Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25CoE/104/2012 z 12. 9. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 12. septembra 2012, sp. zn. 25CoE/104/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4196899814.1 Krajský súd Nitra | 25CoE/104/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4196899814.1 | 2012-09-12 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 235 ods. 2 EP, § 196 EP, § 200 ods. 1 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/31b98378-e304-4cba-bcd3-8d5e7919d646 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4196899814.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/104/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4196899814
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4196899814.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Credit Clearing Center a.s., so sídlom Nitra, Farská
1338/42, IČO: 35 839 651, zast. JUDr. Ing. Ľubomírom Navračičom, PhD., advokátom v Bratislave,
P.O.BOX 199, proti povinným: 1/ D. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., H. X, 2/ S. R., nar. XX. XX. XXXX,
bytom F., A. X a 3/ D. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., E. XX, o vymoženie 5.449,48 eura ( 164.171,-
Sk ) s príslušenstvom, o odvolaní povinných v 1.-3. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa
06. 10. 2011 č. k. Er/337/1996-230, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šupovi, so
sídlom Exekútorského úradu v Nitre, Kmeťkova 30, trovy exekúcie v sume 2.882,80 eura a povinným
v 1.-3. rade uložil povinnosť ich zaplatiť súdnemu exekútorovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 10. 06. 1996 poveril súdnu exekútorku JUDr.
Editu Šupovú, so sídlom Exekútorského úradu v Nitre vykonaním predmetnej exekúcie. Dňa 01. 01.
2004 Slovenská komora exekútorov dočasne ustanovila súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu za
náhradníka poverenej súdnej exekútorky JUDr. Edity Šupovej, nakoľko výkon jej Exekútorského úradu
zanikol podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku. Uznesením zo dňa 24. 03. 2011 č. k.
Er/337/1996-220 bola exekúcia v danej veci zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku
z dôvodu, že dňa 27. 11. 2009 bola pohľadávka v plnej výške uhradená. Svoje rozhodnutie právne oprel
o ust. § 196, § 197 ods. 1, § 199 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 a § 22 ods. 1
vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 04. 2008.
Dospel k záveru, že poverenému súdnemu exekútorovi pri vykonávaní exekúcie vznikli nevyhnutné
trovy, na ktorých náhradu v intenciách ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal povinných v
1.-3. rade. Súdnemu exekútorovi priznal odmenu podľa § 5 ods. 1 cit. vyhlášky vo výške 2.120 eur
zvýšenú o 19 % DPH v sume 402,80 eura, odmenu za zriadenie exekučného záložného práva na 8
zexekvovaných nehnuteľností ( 8 x 33,19 eura ) vo výške 265,55 eura a náhradu hotových výdavkov, a
to poštovné v celkovej sume 94,45 eura. Súdnemu exekútorovi nepriznal 19 % DPH z náhrady hotových
výdavkov ( 360 eur ) v sume 68,40 eura z dôvodu, že ust. § 196 Exekučného poriadku dôsledne
rozoznáva právo exekútora na odmenu a právo na hotové výdavky. V tejto súvislosti zdôraznil, že
súdnemu exekútorovi, ktorý je platiteľom DPH sa zvyšuje o DPH len odmena a nie aj náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času, pričom v novelizovanom znení § 196 Exekučného poriadku, ktorý
sa síce vzťahuje na konania začaté po 01. 09. 2005 sa výslovne ustanovuje, že ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Z
dôvodu nedostatku pôvodnej právnej úpravy tak súdnemu exekútorovi nepriznal 19 % DPH z náhrady
hotových výdavkov v sume 68,40 eura.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie povinní v 1.-3. rade, domáhajúc sa ním jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodili, že súd prvého stupňa doposiaľ



