Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Sa/15/2019 z 25. 9. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 25. septembra 2019, sp. zn. 8Sa/15/2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8019200301.3 Krajský súd Prešov | 8Sa/15/2019 | ECLI:SK:KSPO:2019:8019200301.3 | 2019-09-25 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0329451b-6ff7-4729-9523-c54efc956c99 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8019200301.3 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Sa/15/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200301
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8019200301.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobcu: M. R., trvale bytom
T. XXXX, XXX XX U. pod F., A. republika, adresa na doručovanie X. č. XXX, právne zastúpeného
advokátom JUDr. Viktorom Novýsedlákom, so sídlom L. Svobodu 2674/1, 058 01 Poprad, proti
žalovanej: Sociálnej poisťovni, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 28. marca 2019, č. XXX XXX XXXX X v spojení s
rozhodnutím Sociálnej poisťovni, ústredie zo dňa 8. septembra 2018, č. XXX XXX XXXX X, v sociálnych
veciach, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 28.03.2019 číslo XXX XXX XXXX 0 a vec v
r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaná napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 28.03.2019 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „správny orgán
prvého stupňa“) č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 08.09.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), vo veci
zamietnutia žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku, zamietla odvolanie žalobcu v celom rozsahu a
potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

2. Vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo nasledovné konanie na správnych orgánoch.

3. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou zo dňa 01.09.2008 žiadal o invalidný
dôchodok.

4. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 29.06.2009 podľa § 70
a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „ zákon o sociálnom poistení “)
zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 01.09.2008. Proti predmetnému rozhodnutiu podal
žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, na základe ktorého bol jeho zdravotný stav opätovne
posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia správneho orgánu prvého stupňa dňa 11.11.2009
s konštatovaním, že žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako



40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
žalobcu bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 45%.

5. Sociálna poisťovňa, ústredie na základe uvedeného rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo
dňa 04.05.2010, ktorým podľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zrušila rozhodnutie č. XXX XXX
XXX zo dňa 29.06.2009.

6. Sociálna poisťovňa, ústredie ďalej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 04.12.2009 žalobcovi
priznala invalidný dôchodok v sume 3.457,- Sk mesačne od 01.08.2008. Krajský súd v Bratislave potvrdil
predmetné rozhodnutie rozsudkom č. k. 8Scud/19/2009-24 zo dňa 25.03.2011.

7. V rámci určenej kontrolnej lekárskej prehliadky bol zdravotný stav žalobcu naposledy posúdený dňa
28.07.2011 s nezmenenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, určenej podľa
kapitoly V., položky 1, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s tým, že ďalšia kontrolná
lekárska prehliadka nie je potrebná. Pretože žalobca o zvýšenie invalidného dôchodku po vykonaní
kontrolnej lekárskej prehliadky nepožiadal, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
nebola opätovne prehodnotená.

8. Od 21.07.2015 bol žalobcovi rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 - I zo dňa 18.10.2016 priznaný starobný
dôchodok v sume 349,50 Eura mesačne.

9. Žalobca žiadosťou o doplatenie invalidného dôchodku zo dňa 01.08.2018 požiadal správny orgán
prvého stupňa o určenie doplatenia zaostalého invalidného dôchodku od jeho vzniku nároku od roku
2009 tak, aby mu bol vyplatený invalidný dôchodok pri miere poklese zárobkovej činnosti 50%. V žiadosti
poukázal na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.05.2010,
ktorým bol uznaný ako osoba s mierou poklesu zárobkovej činnosti 45% a zároveň mu bol priznaný
invalidný dôchodok v sume 126,60 Eura mesačne. Jeho nárok na invalidný dôchodok bol postupne
navyšovaný naposledy rozhodnutím zo dňa 11.12.2015 na výšku 142,20 Eura mesačne. V žiadosti
žalobca poukázal na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácií systému
sociálnych zabezpečení a Nariadení Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, v zmysle ktorých
vstúpila od 01.05.2010 v rámci Európskej únie do účinnosti právna úprava v zmysle týchto nariadení.
V súlade s touto skutočnosťou namietal žalobca, že má nárok na invalidný dôchodok v Slovenskej
republike v adekvátnej výške v akej mu bol priznaný v Českej republike, to je invalidný dôchodok pri
miere poklese zárobkovej činnosti 50%.

