Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/174/2013 z 13. 11. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 13. novembra 2013, sp. zn. 16Co/174/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6711214293.1
Krajský súd Banská Bystrica | 16Co/174/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6711214293.1 | 2013-11-13 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci
Citované ustanovenia: § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/46c7a79e-0b51-40fd-9b79-d4323bfe193a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6711214293.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/174/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711214293
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6711214293.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov
JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu R. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom
M., U. XXX, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, advokátska kancelária Dolný
Kubín, Radlinského 1718, proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra
SR, Bratislava, Štúrova 2, IČO: 00 166 481, o náhradu škody, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen, č. k. 15C/191/2011-197 zo dňa 19. 02. 2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo  výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 650,61 EUR s 9 % ročným úrokom z omeškania do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia, p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku o splatnosti príslušenstva mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 650,61 EUR od 19. 10. 2010 do zaplatenia do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 650,61 EUR
spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 14. 09. 2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie o trovách si vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej. Okresný súd konal o nároku na náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku trestného
stíhania, vedeného  na OR PZ Zvolen pod č.: ČVS:ORP-35/DI-Zv-2006 za prečin ublíženia na zdraví.
Dňa 06. 08. 2009 podala Okresná prokuratúra Zvolen obžalobu. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 1T 148/2009 z 08. 04. 2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
3To 172/2010 z 21. 07. 2010 bol žalobca spod obžaloby oslobodený, oslobodzujúci rozsudok nadobudol
právoplatnosť 21. 07. 2010. V trestnom konaní bol žalobca právne zastúpený advokátom, ktorému
za poskytnuté právne služby vyplatil trovy obhajoby v celkovej výške 650,61 EUR, uhradenú sumu
uplatnil ako náhradu škody. Žalobca uplatňoval náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného
stíhania, ktoré skončilo právoplatným oslobodzujúcim rozhodnutím. Uplatnený nárok je špecifickým
prípadom zodpovednosti štátu podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Vzhľadom na rozhodnutie nadriadeného
Krajského súdu v Banskej Bystrici 16Co/167/2012 - 112 z 21. 06. 2012 okresný súd konal so žalovaným
ako orgánom verejnej moci zastupujúcim Slovenskú republiku a neprihliadol na obranu žalovaného,
že náhradu škody žalobca odvodzuje z uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré vydal príslušný orgán
Policajného zboru, proti ktorému nepodal sťažnosť. V čase, keď malo byť žalobcovi doručené uznesenie
o vznesení obvinenia, tento bol živnostníkom, ale podnikateľskú činnosť vzhľadom na svoj zdravotný
stav nebol schopný vykonávať. V roku 2006 došlo u žalobcu k zhoršeniu zdravotného stavu s diagnózou
chronické zápalové ochorenie hrubého čreva - ulcerózna kolitída. Lekár dňa 08. 06. 2006 žalovanému
doporučil kľudový režim s PN. V lekárskych správach z 16. 08.  a 02. 10. 2006 sa uvádzalo, že u
žalobcu nedošlo k zlepšeniu stavu a mnohopočetné subjektívne ťažkosti. Žalobca bol hospitalizovaný



