Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6Tos/201/2014 z 8. 10. 2014
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 8. októbra 2014, sp. zn. 6Tos/201/2014, ECLI:SK:KSTT:2014:2114011313.1
Krajský súd Trnava | 6Tos/201/2014 | ECLI:SK:KSTT:2014:2114011313.1 | 2014-10-08 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie
Citované ustanovenia: TZ, § 172 ods. 1 písm. c) TZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/05447890-4af4-4275-8c04-a744d270f715
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2114011313.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/201/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114011313
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jarábek
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2114011313.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr.
Pavla Sládka a JUDr. Daniely Šramelovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 09. októbra 2014, v
trestnej veci odsúdeného S. T., v konaní o žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, prejednal sťažnosť odsúdeného, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave sp.zn.
3PP/99/2014 zo dňa 23.07.2014, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného S. T., nar. XX.XX.XXXX,
sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona žiadosť
odsúdeného S. T. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý vo výmere 6 rokov
vykonáva v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp.zn.
4T/158/2007 zo dňa 31.01.2014 pre zločin podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/ Trestného
zákona.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že posudzujúc žiadosť odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu dospel k záveru, že odsúdený splnil síce formálnu podmienku pre
prepustenie z výkonu trestu, avšak nesplnil materiálnu podmienku pre takýto postup, pretože odsúdený
sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti, pričom jeho správanie sa vo výkone trestu nebolo vždy na
požadovanej úrovni. Okresný súd prihliadol tiež na závažnosť a charakter trestnej činnosti a na tú
skutočnosť, že podľa odpisu registra trestov má sklony k páchaniu trestnej činnosti, pretože spolu bol 5-
krát súdne trestaný. Z toho možno vyvodiť záver, že páchanie trestnej činnosti nie je len jednorazovým
vybočením z jeho spôsobu života, ale sa v ňom jedná o osobu, ktorá opakovane pácha trestnú činnosť.
Z týchto skutočností potom okresnému súdu vyplývajú vážne a dôvodné pochybnosti o tom, či možno
od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Proti tomuto uzneseniu si podal sťažnosť odsúdený, ktorú bližšie písomne neodôvodnil.

Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku nadriadený súd preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo.

Posudzujúc sťažnosť odsúdeného, krajský súd postupoval v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a
dospel k záveru, že sťažnosti odsúdeného nie je možné vyhovieť.

Krajský súd je toho názoru, že okresný súd po obdržaní žiadosti odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody postupoval procesne bez akýchkoľvek pochybení, vykonal
všetky dôkazy, ktoré sú potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie o žiadosti o podmienečné
prepustenie a potom rozhodol spôsobom, ktorý si osvojuje aj krajský súd.



Vo svojom uznesení, okresný súd v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku
rozviedol všetky základné právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že žiadosti odsúdeného o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné vyhovieť.

Krajský súd sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení stotožňuje a osvojuje si ich, pričom v
podrobnostiach na ne odkazuje.

Aj krajský súd považuje žiadosť odsúdeného za nedôvodnú už len pre tú skutočnosť, že skúsenosť
s jeho predchádzajúcim spôsobom života nesvedčí v prospech možnej prognózy, že by v prípade
prepustenia na slobodu viedol riadny život. Odsúdený zjavne počas pobytu na slobode riadny život
neviedol, opakovane páchal trestnú činnosť, dokonca v poslednom  prípade sa dopustil zločinu, teda
možno oprávnene konštatovať, že jeho trestná činnosť sa vlastne stupňovala.

Nemožno teda nájsť žiadny pozitívny moment v jeho doterajšom správaní, ktorý by nasvedčoval tomu,
že by počas pobytu na slobode mohol viesť riadny život.

Krajský súd preto o žiadosti odsúdeného rozhodol tak, že ju zamietol ako nedôvodnú v zmysle § 193
odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.