10. Správny orgán prvého stupňa na základe uvedenej žiadosti o doplatenie invalidného dôchodku
rozhodol prvostupňovým rozhodnutím č.. zo dňa 08.09.2018, ktorým žalobcovi podľa § 73 zákona o
sociálnom poistení a podľa článku 46 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004
o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietol žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného
dôchodku.

11. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie v ktorom
namietal, že uvedené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa považuje za nezákonné. Poukázal
na skutočnosť, že bol poberateľom invalidného dôchodku v Českej republike s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% a nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa zo dňa 04.05.2010 vidí vtom, že bola nesprávne stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 45%.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

12. Žalovaná napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 28.03.2019 potvrdila rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa vo veci zamietnutia žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 08.09.2018 a odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla.



13. Žalovaná rozhodnutie odôvodnila tým, že poukázala na odvolacie námietky žalobcu. Popísala
priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom prvého stupňa, vyjadrila
sa k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu a najmä citovala ustanovenia § 81 ods. 1, § 114 ods.
1, § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, článok 46 ods. 3, článok 47 ods. 1, ods. 2 nariadenia (ES)
Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia.

14. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatovala, že v rámci určenej kontrolnej
lekárskej prehliadky bol zdravotný stav žalobcu posúdený naposledy 28.07.2011 s nezmenenou mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, určenej podľa kapitoly V., položky 1, písm. a)
prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s tým, že ďalšia kontrolná lekárska prehliadka už nie je
potrebná, pretože žalobca o zvýšenie invalidného dôchodku po vykonaní kontrolnej lekárskej prehliadky
nepožiadal, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nebola opätovne prehodnotená.

15. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia argumentovala skutočnosťou, že nárok na
invalidný dôchodok žalobcovi zanikol od 21.07.2015 z dôvodu, že od 21.07.2015 bol žalobcovi
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 - I. zo dňa 18.10.2016 priznaný starobný dôchodok v sume 349, 50
Eura mesačne, ktorého suma bola vyššia ako suma vyplácaného invalidného dôchodku.

16. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej konštatovala, že nakoľko Slovenská
republika a Česká republika nie sú uvedené v prílohe VII. nariadenia (ES) Európskeho parlamentu
a Rady č. 883/2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia, stupeň invalidity určený podľa
právnych predpisov Českej republiky nie je záväzný na určenie stupňa invalidity podľa právnych
predpisov Slovenskej republiky a žiadosť o zvýšenie a doplatenie invalidného dôchodku bola správne
zamietnutá. Vzhľadom na uvedené ani prípadná zmena percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť žalobcu by neovplyvnila jeho dôchodkové nároky, pretože na výplatu dávky alebo jej
časti sa premlčí uplynutím 3 rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

17. Žalovaná ďalej argumentovala, že nakoľko vyplácanie invalidného dôchodku prebiehalo súčasne aj
podľa právnych predpisov Českej republiky a Slovenskej republiky a zároveň nedošlo k zániku nároku
na výplatu podľa právnych predpisov Českej republiky článok 47 ods. 2 nariadenia (ES) Európskeho
parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia, na ktorý účastník
konania poukazuje vo svojom odvolaní nie je možné aplikovať.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

18. Včas doručenou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej v
spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa.

19. Žalobca poukázal na čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodný čl. 249 Zmluvy o
Európskom spoločenstve), v zmysle ktorého nariadenie je právnym aktom únie majúcim všeobecnú
platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Z
uvedeného vyplýva, že názor žalovaného, že nie je možné aplikovať čl. 47 ods. 2 citovaného nariadenia,
je nezákonný.

