{"guid": "1881203b-aa51-4d25-8c0b-89f0b185341f:33d6e694-410c-4578-96df-98ad5f985ac9", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3816202460.1", "spisova_znacka": "6Co/187/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/187/2017 z 25. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 25. februára 2018, sp. zn. 6Co/187/2017, ECLI:SK:KSTN:2018:3816202460.1", "identifikacne_cislo": "3816202460", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Roman Rizman", "sudca_id": 368, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-rizman-368", "datum_vydania": "2018-02-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/33d6e694-410c-4578-96df-98ad5f985ac9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3816202460.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3816202460.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3816202460.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/187/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816202460
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816202460.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
č. XXX, občan SR, zastúpený Dušanom Motúsom, advokátom so sídlom Prievidza, Hviezdoslavova 3,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752,
zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho
16, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. decembra 2016, č.k. 4C/38/2016-50 takto

r o z h o d o l :

I.     Rozsudok súdu prvej inštancie  v napadnutej časti, výroku I.,   p o t v r d z u j e.

II.  Žalobcovi     p r i z n á v a    voči žalovanému nárok   na náhradu  trov  odvolacieho konania v rozsahu
100%, o výške  ktorej bude rozhodnuté  súdom prvej inštancie  samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 377,52,-
eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V zvyšnej časti žalobu zamietol. V predmetnej veci
aplikoval ust. § 137 písm. c/, § 470 ods. 2 prvá veta CSP, § 52 ods. 1,2,3,4 , § 53 ods. 5 , § 451 ods.1,2,
§ 457 Občianskeho zákonníka , § 1 ods. 2, § 2 písmeno a/, b/, d/ z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žiadal rozhodnúť, že 1/žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. 8500023606 zo dňa 02.04.2013 uzavretá
medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, 2/rozhodcovská zmluva č. 8500023606 zo dňa 02.04.2013
je neplatná, 3/o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 377,52 eur, alternatívne rozhodnúť,
že 1/žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. 8500023606 zo
dňa 02.04.2013 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov, 2/ustanovenia
uvedené v bode 8 - Dohoda o poskytnutí služby v Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluve
o revolvingovom úvere č. 8500023606 zo dňa 02.04.2013 sú neplatné, 3/rozhodcovská zmluva č.
8500023606 zo dňa 02.04.2013 je neplatná a 4/o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 377,52
eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.03.2013 žalobca uzatvoril so žalovaným Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške
480,- eur a poskytnutie revolvingu vo výške 253,08 eur. Zmluvou č. 8500023606 sa žalobca zaviazal
splácať pôžičku v mesačných splátkach vo výške 25,72 eur v 42 splátkach. Termín konečnej splatnosti v
zmluve uvedený nebol. Na osobitnom dokumente bola uzatvorená rozhodcovská zmluva č. 8500023606
dňa 02.04.2013. Žalobca uhradil žalovanému k 26.02.2016 sumu 857,52 eur, a teda istina vo výške
480,- eur bola uhradená dňa 22.01.2015.



3. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal súd za preukázané, že dňa 2.4.2013
bola na základe žiadosti žalobcu o poskytnutie revolvingového úveru uzatvorená medzi žalovaným
ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500023606. Žalobca je
v zmluve  identifikovaný svojím menom a priezviskom, bydliskom, rodným číslom. Podľa predmetnej
zmluvy dlžník v bode 5. Žiadosti/zmluvy (označenom „Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v
eur“) žiada žalovaného o poskytnutie úveru vo výške 480 eur pri splatnosti úveru v počte splátok 42, pri
mesačnej splátke (vrátane úrokov) 25,72 eur, pri celkovej čiastke, ktorú má dlžník zaplatiť za celú dobu
čerpania úveru 1.080,24 eur, pri predpokladanej RPMN za úver 70,02%, pri ročnej úrokovej sadzbe
úveru 70,02%, pri priemernej RPMN za úver 47,29%, Ďalšími údajmi o požadovanom revolvingovom
úvere sú: poskytnutá čiastka revolvingu 253,08 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník
zaplatiť za celú dobu čerpania revolvingu 617,28 eur, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu
63,32%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21%. V bode 6. predmetnej zmluvy (označenom „Údaje
o schválenom revolvingovom úvere v eur“) je uvedená poskytnutá čiastka úveru 480 eur,  splatnosť
úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka (vrátane úrokov) 25,72 eur, celková čiastka, ktorú má dlžník
zaplatiť za celú dobu čerpania úveru 1.080,24 eur, RPMN za úver 66,30%, ročná úroková sadzba úveru
70,02%, priemerná RPMN za úver 47,24%, poskytnutá čiastka revolvingu 253,08 eur, celková čiastka
pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť za celú dobu čerpania revolvingu 617,28 eur, predpokladaná
RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 70,02%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21%. Žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere je žalobcom podpísaná dňa 28.3.2013
a žalovaným dňa 2.4.2013. Z porovnania údajov v bode 5. a 6. predmetnej zmluvy vyplýva rozdiel v
údajoch o predpokladanej RPMNV za úver, resp. RPMN za úver (v bode 5. je táto uvedená vo výške
70,02% a v bode 6. je táto uvedená vo výške 66,30%) a o predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí
revolvingu (v bode 5. je táto uvedená vo výške 63,32%  a v bode 6. je táto uvedená vo výške 70,02%).