nerozhodol o zmene súdneho exekútora, a teda nie je právoplatne rozhodnuté o tom, kto si môže v
konaní uplatniť trovy exekučného konania. S poukazom na ust. § 46 ods. 3 Exekučného poriadku a § 5
ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov mali za to, že súdnemu
exekútorovi prináleží odmena maximálne vo výške polovice odmeny, ktorú si vyčíslil. Mali za to, že súd
prvého stupňa nesprávne určil výšku odmeny súdneho exekútora, keď za základ na určenie odmeny
považoval súčet uplatnenej pohľadávky a jej príslušenstva, t. j. sumu 10.600 eur. V tejto súvislosti
uviedol, že platné právne predpisy dôsledne rozlišujú medzi pojmami pohľadávka (§ 488 Občianskeho
zákonníka) a príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), ktoré nie je možné
zamieňať, resp. subsumovať príslušenstvo pohľadávky do sumy uplatneného nároku. Vychádzajúc z
ust. § 5 ods. 1 cit. vyhlášky konštatovali, že výška odmeny súdneho exekútora a výška predbežných
trov exekúcie mala byť vypočítaná ako 20 % zo sumy 5.449,48 eura, t. j. suma 1.090 eur, znížená o 50
% ( z odmeny pri upustení od exekúcie ).
Poverený súdny exekútor vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Opierajúc sa o ust. § 196, § 199 Exekučného poriadku,
§ 4 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a § 488 Občianskeho
zákonníka mal za to, že do základu na určenie odmeny súdneho exekútora sa berie vymáhaný nárok
oprávneného, t. j. vymáhaná pohľadávka vrátane príslušenstva. Výpočet jeho odmeny súdom prvého
stupňa označil za správny a v súlade so zákonom. Pokiaľ by pohľadávka predstavovala len istinu a
povinní nie sú v upovedomení o začatí exekúcie vyzvaní na zaplatenie príslušenstva pohľadávky, nie
je možné podľa § 47 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku toto príslušenstvo od nich spravodlivo
požadovať a exekučné konanie by v takomto prípade muselo byť zastavené. Záverom zdôraznil, že k
upusteniu od vykonania exekúcie nedošlo, keďže exekučné konanie bolo zastavené uznesením súdu,
pričom nárok na náhradu trov exekúcie má ten súdny exekútor, ktorý bol v dobe zastavenia exekúcie
poverený vykonávaním exekučného konania a vzhľadom na právoplatne zastavené exekučné konanie,
rozhodovanie o zmene súdneho exekútora už nie je možné.

K odvolaniu povinných v 1.-3. rade sa písomne vyjadril i oprávnený, uvádzajúc, že pohľadávka
oprávneného bola vymožená v plnej výške, o ktorej skutočnosti bolo súdnemu exekútorovi, ako
i povinnému zaslané potvrdenie. Mal za to, že súdny exekútor si trovy exekúcie uplatňuje podľa
príslušných zákonov, pričom o ich výške oprávnený nerozhoduje.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie povinných
v 1.-3. rade bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca oprávneného Slovenská
sporiteľňa, a.s. svojim návrhom požiadal dňa 15. 05. 1996 súdnu exekútorku JUDr. Editu Šupovú,
so sídlom Exekútorského úradu v Nitre, Piaristická 2, o vykonanie exekúcie voči povinným v 1.-3.
rade na vymoženie sumy 164.171,-Sk ( 5.449,48 eura ) s príslušenstvom. Za exekučný titul označil
platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Bratislave dňa 27. 05. 1994 sp. zn. 30 Cb 309/1992, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05. 07. 1994. Súd prvého stupňa dňa 10. 06. 1996 poveril
vyššie označenú súdnu exekútorku vykonaním predmetnej exekúcie. Dňa 01. 01. 2004 bol do konania
ustanovený súdny exekútor JUDr. Miroslav Šupa, so sídlom Exekútorského úradu v Nitre, Kmeťkova
30 ako náhradník poverenej súdnej exekútorky JUDr. Edity Šupovej. Uznesením zo dňa 26. 07. 2006
č. k. Er/337/1996-116 súd pripustil zámenu účastníka na strane oprávneného a na jeho miesto pripustil
spoločnosť Credit Clearing Center a.s. Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 17. 03.
2009 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie žiadal poveriť JUDr.
Štefana Šviderského, so sídlom Exekútorského úradu vo Vranove nad Topľou. Súdny exekútor JUDr.
Miroslav Šupa dňa 23. 06. 2009 predložil špecifikáciu trov exekúcie, pričom súhlasil so zmenou súdneho
exekútora. Následne dňa 29. 09. 2009 vzal svoj súhlas so zmenou súdneho exekútora späť, keďže
začal vo veci konanie za účelom splatenia pohľadávky oprávneného. Písomným podaním doručeným
súdu prvého stupňa dňa 03. 12. 2009 oprávnený oznámil, že záväzok povinných v 1.-3. rade bol dňa
27. 11. 2009 uhradený v plnej výške, a preto na svojom návrhu na zmenu súdneho exekútora netrvá.
Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 02. 03. 2010 povinný v 1. rade podal návrh
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku z dôvodu, že dňa 27. 11. 2009
zaplatil v celosti istinu, ako i príslušenstvo pohľadávky, ktorá tvorí uplatnený nárok. Písomným podaním
doručeným súdu prvého stupňa dňa 30. 04. 2010 súdny exekútor JUDr. Miroslav Šupa si vyčíslil trovy