20. Žalobca uviedol, že bol aj poberateľom invalidného dôchodku v Českej republike, na základe
Rozhodnutia Českej správy sociálního zabezpečení zo dňa 04.11.2008 mu bol priznaný invalidný
dôchodok s poklesom miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 50 %. Žalobca má za
to, že vyššie uvedené rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.05.2010 je
nezákonné z dôvodu, že nesprávne stanovilo mieru poklesu zárobkovej činnosti na 45 %, hoci správne
malo stanoviť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50 %, tak ako to stanovila
Česká správa sociálního zabezpečení.

21. Žalobca namietal, že žalovaná bola povinná žalobcovi doplatiť sumy invalidného dôchodku odo
dňa jeho priznania v Slovenskej republike vo výške, aká by zodpovedala poklesu miery schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (teda rozdiel vo výške 5 percentuálnych bodov). Úlohou žalovanej
bolo vykonať tento prepočet a určiť, na akú výšku invalidného dôchodku by mal žalobca nárok, ak



by miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 50 % a tento rozdiel
na invalidnom dôchodku je potrebné žalobcovi doplatiť za všetky mesiace, za ktoré žalovaná vyplatila
invalidný dôchodok.

22. Žalobca namietal tvrdenie žalovanej v rozhodnutí, že ani prípadná zmena percentuálneho poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu by neovplyvnila jeho dôchodkové nároky z dôvodu
premlčania. Uplatnenie takejto námietky premlčania žalovanou je v rozpore s princípom, že nikto
by nemal mať prospech z vlastného protiprávneho konania, resp. nekonania (nemo turpitudinem
allegare potest), v rozpore s dobrými mravmi, pretože je zjavné, že žalovaná svojou nečinnosťou,
keď žalobcovi nevyplácala invalidný dôchodok vo výške zodpovedajúcej miere poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 50 % zavinila márne uplynutie premlčacej lehoty na úkor žalobcu. Zároveň
má žalobca za to, že k premlčaniu práva nemohlo dôjsť ani v dôsledku spočívania premlčacej doby,
keďže žalobca si riadne uplatnil svoje právo na doplatenie invalidného dôchodku a v konaní riadne
pokračoval.

23. Napokon žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovanej. V odôvodnení rozhodnutia
musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol orgán verejnej
správy vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
Žalovaná sa však týmito zásadami pri vydaní rozhodnutia neriadila a jej rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. V rozhodnutí totiž žalovaná poukázala na odvolanie žalobcu, citovala právnu
úpravu, uviedla stručne skutkový stav administratívneho spisu, aby na záver len skonštatovala, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1. ÚS 56/01, podľa ktorého rozhodnutie správneho orgánu musí uviesť
relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané.

24. Žalobca namietal pochybenia správneho orgánu pri postupe v konaní a v rozhodovaní, ktoré
viedli k vadnému rozhodnutiu, keď rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“),
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm.
d) SSP a zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je nedostatočne na
riadne posúdenie veci podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e) SSP.

Zhrnutie podstatných argumentov žalovanej vo vyjadrení k žalobe

25. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 03.06.2019, v ktorej navrhla žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť. Žalovaná poukázala na námietky žalobcu v uvedenej žalobe, opísala priebeh
administratívneho konania, zistený skutkový stav právnym orgánom prvého stupňa a zistený skutkový
stav odvolacím orgánom a v celom rozsahu sa pridržala odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu k vyjadreniu žalovanej

26. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej písomným podaním zo dňa 29.06.2019, v ktorom v celom
rozsahu zotrval na podanej žalobe a dôvodoch žaloby.

27. Žalobca namietal, že pokiaľ SR implementovala predmetné nariadenie do svojho právneho poriadku,
tak články 44 až 47 majú zabezpečiť poberateľom dávok v SR rovnakú ochranu aká im je poskytovaná
v iných členských štátoch EU, t.j. aj v ČR. Aj v prípade vzniku nároku na dávku v invalidite má
v prípade súbehu nárokov jednej osoby v dvoch členských štátoch táto osoba nárok na dávku v
invalidite v najvyššej čiastke teda, po zohľadnení zásady mutatis mutandis v najvyššej miere poklese
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola u žalobcu v ČR určená na 50% a najvyššou
čiastkou vypočítanou v SR by bola teda dávka v invalidite takisto pri miere poklesu schopností vykonávať
zárobkovú činnosť 50%.