4. Z dokladov predložených žalobcom vyplývajú vklady žalobcu v prospech účtu žalovaného dňa
30.11.2015 vo výške 33 eur, dňa 17.12.2015 vo výške 26 eur, dňa 25.1.2016 vo výške 26 eur, dňa
26.2.2016 vo výške 26 eur, spolu 111 eur. Podľa karty klienta - žalobcu k 3.11.2015 boli ním vykonané
úhrady viažuce sa k úveru č. zmluvy 8500023606 v období od 23.5.2013 do 23.10.2015 vo výške 857,52
eur. Pokusom o zmier zo dňa 6.8.2014 vyzval žalovaný žalobcu na zaplatenie 1.011,77 eur po tom, čo
žalovaný vyhlásil okamžitú splatnosť predmetného úveru z dôvodu omeškania žalobcu ku dňu 3.8.2014.

5. V rovnaký deň, ako bola uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere , uzatvoril žalovaný ako veriteľ
a žalobca ako dlžník dňa  2.4.2013  Rozhodcovskú zmluvu č. 8500023606. V bode 2 tejto zmluvy sa
uvádza, že veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia
a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať
návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo
strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. V bode 5. tejto zmluvy sa uvádza, že akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného
súdu v  súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych
rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský
arbitrážny súd zriadený Slovak Arbitration court s.r.o, IČO 44 130 481, Victoria rozhodcovský súd v
Banskej Bystrici zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO 44 825 460 . Výber rozhodcovského súdu,
ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný
návrh.

6. Z  Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - žalobcovi č. 8500023606 zo dňa 2.4.2013
vyplývajú tieto údaje o schválenom úvere: schválená výška úveru: 480 eur, splatnosť úveru: 42 mesiacov,
výška mesačnej splátky úveru: 25,72 eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru: 22.5.2013, dátum
splatnosti poslednej splátky úveru: 22.10.2016, periodicita splácania úveru: mesačná, dátum splatnosti
splátky v priebehu periódy splácania: 22.,  celková výška úveru: 480 eur, RPMN úveru: 66,30 %,
priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania Zmluvy o RÚ: 47,29 %, schválená výška revolvingu:
289,08 eur, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu: 289,08 eur, RPMN po vykonaní
revolvingu (predpokladaná výška): 25,72 %, úverový limit: 70,02%, celková čiastka, ktorú musí dlžník
zaplatiť pri každom revolvingu (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu): 617,28 eur, ročná
úroková sadzba revolvingu: 76,21 %.



7. Dňa 2.4.2013 bola medzi žalovaným a žalobcom ako dlžníkom uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy
č. 8500023606.

8. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 7Csr/1/2016 - 49 zo dňa 27.05.2016 bol zamietnutý návrh žalobcu
M. proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 11.10.2016. Dôvodom zamietnutia návrhu  bolo
podanie návrhu o zrušenie rozhodcovského rozsudku po uplynutí prekluzívnej lehoty. V súvislosti s
rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 432/10/14 zo dňa 05.12.2014 (ktorý bol predmetom tohto konania
o zrušenie rozhodcovského rozsudku) tunajší súd v odôvodnení rozsudku tiež uviedol, že žalovaný
nepodal návrh na vykonanie exekúcie o vymoženie sumy 742,52 eur na základe exekučného titulu -
predmetného rozhodcovského rozsudku. S poukazom na § 243d ods. 1 Exekučného poriadku bolo
možné exekučné konanie na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku začať výhradne do
troch mesiacov od účinnosti zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Exekučné konanie na
podklade rozhodcovského rozsudku č.k. 432/10/14 zo dňa 05.12.2014 v období od 01.01.2015 do
01.04.2015 nezačalo, účastníkov konania preto predmetný rozhodcovský rozsudok prestal ex lege
zaväzovať a hľadí sa naň, ako by neexistoval. Procesným následkom toho je skutočnosť, že odpadla
prekážka právoplatne rozhodnutej veci.

9. Po zhodnotení výsledkov dokazovania sú dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len sčasti.
Žalobca žalobou v tejto veci žiadal jednak určiť, že 1/žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/
zmluva o revolvingovom úvere č. 8500023606 zo dňa 02.04.2013 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
je neplatná, 2/rozhodcovská zmluva č. 8500023606 zo dňa 02.04.2013 je neplatná, alternatívne že
1/žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. 8500023606 zo dňa
02.04.2013 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov, 2/ustanovenia
uvedené v bode 8 - Dohoda o poskytnutí služby v Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluve
o revolvingovom úvere č. 8500023606 zo dňa 02.04.2013 sú neplatné, 3/rozhodcovská zmluva č.
8500023606 zo dňa 02.04.2013 je neplatná, t.j. rozhodnutím súdom (na základe určovacej žaloby, ďalej
len „určovacia žaloba“) určiť, že tu právo alebo právny vzťah je, resp. nie je a jednak o uložení povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi 377,52 eur, t.j. rozhodnúť súdom o splnení povinnosti.

10. Žalobca podal žalobu v tejto veci dňa 26.2.2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku. V čase podania žaloby účinný Občiansky súdny poriadok vo svojom ustanovení § 80
písm. c) upravoval, že návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem a vo svojom ustanovení §
80 písm. b), že návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti,
ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva. Procesný úkon (v tomto prípade
návrh podaný žalobcom dňa 26.2.2016) vyvoláva procesnoprávne následky (účinky) do budúcnosti a
v tejto procesnej budúcnosti sa následky úkonu uznávajú aj vtedy, ak novšia procesná úprava už s
takýmto následkom nepočíta. Ustanovenie § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku obsahoval vo
vzťahu k možnosti uplatnenia práva určovacou žalobou aj pojem právo aj pojem právny vzťah („o určení,
či tu právo právny vzťah alebo právo je alebo nie je“). Pojmy právo i právny vzťah v predchádzajúcej
procesnej úprave mali rovnaký obsah a teda ak ustanovenie § 137 písm. c) CSP už neuvádza pojem
určenie právneho vzťahu, potom k žiadnej materiálnej zmene nedošlo.

11. Žalobca svoj naliehavý právny záujem na určovacej žalobe zdôvodnil tým, že žalovaný ho núti uhradiť
ďalšie splátky, ktoré podľa ustanovení zmluvy sú v rozpore so Zákonom č. 129/2010 z.z. a na ktoré nemá
právny nárok, že žaloba o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy je žalobou sui generis - svojho
druhu na ochranu práv spotrebiteľa, ktorý má špecifické postavenie slabšej strany, a teda spotrebiteľ má
právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej
podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi, že žalobou ako spotrebiteľ chce zabezpečiť stav právnej
istoty v tom zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takej doložky, ktorej neplatnosť nikto neurčil
a ďalej, že naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej
zmluve vyplýva priamo zo zákona (§ 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku) a že aj sám spotrebiteľ
sa môže domáhať ochrany svojho práva proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom (§ 3
ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa), z ktorého ustanovenia vyplýva naliehavý právny
záujem spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok. Vyhovením žaloby sa
odstráni stav právnej neistoty žalobcu v právnom vzťahu so žalovaným a vyrieši sa spor o tom, či žalobca



poskytnutý úver splatil alebo nie, prípadne v akej výške je už splatený po zohľadnení  započítania splátok
na istinu poskytnutého úveru vo výške 480,- eur.