od 20. 11. 2006 do 08. 12. 2006. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne bol žalobca  uznaný od 27. 06. 2003
za čiastočne invalidného a od 15. 05. 2007 je plne invalidným. Okresný súd konštatoval, že žalobcovi
bola spôsobená majetková ujma, lebo došlo k jeho oslobodeniu pretože trestný čin nespáchal a teda
trestné stíhanie nemalo byť začaté. S námietkou žalovaného, že nebola splnená podmienka v zmysle §
6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. sa okresný súd vysporiadal tak, že vzhľadom na zdravotný stav žalobcu
ide o prípad osobitného zreteľa. Preto neprihliadol na námietku žalovaného, že žalobca pri svojom
výsluchu na polícii v Dolnom Kubíne dňa 08. 02. 2007 ani dodatočne nepodal sťažnosť proti vzneseniu
obvinenia. Okresný súd poukázal na to, že prílišný formalizmus nebráni zodpovednosti štátu za škodu.
Právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené, vzniklo žalobcovi právo na
náhradu škody. Žalobca sa mohol obrátiť na súd až vtedy, keď predbežné prerokovanie nároku neviedlo
k uspokojeniu. Výšku škody v priebehu celého konania účastníci nespochybnili. Úrok z omeškania
bol priznaný odo dňa nasledujúceho po dni doručenia návrhu na predbežné prerokovanie nároku na
Generálnu prokuratúru SR. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 3, § 6 ods. 1, ods. 2 zák. č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Žalovaný vo včas podanom odvolaní okresnému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci v §
6 ods. 2 a § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z., ako aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia podľa
§ 157 ods. 2 OSP, pretože súd sa nezaoberal skutočnosťami a dôkazmi svedčiacimi v neprospech
žalobcu Nevysporiadal sa ani so skutočnosťou, že choroba žalobcu obmedzovala len jeho mobilitu,
nie schopnosť rozmýšľať, napísať alebo nadiktovať sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia.
Pre splnenie účelu zákona by postačovala akákoľvek jednoduchá formulácia sťažnosti proti vzneseniu
obvinenia. Nepodanie sťažnosti proti nezákonnému rozhodnutiu treba považovať za prekážku priznania
práva. Okresný súd nevysvetlil, prečo považoval dodržanie zákonného poučenia poskytnutého žalobcovi
pri výsluchu dňa 08. 02. 2007  a právne dôsledky z toho plynúce za prílišný formalizmus. Pochybil aj pri
určení začiatku lehoty omeškania. K omeškaniu mohlo dôjsť najskôr dňom oznámenia, že nárok nebude
uspokojený, resp. uplynutím lehoty na predbežné prerokovanie nároku. Navrhol žalobu zamietnuť alebo
rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolacie dôvody uvedené žalovaným nezakladajú
nesprávnosť rozsudku okresného súdu z hľadiska správnosti skutkového  a právneho posúdenia veci.
Okresný súd sa zaoberal tvrdeniami žalovaného a dospel k záveru, že existuje prípad hodný osobitného
zreteľa spočívajúci v nepriaznivom zdravotnom stave žalobcu.  Vychádzajúc z § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z. z. a  dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu ide aj o subjektívne okolnosti, kedy sa žalobca
spoliehal na zákonnosť rozhodnutia a nepodal  v zákonnej lehote opravný prostriedok, alebo ho od
takého postupu odrádzali nepriaznivé osobné a majetkové pomery, a pod. Argumentácia žalovaného  v
odvolaní popiera účel zákona č. 514/2003 Z. z., ktorým je odškodnenie ujmy spôsobenej nezákonným
rozhodnutím. Ohľadne námietky nesprávneho určenia začiatku omeškania žalobca poukázal na to, že
ustanovenie § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z. nadobudlo účinnosť  až od 01. 01. 2013, preto sa na
posudzovaný prípad nevzťahuje. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať mu náhradu trov
odvolacieho konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec a odvolanie prejednal  v rozsahu danom
ust. § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. §  214 ods. 1, 2 OSP napadnutý
rozsudok podľa § 219 ods. 1  OSP potvrdil, ako vecne správne a v časti týkajúcej úrokov z omeškania
podľa § 220 OSP zmenil, pretože inak posúdil počiatok lehoty omeškania.

Podľa § 3 ods. 1, písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 4 ods. 1, písm. b), bod 1. zák. č. 514/2003 Z. z. o veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu  Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak
v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného
zboru,  a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo
povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu.



Podľa § 4 ods. 1, písm. f), zák. č. 514/2003 Z. z. o veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu  Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo
správnom konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení platnom od 01. 01. 2013, ak príslušný orgán neuspokojí
nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo
ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Krajský súd v Banskej Bystrici v predchádzajúcom rozhodnutí 16Co/167/2012-114 z 21. 06. 2012
uviedol, že v posudzovanej veci sa žalovaný - Generálna prokuratúra SR stala orgánom verejnej moci
konajúcim za štát, pretože začala konať ako prvá. Nebolo významné, že následne žalobca žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku uplatnil aj na Ministerstve vnútra SR.  Žalobca v konaní uplatnil skutočnú
škodu, ktorá mu bola spôsobená vyplatením trov obhajoby advokátovi. Ako vyplýva z obsahu súdneho
spisu, okresný súd v konaní a dokazovaní rešpektoval vyššie citovanú právnu úpravu, zohľadnil všetky
skutkové a právne významné skutočnosti, ktoré uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia,  na ktoré
odvolací súd poukazuje.