28. Žalovaná podľa názoru žalobcu nemôže namietať premlčanie nároku, keďže v správnom súdnictve
to možné nie je a predmetom konania je zákonnosť rozhodnutia sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 28.03.2019, a teda žalovaná bola povinná rozhodnúť o zvýšení o invalidné dôchodku nanovo.
Ustanovenie § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení hovorí o premlčaní nároku na výplatu dávky



uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka patrí, rieši teda premlčanie nároku na fyzickú výplatu
dávky.

Podstatné zhrnutie argumentov žalovanej k vyjadreniu žalobcu

29. Žalovaná sa vyjadrila k replike žalobcu písomným podaním zo dňa 29.07.2019, v ktorom v plnom
rozsahu zotrvala na dôvodoch uvedených vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 03.06.2019.

30. K námietke žalobcu týkajúcej sa aplikácie čl. 46 konštatovala, že v súlade s čl. 46 ods. 3 nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
rozhodnutie inštitúcie členského štátu o stupni invalidity žiadateľa je záväzné pre inštitúciu všetkých
dotknutých členských štátov, ak je v prílohe uvedená zhoda právnych predpisov týchto členských štátov
týkajúca sa podmienok vzťahujúcich sa na stupeň invalidity. Pretože Slovenská republika a Česká
republika nie sú uvedené v prílohe nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o
koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, stupeň invalidity určený podľa právnych predpisov
Českej republiky nie je záväzný na určenie stupňa invalidity podľa právnych predpisov Slovenskej
republiky, žiadosť žalobcu o zvýšenie a doplatenie invalidného dôchodku bola správne zamietnutá.
Vzhľadom na uvedené ani prípadná zmena percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť žalobcu by neovplyvnila jeho dôchodkové nároky, pretože a výplatu dávky alebo jej časti sa
premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

31. Pretože vyplácanie invalidného dôchodku prebiehalo súčasne aj podľa právnych predpisov Českej
republiky a Slovenskej republiky, a zároveň nedošlo k zániku nároku na výplatu podľa právnych
predpisov Českej republiky, citovaný článok 47 ods. 2 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady
č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, nie je možné aplikovať a z uvedených
dôvodov je preto námietka žalobcu v tomto smere nedôvodná.

32. Žalovaná sa pridržala skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa
žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. marca 2019 a trvá na vecnej správnosti napadnutého
rozhodnutia žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 8. septembra 2018, ktoré je vecne totožné
s rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 28. marca 2019. Žalovaná
má za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

33. Správny súdny poriadok v § 2 ods. 1, 2 upravuje, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd
ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej
správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo
právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,
opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde.

34. Podľa § 5 ods. 1 SSP - konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný
sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi
uvedenými v odsekoch 2 až 12. Podľa § 5 ods. 2 - konanie pred správnym súdom je jednou zo
záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov
administratívneho konania. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - pri rozhodovaní správny súd dbá na
ochranu zákonnosti a verejného záujmu a podľa ods. 4 tohto ustanovenia - správny súd postupuje a
rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade
so základnými princípmi tohto zákona.

35. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.



36. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

37. V tretej hlave SSP je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach.

38. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

39. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

40. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

41. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový
stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore
s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej.

42. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

43. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

44. Krajský súd v Prešove, ako súd správny, preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane rozhodnutia
orgánu verejnej správny nižšieho stupňa, priebeh administratívneho konania, vychádzajúc zo stavu,
ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), neviazanúc rozsahom a dôvodmi
žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP), pričom na prejednanie veci samej nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a)
SSP pojednávanie. Správny súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko napadnuté
i prvostupňové rozhodnutie trpia vadou nespreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, majúce za
následok ich nezákonnosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd rozhodnutie žalovanej zrušil
podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

45. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní pridržal všetkých svojich záverov, ktoré uviedol v
správnej žalobe a v písomných vyjadreniach.