12. Žalobca sa v tejto veci domáhal určenia, či tu právo je alebo nie je (čo platí vo vzťahu k určovacej
žalobe) neplatnosti príslušných právnych úkonov alebo ich časti za situácie, kedy tou istou žalobou
žiada rozhodnúť aj o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť mu sumu 377,52 eur titulom vydania
bezdôvodného obohatenia za súčasného tvrdenia, že zmluva, na základe ktorej žalobca plnil, je
neplatná, a teda žalovanému plnil viac ako podľa nej plniť mal. Za tohto stavu má súd za to, že určovacia
žaloba v tejto veci už nemá povahu preventívnu, keď k (tvrdenému) porušeniu právneho vzťahu alebo
práva už došlo, a kedy sa možno domáhať ochrany žalobou na plnenie, ktorej ochrany sa žalobca v tomto
konaní aj domáha žalobou o splnenie povinnosti vo výške 377,52 eur. Na základe vyššie uvedeného
súd uzavrel, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na predmetnej určovacej
žalobe a že na predmetnej určovacej žalobe nie je naliehavý právny záujem. Súd preto určovaciu žalobu
(čo do zvyšku)  zamietol.

13. Žalobu v časti o zaplatenie 377,52 eur súd považoval za dôvodnú a v tejto časti súd žalobe žalobcu
vyhovel. Rozhodnutie o tejto časti žaloby súd zdôvodňuje takto:

14. V konaní nebolo sporné, že strany uzatvorili Zmluvu o revolvingovom úvere dňa 2.4.2013. Táto
zmluva je dvojstranným právnym úkonom, z ktorého pre zmluvné strany vyplynuli príslušné práva a
povinnosti. Predmetná  zmluva je zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na § 52 a nasl.  Občianskeho
zákonníka  v znení platnom v čase jej uzatvorenia, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenie § 52 ods.
3 Občianskeho zákonníka v znení platnom  v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy definuje dodávateľa
ako osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Je nesporné,  že v prípade žalovaného ide o osobu, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
(žalovaný to ani nenamietal). Žalobca bol osobou, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, bol fyzickou osobou a teda spĺňa kategóriu postavenia spotrebiteľa.
Potvrdzuje to aj výpoveď žalobcu, ktorý uviedol, že úver si vzal na bežné potreby, a nie na výkon
povolania, zamestnania alebo podnikania a že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy nebol zamestnaný,
nepodnikal ako živnostník, bol bez zamestnania a bol 10 rokov invalidným dôchodcom. Súd teda
uzavrel, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu a o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zákon
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy upravoval
pojem spotrebiteľského úveru a zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predmetná zmluva korešponduje s
úpravou podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to § 1, 2. V zmysle § 2 písm. a)
a b)  Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná
v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, a veriteľom fyzická alebo právnická osoba, ktorá
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

15. V predmetnej zmluve uzavretej zmluvnými stranami bola pri (podľa zmluvy) poskytnutej sume
úveru 480 eur dohodnutá celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, t.j. úver + úroky za celú dobu
čerpania úveru vo výške 1.080,24 eur, čo predstavuje viac ako 100% poskytnutého úveru. V prípade
revolvingového úveru je uvedená poskytnutá čiastka revolvingu 289,08 eur a celková čiastka, ktorú musí
dlžník zaplatiť pri každom revolvingu, t.j. revolving + úroky  vo výške 617,28 eur, čo predstavuje viac
ako dvojnásobok výšky poskytnutej sumy revolvingu. Napokon toto dojednanie sa prejavilo vo výške
úrokovej sadzby úveru - až 70,02% a  vo výške ročnej úrokovej sadzby revolvingu - až  76,21 %.

16. Hoci maximálna výška úrokov pri úveroch v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy nebola
žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je
neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, a teda
nesmie sa priečiť dobrým mravom. Dojednané úroky vo výške 70,02 %, resp. 76,21 % ročne sú v rozpore
s dobrými mravmi, lebo vysoko prekračujú úrokovú sadzbu poskytovanú bankami za obdobné úvery. V
súlade s dobrými mravmi je totiž len také konanie veriteľa, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu
na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej a také konanie veriteľa, ktorý sa pri
úvere uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa dlžník nachádza, s primeranou výškou odplaty za
užívanie poskytnutej istiny, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom.
Nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom, aby boli poskytované neprimerané až úžernícke úroky.