exekúcie v celkovej výške 2.951,20, na ktorých náhradu žiadal zaviazať povinných v 1.-3. rade. Súd
prvého stupňa uznesením zo dňa 24. 03. 2011 č. k. Er/337/1996-220 návrhu povinného v 1. rade vyhovel
a exekúciu v danej veci zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, nakoľko pohľadávka
voči povinným zanikla. Preskúmavaným uznesením súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi
JUDr. Miroslavovi Šupovi trovy exekúcie vo výške 2.882,80 eura, na ktorých náhradu zaviazal povinných
v 1.-3. rade.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 01. februára 2002, sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002, za výkon exekučnej činnosti podľa
tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002, trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( § 196 ).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Stanovenie výšky a spôsobu určenia odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov a
náhrady za stratu času sa riadi vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov.

Podľa § 4 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútor v znení účinnom do
30. 04. 2008, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii
na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak ( § 6, § 14 až 16 ).

Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec v intenciách vyššie citovanej zákonnej úpravy dospel k
záveru o vecnej nesprávnosti preskúmavaného uznesenia súdu prvého stupňa, keď tento za základ na
určenie odmeny súdneho exekútora považoval sumu 10.600 eur ako výšku vymáhanej pohľadávky s
príslušenstvom. V tejto súvislosti odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že podľa ust. § 4 ods. 1 cit. vyhlášky
v znení dopadajúcom na danú vec základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené
inak ( § 6, § 14 až 16 ). Znamená to, že za výkon exekučnej činnosti, s výnimkou opakujúcich sa
plnení ( § 4 ods. 2 cit. vyhl. ) a s výnimkou odmeny za zriadenie exekučného záložného práva na
nehnuteľnosti, odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie
a odmene, ktorou sa odmeňujú paušálne jednotlivé úkony exekučnej činnosti, patrí súdnemu exekútorovi
odmena vypočítaná z vymáhanej sumy. Za vymáhanú sumu je pritom potrebné považovať peňažnú
sumu uvedenú v poverení na vykonanie exekúcie, čo v danom prípade predstavuje sumu 5.449,78
eura ( 164.171,-Sk ). Pokiaľ má byť základom pre výpočet odmeny exekútora vymáhaná pohľadávka,
musí ísť o pohľadávku vo vlastnom zmysle. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka úroky a
úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, z ktorého dôvodu nemôžu tvoriť základ odmeny,
ktorým je samotná vymáhaná pohľadávka. Takýto záver je plne súladný i s rozhodnutím Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 06. 2008 sp. zn. 3 M Cdo 13/2007, v ktorom zaujal stanovisko,
podľa ktorého súdnemu exekútorovi patrí vždy odmena vypočítaná z vymáhanej sumy, a preto nie je
možné prijať záver, že základom nároku pre výpočet odmeny súdneho exekútora je súdnym exekútorom
skutočne vymožená peňažná suma. V tomto smere je potrebné poukázať, že zámerom zákonodarcu
bezo sporu nebolo, aby sa základ odmeny súdneho exekútora zvyšoval podľa dĺžky trvania exekučného
konania.

Nakoľko súd prvého stupňa sa vo veci prioritne vyššie uvedenými skutočnosťami nezaoberal a z tohto
hľadiska ju ani neposudzoval, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.
1 písm. h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 221 ods. 2 OSP ). V ďalšom konaní súd
prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 226 OSP ) opätovne rozhodne o trovách
exekúcie, postupujúc v súlade s citovanou právnou úpravou a vyporiadajúc sa i so všetkými námietkami
uplatnenými povinnými v 1.-3. rade v ich odvolaní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.