46. Poverená zástupkyňa žalovanej zotrvala v celom rozsahu na vyjadrení k písomnej žalobe, pridržala
sa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

47. Podľa § 81 ods. 1 prvej vety zákona o sociálnom poistení ak poberateľ invalidného dôchodku splní
podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, vypláca
sa dôchodková dávka, ktorej suma je vyššia.

48. Podľa § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí
uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patri.

49. Podľa článku 47 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia v prípade zvýšenia stupňa invalidity, za ktorú osoba poberá dávky
podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov, sa použijú tieto ustanovenia,
pričom sa zohľadní zvýšenie stupňa invalidity:
a) dávky sa poskytujú v súlade s kapitolou 5 uplatňovanou mutatis mutandis,



b) avšak ak sa na danú osoba vzťahovalo dva alebo viac právnych predpisov typu
A a od poberania dávky sa na ňu nevzťahovali právne predpisy iného členského
štátu, dávka sa poskytuje v súlade s článkom 44 ods. 2.

50. V súlade s čl. 46 ods. 3 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia rozhodnutie inštitúcie členského štátu o stupni invalidity žiadateľa je
záväzné pre inštitúciu všetkých dotknutých členských štátov, ak je v prílohe VII uvedená zhoda právnych
predpisov týchto členských štátov týkajúca sa podmienok vzťahujúcich sa na stupeň invalidity.

51. Podľa článku 47 ods. 2 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii
systémov sociálnej zabezpečenia, ak je celková výška dávky alebo dávok vyplácaných podlá odseku 1
nižšia ako výška dávky, ktorú daná osoba poberala na náklady inštitúcie, ktorá bola predtým príslušná
na vyplácanie, vypláca jej takáto inštitúcia doplatok vo výške rozdielu medzi týmito dvomi sumami.

52. Podľa § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

53. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné
orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia,, či zistil vo veci skutočný stav, či
konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.
Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho
vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp.zn.2Sžo/32/2014).

54. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovanej, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí žiadosti žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku, ako
aj konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd
oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä so
žiadosťou žalobcu o doplatenie invalidného dôchodku a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovanej nie je v súlade so zákonom.

55. Žalobca namietal, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 04.05.2010 je
nezákonné z dôvodu, že nesprávne stanovilo mieru poklesu zárobkovej činnosti na 45 %, hoci správne
malo stanoviť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50 %, tak ako to stanovila
Česká správa sociálního zabezpečení, namietal, že žalovaná bola povinná žalobcovi doplatiť sumy
invalidného dôchodku odo dňa jeho priznania v Slovenskej republike vo výške, aká by zodpovedala
poklesu miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (teda rozdiel vo výške 5 percentuálnych
bodov), žalovaná mala vykonať tento prepočet a určiť, na akú výšku invalidného dôchodku by mal
žalobca nárok, ak by miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 50 %.
Žalobca ďalej namietal tvrdenie žalovanej v rozhodnutí, že ani prípadná zmena percentuálneho poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu by neovplyvnila jeho dôchodkové nároky z dôvodu
premlčania. Napokon žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovanej.

56. Z cit. ust. § 209 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení
rozhodnutia musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol
orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval. Z ust. § 195 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení súčasne vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť
postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel
je povinná obstarať si potrebné poklady na rozhodnutie. Týmito podkladmi sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne
má povinnosť pri posudzovaní veci objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez



ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania (§ 195 ods. 3 zákona o
sociálnom poistení). V konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o dávkach sociálneho poistenia,
v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 13 ods. 2 písm. b/ bod 1. zákona o sociálnom
poistení) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu účastníka konania
(žiadateľa o dávku, resp. poberateľa dávky) z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti.
Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva v zmysle zákona o sociálnom poistení.

57. Správny súd konštatuje, že rozhodnutie správneho orgánu musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti. Je nepochybné , že vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy
povinnosťou správneho orgánu je rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným
spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými
úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní a zodpovedal
na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, alebo povinnosti, ktorý bol predmetom
správneho konania.