Neprimeranou je výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek. Zo zdroja  www.nbs.sk <http://www.nbs.sk> súd zistil,  že v čase uzatvorenia  predmetnej
zmluvy - dňa 2.4.2013, t.j. v 2. štvrťroku 2013 bola priemerná úroková miera u  spotrebiteľských úverov
pre domácnosti poskytnutých na obdobie od 1 do 5 rokov 13% ročne a v rovnakom období pri nových
obchodoch 10,99 % ročne. Z tohto vyplýva, že zmluvnými stranami dohodnutá úroková sadzba vysoko
presahuje priemernú úrokovú mieru  pri poskytovaní spotrebiteľských úverov peňažnými ústavmi v čase
uzatvorenia predmetnej zmluvy. Súd potom dospel k záveru, že dohodnuté úroky 70,02% ročne, resp.
76,21 % ročne sú v rozpore s dobrými mravmi. Právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom, zakladá
jeho absolútnu neplatnosť, a teda v prípade predmetnej zmluvy o úvere, je táto zmluva ako právny úkon
absolútne neplatná. Na absolútnu neplatnosť súd prihliada z úradnej povinnosti.

17. V zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je povinným, teda zodpovednostným subjektom
na vydanie bezdôvodného obohatenia ten, kto sa bezdôvodne obohatil a oprávneným subjektom,
v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť, ten, na úkor koho bezdôvodné
obohatenie vzniklo. V tomto prípade získané bezdôvodné obohatenie malo spočívať v peniazoch.
Vzhľadom na vyššie uvedené zistenie súdu, že žalobca čerpal peňažné prostriedky vo výške 480 eur
a uhradil 857,52 eur (viď Karta klienta - žalobcu a doložené doklady o vkladoch na účet žalovaného),
t.j. viac ako mal, a na vyššie uvedené odôvodnenie tohto záveru (súd považuje predmetnú zmluvu
za neplatnú podľa § 39 a § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka), má súd za preukázané, že na úkor
žalobcu vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie plnením žalobcu z neplatného právneho
úkonu. Ak sa teda žalovaný bezdôvodne obohatil, potom je povinný vydať ho žalobcovi ako osobe, na
úkor ktorej toto bezdôvodné obohatenie získal. V konaní bolo preukázané, že žalobcovi bol poskytnutý
úver vo výške 480 eur. Žalobca uhradil žalovanému sumu 857,52 eur. Rozdielom vyplateného úveru a
vykonaných platieb žalobcom je suma 377,52 eur. Žalobca má teda nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 377,52 eur, ktorej zaplatenia sa v tomto konaní domáha s poukazom na § 457
Občianskeho zákonníka.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán vo
veci, súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19.      Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie  namietajúc ust. § 365 ods.
1 písm. d/, f/ a h/ CSP, keď konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní
nevychádzal z platnej a účinnej právnej úpravy v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere.
Predmetná zmluva bola medzi účastníkmi uzatvorená dňa 02.04.2013 , teda v čase jej vzniku sa riadila
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské
vzťahy bolo do Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. Na zmluvu  sa preto
môžu použiť len tie predpisy z Občianskeho zákonníka, ktoré v roku 2013 osobitne upravili otázky
neregulované Obchodným zákonníkom. Súd prvej inštancie mal posudzovať výšku úrokov  podľa
ust. § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka a nesprávne vyhodnotil dojednanie úrokov ako neplatné .
Ku dňu uzatvorenia zmluvy, teda 02.04.2013, platilo zákonné ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého , ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať obvykle požadovanú na finančnom trhu. Zákonné ustanovenie
neurčuje, aby sa výška odplaty porovnávala s priemernou úrokovou sadzbou bánk. Hodnota priemernej
odplaty určovanej Ministerstvom financií SR bola ku dňu 02.04.2013 vo výške 46,30%. V konaní nebolo
preukázané, že by dohodnutá odplata  v zmluve prevyšovala priemernú odplatu na finančnom trhu.
Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a žalobu zamietol alebo vec vrátil na ďalšie konanie .
20.Žalobca v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že v danom prípade išlo
jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch  . Konkrétny zmluvný typ je upravený Obchodným zákonníkom, ale celý
záväzkový vzťah sa spravuje a aj v čase uzatvorenia napadnutej zmluvy sa spravoval ustanoveniami
Občianskeho zákonníka. Dojednanie úrokov vyšších ako 70% ročne je jednoznačne v rozpore s dobrými
mravmi a teda je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ďalšia odvolacia námietka žalovaného
o výške odplaty nie je dôvodná. Zo súdnej praxe vyplýva, že súdy v obdobných konaniach skúmali