Žalovaný svoju obranu aj odvolanie založil na tom, že právo na náhradu škody nie je možné priznať,
pretože žalobca nepodal sťažnosť proti rozhodnutiu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia. Okresný súd sa
s touto argumentáciou správne vysporiadal  zistením dôvodov osobitného zreteľa, ktoré boli preukázané
zdravotným stavom žalobcu.

K tomuto záveru odvolací súd dodáva, že pri posudzovaní zodpovednosti orgánov verejnej moci za
škodu spôsobenú v trestnom konaní existuje ustálená rozhodovacia prax súdov, ktorá prijala záver,
že v úseku trestného konania po začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, ktorý je zavŕšený
podaním obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ policajného zboru ako aj prokurátor.
Iba prokurátor je však oprávnený v prípravnom konaní podať obžalobu (§ 231 písm. a/ Trestného
poriadku). Pokiaľ prokurátor podal v trestnom konaní obžalobu a trestné konanie skončilo právoplatným
oslobodením žalobcu, nemôže sa žalovaný svojej zodpovednosti zbaviť iba tým, že žalobca nevyužil
možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu vyšetrovateľa sťažnosť. V posudzovanej veci za
nezákonné rozhodnutie totiž nemožno považovať iba uznesenie o vznesení obvinenia, ale v spojení s
ním, a predovšetkým, podanie obžaloby na súde. Kým vznesením obvinenia  začína trestné stíhanie
proti konkrétnej osobe, podanie obžaloby je zavŕšením zhromažďovania dôkazov v tom úseku trestného



konania, ktoré predchádza konaniu na súde. Za dôvodnosť rozhodnutia prokurátora podať obžalobu
nemôžu niesť zodpovednosť iní účastníci trestného konania, teda ani vyšetrovateľ, ani obvinený.

Okrem toho z obsahu pripojeného trestného spisu a vyšetrovacieho spisu sp. zn 1T 148/2009 vyplýva,
že žalovaný pri svojom prvom výsluchu po vznesení obvinenia dňa 08. 02. 2007 po zákonnom poučení
vypovedal  a obhajoval sa tvrdeniami, pre ktoré bol v konečnom dôsledku spod obžaloby oslobodený ( t.
j., že vozidlo, ktoré predchádzal, začalo meniť smer jazdy vľavo, a tým ho donútilo náhle zmeniť smer
jazdy až tak, že prešiel na nespevnenú časť cesty, dostal šmyk a došlo k dopravnej nehode).

Okresný súd zodpovednosť žalovaného založil na správnom právnom závere, že trestné stíhanie
žalobcu nemalo byť začaté. Pokiaľ potom žalovaný podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu,
nesie zodpovednosť za škodu vzniknutú rozhodnutím orgánu verejnej moci.

Okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 650,61 EUR od
14. 09. 2010 v zmysle uplatneného žalobného návrhu. V priebehu konania nadobudla účinnosť právna
úprava § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z., ktorá bližšie upravila pôvodné ustanovenie § 16 ods. 1 OSP.
Ani právna úprava platná v čase začatia konania neumožňovala žalobcovi určiť začiatok omeškania odo
dňa nasledujúceho po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Uplatnenie
nároku zákon nespája s omeškaním orgánu verejnej moci, ktorý musí nárok na náhradu škody posúdiť,
ale so 6 mesačnou lehotou, v ktorej tak má urobiť. Skorší začiatok omeškania možno odvodiť iba
odo dňa oznámenia príslušného orgánu, že uplatnený nárok neuspokojí. Žalovaný takéto oznámenie o
neuspokojení nároku žalobcu vydal 19. 10. 2010 a z toho dôvodu odvolací súd rozhodnutie okresného
súdu zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 650,61 EUR od
19. 10. 2010 do zaplatenia do troch dní.

O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodol, pretože rozhodnutie o  trovách si okresný súd
vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a v tomto rozhodnutí okresný súd rozhodne
o všetkých trovách konania.

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.