58. Preskúmaním spisového materiálu dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovanej je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Je potrebné, aby správny orgán náležite dbal
na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, pre vyvodenie právnych záverov
samotného správneho orgánu, aby boli zachované práva posudzovaných osôb. Správny súd poukazuje
na to, že odôvodnenie rozhodnutia je popri jeho výrokovej časti ďalšou a nemenej dôležitou náležitosťou
rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedenie skutočnosti, ktoré boli podkladom
rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na
základe ktorých rozhodol. Odôvodnenie musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s
ňou v súlade. Správny orgán je povinný v odôvodnený v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné
skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t.j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové
zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádza pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na
vykonanie dôkazov, príp. s námietkami k vykonaným dôkazom. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán
musí uviesť i záver o tom, t.j. skutočnosti, na základe čoho považoval za nepochybne zistené posúdiť
ich právny význam, vysloviť úsudok o predmete konania a uviesť, z akého dôvodu aplikoval na predmet
konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia. Pri právnom posúdení veci však nestačí iba citácia
právneho predpisu alebo odkaz naň, ale je potrebné, aby sa vyložil obsah právnej normy tak, aby bol
účastníkom konania zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.03.2011 v konaní pod sp. zn. 3Sžo/83/2010).

59. Žalovaná (ani prvostupňový správny orgán) sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami neriadili.
Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že požiadavka na riadne odôvodnenie
rozhodnutia vyplýva aj z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „ Dohovor “), ktoré je možné subsumovať pod právo na spravodlivý
súdny proces. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods.
1 Dohovoru je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR i ESĽP aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Podľa
konštantnej judikatúry ESĽP (napr. Garcia Ruiz vs. Španielsko, rozsudok z 21.01.1999) pre správne
súdnictvo vyplýva záver, že na každý relevantný argument účastníka musí orgán verejnej správy
primerane reagovať, tzn. vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi
konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný a aký záver z toho pre konanie vyplýva. Rovnako aj na
každý irelevantný argument musí orgán verejnej správy reagovať minimálnym spôsobom, tzn. stručne
objasniť, prečo je argument nedôvodný. Problematikou týkajúcou sa povinností náležite odôvodniť
rozhodnutie sa zaoberal vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR (napr. v Nálezoch sp. zn. I. ÚS
243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010), v ktorých ústavný súd o.i. konštatoval, že „...jedným z princípov
predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je povinnosť
súdov, ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z
odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je
presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pričom starostlivo
prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej



moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,
jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu v nepreskúmateľnosti rozhodnutia“.
Obdobne Najvyšší súd prostredníctvom svojej judikatúry vytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych
kritérií odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy: „...odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej
správy... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o splnení formálnej a materiálnej
podmienky v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemernému adresátovi je daná možnosť z jemu
predloženého odôvodnenia pochopiť, na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom
rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne
závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva vedúcej k myšlienke obsiahnutnej vo výrokovej časti“.
Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať uvedenú definíciu, potom je
nepreskúmateľné, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov nie je len také rozhodnutie, ktorému úplne chýba odôvodnenie, ale aj také,
ktorého odôvodnenie nie je dostatočné a v ktorom chýbajú skutkové dôvody a úvahy, ktorými sa orgán
verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy, ktorými ich právne vyhodnotil. Povinnosťou
orgánu verejnej správy je teda rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným
spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal,
ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, aby jasne a výstižne
vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní
a aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý bol predmetom
príslušného administratívneho konania. Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že orgán štátnej
moci by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho
celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na
základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne,
ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé, odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov
a ich uvedenie má byť zrozumiteľné a je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá
základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne
a štylistické hľadiská. Po oboznámení sa s obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej
súd dospel k záveru, že žalovaná sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nedostatočne vysporiadala so
žiadosťou žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za
to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovanej (ako aj prvostupňového správneho orgánu) je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

60. Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sú uvedené len citácie príslušných ustanovení zákona o
sociálnom poistení a základného nariadenia, odkaz na posúdenie zdravotného stavu naposledy 28.
júla 2011 (prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa), bez uvedenia skutočností,
ktoré boli podkladom pre rozhodnutie žalovanej (i správneho orgánu prvého stupňa), bez uvedenia,
akými úvahami sa žalovaná (i správny orgán prvého stupňa) riadila pri hodnotení dôkazov a pri použití
právnych predpisov, ako sa žalovaná vysporiadala s námietkami účastníka konania (žalobcu), ktoré
uviedol v opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, nespĺňa
zákonom stanovené náležitosti odôvodnenia rozhodnutia. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na
ustálenú rozhodovaciu činnosť správnych súdov i Najvyššieho súdu SR, ktoré opakovane judikujú, že
rozhodnutie (vo veciach sociálnych) musí byť individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať
jeho zákonnosť s prihliadnutím na jeho odôvodnenie a nie na obsah posudkov, ktoré sú iba podkladom
rozhodnutia. Rozhodnutia musia byť teda dostatočným a presvedčivým spôsobom odôvodnené a
preskúmateľné.

61. Správny súd sa ďalej v odôvodnení rozsudku považuje za potrebné pre uplatnenie práva na
spravodlivý proces vyjadriť k jednotlivým podstatným žalobným námietkam žalobcu. V tejto súvislosti
súd poznamenáva, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a z rozhodovacej činnosti
Ústavného súdu SR vyplýva, že úlohou súdu nie je argumentovať ku každej žalobcom vznesenej
žalobnej námietke, ale vysporiadať sa s tými, ktoré sú pre konanie podstatnými.

62. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2 Sžo/24/2013 z 18.06.2014 uviedol,
že súčasťou základného práva účastníka na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je
aj právo „na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“. Zároveň uviedol,
že všeobecný súd „nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie,
ktoré majú pre vec podstatný význam“. Následne uviedol, že rozhodnutie musí „obsahovať odôvodnenie,



ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky“. Najvyšší
súd Slovenskej republiky rovnako uviedol: „Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky
súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „ právo na spravodlivý proces zahŕňa
aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na
každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť
rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z
29. mája 1997, Recueil III/1997). Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2
Sžo/24/2013 z18.06.2014 uviedol: „Európsky súd pre ľudské práva, ale zároveň pripomína, že právo na
spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v
súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho
rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a
Hiro Balani/Španielsko, oba z 9.decembra 1994, Annuaire, séria Ač. 303 Aač. 303 B).

63. V konaní bolo preukázané, že so zásadnými námietkami žalobcu, ktorými napáda zákonnosť
napadnutého rozhodnutia žalovanej a správneho orgánu 1. stupňa spočívajúce v jeho tvrdení, že
bol poberateľom invalidného dôchodku v Českej republike s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 50% a nezákonnosť rozhodnutia spočíva v tom, že bola nesprávne stanovená miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, sa nedostatočne a nesprávne zaoberali, ako
aj nedali na ňu náležitú odpoveď. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, je odôvodnenie prvostupňového
správneho rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia žalovanej v danej veci podľa názoru správneho
súdu formalistické, a teda ako zjavne nezdôvodnené a tým aj nesúladné s právami podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

64. Súd konštatuje, že z prvostupňového správneho rozhodnutia nevyplýva jasným, určitým a
zrozumiteľným spôsobom postup správneho orgánu prvého stupňa pri rozhodovaní o žiadosti o zvýšenie
invalidného dôchodku. Rovnako absentuje správna úvaha, na základe ktorej správny orgán prijal svoj
záver o zamietnutí žiadosti žalobcu.