úrok za poskytnutý úver a porovnávali ho s údajmi zverejnenými na webovej stránke  Národnej banky
Slovenska . Žalovaný vo vyjadrení spája úrok z úveru s odplatou za úver, pričom odplatu  za úver tvorí
nielen úrok, ale aj poplatky, akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, čo je  podstatne odlišné
od úroku za úver. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

21. Krajský  súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa  §§ 379 a
380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len CSP)  bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa  § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

22. Predmetom  posudzovania odvolacieho súdu v prejednávanej veci vzhľadom  na obsah odvolania
bolo, či je správne aplikovať ustanovenia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na úverový vzťah.

23. Súd prvej inštancie  postupoval správne, keď na danú vec aplikoval ust. Občianskeho zákonníka.
Aj keď má úverová zmluva charakter absolútneho obchodu, na otázku úrokov je potrebné vzhľadom
na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre
spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril aj
Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa  19. júna 2013 č.k. I. ÚS 402/2013-10, v ktorom
skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver
ako absolútny obchod upravený  v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

24. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne expressis verbis
vyriešila výkladové rozdiely, na ktoré sa odvoláva žalovaný  (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že cieľom jej prijatia je odstrániť výkladové problémy v otázke
použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, s nimi súvisiace vzťahy
a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy
vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa bude vždy preferovať
priorita Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a to na celý režim právneho
vzťahu, aj keby sa na právny režim mohla použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť
tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie zachytáva prevažujúcu
výkladovú prax a jeho cieľom je iba výslovne stanoviť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia
režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.

25. Odvolací súd nezistil žiadnu nesprávnosť, ak súd prvej inštancie na porovnanie primeranosti
dohodnutých úrokov použil priemernú úrokovú mieru z úverov bánk, ktoré sú súčasťou toho istého
finančného trhu ako odvolateľ. Odvolateľ mal rovnako ako banka v dobe poskytnutia úveru povinnosť
posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Preto nie je
dôvodné požadovať zákaz porovnávania úrokových mier bánk a nebankových subjektov, ktoré sú
súčasťou finančného trhu ako veritelia.

26. Odvolateľ označil za rozhodnú pre porovnanie primeranosti úroku priemernú odplatu, ktorú podľa
jeho názoru stanovilo Ministerstvo financií ku dňu 02.04.2013 vo výške 46,30 %. Podľa ním predloženej
prílohy ide o údaj za štvrtý štvrťrok roka 2013, sporný úver však bol poskytnutý 02.04.2013, pričom
ide o údaj o RPMN, nie  údaj o priemernej finančnej odplate.  Napriek týmto nesprávnostiam odvolací
súd uvádza, že úroky dojednané medzi stranami sporu vo výške 70,02%  resp. 76,21% podstatným
spôsobom prevyšujú i hodnotu podľa odvolateľa rozhodnú (46,30 %).

27. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

28. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.



29.  Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu  žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v
celom rozsahu.

30.  O  výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti
na § 251 CSP súd prvej inštancie.

31. Toto rozhodnutie prijal  Krajský súd  Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa              (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)               (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/38/2016", "guid": "fb3bf008-0721-4944-b9c4-d5bbbe17e3fb:294889d3-f54c-48d3-b4d3-d59729632209", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b2b4ba89-b46e-44aa-8596-a23f49bcba90", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-19", "citacie_n": 1211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2b4ba89-b46e-44aa-8596-a23f49bcba90"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8595329c-f326-42bb-8017-c91b396c37b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.407.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 407/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 407/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.407.2018.1"}]}