvy, a to podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k)
zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Zákonodarca teda nemohol mať
na mysli pri stanovení doby trvania zmluvy počet splátok. Aj podľa Smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, sú povinné náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere uvedené v článku 10 ods. 2 a medzi nimi pod písm. h) sa uvádza výška, počet a
frekvencia splátok spotrebiteľa a pod písm. c) dĺžka trvania zmluvy o úvere. Vychádzajúc z tejto Smernice
teda výška, počet a frekvencia splátok nemôže predstavovať dĺžku trvania zmluvy, keďže výška, počet
a frekvencia splátok sa uvádza pri ďalšej náležitosti zmluvy.

17. Právne bezvýznamný je poukaz žalobcu na skutočnosť, podľa ktorej doba trvania zmluvy bola
obsiahnutá v článku 3.10 obchodných podmienok pre úvery občanom. V samotnej zmluve o úvere
podpísanej zmluvnými stranami sa takýto údaj nenachádza a obchodné podmienky pre úvery občanom
žalobcom ani žalovaným podpísané nie sú. Súdny dvor Európskej únie síce vo svojom rozsudku vo
veci C - 42/15 zdôraznil, že článok 10 ods. 1, 2 Smernice 2008/48 v spojení s článkom 3 písm. m)
tejto Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená
ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej Smernice musia



byť uvedené písomne alebo na inom trvalom nosiči, uvedené na posúdenie poskytnutého úveru ako
bezúročného a bez poplatkov vplyv nemá. Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy v ustanovení § 9 ods. 2 priamo uvádza, že zmluva o úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti vymenovaná v tomto ustanovení. Požiadavka
zákona na uvádzanie týchto náležitostí priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere je jednoznačná, a
preto nepostačuje tieto náležitosti uvádzať v iných dokumentoch so zmluvou súvisiacich, ako sú napr.
obchodné podmienky.

18. S neuvedením doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon č. 129/2010 Z.z. v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 11 ods. 1 spája následok v podobe bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru.

19. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Ak zákon vyžaduje v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, je nepochybné,
že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého
veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu
RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť
výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu
s veriteľom. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o ročnej percentuálnej
miere nákladov uvedenej v zmluve mohol posúdiť správnosť tejto náležitosti zmluvy.

20. Z uzatvorenej zmluvy o úvere vyplýva ďalšia podstatná skutočnosť, majúca vplyv na výpočet RPMN.
V prípade úveru vo výške 2.000 eur suma 100 eur predstavujúca poplatok za poskytnutie úveru mala
byť uhradená započítaním pri poskytnutí úveru. Je teda nepochybné, že žalobca do spotrebiteľského
úveru zahrnul i poplatok za jeho poskytnutie. Súčasťou celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je
poplatok za poskytnutie úveru, pretože uvedený poplatok, ktorý má charakter odmeny poskytovateľovi
služby, treba považovať len za náklady spotrebiteľského úveru. Je to zrejmé z ustanovenia § 2 písm.
g) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého celkovými
nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumeli všetky náklady vrátane úrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

21. Ak žalobca do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul poplatok za poskytnutie úveru, ide
o postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý pomohol podstatne narušiť
ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutiu úveru, pričom takéto konanie zákonodarca
považuje za nekalú obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje. Žalovanému teda bol poskytnutý úver v
skutočnosti nie vo výške 2.000 eur, ale vo výške 1.900 eur.

22. Ak žalobca pri výpočte RPMN do celkovej výšky úveru zahrnul aj poplatok za jeho poskytnutie,
bez akýchkoľvek pochybností došlo k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet je závislý od celkovej
výšky úveru. Nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa je sankcionovaná bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

23. V zmluve je taktiež nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musí žalovaný zaplatiť. Do čiastky
3.696,40 eura žalobca, ako to vyplýva z obsahu jeho odvolania, bez akýchkoľvek pochybností zahrnul
aj poplatok za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 0,73 eura mesačne, čo pri počte 120
splátok predstavuje sumu 87,60 eura. Podľa tvrdení samotného žalobcu poistenie nebolo podmienkou
poskytnutia úveru a teda nemohlo byť zahrnuté do celkových  nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom. Zahrnutie poistného ako doplnkovej služby do celkových nákladov spotrebiteľa
v súlade s ustanovením § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia



zmluvy prichádzalo do úvahy iba vtedy, ak spotrebiteľ musel navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto
doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. V
dôsledku nesprávne uvedených celkových nákladov žalovaného spojených s úverom bola nesprávne
uvedená aj celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť. Ak zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 9 ods. 2 písm. j) hovorí o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, musí ísť o správne uvedenú čiastku. Pri nedodržaní tejto náležitosti zmluvy ustanovenie § 11
ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy považuje poskytnutý
spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

24. Správnym je i rozhodnutie o splatnosti pohľadávky priznanej žalobcovi.

25. Podľa ustanovenia § 232 ods. 2, ods. 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je
vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni
a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

26. V prejednávanej veci pomery na strane žalovaného boli zisťované na pojednávaní konanom dňa
22.11.2017, ktorého sa žalobca nezúčastnil. Žalovaný má manželku a tri maloleté deti, z ktorých dve
sú školopovinné. Manželka žalovaného sa nachádza na materskej dovolenke. Tieto skutkové tvrdenia
žalovaného žalobca nepoprel, a preto sa v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 CSP považujú za
nesporné. Za takejto situácie súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalovanému uložil povinnosť
splácať žalobcovu pohľadávku v splátkach po 31 eur mesačne. Zároveň žalobca má možnosť v súlade s
ustanovením § 232 ods. 4 CSP požadovať zaplatenie celej pohľadávky v prípade omeškania žalovaného
s úhradou čo i len jednej splátky.

27. Vzhľadom na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok vo
výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.103,10 eura s úrokom z omeškania v
mesačných splátkach, vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania,
ako vecne správny potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že
úspešnému žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

29. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1C/162/2016", "guid": "f6712a42-081a-45d7-b0ca-d05b0bd0b3a9:a3e4628a-9543-43e4-a118-78c206af435a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "1889114c-a6ac-4501-9290-6626f9bd0427:40ec93ad-0695-45b0-86ea-48c8b16d806d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8216203190.1", "spisova_znacka": "7Co/183/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/183/2018 z 28. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-04-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8216203190.1"}], "citovane_v": []}