65. Tento nedostatok neodstránila ani žalovaná, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplýva, v akom rozsahu preskúmala napadnuté rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu a postup mu predchádzajúci i keď uvádza, že napadnuté rozhodnutie
preskúmala v celom rozsahu, keďže v odôvodnení rozhodnutia vo veci samotného prieskumu len
cituje právnu úpravu vzťahujúcu sa k meritu veci a poukazom na skutkové zistenia, len konštatuje,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Vzhľadom k uvedenému správny súd prijal záver, že žalovaný
správny orgán náležite nepostupoval v intenciách zákonnej úpravy, a ani v intenciách ustálenej
judikatúry ústavného súdu, keď v odôvodnení rozhodnutia náležite neuviedol svoju správnu úvahu,
vychádzajúc zo skutkových zistení a relevantnej právnej úpravy, na základe ktorej ustálil svoj právny
záver, že ani prípadná zmena percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu
by neovplyvnila jeho dôchodkové nároky, pretože na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím
3 rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

66. Obdobne nereagoval na žalobcom predložené rozhodnutie vydané Českou správou sociálního
zabezpečení zo dňa 04.11.2008, a to minimálne v tom rozsahu, aby žalobcovi ozrejmil, či je alebo
nie je možné k ním predloženým rozhodnutiam vydaným Českou správou sociálního zabezpečení
prihliadnuť. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že v prípade, ak ide o poistenca,
ktorý je uznaný za invalidného v inom členskom štáte EÚ, teda nie podľa právnych predpisov platných
v SR (v tomto prípade zákon o sociálnom poistení), pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok
a aj pri určovaní invalidity sa uplatňuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v
spojení s Nariadením č. 987/2009. Podľa čl. 46 ods. 3 cit. Nariadenia č. 883/2004 rozhodnutie inštitúcie
členského štátu o stupni invalidity poistenca je záväzné pre inštitúciu všetkých dotknutých členských
štátov, avšak len v prípade, ak je v prílohe VII. uvedená zhoda právnych predpisov týchto členských
štátov, týkajúca sa podmienok vzťahujúcich sa na stupeň invalidity. Keďže v uvedenej prílohe nie je
uvedená zhoda právnych predpisov SR s inými členskými štátmi EÚ (teda ani s právnymi predpismi
ČR, resp. ďalšími členskými štátmi, na ktoré sa vzťahuje koordinačná úprava), na účely dôchodkových
dávok podľa Zákona o sociálnom poistení je invaliditu a v súvislosti s posudzovaním invalidity aj
percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oprávnený posúdiť len posudkový
lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne a rozhodnutie inej inštitúcie (iného členského štátu EÚ)
o invalidite posudzovanej osoby (v tomto prípade žalobcu), nie je pre posudkového lekára sociálneho



poistenia Sociálnej poisťovne na území SR záväzné. Nie je teda možné v prípade, ak je poistenec
(žalobca) uznaný za invalidného v ČR, považovať ho bez ďalšieho za invalidného aj v SR. Správny
súd uvádza, že napriek blízkosti a podobnosti právnej úpravy mnohých otázok v právnych poriadkoch
Slovenskej republiky a Českej republiky , v otázke kritérií a podmienok na posudzovanie invalidity sú
po rozpade federácie prijatím odlišných právnych noriem v podmienkach právneho poriadku Českej
republiky stanovené diametrálne odlišné kritériá.

67. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcu, správny súd vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie
žalovanej (v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy) je nezákonné z dôvodu
jeho nedostatočného odôvodnenia a následnej nepreskúmateľnosti rozhodnutia, považoval posúdenie
otázky namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci za predčasné. Z judikatúry Najvyššieho
súdu SR vyplýva, že pokiaľ sa rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušuje pre nepreskúmateľnosť, nie
je dôvodné, resp. bolo by predčasné konštatovať, že rozhodnutie je výsledkom nesprávneho právneho
posúdenia veci.

68. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu súd preto
dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov trpia vadou nespreskúmateľnosti pre
nedostatok dôvodov, majúce za následok ich nezákonnosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, rozhodol
správny súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, rozhodnutie žalovanej zrušil podľa
§ 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

69. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, sú konajúce orgány verejnej
správy v ďalšom konaní viazané (§ 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej
postupovať vo vyššie načrtnutej línii, prejednať vec v medziach podaného odvolania, dôsledne sa
vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu, znovu vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a
presvedčivo odôvodniť.

70. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní
úspešný, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Výška
trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny
úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému
subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444
ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§
449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia
byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej
pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník
konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v



tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol
na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.